Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-65-2011.pdf
PDF · 71.38 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-25P/65/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou vo veci starostlivosti o maloletého P. F., nar. XX.X.XXXX, t.č. v Detskom domove I. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice D., dieťa matky L. A., nar. X.X.XXXX, bytom v A., P. trieda XX a otca P. F., nar. X.XX.XXXX, bytom v A., Q. Z. XX, v konaní o ústavnú starostlivosť takto
rozhodol:
Nariaďuje sa ústavná starostlivosť maloletému P. F., nar. XX.X.XXXX v Detskom domove I..
Matka a otec maloletého P. sú povinní prispievať na jeho výživu vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy do 20.dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova v I..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Uznesením zo dňa 8.2.2011 súd začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti maloletému P. F., nar. XX.X.XXXX z úradnej moci.
Na pojednávanie konané dňa 4.10.2011 sa matka ani otec maloletého nedostavili, hoci boli naň riadne a včas predvolaní. Preto súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti.
Vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi súd zistil:
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 25P/65/2011-6 zo dňa 21.2.2011 bolo na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mal. dieťa predbežným opatrením zverené do ústavnej starostlivosti Detského domova I. z dôvodu, že matka nezvládala starostlivosť o maloletého a otec bol vo výkone trestu odňatia slobody.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 25P/65/2011 zo dňa 8.8.2011 súd začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti bez návrhu.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 3.10.2011 uviedol, že matka sa toho času nachádza na neznámom mieste, z tohto dôvodu nevedel vykonať šetrenie jej bytových a sociálnych pomerov. Otec by sa mal nachádzať v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca. Stará matka, ktorá zabezpečovala starostlivosť o maloletého, z dôvodu zanedbávania rodičovskej starostlivosti, je v súčasnosti umiestnená v zariadení núdzového bývania na T. 4 v Košiciach. Stará matka starostlivosť o maloletého z dôvodu jeho problémového správania nezvládala a preto požiadala o umiestnenie mal. P. do ústavnej starostlivosti.
Mal. P. bol dňa 28.4.2011 umiestnený do ústavnej starostlivosti Detského domova I..
Podľa § 54 ods. 2,4,5 Zákona o rodine - súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 81 Zákona o rodine, ak rozhodne súd o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu a cit. zák. ustanovení súd nariadil maloletému P. ústavnú starostlivosť najmä z toho dôvodu, že mal preukázané, že rodičia a ani jeho stará matka nie sú schopní zabezpečiť jeho výchovu, zabezpečiť pre neho vhodné bytové podmienky, preto bolo potrebné ho umiestniť do ústavnej starostlivosti. Zároveň súd určil rodičom vyživovaciu povinnosť každému po 3O % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa vždy do 20. dňa v mesiaci na účet Detského domova I.. Výška 30% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa toho času činí 26 eur. O výživnom súd rozhodol podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach cestou Okresného súdu Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).