Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-586-1999.pdf
PDF · 87.33 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
DK-6Er/586/1999
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: J. V. E., N..H.., so sídlom v Y., D. XX, IČO: XX XXX XXX - týka sa pobočky I. U., so sídlom v I. U., ul. G.. Ť. XXXX/X (pôvodný oprávnený: J. V. E. Z. Y., ktorá sa transformovala na akciovú spoločnosť - súčasného oprávneného), proti povinnému: C. E., H.. H..Z..A.., so sídlom O. D., Š. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, (vymazaný z obchodného registra dňom 07.05.2009 na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. XXCbR/XXX/XXXX-XX zo dňa 06.03.2009), v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky 19.896,73 € (599.409,-Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Vo vyššie uvedenom exekučnom konaní súdny exekútor podaním zo dňa 07.06.2011, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.06.2011 navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu daného v ustanovení § 57 ods.1 písm. g/ a h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), vzhľadom na to, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.
Súd podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 2561/L zistil, že dňom 07.05.2009 došlo k výmazu povinného z obchodného registra, a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. XXCbR/XXX/XXXX-XX zo dňa 06.03.2009, ktorým bola predmetná spoločnosť zrušená bez likvidácie.
Podľa § 57 ods. 2 EP, platného do 31.08.2005, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP platného do 31.08.2005, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Pretože súd zistil, že povinný bol dňom 07.05.2009 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, exekúciu zastavil z nižšie uvedeného dôvodu.
Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, dňom účinnosti zápisu do obchodného registra a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra. V danom prípade po začatí konania povinný zanikol bez právneho nástupcu, a to výmazom z obchodného registra, čím stratil procesnú subjektivitu, teda aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti je jedna z podmienok konania a jej strata predstavuje taký neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý súd nemôže vo veci ďalej konať.
Podľa § 151 ods.1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 196 EP (účinného do 31.01.2002), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods.1 EP(účinného do 31.01.2002), náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 EP (účinného do 31.01.2002), ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 235 ods. 2 EP, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Zo spisového materiálu tunajšieho súdu vyplýva, že exekúcia bola začatá dňom 06.05.1999, kedy bol oprávneným doručený súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Ako už bolo vyššie uvedené, povinný v priebehu exekučného konania, ako subjekt práv a povinností zanikol, keďže dňom 07.05.2009 bol vymazaný z Obchodného registra. Z tohto dôvodu tunajší súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekučné konanie zastavil. Len výnimočne súd môže oprávneného zaviazať k povinnosti hradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, ak sú tomu dané podmienky uvedené v § 203 EP. Z ust. § 203 EP účinného do 31.01.2002, t.j. ku dňu začatia exekučného konania, vyplýva, že „ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. I keď exekútor je nositeľom verejnej moci, ktorú vykonáva nezávisle, ešte neznamená, že má mať zaistenú náhradu nákladov exekúcie vždy. Exekútor, ktorý má z úspešného vykonania exekúcie zisk (odmenu) súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude stačiť k uspokojeniu oprávneného, ale i nákladov exekúcie, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na osobu oprávneného. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, nie je protiústavný. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (mutatis mutandis Van der Mussele c. Belgicko z 23. novembra 1983) možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. Je potrebné vychádzať z toho, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko.
Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko, spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie (nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 272/08-35). Oprávnený, ktorý si riadne uplatnil dňa 06.05.1999 nárok na vykonanie exekúcie vo vzťahu k povinnému, ktorý v priebehu exekúcie zanikol (bol vymazaný z Obchodného registra dňa 07.05.2009) procesne nezavinil zastavenie konania, nakoľko v čase podanie návrhu na exekúciu nemohol dôvodne predpokladať, že k zániku povinného v priebehu exekúcie dôjde.
S poukazom na horeuvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Čo sa týka označenia oprávneného v konaní (súdny exekútor ho v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 07.06.2011, doručenom súdu dňa 08.06.2011 označil ako H. U., N..H.., so sídlom W. XX, Y.), súd má za to, že ako oprávnený v danom konaní naďalej vystupuje spoločnosť J. V. E., N..H.., so sídlom v Y., D. XX, IČO: XX XXX XXX , a to z nižšie uvedených dôvodov.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 37 ods. 3 EP účinného do 30.08.2005, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
Podľa § 37 ods. 4 EP účinného od 01.09.2005, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností.
Podľa § 37 ods. 5 EP účinného od 01.09.2005, ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
Podľa § 238 ods. 1 EP, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 EP, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 92 ods.2 O.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Podľa § 92 ods.3 EP, súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
Právna úprava zmeny účastníkov exekučného konania, ktorá je v súčasnosti obsiahnutá v ust. § 37 ods. 3,4 a 5 zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ďalej „EP“,
bola v tejto podobe do neho zavedená novelou vykonanou zákonom č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2005. V zmysle prechodných ustanovení (§ 238 ods.2 EP) sa § 37 ods. 4 a 5 aplikuje aj na exekučné konania začaté pred 1.9.2005, avšak v prípade § 37 ods. 3 EP (§ 238 ods.1 EP) sa exekučné konania začaté pred 1.9.2005 dokončia podľa práva platného do 31.08.2005 (čo sa týka aj tohto exekučného konania). Aj v konaniach začatých pred 1.9.2005 je však potrebné, aby o zmene účastníkov rozhodol exekučný súd. Postup pri podaní návrhu na rozhodnutie o pripustení zmeny, ako aj postup súdu pri rozhodovaní o zmene, však nebude s poukazom vyššie uvedené spravovaný podľa § 37 ods. 3 EP, ale podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p.. Návrh na rozhodnutie o zmene účastníkov podávajú účastníci preto priamo exekučnému súdu. Táto skutočnosť nemá preto vplyv na konanie súdneho exekútora, ktorý, ak mu bude predložená listina preukazujúca prevod alebo prechod práva alebo povinností „oznámenie“, ktorý nastal po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje v nej s pôvodnými účastníkmi, do vydania rozhodnutia o pripustení zmeny účastníkov.
V prejednávanej veci, ako už bolo konštatované, exekučné konanie začalo pred 1.9.2005, bolo povinnosťou oprávneného, prípadne subjektu, na ktorý bola predmetná pohľadávka, v prípade, že došlo k prechodu práv a povinností, ktoré boli predmetom exekučného konania na nový subjekt podať riadny návrh exekučnému súdu na zmenu účastníkov exekučného konania. Z obsahu spisu nevyplýva, že by takýto úkon zo strany oprávneného - J. V. E., N..H.., J., N..H.., resp. H. U., N..H.. bol exekučnému súdu predložený. Ak oprávnený, resp. subjekt, na ktorý bola predmetná pohľadávka prevedená takýto úkon urobil vo vzťahu k súdnemu exekútorovi, čo však v danom prípade ako súd zistil z exekučného spisu uskutočnené nebolo („Oznámenia “ o zmene oprávneného zo dňa 10.03.2006 od J. V. E., N..H.., prípadne od spoločnosti J., N..H.., zo dňa 17.05.2006 za návrh na zmenu účastníka konania v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. nemožno považovať), doručenie takéhoto návrhu súdnemu exekútorovi nemá účinky doručenia exekučnému súdu. Na základe týchto skutočností preto súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní je potrebné ďalej konať so J. V. E., N..H.., ako oprávneným.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka j e
odvolanie vždy p r í p u s t n é . (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.