Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-206-2023.pdf
PDF · 80.91 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/206/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Margarétou Milecovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. B., nar. XX.XX.XXXX
C. B., nar. XX.XX.XXXX
bytom D. XX, E., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., právne zastúpená JUDr. Luciou Borákovou, advokátka so sídlom J.Vuruma 144, Žilina a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia: Otec sa zaväzuje platiť zvýšené výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 220,- eur mesačne a na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 180,- eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od 01.10.2023.
Nedoplatok na výživnom na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.10.2023 do 31.12.2023 vo výške 295,- eur a na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.10.2023 do 31.12.2023 vo výške 175,- eur otec sa zaväzuje zaplatiť najneskôr do 31.01.2024 k rukám matky maloletých.
II. Týmto mení rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. XXX/XXX/XXXX-XX z 10.03.2016 v časti výživného na maloleté deti.
III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným elektronicky na Okresnom súde Žilina dňa XX.XX.XXXX sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti.
2. Rodičia sa dňa XX.XX. XXXX zúčastnili informatívneho stretnutia, na ktorom dospeli k rodičovskej dohode.
3. Na pojednávanie sa nedostavili matka a otec, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili, nežiadali pojednávanie odročiť. Na pojednávanie sa nedostavil ani kolízny opatrovník, ktorý rovnako svoju
neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil s pojednávabím v jeho neprítomnosti, nežiadal pojednávanie odročiť. Súd pojednával podľa § 31 CMP v neprítomnosti matky, otca a kolízneho opatrovníka.
4. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XXX/XXX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX súd manželstvo rodičov rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na každé z maloletých detí.
5. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3, 4 a 5 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov
- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4, pri určení rozsahu vyživ. povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a maj. pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
6. Rodičia v priebehu konania uzatvorili rodičovskú dohodu týkajúcu sa vyživovacej povinnosti otca v znení, v akom je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia. Súd pri zvažovaní, či je rodičovskú dohodu možné schváliť, vychádzal z návrhu matky, vyjadrení účastníkov a predložených listinných dôkazov s prihliadnutím na najlepší záujem maloletých detí. Matka pracuje v D. G.. E., jej priemerný čistý mesačný príjem je cca 800 eur, uplatňuje si na deti daňový bonus, poberá rodinné prídavky a otec jej na výživu detí prispieva pravidelne sumou 200 eur mesačne. Ako svoje výdavky matka uviedla: strava 150-180 eur, hygiena, ošatenie, obuv 80 eur, bývanie, elektrina, plyn 255 eur, hypotéka 377 eur, splátka spotrebného úveru 144 eur, internet + TV 13 eur, mobil 16 eur, cestovné PHM 50 eur, sporenie, poistenie 30 eur. Otec pracuje v G. H. H., jeho priemerná čistá mesačná mzda je cca 1.234 eur. Ako svoje výdavky uviedol: náklady na bývanie 210 eur, strava 330 eur, mobil 20 eur, internet + TV 30 eur, hygiena, ošatenie, obuv 30 eur, lieky 10 eur, cestovné 40 eur, výživné 200 eur. Maloletý A. navštevuje 1. ročník H. H. I. E.. Pravidelné mesačné výdavky má: strava 150 eur, hygiena, oblečenie, obuv 70 eur, strava v škole 60 eur, školské potreby 20 eur, záujmové krúžky 40 eur, lieky, vitamíny 6 eur, mobil 23 eur. Maloletá C. je žiačkou 6. ročníka ZŠ. Pravidelné mesačné výdavky má: strava 120 eur, hygiena, oblečenie, obuv 60 eur, školské potreby 20 eur, záujmové krúžky 27 eur, lieky, vitamíny 6 eur, mobil 8 eur. Na základe uvedeného má súd za to, že rodičovská dohoda je v záujme maloletých detí. Zvýšenie výživného reflektuje na zvýšené potreby maloletých detí, ktoré súvisia s ich vyšším vekom a štúdiom na strednej škole a na druhom stupni základnej školy, oproti okolnostiam, za ktorých súd rozhodoval o výživnom v predchádzajúcom rozhodnutí. Výživné zodpovedá príjmovým a majetkovým pomerom rodičov.
7. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa.
9. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku a možnosti výkonu rozhodnutia sa právny zástupca matky vzdal práva podať odvolanie.
Poučenie:
Proti rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.