Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_8C-41-2011.pdf
PDF · 121.55 KB
No categories available
8C/41/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: P. W., narodený X.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, S., zastúpený: JUDr. Barbora Šruteková, advokátka, Hlavná 44, Trnava, proti žalovanému: U. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, S., zastúpený: VRANOVIČ/ HALADA s.r.o., Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, o zaplatenie 311,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh 311,60 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 11.6.2010 do zaplatenia z a m i e t a .
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 173,58 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného VRANOVIČ/HALADA s.r.o. a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd konanie v časti 0,20 eura z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 3. 2011 sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 311,80 eur.
Dňa 18. 5. 2011 podal žalovaný odpor, v ktorom okrem iného uviedol, že nepopiera, že dňa 24. 4. 2010 mu počas pracovnej cesty v Taliansku pri podávaní telefónu zn. Apple Iphone 3G 8GB žalobcovi, ktorému patril, tento vyšmykol z púzdra a spadol na zem. Udalosť hodnotí ako náhodu. Napriek skutočnosti, že telefón mohol žalobca používať, žalovaný mal záujem dohodnúť sa na zaplatení určitej sumy, žalobca návrh na dohodu neprijal. Žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti, spôsobenú škodu na mobilnom telefóne a výšku škody, príčinnú súvislosť medzi pádom zo dňa 24. 4. 2010 a škodou.
Podľa ustanovenia 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vo veci nariadil pojednávanie, nakoľko žalovaný podal vo veci odpor, čím sa platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil.
Na pojednávaní dňa 4. 10. 2011 súd rozhodol o zmene návrhu v časti úroku z omeškania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 311,60 eur od 11.6.2010 do zaplatenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä, návrhom, odporom zo dňa 18. 5. 2011, podaním žalobcu zo dňa 17. 6. 2011, zmluvou o kúpe iPhone 3G zariadenia zo dňa 23. 8. 2008 v znení dodatku k zmluve, faktúrou T- Mobile Slovensko, a.s. zo dňa 10. 6. 2010, potvrdením zo dňa 10. 6. 2010 na čl. 4, potvrdením o prijatí
reklamácie zo dňa 11. 5. 2010, protokolom o oprave 2010/050752, vyjadrením PPI-ETC SLOVAKIA spol. s r. o. zo dňa 9. 8. 2011, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.
Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody, keď žalovaný zodpovedá za škodu, pri ktorej mu vypadol z ruky iPhone, ktorý patril žalobcovi. Pri páde došlo k poškodeniu predného krytu, prístroj nebol užívaniaschopný, a preto si žalobca v spoločnosti T-Mobile uplatnil reklamáciu. T-Mobile a.s. odovzdala prístroj spoločnosti PPI-ETC Slovakia s.r.o. na opravu, ktorá oznámila žalobcovi, že je potrebné vymeniť celý softvér. V trestnom konaní pred svedkami sa žalovaný vyjadril, že všetky náklady v súvislosti s poškodením zariadenia, resp. celú škodu uhradí. Neskôr sa vyjadril, že uhradí časť 150,- eur. Úroku z omeškania od 11.6.2010 sa žalobca domáha deň nasledujúci potom ako dňa 10. 6. 2010 uhradil cenu za opravu, o čom informoval žalovaného. Z vyjadrenia spoločnosti PPI-ETC Slovakia s.r.o. vyplýva, že došlo k mechanickému poškodeniu zariadenia, bola nutná opravu swap modulu, došlo k výmene krytu, batérie, elektronických a štítkových imey. Časový odstup od 24.4.2010 po dobu 2 týždňov, kedy bolo zariadenie dané na opravu, vznikol z objektívnych dôvodov na strane žalobcu, ktorý bol pracovne mimo územia SR, počas tejto doby nedošlo k inému poškodeniu zariadenia. K dohode o cene opravy nedošlo, žalobca súhlasil s cenou, ktorú navrhol T-Mobile, keď nemal inú možnosť, aby bolo zariadenie opravené. Následne spoločnosť, ktorá realizovala opravu fakturovala inú sumu a to po oprave, ktorá predstavuje reálne náklady vynaložené na opravu. Tvrdenie, že v tomto prípade v súvislosti so zavinením žalovaného sa jednalo o náhodu, o náhode hovoríme vtedy, keď sa jedná o vyššiu moc, nie v prípade konkrétnej osoby v súvislosti s poškodením veci. Žalobca netvrdí, že žalovaný spôsobil škodu úmyselne. Žalobca sa nepričinil žiadnou spoluzodpovednosťou, že ku škode prišlo, nemohol predpokladať, že dôjde k pádu zariadenia. Žalovaný je osobou plne spôsobilou na právne úkony, nemal žiadny zdravotný problém a žalobca nemohol predpokladať vadnosť konania žalovaného. Žalovaný sa vyjadril tak, že otvoril obal zariadenia, čo žalobca nemohol predpokladať, keď tento ho vyzval k podaniu zariadenia.
