Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-6-2011.pdf
PDF · 87.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24C/6/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: T.., nar. 1.2.1964, bytom J. na H. č. XX, F. W., proti odporcovi: J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v J., H. XX, v konaní o zaplatenie 69.094,80 eur s prísl. takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.1.2011 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 69.094,80 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 6.9.1994 sa s odporkyňou dohodol na vyporiadaní majetkových pomerov, kde sa odporkyňa zaviazala, že za trojizbový byt vyplatí 90.000,-Sk. Jeho trhová hodnota bola vtedy 800.000,-Sk. Vzhľadom na to, že odporkyňa mu do dňa podania návrhu uvedenú čiastku nezaplatila, žiada, aby súd jej uložil povinnosť zaplatiť polovicu z trhovej hodnoty bytu, t. j. 400.000,-Sk s 19,5 %-nými ročnými úrokmi od 6.9.1994 do dňa zaplatenia, k 6.1.2011 to spolu činí 1.674.000,-Sk.
Dňa 6.9.1994 sa s odporkyňou dohodol na vyporiadaní majetkových pomerov, kde sa odporkyňa písomne zaviazala, že sa zbavuje užívacieho práva záhrady o výmere 4 áre na D. N. J.. Vzhľadom na to, že v roku 2004 mal navrhovateľ problémy s platením výživného, navrhol odporkyni, že jej daruje 1-icu, t. j. 2 áre zo záhrady a druhá polovica 2 áre mala zostať navrhovateľovi. Na J.W. v J. navrhovateľ zistil, že niekto v jeho neprítomnosti pri prevode záhrady do osobného vlastníctva uviedol v 1-ici navrhovateľa a v 1-ici odporkyňu. V skutočnosti celá záhrada podľa dohody mala patriť navrhovateľovi. Ďalej sa po telefóne s odporkyňou dohodli, že si nechá celú záhradu a v prípade jej predaja použije finančný zisk z predaja na pokrytie výživného, ktoré by už navrhovateľ nemusel platiť až do 26. roku veku W. a T.. Odporkyňa však podala na okresnom súde návrh na zvýšenie výživného a trestné oznámenie na navrhovateľa. V konaní vedenom pod sp. zn. XCoP/XX/XXXX na pojednávaní dňa 31.1.2008 vo veci výživného odporkyňa uviedla, že záhradu predala za 330.000,-Sk a peniaze zaplatila navrhovateľovi, čo sa však nezakladá na pravde. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa ho podviedla a svojimi nepravdivými výpoveďami mu priviedla trestné stíhanie. Preto žiada, aby súd uložil odporkyni zaplatiť sumu 330.000,- Sk s 19,5 %-nými ročnými úrokmi od 1.9.2004 do dňa zaplatenia, ku dňu 6.1.2011 to spolu činí 407.550,- Sk. Preto navrhovateľ žiada od odporkyne zaplatiť spolu 2.081.550,-Sk, t.j. 69.094,80 eur.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 15.7.2011 uviedla, že navrhovateľom uplatnený nárok považuje za nedôvodný v celom rozsahu. V roku 1994 sa rozviedli kvôli alkoholu a agresivite navrhovateľa - bývalého manžela. Syn W. mal X roky a T. X rokov. Po rozvode navrhovateľovi
vyplatila 90.000,-Sk, čo predstavovalo čiastku zodpovedajúcu dohode ohľadom bytu, ktorý nikdy nebol v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľ svoj spoluvlastnícky podiel k záhrade previedol na odporkyňu za sumu 80.000,-Sk, ktorú vzhľadom k jeho dlžobe na výživnom vzájomne započítali.
Odporkyňa vzhľadom k tomu, že od rozvodu s navrhovateľom uplynulo viac ako 17 rokov, vo vzťahu k žalovaným nárokom vzniesla námietku premlčania (č. l. 44).
Súd vo veci nariadil pojednávania na 4.10.2011, na ktoré boli riadne a včas predvolaní obaja účastníci konania. Navrhovateľ predvolanie na pojednávanie osobne prevzal dňa 26.9.2011. Elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.10.2011 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vzhľadom na svoj zdravotný stav, kvôli ktorému nie je schopný absolvovať takú dlhú cestu. Uviedol, že môže vypovedať na V. súde v N., a že trvá na podanom návrhu. O odročenie pojednávania nepožiadal.
