Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/206/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci žalobkyne Q. S., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, občianky SR, zastúpenej Centrom právnej pomoci, Nám. Slobody, P.O.BOX 18, Bratislava 15, Kancelária Rimavská Sobota proti žalovanej EX CREDIT, a.s., so sídlom Werferova 3, Košice, IČO: 36 572 586 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

z r u š u j e Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR 11768/08 zo dňa 14.10.2009.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok v sume 331,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 02.11.2009 domáhala voči žalovanej zrušenia rozhodcovského rozsudku uvedeného vo výroku tohto rozsudku pod sp.zn. SR 11768/08. Žalobu odôvodnila písomným podaním dňa 04.07.2011 (č.l. 112-117 spisu) tak, že so žalovanou uzavrela dňa 01.02.2008 Zmluvu o finančnom prenájme Zmluvu o predaji na splátky č. 9011080080 (ďalej Zmluva) podľa a nasl. (ďalej len ). Išlo o zmluvu spotrebiteľskú, čo potvrdila žalovaná v úvodnom znení Zmluvy keď „predávajúci upozorňuje kupujúceho na jeho právo písomne odstúpiť od Zmluvy bez udania dôvodu v zmysle o ochrane spotrebiteľa“. Žalobkyňa tvrdila, že uvedená Zmluva obsahovala ustanovenia v rozpore s , 53 ods. 4 v tom, že žalovaná v nej neuviedla ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN), napriek tomu dojednala poplatky, aj keď podľa zákona je v takom prípade úver bezúročný a bez poplatkov. Poukázala na , o spotrebiteľských úveroch. Zmluva obsahuje úroky a pokuty z omeškania. Tieto podmienky nebolo možné ovplyvniť z jej strany, lebo boli vopred predtlačené. Podpisom Zmluvy sa vopred vzdala výberu právneho zastúpenia, teda možnosti zvoliť si právneho zástupcu a to ustanovením, lebo žalovaná ako splnomocniteľ splnomocnila JUDr. Richarda Plichcika - advokáta ako zmluvného partnera veriteľa na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda uznania záväzku v mene žalobkyne. Tvrdila, že žalovaná porušila ustanovenia o odbornej starostlivosti, teda úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno očakávať. Pokiaľ ide o nedovolenosť plnenia, právna teória za nedovolený právny úkon považuje úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Poukázala na čl. 6 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej smernica), a to, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, aby zmluva bola podľa týchto podmienok záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Tvrdila, že osobitne si nevyjednala rozhodcu, že rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa musí podrobiť a riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre ňu nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku poukázala na rozsudok Súdneho dvora (ES) Oceáno Grupo Editorial SAaRocio Murciano Quintero (C 240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánhez Aldón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 až C-244/98. Mala za to, že neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Rozhodca ignoroval predpisy na ochranu spotrebiteľa, čo je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila dňa 15.08.2011 tak, že v zmysle o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania. Sama žalobkyňa uvádzala, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR sp.zn. 11768/08 nadobudol právoplatnosť 02.11.2009, účinky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nastali v zmysle citovaného zákona doručením rozsudku. Bola toho názoru, že právo žalobkyne na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku zaniklo uplynutím lehoty na podanie žaloby podľa . Žalobu žiadala zamietnuť a súhlasila s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania podľa Trovy konania si neuplatnila, lebo jej žiadne nevznikli.

Súd vykonal dokazovanie z podania žalobkyne doručeného súdu 02.11.2009 a doplneného dňa 04.07.2011, prečítaním Zmluvy o finančnom prenájme Zmluvy o predaji na splátky, prečítaním Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp.zn. SR 11768/8 zo dňa 14.10.2009, oboznámením sa s listinnými dôkazmi doručenými žalobkyňou o jej výdavkoch a o jej zdravotnom stave, prečítaním spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. č. SR 11768/08, z písomného vyjadrenia žalovanej k žalobe a zistil tento skutkový stav:

Dňa 01.02.2008 uzavrela žalobkyňa v postavení nájomca/kupujúca so žalovanou v postavení prenajímateľ/predávajúci Zmluvu o finančnom prenájme Zmluvu o predaji na splátky č. 9011080080. Predmetom prenájmu/predaja na splátky bol tovar BODY TETOX = zdravotná sada ktorej cena s DPH bola 663,88 Eur (20.000 Sk). Žalobkyňa sa ju zaviazala platiť 24 mesiacov v splátkach po 66,39 Eur (2000 Sk), ďalšie splátky 35,98 Eur (1084 Sk) vždy do 25. dňa poštovou poukážkou. Doba trvania platnosti zmluvy bola od 01.02.2008 do 01.02.2010. RMPN nebola určená. V bode 2.3.17b Zmluvy upozornil predávajúci kupujúcu na jej právo písomne odstúpiť od Zmluvy bez udania dôvodu v zmysle o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, do 7 pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru. V bode 10 zmluvné strany dohodli Rozhodcovskú doložku v znení, že „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde“; rozhodcovská doložka bola dohodnutá zmluvnými stranami podľa

Z kópie spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. (č.l. 50 spisu) mal súd preukázané, že žalovaná podala návrh na začatie konania dňa 30.10.2008 (návrh je zo

dňa 28.10.2008 č.l. 81 spisu) žalobkyňa výzvu na žalobnú odpoveď prevzala dňa 07.11.2008 a rozhodcovskému súdu bola doručená dňa 12.11.2008.

Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol vydaný dňa 14.10.2009 pod sp.zn. SR 11768/08 a žalobkyňa ho prevzala dňa 28.10.2009.

Žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku doručila súdu dňa 02.11.2009 a doplnila dňa 04.07.2011 (č.l. 112-117 spisu) v lehote podľa o rozhodcovskom konaní, čiže včas.

Súd v konaní posudzoval aj rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou Zmluvy a jej neprijateľnosť žalobkyňa napádala.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/, j/ citovaného zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa o ochrane v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy 01.02.2008 tento zákon upravuje ochranu pri podomovom predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb a pri zásielkovom predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb, ak tovar alebo vecné plnenia a výkony z poskytnutej služby kupuje fyzická osoba a tie jej neslúžia na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (ďalej len „“).

Podľa a vyššie citovaného zákona podomový predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, zásielkový predaj tovaru alebo poskytovanie služieb sa uskutočňujú na základe zmluvy, ktorá sa uzaviera medzi predávajúcim, ktorý ovi predáva výrobky alebo poskytuje služby, alebo osobou konajúcou v mene alebo v záujme predávajúceho (ďalej len „predávajúci“) a na tovar alebo služby, ktoré z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb nie sú týmto zákonom vylúčené alebo zakázané.

Ak sa zmluva uzaviera písomne, musí obsahovať okrem všeobecných záležitostí (-627 ) ustanovenia o záruke, spôsobe uplatňovania reklamácie a o práve na odstúpenia od zmluvy.

Podľa citovaného zákona na právne vzťahy medzi predávajúcim a pri podomovom predaji alebo pri zásielkovom predaji sa vzťahuje a osobitné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a/2., b/, c/, d/ a ods. 2 citovaného zákona pri podomovom predaji je predávajúci povinný okrem všeobecných podmienok predaja a podmienok prevádzkovania živnosti splniť tieto

povinnosti: preukázať ovi obchodné meno a sídlo, ak podomový predaj vykonáva právnická osoba prostredníctvom svojho zamestnanca, sprostredkovateľa alebo tretej osoby, ktoré vystupujú v jej mene, splniť informačnú povinnosť o predávanom tovare podľa osobitného zákona, písomne informovať o tom, kde a akým spôsobom môže spotrebiteľ reklamovať vady tovaru alebo poskytnutej služby, písomne upozorniť najneskôr pri uzavretí zmluvy na jeho právo písomne odstúpiť od zmluvy do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo uzavretia zmluvy o poskytnutí služby a uviesť meno a adresu alebo názov a sídlo osoby, u ktorej môže toto právo uplatniť.

Lehota na odstúpenie od zmluvy podľa ods. 1 písm. d/ je zachovaná, ak sa písomné odstúpenie od zmluvy odovzdá najneskôr posledný deň lehoty na poštovú prepravu.

Podľa citovaného zákona o predaji tovaru alebo o poskytnutí služby je predávajúci povinný ovi vydať doklad, v ktorom uvedie druh tovaru alebo poskytnutej služby, ich cenu, obchodné meno a sídlo, ak podomový predaj vykonáva právnická osoba, alebo meno a trvalý pobyt, ak podomový predaj vykonáva fyzická osoba, a dátum prevzatia tovaru alebo poskytnutia služby. Za taký doklad sa považuje aj doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou.

Podľa o ochrane v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, t. j. 01.02.2008 sa na účely tohto zákona rozumie a/ fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b/ predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý ovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby ( , ďalej ).

Podľa citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v ských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na ské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa ské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Citované ustanovenie vychádza z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, „profesionálne znalý podnikateľ“ dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať úniové právo z SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.

Význam ochrany ov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v čl. 6 ods. 1 smernice stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a "neboli záväzné pre ". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v ských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode .

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) tejto Prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť ovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od , aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje , teda odôvodňujú to, že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi a predajcom alebo dodávateľom. Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica priznáva , sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875)".

Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym.

Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej Zmluvy je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy žalovaná, nakoľko miera jej práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností žalobkyne zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany žalobkyne. Žalovaná

od počiatku sledovala takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo Zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste jej sídla, za účelom minimalizácie jej nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv . Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech . Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany žalovanej brániť, resp. sa zúčastniť konania. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že ovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska žalobkyne), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jej bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom dohody, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v prípade, že dodávateľ podal ešte pred žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným podmienkam Zmluvy, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola osobitne vyjednaná a núti v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

ESD tiež v rozsudku Elisa María Mostaza Claro vec C-168/05 judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v ských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie.

Keďže súd mal za to, že Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 01.02.2008 obsahuje neprijateľnú rozhodcovskú doložku, pričom a jej platnosť žalobkyňa v konaní popierala, dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, vyhovel jej a je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu uvedenej v podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobkyňa bola konaní úspešná, náhradu trov konania priznať nežiadala. Neúspešnej žalovanej trovy konania nevznikli.

Podľa súd priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov celkom. Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V súlade s citovaným zákonným ustanovením poplatková povinnosť prešla na neúspešnú žalovanú, ktorá je povinná zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 331,50 Eur podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.