Žalobca uviedol, že dňa 24.4.2010 boli so žalovaným pracovne v meste Bolzano. Zazvonil mu telefón, bol pred autom a žalovaný bol v aute, požiadal žalovaného, aby mu podal telefón, ktorý mu ho podával cez otvorené dvere. Pri podávaní telefón spadol, odrazil sa od jednej strany, zboku mal ošúchaný kryt, bočné tlačidlo bolo posunuté smerom von, kryt bol prasknutý. Telefón fungoval ešte počas pobytu mimo územia SR, ale nefungovali sms-ky, vypínalo sa zvonenie. Dňa 11.5.2010 sa vrátil na územie SR, telefón chvíľku išiel, ale vypadával. Išiel do T-Mobile, tí ho najskôr nechceli prevziať. Pracovník, ktorý ho vybavoval povedal, že tam musí byť uvedená cena opravy, navrhol mu cenu 330,- eur. Počas pobytu v Taliansku, dostal informáciu, že telefón je opravený, bola mu oznámená cena 311,60 eura. Po návrate išiel do T-Mobile, zaplatil cenu za opravu a následne išiel za žalovaným a oznámil mu cenu za opravu, ktorú neakceptoval. Ešte po 24.4.2010 so žalovaným spolu komunikovali, pracovali a v aute sa mu žalovaný priznal, že chcel napodobniť žalobcov spôsob zatvárania prístroja s použitím ochranného obalu, avšak on tento spôsob použil 24.4.2010 pri podávaní prístroja, avšak pri jeho otváraní. Na telefóne pri oprave bolo vymenené celé vnútro, pravdepodobne aj vonkajší kryt a obrazovka. Suma 311,60 eura, nezahŕňa žiadnu cenu za hovory, ale cenu za opravu. Spoločnosť, ktorá prístroj opravovala nie je prevádzkovateľom žiadnej mobilnej siete.
Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobný návrh navrhuje zamietnuť, nakoľko nedošlo k naplneniu základných predpokladov pre občianskoprávnu zodpovednosť. Zo strany žalobcu nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaným, napriek tomu, že došlo k pádu prístroja, tento vypadol žalovanému z ruky. Uvedené považuje za náhodu. Ustanovenie § 415 OZ nie je možné použiť, nakoľko žalovaný neporušil prevenčnú povinnosť. Naopak žalobca porušil prevenčnú povinnosť, keď sa jednalo o nevedomú nedbanlivosť. Nakoľko potom ako mu zazvonil telefón požiadal tretiu osobu, aby mu prístroj podala a nezobral si prístroj sám. Zo strany žalovaného sa jedná o náhodu a sú prípady škody, pri ktorej nie je zistený zodpovedný subjekt. Žalovaný nebol uznaný za vinného v súvislosti s poškodením cudzej veci. Žalobca nepreukázal výšku škody, t.j. obvyklú cenu prístroja v čase poškodenia, keď žalovaná suma predstavuje výšku fakturovanej sumy za opravu prístroja. V doklade o prijatej reklamácii bola uvedená suma 330,- eur a následne fakturovaná bola 311,60 eur, keď skutočne sa jedná o cenu dohodnutú, ktorá nemôže byť výškou škody spôsobenej žalobcovi. Príčinná súvislosť nebola preukázaná, keď ju nie je možné len predpokladať, ale musí byť skutočne preukázaná. Prístroj bol po páde 24.4.2010 bol funkčný, resp. bol ešte používaný 17 dní, keď 11.5.2010 bol prijatý
na opravu. Z predložených dokladov nevyplýva, že išlo skutočne o opravu poškodenia prístroja, ktoré súviselo s pádom z 24.4.2010. Namieta zavinenie žalovaného, či už úmyselné alebo nedbanlivostné a pokiaľ ide o subjektívnu občianskoprávnu zodpovednosť v súvislosti s náhodou, za túto žalovaný nezodpovedá. V súvislosti s prístrojom postupoval žalovaný s bežnou mierou opatrnosti. Takú istú mieru bežnej miery opatrnosti mal dodržať aj žalobca, ktorý požiadal tretiu osobu o podanie zariadenia, teda taktiež žalobca porušil svoju prevenčnú povinnosť, resp. nedodržal bežnú mieru opatrnosti a v takom prípade za