Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23P-106-2024.pdf
PDF · 111.35 KB
Case nature
Subarea
23P/106/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: J. N., I.. XX.XX.XXXX F. V. N., I.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom, práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: W.. O. N.L., L.. Š., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. XXXX/X, Z., právne zastúpená JUDr. Alexandra Karlíková, advokátka, so sídlom Račianska 24E, 831 02 Bratislava, IČO: 37 501 682, a otca: X. N., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. XXXX/X, Z., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého J., I.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- eur mesačne a na výživu maloletej V., I.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 22.08.2024.
II. Neodkladné opatrenie sa nariaďuje do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 23P/102/2024.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.07.2024 sa navrhovateľka W.. O. N., I.. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „matka“) domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti J. N., I.. XX.XX.XXXX a V. N., I.. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „maloletí“), do osobnej starostlivosti matky, a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu na maloletého J. sumou 250,- eur a na maloletú V.Ú. sumou 250,- eur, a to do skončenia konania vo veci samej.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že otec žiadnym spôsobom neprejavuje o deti záujem a ani o to aby sa podieľal na ich výžive tak, aby boli pokryté ich nevyhnutné výdavky. Navrhovateľka má príjem 711,60,- eur a z toho musí sama zabezpečovať a pokrývať náklady na výživu maloletých, pričom jedno z detí trpí atopickým ekzémom a starostlivosť o maloletého je finančne náročnejšia, čo je neúnosné a preto jej pomáhajú aj rodičia v rámci možností a schopností. Navrhovateľka na rodičovský príspevok vo výške 591,60,- eur mesačne od septembra už nebude mať nárok, čo bude znamenať stratu väčšiny jej aktuálneho príjmu, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie kľúčových potrieb maloletých. Nakoľko maloletí v septembri nastupujú prvý krát do predškolského zariadenia, možnosti matky nájsť si v priebehu pár mesiacov vhodné zamestnanie, ktoré by jej umožňovalo prispôsobovať sa možným problémom spojeným s aklimatizáciou maloletých do predškolského režimu sú v značnej miere obmedzené. Čo sa týka podieľania otca na výdavkoch spojených so starostlivosťou o maloletých, otec poslal matke jeden krát sumu 300,- eur. Táto suma nepostačuje na potreby maloletých a to aj z dôvodu, že matka bude
mať výdavky nad rámec bežných potrieb, a to výdavky spojené s nákupom potrieb pre maloletých do škôlky (oblečenie, prezuvky, hygienické potreby, ktoré musí matka zabezpečiť už v auguste 2024 a predpokladané náklady sú vo výške 150,- eur na každé dieťa). Otec je podnikateľ, pričom je vlastníkom aj hnuteľného majetku, motorového vozidla Volkswagen Tiguan, ktoré zakúpil v roku 2024 a kúpnu cenu uhradil v hotovosti. Zároveň majetkom obchodnej spoločnosti Z. M..L..T.., v ktorej je otec jediným konateľom, je dodávka, s ktorou podniká a realizuje svoju podnikateľskú činnosť ako aj technika a zariadenia vysokej hodnoty. V čase keď spolu matka s otcom žili v spoločnej domácnosti, mal príjem netto cca 2.000,- eur mesačne, pričom podstatnú časť príjmov mal otec aj za havarijné výjazdy, v rámci ktorých si účtoval aj príplatky za pohotovosť. Výživné, ktoré navrhuje matka upraviť formou neodkladného opatrenia a to na sumu 250,- eur na každé dieťa, je výživné v nevyhnutnej miere. Matka je toho názoru, že nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov spočíva v prípade maloletých v ich zverení do osobnej starostlivosti matky, dokým nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej, a to s prihliadnutím na už spomenutý nezáujem otca o starostlivosť o maloletých. Nutnosť úpravy pomerov opodstatňuje aj skutočnosť, že maloletí v septembri tohto roka nastupujú do predškolského zariadenia, pričom práve dočasné zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky na čas do rozhodnutia vo veci samej zabezpečí elimináciu situácií, kedy by otec bez vedomia matky vyzdvihoval maloletých z predškolského zariadenia, či inak ovplyvňoval ich stanovený režim a ich pobyt v predškolskom zariadení. Zároveň by konanie otca, ktorý nekomunikuje s matkou mohlo nepriaznivo ovplyvniť zdravý vývin maloletých a ich psychiku. Maloletí sa musia postupne vyrovnávať so vzniknutou situáciou a práve konanie otca, ktorý nekomunikuje s matkou vedie k presvedčeniu, že by išlo o konanie, ktoré je v rozpore so záujmami maloletých.
