Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-136-2010.pdf
PDF · 118.79 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/136/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Igorom Raganom, v právnej veci žalobcu Ján Paulovčák VODEX, miesto podnikania 07101 Michalovce, Zeleninárska 3, IČO: 11961180, proti žalovanej Obec Ložín, Ložín č. 31, IČO: 00 325 449, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, AK Štúrova 20, 042 83 Košice, o zaplatenie sumy 55 317,71 EUR, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 2 060,72 EUR na účet právneho zástupcu žalovanej, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa na žalovanej domáha zaplatenia pohľadávky vo výške 55 317,71 EUR pozostávajúci zo zmluvných pokút vyčíslených vo fa. č. 0900006 zo dňa 13.5.2009 na sumu 18 738,01 EUR, splatnou dňa 23.5.2009 a fa. č. 0600001 zo dňa 31.5.2009 na sumu 47 185,16 EUR, splatnou dňa 10.6.2006, z ktorej ostala neuhradená suma 36 579,70 EUR. Túto zmluvnú pokutu si žalobca ako zhotoviteľ uplatnil v zmysle článku IX., bod 9.3. zmluvy o dielo č. 01-01/2002 zo dňa 14.1.2002, č. 05-08/2002 zo dňa 5.8.2002 a č. 09-06/1998 zo dňa 8.6.1998 uzavretých so žalovanou ako objednávateľom, nakoľko cena za dielo nebola uhradená riadne a včas. Uviedol, že dňa 4.4.2005 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou žalobca ako postupca postúpil na postupníka, Nada still a.s. pohľadávku voči žalovanej vo výške 5 003 562,20 Sk spolu s ich príslušenstvom , ako aj všetkými právami s nimi spojenými. Následne na návrh žalobcu proti žalovanej spoločnosti Nada still, a.s., Okresný súd Rožňava rozhodol dňa 19.1.2009 pod sp.zn. 11Cb/166/2008, že zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 4.4.2005, ktorou žalobca postúpil na postupníka pohľadávku vo výške 5 003 562,20 Sk s jej príslušenstvom ako aj so všetkými právami s nimi spojenými voči dlžníkovi obec Ložín je neplatná. Z uvedeného vyplýva, že žalobca je jediným oprávneným na vymáhanie pohľadávky voči žalovanej, ktorá vznikla z vyššie citovaných zmlúv o dielo. Podľa tvrdenia žalobcu, ten predžalobnou výzvou zo dňa 13.5.2009, ktorá bola doručená dňa 21.5.2009 vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu, ktorý pozostáva z nezaplatených zmluvných pokút, ktorý voči nej eviduje vo výške 55 317,71 EUR v lehote do 23.5.2009. V žalobnom návrhu označené dôkazy, na preukázanie svojich tvrdení však žalobca napriek výzvam súdu nedoložil.
Vo veci bol vydaný dňa 21.12.2009 pod č.k. 18Rob/179/2009-14 v súlade s § 172 ods. 6 O.s.p. platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor s tým odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva celom rozsahu, mimo iného vznáša námietku premlčania a uplatnenú zmluvnú pokutu považuje za neprimerane vysokú.
V predmetnej veci súd vytýčil termín pojednávania na deň 3.10.2011, ktoré predvolanie prevzal žalobca dňa 25.7.2011, na pojednávaní sa bez ospravedlnenia nezúčastnil.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaní účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať bez neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky súdny poriadok ústavou zaručuje právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní, zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania /§ 115 ods. 1 O.s.p. / a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi zo spisov vedených na tunajšom súde pod sp.zn.: 22Cb/31/2010, 18Cb/7/2009, 18Cb/20/2007, rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 19.1.2009, sp.zn: 11Cb/166/2008, ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.: 18Cb/20/2007 v právnej veci žalobcu MK factoring, s.r.o proti žalovanej Obec Ložín si žalobca žalobou doručenou súdu dňa 21.8.2006 /č.l. 66 -73 spisu/ uplatnil proti žalovanej právo na zaplatenie peňažnej sumy 429 131,-Sk s úrokom z omeškania 500,-Sk denne od 27.8.2002 do zaplatenia titulom zaplatenia ceny prevedených prác na diele : Vodovod obce Ložín, zmluva o dielo č. 05-08/2002 zo dňa 5.8.2002, ktorú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 2.1.2006 od spoločnosti Nada still a.s., ktorá spoločnosť nadobudla túto pohľadávku od pôvodného zhotoviteľa - veriteľa Ján Paulovčák na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.4.2005.
