Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-789-2005.pdf
PDF · 78.3 KB
No categories available
15Er/789/2005
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenska 10, Bratislava, IČO: 35792752, proti povinnému: N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/ XX, R., zast. opatrovníkom P. J., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prievidza, pre vymoženie istiny vo výške 911,80 eura s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciusovi Baďurovi, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava 5, Viedenská cesta 5, trovy exekúcie vo výške 126,99 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 01.08.2005 sa oprávnený (do 14.02.2008 pod obchodným menom PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.) domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre istinu vo výške 911,80 eura s príslušenstvom, a to na základe Zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Bratislave č. k. 16 Zm 1885/03-11 zo dňa 25.10.2004.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciusovi Baďurovi udelené tunajším súdom dňa 19.08.2005.
Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Oprávnený po oboznámení sa so správou o priebehu a stave exekúcie a tým aj zistenou majetkovou situáciou povinného, súhlasil so zastavením exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd má z exekučného spisu EX 250/05 preukázané, že zisťovaním majetkových pomerov povinného počas exekučného konania sa nepodarilo zistiť skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné exekúciu vykonať. Lustráciou sa preukázalo, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, motorových vozidiel ani iných hnuteľných vecí, predajom ktorých by bolo možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Povinný nemá žiadne bankové účty, resp. na bankových účtoch nie je dostatok finančných prostriedkov.
Vzhľadom na zistený skutkový stav a súhlas oprávneného so zastavením exekúcie súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia exekúciu zastavil.
Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.v znení účinnom do 30.04.2008 (§27a) (ďalej len vyhláška), ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku l písm. a/ je 6,64 eura (200,-- Sk) za každú aj začatú hodinu, súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (l00,--Sk).
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 178,86 eura. Tieto trovy špecifikoval ako 3 hodiny 45 minút exekučnej činnosti (15 min. prevzatie návrhu, založenie spisu, 30 min. zisťovanie nehnuteľného majetku povinného, 180 min. vypracovanie vyúčtovania trov), za ktorú si uplatnil odmenu vo výške vo výške 33,20 eura + 19% DPH (§ 14 vyhl. č. 288/1995 Z.z.).
Ďalej si poverený súdny exekútor uplatnil odmenu za 30 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 € / úkon (spolu 99,60 eura) a náhradu hotových výdavkov (poštovné, kolok a "fa za GKU) v sume 17,50 € a 19 % DPH.
Vyhláška v § 14 ods. 2 druhej vete ukladá súdnemu exekútorovi predložiť súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov. Súd však nie je povinný bez ďalšieho výpočet takto špecifikovaných trov prevziať. Účelnosť počtu hodín vynaložených na exekúciu treba posudzovať v súvislosti s účelom exekučného konania so zreteľom, či jednotlivé úkony a čas vynaložený na ich realizáciu je v priamej súvislosti s účelom exekučného konania.
Súd musí konštatovať, že z popisu jednotlivých úkonov, ako to urobil súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní trov podľa § 14 ods. 2 vyhlášky vyplýva, že časť činností, ktoré pokladá za úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. predstavujú administratívne práce, vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Za tieto úkony je potrebné považovať založenie spisu a vypracovanie vyúčtovania trov exekúcie, a to z dôvodu, že tieto priamo nesúvisia s účelom exekučného konania. Náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou je zahrnutá v odmene (§ 25 vyhlášky). Preto súd priznal odmenu len za 1 hodinu exekučnej činnosti.
V § 15 ods. 1 vyhlášky sú taxatívne určené jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura/úkon. Súd exekútorovi nepriznal paušálnu odmenu 2 x 3,32 eura za žiadosti o poskytnutie súčinnosti z 11.1.2010, pretože vykonanie týchto úkonov nebolo preukázané, žiadosti nie sú súčasťou exekučného spisu.
Z popisu jednotlivých úkonov uplatnených v špecifikácii ako aj z pripojeného exekučného spisu EX 250/05 dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží odmena v celkovej výške 99,60 eura (1 x 6,64 + 28 x 3,32 eura).
Hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky boli súdnemu exekútorovi priznané vo výške 8,47 eura. Z pohľadu účelnosti súd považuje postup súdneho exekútora, ktorý vyhotovil 13 príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a tieto doručil bankám bez predchádzajúceho zistenia, či povinný má účet v týchto bankách, za nesprávny a nehospodárny. V zmysle § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekútor prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu
na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného. Podľa názoru súdu súdny exekútor má doručiť príkaz na začatie exekúcie len tej banke, v ktorej po predchádzajúcom zistení má preukázané, že vedie účet povinného. Takéto hromadné doručovanie príkazov na začatie exekúcie na jednej strane zvyšuje hotové výdavky vo forme poštovného, pretože je takmer vylúčené, aby povinný mal účet v každej banke, a na druhej strane aj neprimerane zaťažuje bankové subjekty, ktoré častokrát príkazy vracajú späť s tým, že povinný účet v banke zriadený nemá. Z uvedených dôvodov priznal súd náhradu hotových výdavkov vzniknutých pri len pri doručovaní 1 príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a 3 exekučných príkazov prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Náhradu hotových výdavkov za "fa za GKU" v sume 3 x 3,32 eura súd nepriznal, nakoľko exekučný spis žiadne faktúry ani doklad o ich úhrade neobsahuje.
Nakoľko súdny exekútor je platcom DPH, súd mu priznal aj DPH v uplatnenej 19% sadzbe z priznanej odmeny (19% z 99,60 eura, t. j. 18,92 eura). DPH na vynaložené hotové výdavky nepriznal, nakoľko podľa názoru súdu si príslušnú DPH môže súdny exekútor uplatniť len z odmeny určenej v zmysle § 4 až § 21 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (§ 196 Exekučného poriadku).
Otázka DPH Exekučný poriadok pred účinnosťou zákona č. 341/2005 Z.z., ktorým bol tento novelizovaný, neriešil. Dotkol sa jej len nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17.12.2004, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že nepriznanie tejto súčasti náhrady trov konania (DPH) nemá oporu v zákone (č. 2 ods. 2 ústavy), ale opiera sa len o medzeru v právnej úprave. Cit. nález vychádzal zo stanoviska Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Paušálna náhrada za úkony, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času podliehala u súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty, ak nešlo o náhrady (výdavky), ktoré súdny exekútor platil v mene a na účet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo." Tento nález Ústavného súdu vychádza z právnej úpravy Exekučného poriadku platného do 31.08.2005. Účinnosťou už vyššie uvedeného zákona č. 341/2005 Z.z. bolo ustanovenie § 196 Exekučného poriadku novelizované a znie „Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmeny, náhrada hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty." Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca sa otázkou DPH, t.j. medzerou v právnej úprave, zaoberal a rozhodol, že exekútorovi, ktorý je platiteľom DPH sa zvyšuje len odmena o príslušnú daň. Citované ustanovenie § 196 presne špecifikuje, čo patrí súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti a keby bol zákonodarca názoru, že aj hotové výdavky a náhrada za stratu času majú byť navýšené o DPH, uviedol by to v novelizovanom znení cit. právneho ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že otázka DPH je v exekučnom poriadku presne špecifikovaná a nie je preto v právomoci Okresného súdu odstraňovať prípadne medzere v zákone.
Náhrada trov exekúcie spolu predstavuje sumu 126,99 eura (99,60 eura + 8,47 eura + 18,92 eura).
S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože súd s jeho súhlasom zastavil exekúciu z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je v zmysle § 58 ods. 4,5 Exekučného poriadku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.