splnenia ostatných predpokladov zodpovednosti v zmysle § 441 OZ možno hovoriť o spoluzodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu. Z vyjadrenia spoločnosti PPI- ETC Slovakia vyplýva čo bolo poškodené a aké komponenty boli na zariadení vymenené, ale nevyplýva skutočnosť, či oprava ktorá sa realizovala bola v príčinnej súvislosti pádu zariadenia 24.4.2010. Od pádu 24.4.2010 uplynuli dva týždne pokiaľ bolo zariadenie dané do opravy, keď počas tejto doby disponoval s týmto zariadením žalobca. V čase, keď bolo zariadenie dané do opravy už bolo opotrebené, zakúpené v roku 2008 a v konaní nebolo preukázané zo strany žalobcu, že by oprava realizovaná spoločnosťou PPI- ETC nemohla súvisieť s prípadným iným poškodením zariadenia resp. jeho opotrebením. Je potrebné zohľadniť cenu zariadenia v čase poškodenia. Žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti, výšku škody, zavinenie a príčinnú súvislosť.
Žalovaný uviedol, že dňa 24.4.2010 boli so žalobcom vo Bolzane. Žalobcovi zvonil telefón, požiadal ho, aby mu ho podal. Je pravdou, že pri podávaní vypadol z obalu, ale bolo to neúmyselné. Žalobcu nijakým spôsobom nenapodobňoval, pri podávaní obal odlepil od cvoku a telefón vypadol na zem. Žalobcovi povedal, že je ochotný mu škodu zaplatiť, aby si dal telefón opraviť. Po návrate na Slovensko, žalobca dal prístroj na opravu a kúpil si nový telefón. Žalobca mu povedal, že chcel o prijímacieho technika, aby mu oznámil cenu za opravu, keďže telefón mal asi dva a pol roka. Keď boli druhýkrát v Taliansku, žalobca mu oznámil, že má zaplatiť 311,60 eur. Po návrate z druhého turnusu z Talianska mu žalovaný povedal, že mu zaplatí sumu 150 eur.
Z faktúry T-Mobile Slovensko, a.s. zo dňa 10. 6. 2010 vyplýva, že T-Mobile, a.s. fakturoval žalobcovi sumu 311,60 eur za servisnú prácu, náhradné diely.
Z potvrdenia zo dňa 10. 6. 2010 na čl. 4 vyplýva úhrada sumy 311,60 eur T-Mobile, a.s.
Zo zmluvy o kúpe iPhone 3G zariadenia zo dňa 23. 8. 2008 vyplýva, že žalobca kúpil od T-Mobile iPhone 3G za kúpnu cenu 149,04 eur.
Z dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 23. 8. 2008 vyplýva, že žalobca sa dohodol s T-Mobile a.s. na zmene programu iTariff150 s dobou viazanosti 24 mesiacov.
Z potvrdenia o prijatí reklamácie zo dňa 11. 5. 2010 vyplýva, že žalobca sa s T-Mobile a.s. dohodli, že T-Mobile a.s. zabezpečí pre žalobcu vybavenie reklamácie - opravou zariadenia APPLE iPHONE 8GB Black za dohodnutú cenu 330 eur. Poškodenie prístroja, ošúchané kryty, ľavý horný roh poškodený pádom, vypadnuté tlačítka na ľavej strane.
Z protokolu o oprave 2010/050752 vyplýva, že PPI-ETC SLOVAKIA s.r.o. prijala dňa 13. 5. 2010 na nezáručnú opravu iPHONE 3G 8GB Black a to výmenu swap modulu na žiadosť zákazníka. Cena opravy 311,60 eur.
Z vyjadrenia PPI-ETC SLOVAKIA spol. s r. o. zo dňa 9. 8. 2011 vyplýva, že zákazníkovi bol prístroj vrátený v nových krytoch s novou základnou doskou a batériou, zmenené elektronické a aj štítkové IMEI, cena opravy 311,60 eur. Zariadenie bolo zdiagnostikového, technik konštatoval mechanické poškodenie a nutnosť opravy - výmenou základnej dosky (swap modulu). V prípade multifunkčného zariadenia iPhone výrobca poskytuje ako nadštandard v cene základnej dosky aj nové kryty a batériu.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví, ods. 2 súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu a súhlasu žalovaného súd konanie v časti sumy 0,20 eur zastavil.