Medzi žalovanou ako objednávateľom a Jánom Paulovčákom ako zhotoviteľom bola uzavretá zmluva o dielo č. 05-08/2002 zo dňa 5.8.2002 /č.l. 74 -80 spisu/ predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby: „ Vodovod obce Ložín“ tak, ako bolo dohodnuté v článku III., bod 3.1.
Zhotoviteľ Ján Paulovčák ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.4.2005 /č.l. 82 - 84 spisu/ postúpil pohľadávky zo zmluvy o dielo č. 09-06/1998 zo dňa 8.6.1998 - stavebné práce na stavbe „Vodovod Ložín“ fakturované fa. č. 9800046 s dátumom splatnosti 13.11.1998, vo výške 1 285 939,- Sk, neuhradený zostatok 589 428,-Sk, zo zmluvy o dielo č. 01-01/2002 zo dňa 14.1.2002 - stavebné práce na stavbe „Vodovod Ložín“ fakturované fa. č. 0200032 s dátumom splatnosti 20.5.2002, vo výške 3 046 083,-Sk, neuhradený zostatok 3 046 083,-Sk, zo zmluvy o dielo č. 05-08/2002 zo dňa 5.8.2002 - stavebné práce na stavbe „Vodovod Ložín“ fakturované fa. č. 26.8.2002 s dátumom splatnosti 26.8.2002, vo výške 429 131,10 Sk, neuhradený zostatok 429 131,10 Sk, zo zmluvy o dielo č. 05-08/2002 zo dňa 5.8.2002 - stavebné práce na stavbe „Vodovod Ložín“ fakturované fa. č. 0200037 s dátumom splatnosti 30.8.2002, vo výške 448 975,20 Sk, neuhradený zostatok 448 975,20 Sk, zo zmluvy o dielo - stavebné práce na stavbe „Vodovod Ložín“ - „Prívodný rad z PVC rúr DN 225 mm“ fakturované fa. č. 0400007 s dátumom splatnosti 8.10.2004, vo výške 489 944,90 Sk, neuhradený zostatok 489 944,90 Sk, celkovo vo výške 5 003 562,20 Sk spolu s ich príslušenstvom, ako aj so všetkými právami s nimi spojenými postupníkovi - spoločnosti Nada still a.s..
Žalobca ako postupca oznámil postúpenie týchto pohľadávok v celkovej výške 5 003 562,20 Sk žalovanej podaním zo dňa 5.4.2005 /č.l. 85 spisu/, ktoré podanie prevzala žalovaná čo je zrejmé z podpisu starostu žalovanej na uvedenom podaní.
Spoločnosť Nada still a.s. uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou MK Factoring s.r.o., (žalobcom v konaní o zaplatenie pohľadávky 429 131,-Sk s prísl., titulom zaplatenia ceny prevedených
prác na diele : Vodovod obce Ložín, zmluva o dielo č. 05-08/2002 zo dňa 5.8.2002, fakturovaných fa č. 0200036 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 18Cb/20/2007), predmetom ktorej boli tie isté pohľadávky v tej istej výške ako v predchádzajúcej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 2.1.2006 / č.l. 87 -88 spisu/.
Postupca podľa tejto zmluvy o postúpení, spoločnosť Nada Still a.s. , podaním zo dňa 8.2.2006 oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky, ktoré podanie bolo doručené žalovanej dňa 13.2.2006, čo vyplýva z podacie lístka /č.l. 89 - 91 spisu/.