3. Na tunajšom súde prebieha vo vzťahu k maloletým konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode manželstva, vedené pod sp. zn. 23P/102/2024. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 23P/102/2024 - 48 zo dňa 30.07.2024 súd vylúčil návrh matky v časti týkajúcej sa jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie. Toto konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 23P/106/2024.
4. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu zisteného z obsahu spisu, a to najmä z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, ako aj na obsah súvisiaceho spisu, vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 23P/102/2024.
5. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Civilný mimosporový poriadok") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Civilný sporový poriadok") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o rodine"), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
6. Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia, vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Z citovaného ustanovenia, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej.
7. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§326 ods., 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
8. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej a teda, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.
9. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).
10. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.
11. Neodkladné opatrenie má len dočasnú povahu, preto je možné nariadiť ho len do splnenia podmienok pre konečné rozhodnutie súdu, pričom v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( § 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
12. Po preštudovaní spisového materiálu, oboznámení sa s návrhom matky maloletých a k návrhu pripojených listinných dôkazov, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že v danom prípade dospel súd k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný len čiastočne.
13. Z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletých detí sú síce manželmi ale v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Otec sa v júni tohto roku odsťahoval zo spoločnej domácnosti, po odchode stratil záujem o maloleté deti, a to aj napriek snahe matky, aby sa otec s deťmi stretával. Matka sa domáha zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti, nevyhnutnosť úpravy pomerov maloletých detí prostredníctvom neodkladného opatrenia matka odôvodňuje tým, že maloleté deti v septembri nastupujú do predškolského zariadenia, pričom práve zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky zabezpečí elimináciu situácií, kedy by otec bez vedomia matky vyzdvihoval maloletých z predškolského zariadenia, či inak ovplyvňoval ich stanovený režim a pobyt v predškolskom zariadení. Matka požaduje zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením, a to aj napriek tomu, že maloleté deti v osobnej starostlivosti fakticky má. Maloleté deti, podľa tvrdení matky, s matkou v súčasnosti bývajú, otec sa od nich odsťahoval a o maloletého deti od tohto okamihu neprejavuje záujem. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. V prejednávanej veci nebola zo strany matky preukázaná naliehavá potreba upraviť pomery účastníkov konania formou neodkladného opatrenia, a to zverením maloletých detí súdnym rozhodnutím do jej osobnej starostlivosti
bez vykonania náležitého dokazovania. Matka poukázala na to, že maloleté deti od septembra nastupujú do predškolského zariadenia a v prípade, že by neboli zverené do osobnej starostlivosti matky, mohlo by to narúšať ich režim, najmä tým, ak by ich otec chodil svojvoľne z predškolského zariadenia vyzdvihovať. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a obava o život a zdravie dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Z návrhu matky je zrejmé, že medzi rodičmi nefunguje komunikácia, nevyplýva však z neho, že sú bezprostredne ohrozené práva a záujmy maloletých detí. Matka jednoznačne uvádza, že otec o deti aktuálne neprejavuje záujem, otec bol s maloletými deťmi naposledy v kontakte 27.06.2024. Matka nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval matkou popísanú obavu, že otec bude maloleté deti bez vedomia matky vyzdvihovať zo školského zariadenia. Z uvedeného vyplýva, že súd v tomto štádiu konania nemá osvedčenú dôvodnú obavu o život a zdravie maloletých detí resp. iné výnimočné dôvody, ktoré by zdôvodňovali zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky neodkladným opatrením. Až v konaní vo veci samej o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré na tunajšom súde už prebieha, bude dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie riadneho dokazovania a zistenie skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, pokiaľ ide o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, súd teda návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, čo sa týka zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti zamietol.
14. Podľa ustanovenia § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
15. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal na jeho výžive. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v kontexte potreby uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Súd poukazuje na skutočnosť, že neodkladným opatrením možno uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Pod pojmom nevyhnutná miera treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Ako už bolo uvedené, súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe neúplného dokazovania, resp. na základe tvrdení navrhovateľa.
