Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4CoE-93-2011.pdf
PDF · 79.96 KB
No categories available
4CoE/93/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: C. D. S., S..X..F.., so sídlom v I., Ú. Č..X, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou J. D. S..X..F.., so sídlom v I., Ú. Č..X, proti povinnej U. S., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v D., Ľ. Č..XXX/X, o vymoženie 2.668,97 eura s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. X. D., Exekútorský úrad so sídlom v I., Y. Č..XX, pod sp.zn. EX 7780/10u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 15. februára 2011, č. k. 35Er/411/2010-22 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 4.6.2010 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora na základe rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. v Košiciach, č.k. EP 60029/09 zo dňa 20.1.2010. Súdny exekútor predložil dňa 20.10.2010 súdu návrh povinnej na zastavenie a odklad exekúcie, o ktorom rozhodol Okresný súd Košice II vyšším súdnym úradníkom dňa 25.11.2010 č.k. 35Er 411/2010-18 tak, že návrh povinného na zastavenie a odklad exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná.
Následne poukázal na to, že predmetom exekúcie v posudzovanej veci je plnenie zo Zmluvy o úvere uzavretej dňa 19.2.2004 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, pričom z jej povahy vyplýva, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania) a ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere). V obchodných podmienkach bolo vymedzené, že zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi z tejto zmluvy vznikli, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom určeným spoločnosťou Správa kreditných kariet a.s.
S poukazom na ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 ods.2, 3, § 53ods. 1, 4 a § 54 ods.2 Obč. zákonníka, ust. § 41 ods. 2, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uzavrel, že v zmluvných podmienkach je obsiahnutá neprijateľná zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje totiž spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ (povinná) osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pritom poukázal na to, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ust. § 53 ods. 4 Obč. zákonníka neplatná. Preto exekúciu podľa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní zastavil aj bez návrhu, vychádzajúc zo záveru, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolal oprávnený. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. a poukázal na to, že zákon o rozhodcovskom konaní v § 35 upravuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku rovnako, ako ich upravuje pre rozsudky všeobecných súdov SR Občiansky súdny poriadok v § 159.
Vo vzťahu k dôvodom podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní namietal, že pri výklade významu tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekúcie nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle tohto ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom, pričom existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie je priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Toto potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2009 sp.zn. 33Cdo 2675/2007. Neprípustný je taký výklad, že exekučný súd by mohol meritórne skúmať súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok z hľadiska, či je v súlade s hmotným právom, lebo potom by exekučný súd pôsobil ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Právny poriadok Slovenskej republiky priznáva redukovanú kontrolnú jurisdikciu pre súd konajúci o zrušení rozhodcovského rozsudku na základe žaloby, ktorý môže preskúmať rozhodcovský rozsudok len z taxatívne vymedzených dôvodov (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona o rozhodcovskom konaní). To znamená, že ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako mu neumožňuje skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Tento záver platí aj pre konanie o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku. Ani podľa judikatúry Súdneho dvora právo Spoločenstva neprikazuje vnútroštátnemu súdu aby neuplatnil vnútroštátne procesné normy, na základe ktorých získava rozhodnutie právoplatnosť, aj keby to umožnilo napraviť porušenie akéhokoľvek ustanovenia práva Spoločenstva predmetným rozhodnutím. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 6.10.2009 vo veci C-40/08. Zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a tiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami. Ani komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.
Uviedol, že on ako oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je
mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu.
Záverom poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej, ak by rozhodcovská doložka zakladala výlučnú právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, takáto doložka by bola neprijateľnou a dodávateľ a spotrebiteľ by mohli svoje prípadné spory riešiť nielen na rozhodcovskom súde, ale aj na súde všeobecnom. Citované ustanovenie však nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.
Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 75,62 eura s DPH pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške 66,73 eura s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 8,89 eura s DPH (podanie odvolania).
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.
Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( § 219 ods. 2 O.s.p.), preto len na zdôraznenie správnosti dôvodov uznesenia súdu prvého stupňa s poukazom na odvolacie námietky oprávneného, považuje za potrebné dodať :
Nemožno súhlasiť s odvolaním oprávneného v časti, v ktorej namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavanej činnosti zverenej mu zákonom č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov a keďže v posudzovanom prípade exekučným titulom (§ 41 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov) je rozsudok rozhodcovského súdu, ani ohľadom namietanej obmedzenej možnosti skúmania rozhodcovského rozsudku exekučným súdom. Aj pri výkone exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu je potrebné vychádzať z toho, že kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť rozhodnutia nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov z nej existujú výnimky. Určenie týchto dôvodov patrí zákonu. Takouto v zákone stanovenou výnimkou je aj ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút a ustanovuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, keď umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V prípade zistených nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ súd zastaví exekučné konanie aj bez návrhu ( ods. 2 cit. ustanovenia). Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dáva teda exekučnému súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a to posudzovať ho z hľadísk uvedených v tomto ustanovení.
Pri posudzovaní exekučného titulu, ktorým nie je rozhodnutie súdu nie vždy je ustanovená viazanosť len výrokom rozhodnutia a rozpornosť exekučného titulu so zákonom je často tak zjavná, že na ňu možno usúdiť z jednoduchého porovnania výroku titulu s príslušnou právnou normou. V exekučných konaniach na základe rozsudku rozhodcovského súdu sa preto exekučný súd nevyhne skúmaniu zmlúv jednak pre potrebu vyhodnotenia rozhodcovskej doložky, ako aj za účelom posúdenia charakteru právneho vzťahu a z toho vyplývajúceho určenia práva rozhodného pre posúdenie plnenia priznaného exekučným titulom z hľadiska ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. nielen z jeho výroku, ale aj z odôvodnenia.
V nadväznosti na uvedený právny záver rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie zodpovedá zákonu, keďže z rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý je podkladom exekúcie, nevyplýva, že rozhodcovský súd sa zákonným spôsobom vysporiadal s posúdením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa (predovšetkým rozhodcovskej doložky), čím v konečnom dôsledku predpisy určené na ochranu spotrebiteľa porušil.
Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. (v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.