V zmluve o dielo č. 05-08/2002 zo dňa 5.8.2002 uzavretej medzi účastníkmi konania v článku IX. bod 9.3. bolo dohodnuté: „Ak objednávateľ nezaplatí zhotoviteľovi za vystavenú faktúru do dátumu splatnosti, zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi za každý deň omeškania úrok 500,-Sk z vystavenej faktúry odo dňa splatnosti neuhradenej faktúry“. V uvedenom článku IX. zmluvy o dielo teda nebola dohodnutá zmluvná pokuta za oneskorenú úhradu faktúr zo strany objednávateľa.
Z rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 19.1.2009, sp.zn.: 11Cb/166/2008 /č.l. 28- 29 spisu/ je zrejmé, že súd vo veci žalobcu Ján Paulovčák VODEX proti žalovanému Nada Still a.s. rozhodol tak, že: určuje, zmluvy o postúpení pohľadávok uzavreté dňa 4.4.205 medzi navrhovateľom a odporcom, ktorou postupca postúpil na postupníka pohľadávku voči Márii Žáčikovej vo výške 1 808 815,20 Sk spolu s príslušenstvom a voči dlžníkovi Obci Ložín vo výške 5 003 562,20 Sk spolu s príslušenstvom ako aj všetkými právami s tým spojenými sú neplatné. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2009. Z odôvodnenia rozsudku súdu vyplýva, že súd predmetný právny vzťah hodnotil v súlade s ustanoveniami § 39 - 41 Občianskeho zákonníka na strane 3-rozsudku, pričom z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ktoré konkrétne ustanovenie aplikuje na zistený skutkový stav, z ktorého vyvodzuje neplatnosť dohody o postúpení pohľadávok.
V odôvodnení uvádza, že otázkou porušenie dobrých mravov sa v danom prípade nezaoberal, keďže mal za preukázané, že došlo k porušeniu zákonných ustanovení už pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávok, keď neštandardným spôsobom je v zmluve špecifikovaná odplata za postúpenie pohľadávok, ktorá je stanovená vo výške 100% nominálnej hodnoty postupovaných pohľadávok, konkrétne v článku III. ods. 1 zmluvy o postúpení, avšak na prvej strane článku IV. zmluvy je stanovená odplata za riziko spojené s postúpením pohľadávok, dohodnutá vo výške 90% nominálnej hodnoty pohľadávok a toto dojednanie podľa názoru súdu je vo vážnom nepomere vzájomných plnení zmluvných strán navzájom a spočíva v neprimeranosti konkrétneho dojednania. Na základe týchto ustanovení by vlastne navrhovateľ obdržal odplatu len vo výške 10% nominálnej hodnota a postupník voči dlžníkovi by mal disponovať pohľadávkou v plnej výške a to istinou a jej príslušenstvom. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, aký naliehavý právny záujem mal súd za preukázaný pri určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v súlade s ustanovením § 80 písm. c) O.s.p..
Súd skúmal, či vyššie citovaný rozsudok sp.zn. : 11Cb/166/2008 je pre súd záväzný.
Podľa § 159 ods. 1 O.s.p., doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
Podľa § 159 ods. 2 O.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Účinky právoplatného rozsudku v občianskosúdnom poriadku nie sú upravené. Teória však rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti: to je tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný / suspenzívny / účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku /reijudicattae/, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.
Kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné riadnym opravným prostriedkom, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatne, ale pre určité okruhy právnych vzťahov sa na ne hľadí akoby materiálne právoplatné neboli. Príkladom takejto normy je § 7 Trestného poriadku, § 21 ods. Zákona o rodine, ale aj § 135 ods. 1 O.s.p., ktorý umožňuje súdu neprihliadať na právoplatné rozhodnutia v blokovom konaní, napriek tomu, že podľa § 84 a nasl. zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch je takéto rozhodnutie inak postavené na roveň každému inému rozhodnutiu o uznaní viny za priestupok, teda je materiálne právoplatné ako každé iné priestupkové odsudzujúce rozhodnutie.
Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodnutia sú bližšie vymedzené hranicami jeho subjektívnej záväznosti. Pokiaľ sa jedná o okruh subjektov, rozsah záväznosti rozsudku pre tieto subjekty treba posudzovať odlišne podľa toho z akého aspektu túto záväznosť posudzujeme. Pokiaľ sa jedná o rozsudky, ktoré sú svojou podstatou nielen deklaratórne, ale konštitutívne /hmotnoprávne/ to jest, keď sa jedná o rozhodnutia o veciach osobného stavu, takéto rozhodnutia sú záväzné pre každého, čo je uvedené vo vyššie citovanom ustanovení § 159 ods. 2 O.s.p.. K rozsudkom konštitutívnym / hmotnoprávnym/ je potrebné uviesť aj ďalšie rozhodnutia, ktorými bolo napríklad zrušené podielové spoluvlastníctvo, vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a iné.
Pokiaľ sa však jedná, iba o deklaratórne rozhodnutia, procesnoprávne, tieto rozhodnutia upravujú, iba právne vzťahy, ktoré sa týkajú samotných účastníkov konania a výrok takéhoto rozsudku pôsobí len relatívne / nie absolútne ako je to v konštitutívnych rozhodnutiach/. Pri týchto rozsudkoch sú sporné otázky vyriešené len vo vzťahu k účastníkom konania a sú záväzné len pre týchto účastníkov konania. Jedná sa napríklad o rozsudok o určenie vlastníckeho práva, konkrétnej osoby, alebo napríklad rozsudok o určenie neplatnosti zmluvy, ako je to v tomto prípade.
Je teda zrejmé, že pokiaľ nejde o výnimočné prípady, keď je právoplatné rozhodnutie subjektívne záväzné pre každého, prípadne sa právoplatnosť rozšíri na subjekty, o ktorých to výslovne ustanovuje zákon, skutočnosť, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre všetky orgány, sa nemôže vykladať tak, že by sa iný subjekt, než účastník právoplatne rozhodnutého konania nemohol domáhať svojho nároku, ktorý sa nejakým spôsobom dotýka už právoplatne rozhodnutej veci. Pre súdy a iné štátne orgány je výrok rozhodnutia súdu záväzný len pokiaľ ide o otázku ako bolo rozhodnuté medzi účastníkmi konania. Ak však súd koná s niekým, kto nebol účastníkom konania právoplatne skončeného a rozhodnutého, nemôže sa výrok jeho rozsudku vzťahovať na iného účastníka, ktorý ani nemohol v konaní čokoľvek namietať a žiadnym spôsobom sa brániť.
Z uvedeného je zrejme, že tento rozsudok Okresného súdu v Rožňave z hľadiska záväznosti, je záväzný len pre účastníkov tohto konania, teda pre Jána Paulovčáka a spoločnosť Nada Still a.s..
Prirodzeným dôsledkom záväznosti právoplatného rozsudku je úprava, ktorá je uvedená v ustanovení § 159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo nemôže sa prejednať znova. Týmto ustanovením sú vytýčené objektívne hranice právoplatnosti.
Podľa citovaného ustanovenia sa musí jednať o totožnosť predmetu konania a totožnosť účastníkov konania. O totožnosť predmetu konania sa jedná v prípade, že v novom konaní sa jedná o ten istý nárok opierajúci sa o ten istý právny dôvod a to za podmienky, že tento dôvod vyplýva z rovnakého skutkového stavu ako v predchádzajúcom konaní. V danom prípade konaniu nebráni prekážka rozhodnutej veci 11Cb/166/2008, keďže v tomto konaní sa jedná o rozdielny nárok, ako v konaní sp.zn.: 22Cb/136/2010. Právoplatný rozsudok o žalobe na určenie či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je /11Cb/166/2008/ nevytvára prekážku veci rozhodnutej pre žalobu na plnenie /22Cb/13/2010/, aj keď obidva konania vychádzajú z rovnakého skutkového základu.
Naopak platí, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozhodnutej pre konanie o žalobe na určenie či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je vychádzajúc z rovnakého skutkového základu.
Je potrebné uviesť, že právoplatné rozhodnutie súdu je záväzné pre všetky orgány, teda aj pre súd ako orgán súdnej moci. Táto záväznosť je však, iba z procesného hľadiska a súd musí rešpektovať toto rozhodnutie, iba ako skutočnosť procesnú.