17. Matka taktiež požadovala upraviť neodkladným opatrením aj vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyčíslila náklady na každé z maloletých detí na sumu 410,47 eur do septembra 2024 a na sumu 649,27 eur od septembra 2024. Mesačné náklady na každé z maloletých detí pozostávajú z nákladov na elektrinu vo výške 59,70 eur, poistenie vo výške 20,80 eur, sporenie 10,- eur, strava 150,- eur, drogéria a lieky 35,- eur, voľnočasové aktivity a ošatenie 100,- eur, pohonné hmoty 35,- eur. V septembri 2024 maloleté deti nastupujú do materskej školy, t. j. mesačné náklady sa navýšia o náklady súvisiace so škôlkou vo výške 125,50 eur, telekom 23,30 eur, hypotéka 90,- eur. Matka ďalej uviedla, že jej príjem aktuálne pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 591,60 eur a rodinných prídavkov vo výške 120,- eur. Matka je nezamestnaná a od 16.09.2024 už nebude poberať rodičovský príspevok. Otec maloletých je podnikateľ, je vlastníkom hnuteľného majetku aj motorového vozidla Volkswagen Tiguan, ktoré zakúpil v roku 2024 a kúpnu cenu vyplatil v hotovosti. V čase, keď s otcom žili v spoločnej domácnosti, jeho príjem bol približne 2000,- eur netto. Otec poslal matke jedenkrát sumu 300,- eur na maloleté deti, inak sa na výžive maloletých detí nepodieľa. Matka k návrhu priložila potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku, t. j. svoj príjem riadne osvedčila. Z ďalších predložených dôkazov vyplýva, že maloleté deti boli prijaté do Materskej školy, Z. XX, Z., s dňom nástupu 01.09.2024 (č. l. 10), mesačné náklady súvisiace so škôlkou predstavujú sumu 125,50 eur (č. l. 11) na každé z detí. Matka predložila potvrdenie o úhradách za poistku maloletých detí a matky, spolu vo výške 62,40 eur (č. l. 12 - 13) ako aj o úhradách na sporenie maloletých
detí vo výške 10,- eur mesačne na každé z detí (č. l. 16 - 19). Matka taktiež predložila potvrdenie o úhrade za elektrinu vo výške 179,- eur mesačne. (č. l. 14 - 15). Matka v návrhu uvádza, že od septembra 2024 okrem nákladov na materskú školu pribudnú aj náklady na „telekom“ vo výške 70,- eur mesačne, na jedno maloleté dieťa pripadá suma 23,30 eur mesačne a náklady na hypotéku vo výške 270,- eur mesačne, na jedno maloleté dieťa pripadá suma 90, eur mesačne. Matka však tieto náklady nielenže bližšie neozrejmila, ale ani neosvedčila. Matka nepredložila žiadnu zmluvu so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., taktiež nepredložila zmluvu o hypotekárnom úvere, rovnako neuviedla, za akým účelom ide hypotekárny úver splácať, či je vlastníčkou nejakej nehnuteľnosti. Tieto výdavky súd nepovažoval za osvedčené. Výdavok vo výške 100,- eur mesačne na záujmy a ošatenie považuje súd za nadhodnotený, nezodpovedajúci pojmu výživné v nevyhnutnej miere, v zmysle § 366 CMP. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza len z tvrdení navrhovateľa, bez možnosti druhého rodiča k tvrdeniam navrhovateľa sa vyjadriť. Neodkladné opatrenie preto nemožno nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Na druhej strane však súd musí brať do úvahy aj najlepší záujem maloletých detí, ktorý v sporoch rodinnoprávnej agendy je nutné zohľadňovať v prvom rade a taktiež je nutné mu podriadiť všetko ostatné. Súd konštatuje, že aj bez náležitého osvedčovania výdavkov na maloleté deti možno objektívne zhodnotiť, že pri dvoch maloletých deťoch sú mesačné výdavky vysoké, jedným rodičom objektívne ťažko zvládnuteľné, o to viac, ak príjem rodiča pozostáva len z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov, preto je nevyhnutné, aby sa na pokrývaní výdavkov podieľali obaja rodičia. Otec, podľa tvrdení matky, na výživu maloletých detí neprispieva vôbec, s výnimkou jednorázového príspevku vo výške 300,- eur. Súd bral do úvahy aj nefunkčnú komunikáciu medzi rodičmi a za takýchto okolností je len málo pravdepodobné, že otec bude dobrovoľne prispievať a podieľať sa na výžive maloletých detí. Na základe uvedeného teda možno dospieť k záveru, že keby súd dočasne neupravil pomery nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by uložil otcovi platiť na maloleté deti výživné v nevyhnutnej miere, mohlo by dôjsť k ohrozeniu zabezpečenia základných potrieb maloletých detí. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktoré má slúžiť len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa, ide o prežitie dieťaťa. Súd preto pristúpil k určeniu vyživovacej povinnosti vo výške 150,- eur na mal. J. a 150,- eur na mal. V., pretože túto sumu považoval súd za zodpovedajúcu pojmu „výživné v nevyhnutnej v miere“ a to aj po zohľadnení skutočnosti, že matka nie všetky svoje tvrdenia riadne neosvedčila. Súd pri určení výšky výživného vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe, pokiaľ ide o uloženie vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením, rovnako vychádzal aj s významu pojmu „výživné v nevyhnutnej miere“, ako aj z nevyhnutných výdavkov na maloleté deti, ktoré považoval za osvedčené. Súd za nevyhnutné mesačné výdavky považoval výdavky na stravu vo výške 150,- eur, elektrinu vo výške 59,70 eur, drogériu a lieky vo výške 35,- eur, čo spolu predstavuje sumu 244,70 eur. Maloletí nastupujú v septembri do materskej školy, s čím sú spojené mesačné výdavky vo výške 125,60 eur na každého z maloletých. Súd si je vedomý toho, že maloleté deti do materskej školy nastupujú od septembra 2024, pričom súd má rozhodovať na základe skutkového stavu v čase rozhodnutia, v predmetnej veci by však súd nepovažoval za spravodlivé, ani za súladné s najlepším záujmom maloletých detí nezohľadniť výdavky na materskú školu, do ktorej nastúpia o pár dní. Súd zároveň poukazuje na to, že nástupom do materskej školy sa budú maloletí väčšiu časť dňa stravovať v materskej škole, t. j. mesačný výdavok na stravu mimo materskej školy bude nižší. Súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že matka neosvedčila, že je skutočne nezamestnaná. Matka skutočne dňa 16.09.2021 (dovŕšením tretieho roku života maloletých) prestane pobrať rodičovský príspevok, avšak keby aj súd priznal neodkladným opatrením výživné v plnej výške, t. j. po 250,- eur na každé z detí, uvedené by nepokrylo ani polovicu matkou tvrdených nákladov na maloleté deti, nevynímajúc nevyhnutné mesačné náklady matky, preto možno vysloviť pochybnosť o skutočných príjmoch matky resp. o tom, či má matka resp. bude mať ešte iný príjem, mimo príjmu z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov. Súd preto nevyhovel matke v plnej miere, nakoľko matka neosvedčila všetky ňou tvrdené skutočnosti. Súd považoval výživu maloletých detí za ohrozenú v takej miere, že považoval za dôvodné uložiť otcovi vyživovaciu povinnosť neodkladným opatrením, avšak len v nevyhnutnej miere, tak ako ustanovuje zákon. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo iné dôležité záujmy. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktoré má slúžiť len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa, ide o prežitie dieťaťa, pričom v predmetnej veci súd považoval za primerané a súladné s § 366 CMP výživné vo výške 150,- eur na každé z maloletých detí. Súd považoval za súladné s najlepším záujmom maloletých detí pristúpiť k určeniu výživného neodkladným opatrením, v nevyhnutnej miere, do právoplatného skončenia konania
vo veci samej, kde prebehne riadne dokazovanie, prostredníctvom ktorého sa budú zisťovať majetkové pomery oboch rodičov, ako aj výdavky na maloletého deti, na základe čoho bude určená vyživovacia povinnosť v súlade s platnými právnymi predpismi.
18. Záverom súd dodáva, že vzhľadom k tomu, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná jednak zo samotného návrhu na jeho nariadenie, ale aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu, čo sa, v danom prípade s ohľadom na matkou predložené dôkazy, nestalo. Súd preto vyhovel návrhu matky, len pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom, a to v nevyhnutnom rozsahu a vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).