Po zastavení konania v časti sumy 0,20 eura zostala predmetom konania požiadavka a zaplatenie sumy 311,60 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 11.6.2010 do zaplatenia, ktorou sa súd ďalej v konaní zaoberal.
Z vykonaného dokazovania boli preukázané skutkové okolnosti, že dňa 24. 4. 2010 pri spoločnom pobyte účastníkov konania v Taliansku, žalobca, ktorému zvonil iPhone, požiadal žalovaného, aby mu iPhone podal. Pri podávaní iPhonu žalovaným žalobcovi, tento padol na zem. Po návrate na Slovensko dňa 11. 5. 2010 žalobca odovzdal iPhone na opravu, ktorá bol vykonaná výmenou základnej dosky (swap modulu), vrátane nových krytov a batériu, ktoré výrobca poskytuje ako nadštandard v cene základnej dosky, za ktorú následne uhradil sumu 311,60 eura.
Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám.
Uvedené zákonné ustanovenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, bez ohľadu na to, či ide o osoby fyzické alebo osoby právnické a povinnosť z neho vyplývajúca je povinnosťou právnou. Pod tento pojem je subsumovaná požiadavka dodržiavania zákonných ustanovení a zmlúv, ako aj požiadavka takého konania, ktoré nemá za následok vznik škôd na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Právna povinnosť vyplývajúca z ustanovenia má charakter generálnej prevencie. Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415, treba vyvodiť, že neplní svoju právnu povinnosť, a teda koná protiprávne. Zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím. Ustanovenie § 415 ukládá totiž povinnosť každému; všeobecná prevenčná povinnosť sa vzťahuje na všechných účastníkov občanskoprávnych vztahov, tedy nielen na škodcu, ale i na toho, komu riziko vzniku škody hrozí. Porušenie prevenčnej povinnosti samotným poškodeným môže zakladať jeho spoluzavinenie na vzniku škody (§ 441 OZ), pretože je povinnosťou každého chovať sa tak, aby nespôsobil škodu, a to nielen ve vztahu k ostatným ale aj voči sebe samému.
Zo skutkových okolností prípadu súd dovodil, že bol to práve samotný žalobca, ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ, a preto musí následky s tým spojené znášať. Žalobca sám požiadal žalovaného o podanie iPhonu, pričom mal postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika, keď sa voči žalovanému obrátil s požiadavkou na podanie iPhonu. Pokiaľ ide o žalovaného súd má za to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu prevenčnej povinnosti, keď podaním iPhonu reagoval na požiadavku žalobcu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu generálnej prevenčnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ustanovenia § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa ustanovenia § 16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Tieto pojmy sú vymedzené v ustanovenia Trestného zákona tak všeobecne, že ich možno použiť v celom právnom poriadku, teda aj občianskom práve.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: a) protiprávny úkon, t. j. porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, b) spôsobenie škody t.j. ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, ktoré má subjektívny charakter a znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode a môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri absencii ktoréhokoľvek predpokladou vzniku občianskeho právnej zodpovednosti, zodpovednosť neprichádza do úvahy. Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. V predmetnom spore súd okrem iného riešil prípadnú zodpovednosť žalovaného v súvislosti s pádom iPnone dňa 24. 4. 2010, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca, pričom nie je daná osobitná zodpovednosť a túto je potrebné posudzovať podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy subjektívnej zodpovednosti s prezumovaným zavinením. Na rozdiel od predpokladov a) protiprávny úkon, b) spôsobenie škody a c) príčinná súvislosť, ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má subjektívny charakter. Aj tu platí všeobecne predpokladané (presumované) zavinenie s možnosťou vyvinenia sa v smysle § 420 odst. 3 Občianskeho zákonníka, keď žalovaný preukáže, škodu nezavinil, že si ju spôsobil sám poškodený alebo tretia osoba, alebo že vznikla náhodou, ku ktorej sám nevytvoril podmienky. Zo skutkových okolností má súd za to, že žalobca nepreukázal zavinenie žalovaného na vzniknutej škode dňa 24. 4. 2010, keď k pádu došlo náhodou, za ktorú žalovaný nezodpovedá.