Z rozsudku 11Cb/166/2008 nie je zrejme z ktorého ustanovenia hmotného práva súd vychádzal pokiaľ rozhodol o neplatnosti zmluvy o postúpené pohľadávky a nie je uvedený právny záujem na tomto určení.
Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez tohto aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie preukazoval zmluvou o postúpení postupník (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. Obo 210/01); v prejednávanej veci došlo v prípade oboch zmlúv k oznámeniu veriteľov o postúpení pohľadávky; teda sa dlžník nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy, resp. jej neexistencie.
V danom prípade je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu SR týkajúcu sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa dať rovnaká odpoveď. Podľa Ústavného súdu je diskriminačný taký postup, ktorý „ rovnaké alebo analogické situácie rieši obdobným spôsobom pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť“ / napríklad nálezy II. US 159/07, III. US 328/05, IV US/88/07/. Ústavný súd SR výslovne uvádza napríklad v náleze IV. US 14/07: „k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty /článok ods. 1 Ústavy/, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva“. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké, alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť.
Otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je nerozhodná z hľadiska účinku splnenia dlhu postupníkovi, ak oznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi postupca, pretože záväzok dlžníka zaniká splnením postupníkovi i v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky neexistuje (z akéhokoľvek dôvodu). Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky (tzv. notifikácia) je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Ide teda o právnu skutočnosť, pretože ide súčasne o skutočnosť vôle, je to jednostranný právny úkon. Ak nie je podľa hmotného práva pre určenie osoby, ktorá je v dôsledku postúpenia pohľadávky a následnej notifikácie veriteľa dlžníkovi oprávnená prijať plnenie s účinky splnenia dlhu rozhodné, či zmluva o postúpení pohľadávky bola platná a či k postúpeniu naozaj došlo, potom táto okolnosť nemôže byť významná ani v súdnom konaní. Súd totiž skúma, čo je dané z hľadiska hmotného práva.
Postúpením pohľadávky prechádza pohľadávka na nového veriteľa v takej podobe, v akej v okamžiku postúpenia existovala, včítane tzv. vedľajších práv, aj keď nie sú v zmluve o postúpení pohľadávky výslovne konkretizované. Nie je pritom rozhodné, či právo spojené s postúpenou pohľadávkou je alebo nie je samostatne uplatniteľné. S pohľadávkou teda prechádza na postupníka i právo na zmluvnú pokutu, ak nebolo dohodnuté niečo iného
Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že pohľadávku žalobcu uplatnenú v konaní neuznáva. Zdôraznil, že žalobca v konaní označené dôkazy nedoložil a tým neuniesol dôkazné bremeno. Medzi účastníkmi konania nebola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad s omeškaním žalovaného so zaplatením ceny diela. V zmluve o dielo v článku IX. je dohodnutý úrok z omeškania, čo nie je totožné so zmluvnou pokutou. Zároveň namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, pretože pohľadávky zo
zmlúv o dielo boli žalobcom postúpené na spoločnosť Nada still a.s. a tá ich postúpila na spoločnosť MK factoring s r.o. s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými. Tento veriteľ si ich uplatnil voči žalovanej.
Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak pôvodný veriteľ - Ján Paulovčák /žalobca/, alebo ďalší veriteľ
- Nada still a.s. oznámi svojmu dlžníkovi - žalovanej, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe / MK factoring s.r.o./ právnou skutočnosťou na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie, pôvodného veriteľa, alebo ďalšieho veriteľa samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na to, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.
Zo žaloby vyplýva, že žalobca v tomto konaní uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku IX., bod 9.3. zmlúv o dielo vo výške 55 317,71 EUR, ktorú zmluvnú pokutu mal vyúčtovať fa č. 0900006 zo dňa 13.5.2009, splatnou dňa 23.5.2009 na sumu 18 738,01 EUR a fa. č. 0600001 zo dňa 31.5.2006 na sumu 47 185,16 EUR, z ktorej ostala neuhradená suma 36 579,70 EUR, ktoré faktúry žalobca nepredložil a nie je zrejmé z akých pohľadávok (faktúr) a za aké obdobie uvedená zmluvná pokuta bola vyčíslená. V konaní nebolo preukázaná ani skutočnosť tvrdená žalobcom o existencii dohody o zmluvnej pokute, ktorá musí mať obligatórne písomnú formu pod následkom jej neplatnosti. Z uvedených dôvodov sa súd už nezaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej.
