Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-35-2024.pdf
PDF · 77.07 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/35/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XXX, B. proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.04.2024, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 16.05.2024, sa žalobca domáhal voči žalovanej vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj len BSM). Žalobu odôvodnil tým, že počas manželstva kúpili rodinný dom v G. a záhradu, dom rekonštruovali. Použili na to peniaze z predaja bytu v Banskej Bystrici a vzali si pôžičku, na ktorú ručil p. H.. On bol v tom, že pôžička sa splatila, neskôr však zistil, že tomu tak nie je. Preto odišiel pracovať do Bratislavy a on a p. H. na pôžičku spolu splatili 27.540,35 Eur. Žalovaná brala pôžičky. Tiež kúpila auto na splátky a pôžičku prepísala na neho, na tento dlh sa viedla exekúcia. Kvôli dlhom predali rodinný dom a kúpili si lacnejší v Turčoku, peniaze z predaja sa mali použiť na splatenie dlhov. Žalovaná však povedala, že už žiadne peniaze nemá. Nevie teda, ako sa naložilo so zostatkom z predaja bytu v Banskej Bystrici 19.916,- Eur, so zostatkom z pôžičky 9.958,- Eur a so zostatkom z predaja domu v Čeríne 32.928,- Eur a on musel zaplatiť na pôžičku 27.540,35 Eur. Nevie, ako by malo byť BSM vyporiadané, chce vedie, ako sa naložilo s peniazmi.
2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, uvádzala, že predala vlastný byt a z toho si potom kúpili byt v Banskej Bystrici. Chceli ísť do väčšieho, preto byt predali a kúpili si rodinný dom v Čeríne. Čo ostalo z predaja bytu si nechal žalobca. Na dom si vzali pôžičku, tú splácala ona až kým sa dom nepredal. Žalobca začal podnikať, kvôli čomu mal dlhy. Rodinný dom museli predať kvôli žalobcovým dlhom z podnikania. Z peňazí z predaja domu boli vyplatené jeho dlhy a exekúcia. Počas manželstva sa predalo motorové vozidlo, žalobcovi zaň bolo vyplatené 110.000,- Sk. Na vyjadrenie žalovanej žalobca uviedol, že o zrušení ich bezpodielového spoluvlastníctva nevedel.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním sobášneho listu a rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15C/87/1997 zo dňa 22.07.1997. Strany sporu navrhli vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré súdu predložili, pričom týmito dôkazmi preukazovali svoje tvrdenia, ktoré sa predovšetkým týkali nakladania s majetkom a peniazmi pred a po zániku BSM. Súd tieto listinné dôkazy nepripustil, nakoľko ich považoval za nepotrebné. Vzhľadom na uplynutie zákonnej lehoty na vyporiadania BSM nie je možné BSM vyporiadavať, platia zákonné domnienky vyporiadania spoločného majetku manželov, teda ani nebolo potrebné vykonanie dokazovania ohľadne toho, čo patrilo ku dňu
zániku do BSM, ako sa s majetkom nakladalo do zániku BSM, čo bolo hradené po zániku BSM a pod.. Vykonanie ďalších dôkazov nebolo do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa 11.06.1983 v Banskej Bystrici.
5. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15C/87/1997 zo dňa 22.07.1997, právoplatným dňa 19.08.1997 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – strán sporu zrušené. Podľa rozsudku sa obe strany sporu po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie voči nemu, čo potvvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi do zápisnice pred súdom.
6. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec nasledovne právne posúdil:
7. Podľa § 149 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník) ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.
8. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 11.06.1983 manželstvo. V bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu bolo v zmysle Občianskeho zákonníka všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, vecí slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, veci vydané v rámci reštitúcii majetku jednému z manželov. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v Občianskom zákonníku. Zákon stanovuje prekluzívnu lehotu, počas ktorej môžu vyporiadať BSM manželia dohodou alebo v rámci ktorej môžu podať na súd žalobu na vyporiadanie BSM a vyporiadanie v takom prípade vykoná súd. Ak v zákonnej trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedôjde k jeho vyporiadaniu jedným z týchto spôsobov (dohodou alebo súdom na základe žaloby podanej v rámci tejto lehoty), platia zákonom určené domnienky, že hnuteľné veci sa vyporiadali podľa stavu, v akom ich každý z manželov používal výlučne ako vlastník pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti a ostatné hnuteľné veci, majetkové práva a nehnuteľné veci sú od uplynutia lehoty v ich podielovom spoluvlastníctve, pričom podiely oboch sú rovnaké. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej zaniklo rozhodnutím súdu dňa 19.08.1997. Žalobca uvádzal, že o zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva nevedel, zánik bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu však bol preukázaný doloženým rozsudkom súdu. Žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by tento rozsudok nebol vydaný alebo že by rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu k 19.08.1997 považoval teda súd za preukázaný. Lehota na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu plynula do 19.08.2000. Nebolo zistené, že by v tejto lehote došlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo k podaniu žaloby a následnému vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov existoval nejaký spoločný majetok strán sporu, ktorý sa mal vyporiadať, ohľadne neho platí, že bol vyporiadaný podľa vyššie uvedených domnienok stanovených v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty nemôže súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadať, nakoľko toto už bolo vyporiadané podľa zákonných domnienok. Žalobca podal žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty, preto jeho žaloba nie je dôvodná.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu o vyporiadanie bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – strán sporu zamietol.
10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní v celosti úspešná. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol, že žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Pokiaľ strana sporu podáva odvolanie v elektronickej podobe, adresátom je Okresný súd Rimavská Sobota. Pokiaľ strana sporu podáva odvolanie v listinnej podobe poštou alebo osobne v podateľni súdu, môže tak urobiť v sídle súdu na adrese Okresný súd Rimavská Sobota, Námestie M. Tompu 1, 979 14 Rimavská Sobota i na pracovisku súdu na adrese Okresný súd Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, SNP 539/1, 050 01 Revúca. Pokiaľ strana sporu bude odvolanie podávať poštou alebo osobne do podateľne súdu, je vhodnejšie, aby ho doručila na Okresný súd Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, SNP 539/1, 050 01 Revúca.