Vzhľadom na uvedené súd podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 4.10.2011 uviedla, že jej manželstvo s navrhovateľom bolo rozvedené v roku 1994 z dôvodu nadmerného požívania alkoholu zo strany navrhovateľa. Z manželstva pochádzajú dve deti, ktorú sú už v súčasnosti plnoleté. Od rozvodu manželstva až doposiaľ má neustále problémy s navrhovateľom kvôli výživnému na deti pochádzajúce z ich manželstva. Viackrát podávala aj trestné oznámenie na navrhovateľa a viackrát mu hrozilo aj to, že bude vzatý do väzby.
Od januára 2011 navrhovateľ prestal úplne platiť výživné na mladšie zo spoločných detí, voči ktorému je ešte stále povinný plniť vyživovaciu povinnosť a zase mu hrozí, že bude proti nemu vedené trestné stíhanie. Preto podanie tejto žaloby z jeho strany chápe len ako zastrašovanie.
Počas manželstva bývali v 3-izbovom družstevnom byte na H. XX v J.. Odporkyňa sa hneď po rozvode manželstva zo sporného bytu odsťahovala. Dňa 6.9.1994 obaja podpísali listinu označenú ako Čestné prehlásenie, po podpísaní ktorej došlo k výmene tohto bytu, odporkyňa tento byt hneď po rozvode manželstva previedla za odstupné v zmysle dohody zo dňa 6.9.1994 a v lehote piatich dní časť z odstupného zaplatila navrhovateľovi v dohodnutej výške 90.000,-Sk. Uvedené čestné prehlásenie bolo podpísané pred rozvodom manželstva.
V čestnom prehlásení zo dňa 6.9.1994 sa s navrhovateľom dohodli, že výlučne navrhovateľ bude užívať záhradu na D.. Išlo o záhradu, ktorú kupovali s navrhovateľom počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva, ale finančné prostriedky na kúpu záhrady darovali rodičia odporkyne. Napriek dohode zo dňa 6.9.1994, ďalšie listiny týkajúce sa prevodu záhrady do výlučného vlastníctva navrhovateľa nevyhotovili, záhrada zostala v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a po uplynutí troch rokov od rozvodu sa stala ich podielovým spoluvlastníctvom. Obaja boli podielovými spoluvlastníkmi v 1-ici. V roku 2004 mal navrhovateľ opakovane problémy s platením výživného, dlhoval na výživnom, a hrozilo mu vzatie do väzby, preto sa dohodli na tom, že navrhovateľ prevedie svoj podiel, resp. predá svoj podiel zo záhrady odporkyni. Na základe tejto dohody dňa 10.5.2004 uzatvorili darovaciu zmluvu, avšak v skutočnosti išlo o kúpnu zmluvu, nakoľko odporkyňa za podiel navrhovateľa zaplatila riadne kúpnu cenu, pričom nezaplatila len za podiel 1-icu patriacu navrhovateľovi, ale zaplatila za celú záhradu, vzhľadom na dohodu z roku 1994. Pri uzatvorení darovacej zmluvy navrhovateľa zastupoval na základe plnomocenstva jeho brat; navrhovateľ nebol osobne prítomný pri uzatváraní darovacej zmluvy, preto odporkyňa celú kúpnu cenu odovzdala bratovi navrhovateľa tak, že časť kúpnej ceny zaplatila v hotovosti a zvyšok započítali na dlžné výživné. Preto uviedla, že má za to, že navrhovateľovi nič nedlhuje, naopak, myslí si, že mu dala viac, ako mu patrilo zo spoločného majetku.
Dňa 6.9.1994 účastníci konania uzatvorili listinu označenú „Čestné prehlásenie - vzájomná dohoda", v ktorej navrhovateľ prehlásil, že súhlasí s výmenou bytu na H. XX za dvojizbový byt na T. XX, vlastníkom ktorého sa stane odporkyňa. Odporkyňa vyhlásila, že navrhovateľovi zaplatí odstupné 90.000,-Sk do piatich dní po výmene bytu a súčasne sa zbavuje užívacieho práva záhrady na D.. Podpisy oboch účastníkov konania boli overené (č.l. 9).