Súd mal za preukázané, že pôvodný postupca /veriteľ/ - žalobca oznámil dlžníkovi /žalovanej/ postúpenie pohľadávok podaním zo dňa 5.4.2005. Oznámenie ďalšieho postupcu spoločnosti Nada still a.s. bolo voči žalovanej vykonané oznámením zo dňa 8.2.2006. Teda z uvedených oznámení je preukázané, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na vymáhanie prípadných postúpených pohľadávok voči žalovanej, keďže dlžníkovi /žalovanej/ bolo riadne preukázané postúpenie pohľadávok s príslušenstvom a všetkými právami s tým spojenými /teda aj prípadnej zmluvnej pokuty/ a to žalobcom a následne spoločnosťou Nada still a.s..
To, že Okresný súd Rožňava v konaní sp.zn.: 11Cb/166/2008 rozhodol o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.4.2005, s poukazom na notifikáciu postúpených pohľadávok postupcom žalovanej, nezakladá aktívnu legitimáciu žalobcu z vyššie uvedených dôvodov v tomto konaní. Podľa názoru súdu, dôvody neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.4.2005 uvádzané žalobcom totiž nie sú dané. Je vecou zmluvných strán /podnikateľských subjektov/ ako si dohodnú prípadnú odplatu za postúpenie pohľadávok. V opačnom prípade by bola narušená základná zásada súkromného práva a to ich zmluvná voľnosť.
V súlade so zistenými okolnosťami prípadu a v citovanými zákonnými ustanoveniami, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca v konaní nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, keď súd nezistil existenciu dohody o zmluvnej pokute medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanou ako objednávateľkou pre prípad omeškania so zaplatením ceny diela, ako aj aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd teda zaviazal žalobcu uhradiť žalovanej trovy konania spolu vo výške 2 060,72 EUR, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.
Podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľa odmena za 2 úkonov právnej pomoci po 532,77 EUR + 19 % DPH (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie odporu proti platobnému rozkazu), 1 úkon právnej pomoci po 532,77 EUR + 20 % DPH (účasť na pojednávaní dňa 3.10.2011), 2 x režijný paušál po 7,21 EUR + 19 % DPH, 1 x režijný paušál po 7,41 EUR + 20 % DPH v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, konkrétne s jej ustanoveniami v § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, písm. a), b), c), § 16 ods. 3, ďalej náhradu hotových výdavkov, ku ktorým patria cestovné náklady a náhrada za opotrebovanie, ktoré pri použití osobného motorového vozidla právneho zástupcu žalovanej pri priemernej spotrebe motorového vozidla 7,1 l na 100 km a cene PHM 1,47 EUR za jeden liter pri vzdialenosti Košice - Michalovce - Košice - 120 km a náhrada opotrebovania predstavujú pri ceste na pojednávanie dňa 3.10.2011 s 20% DPH sumu 38,44 EUR. Súčasne má v zmysle ust. § 17 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie správnych služieb právny zástupca navrhovateľa nárok na náhrady stratu času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do sídla súdu a späť 6 x 0, 5 hod. á 12,35 EUR, spolu 74,10 EUR + 20 % DPH. Trovy právnej pomoci tak potom spolu predstavujú sumu 2 060,72 EUR. Súd na rozdiel od predloženého vyúčtovania vzniknutých trov nepriznal žalovanej odmenu za úkon právnej služby - odvolanie proti uzneseniu zo dňa 28.3.2011. Tento úkon žalovanej prostredníctvom splnomocneného zástupcu súd považoval za neúčelný, nakoľko išlo o odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol a odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalobcu zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalovanej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.