Jedným zo základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je i príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Občiansky zákonník príčinnú súvislosti bližšie nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí) v rámci, ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak je medzi porušením povinnosti predchádzať škodám a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Zodpovednosť nemožno ale urobiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny a následku, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná t.j. bezpečne zistená, pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Aj v súvislosti s uvedením má súd za to, že zo strany žalobcu nebola preukázaná príčinná súvislosť, ktorú nemožno len predpokladať, medzi konaním žalovaného a škodou, keď síce k pádu
iPhonu na zem došlo dňa 24. 4. 2010, avšak na opravu bol iPhone odovzdaný žalobcom dňa 11. 5. 2010, t. j. s časovým odstupom, v rámci ktorého aj podľa vyjadrenia žalobcu telefón fungoval ešte počas pobytu mimo územia SR, ale nefungovali sms-ky, vypínalo sa zvonenie. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že predmetný pád dňa 24. 4. 2010 bol jediným prípadným poškodením iPhonu v období od 24. 4. 2010 do 11. 5. 2010 v súvislosti, s ktorým bol odovzdaný na opravu. Keď uvedená skutočnosť nevyplýva ani z písomných dokladov, a to potvrdenia o prijatí reklamácie zo dňa 11. 5. 2010, protokolu o oprave 2010/050752. Nemožno v tejto súvislosti prisvedčil žalobcovi, že časový odstup vznikol z dôvodu jeho pobytu mimo územia a teda nemožnosti skôr odovzdať iPhone na opravu.
Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať.
Pokiaľ ide o škodu, žalobca ju vyčíslil sumou 311,60 eur, ktorú ako bolo v konaní aj preukázané uhradil v súvislosti s opravou iPhonu. Avšak v tejto súvislosti napriek tomu, že zo strany žalobcu ako už bolo vyššie uvedené neboli preukázané predpoklady zodpovednosti žalobcu a teda súd sa už v konaní nemusel zaoberať výškou škody, pokiaľ ide prípadné znalecké dokazovanie, stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že žalobca nepreukázal spôsobenú škodu na iPhone pre páde dňa 24. 4. 2010, teda konkrétne poškodenie iPhonu v súvislosti s pádom dňa 24. 4. 2010. Keď iba vyčíslenie škody ako ceny za opravu iPhonu nemožno automaticky stotožňovať so vzniknutou škodou a bolo by teda potrebné zohľadniť nielen všeobecnú hodnotu iPhonu v čase poškodenia ale aj rozsah škody, ktorý vznikol v súvislosti s pádom z dňa 24. 4. 2010. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Navrhovateľka ako poškodená má právo na náhradu škody vo výške, ktorú potrebovala na uvedenie veci do predošlého stavu.
V tomto prípade dôkazné bremeno niesol žalobca, ktorý bol povinný preukázať nielen vznik škody, ale aj porušenie povinnosti žalovaným, jeho zavinenie a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody ako protiprávnym následkom takéhoto porušenia povinnosti, avšak žalobca dôkazné bremeno ohľadom predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka neuniesol, preto súd návrh žalobcu zamietol.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdené.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Žalobca vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu, ktorými odôvodnil svoj návrh na začatie konania. Súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovania zo strany žalobcu a to vyžiadaním vypočutím svedkyne B. W., ktorej je matkou žalobcu, a ktorá však nebola prítomná pádu iPhonu v Taliansku dňa 24. 4. 2010, ďalej nariadením znaleckého dokazovania, ktoré súd s ohľadom na vykovaného dokazovanie považoval
za nadbytočné, keď vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani zo samotného návrhu žalobcu. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku /časť konania, o ktorej bolo rozhodnuté o zastavení konania/, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu priznal náhradu trov konania vo výške 173,58 eur pozostávajúci zo súdneho poplatku v sume 18,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 155,08 eur za 4 úkony právnej pomoci
príprava a prevzatie dňa 16. 5. 2011
písomné podanie na súd - odpor zo dňa 18. 5. 2011
účasť na pojednávaní dňa 19. 7. 2011
účasť na pojednávaní dňa 4. 10. 2011
4 x á 24,90 eur, 4 x á 4,98 eur (20 % DPH z 24,90 eur), 4 x á režijný paušál á 7,41 eur, 4 x á 1,48 eur (20 % DPH z 7,41 eur) zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, ods. 3, § 15, § 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ktorú zaviazal podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného.
Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania za úkony právnej pomoci a to v časti dane z pridanej hodnoty, keď právnym zástupcom nebolo preukázané, že je v rozhodnom období je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.