Navrhovateľ ako darca a odporkyňa ako obdarovaná dňa 10.5.2004 uzatvorili darovaciu zmluvu, kde navrhovateľ ako darca bol zastúpený Q. P. na základe plnej moci zo dňa 27.4.2004. Na základe citovanej zmluvy navrhovateľ ako podielový spoluvlastník 1-ice nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 992 katastrálneho územia D. N. J. ako pozemok parcela č. 923/3 - záhrada vo výmere 358 m2 daroval svoj podiel odporkyni, čím sa odporkyňa stala vlastníčkou celej nehnuteľnosti. Vklad na Správe katastra v J. bol povolený dňa 1.7.2004 (č.l. 6).
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa boli manželia, ktorí počas trvania manželstva bývali v 3-izbovom družstevnom byte na H. XX C. J.. Dňa 6.9.1994, čo podľa tvrdenia odporkyne bolo tesne pred rozvodom ich manželstva, sa dohodli, že trojizbový byt na H. XX vymenia za dvojizbový byt na T. XX, do ktorého sa nasťahuje odporkyňa po rozvode manželstva. Odporkyňa potvrdila, že hneď po rozvode manželstva byt na H. XX bol vymenený v zmysle ich dohody za dvojizbový byt na T. XX za odstupné. Časť odstupného v dohodnutej výške 90.000,-Sk zaplatila v dohodnutej lehote, do piatich dní po výmene bytu, navrhovateľovi. K samotnej výplate došlo v priebehu roka 1994, na presný dátum si nepamätala.
Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa bola povinná zaplatiť navrhovateľovi časť odstupného za družstevný byt na H. XX v J. vo výške 90.000,-Sk do piatich dní po výmene bytu, čo podľa vyjadrenia odporkyne mohlo byť niekedy v priebehu roka 1994, čo nie je v rozpore ani s tvrdením navrhovateľa, keď žiada úroky od 6.9.1994.
Účastníci konania počas trvania ich manželstva nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva pozemok parcelu č. 923/3 - záhradu v D., ohľadom ktorej sa dňa 6.9.1994 dohodli tak, že ju bude užívať výlučne navrhovateľ. Podľa vyjadrenia odporkyne sa riadili obaja účastníci konania touto dohodou a až do roku 2004 záhradu užíval výlučne navrhovateľ. Keďže si túto záhradu nevyporiadali, mali ju po rozvode naďalej v bezpodielovom spoluvlastníctve a po troch rokoch od rozvodu sa bezpodielové spoluvlastníctvo zmenilo na podielové spoluvlastníctvo a obaja sa stali podielovými spoluvlastníkmi v 1-ici.
Navrhovateľ darovacou zmluvou zo dňa 10.5.2004 svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ice zo spornej záhrady daroval odporkyni, ktorá skutočnosť vyplýva z predloženej darovacej zmluvy.
Navrhovateľ napriek predloženým listinným dôkazom žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 400.000,-Sk titulom odstupného za trojizbový byt na H. XX v J. a 330.000,-Sk titulom predaja spoločnej záhrady; spolu s 19,5 % úrokmi od 6.9.1994 svoj nárok vyčíslil na sumu 69.094,80 eur.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len a námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ust. § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že jediný nárok, ktorý si mohol navrhovateľ uplatniť voči odporkyni, bolo zaplatenie 90.000,-Sk titulom odstupného za byt na H. XX v J. v zmysle dohody účastníkov
konania zo dňa 6.9.1994. Účastníci sa v tejto dohode dohodli na splatnosti sumy 90.000,-Sk do piatich dní po výmene bytu, ku ktorej došlo v priebehu roka 1994. Keďže tento nárok bol splatný najneskôr 31.12.1994, k jeho premlčaniu došlo najneskôr 31.12.1997 a vzhľadom na námietku premlčania vznesenú odporkyňou, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Nárok navrhovateľa prevyšujúci sumu 90.000,-Sk titulom odstupného za spoločný družstevný byt súd navyše považoval aj za nedôvodný, keďže ohľadom odstupného za byt sa účastníci dohodli na čiastke 90.000,-Sk a ohľadom spoločnej záhrady samotný navrhovateľ predložil súdu darovaciu zmluvu, na základe ktorej daroval svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ice odporkyni.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a keďže neúspešnému navrhovateľovi náhrada trov konania nepatrí a úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, súd účastníkom konania náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy ,potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.