Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Cb-98-2011.pdf
PDF · 90.94 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/98/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: DOPRAVA A SLUŽBY K & T, spol. s r. o., Horelica 13, 022 01 Čadca, IČO: 36 008 184, zastúpený: JUDr. Jozef Varmus, advokát, Stilo s.r.o., Palárikova č. 83, 022 01 Čadca, proti odporcovi: SLUŽBY Kysucký Lieskovec, s. r. o., 023 34 Kysucký Lieskovec 33, IČO: 36 382 604, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka JUDr. Blendovský s.r.o., Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, o zaplatenie 458,93 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 357,11 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 101,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 458,93 Eur od 24.09.2010 do zaplatenia, z a s t a v u j e .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 85,34 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 18.02.2011 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 458,93 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril kúpnu zmluvu a zmluvu o preprave veci podľa Obchodného zákonníka. Navrhovateľ si splnil svoju povinnosť dodať a prepraviť odporcovi tovar a odporca si nesplnil povinnosť zaplatiť kúpnu cenu a prepravné. Dodaný tovar a prepravu fakturoval navrhovateľ faktúrou na sumu 1.307,48 Eur, ktorá bola splatná dňa 11.10.2008. Odporca faktúru zaplatil až dňa 13.09.2010. Keďže bola faktúra uhradená až po lehote splatnosti, vystavil navrhovateľ penalizačnú faktúru na sumu 458,93 Eur, ktorá predstavuje úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Keďže odporca penalizačnú faktúru neuhradil, žiada navrhovateľ tiež zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 458,93 Eur od 24.09.2010 do zaplatenia.
Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca odpor. Tento odôvodnil tým, že z návrhu nie je zrejmé, na základe akej zmluvy uplatňuje navrhovateľ úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne. Navrhovateľ nepredložil jediný dôkaz, ktorým by preukázal, že medzi účastníkmi bola uzatvorená takáto dohoda. Skutočnosť, že táto veta je obsiahnutá vo faktúre, nemožno považovať za dohodu podľa §- u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale ide len o jednostranné vyhlásenie navrhovateľa. Keďže sa nemôže jednať o dohodnutý úrok z omeškania, celá penalizačná faktúra znie na nesprávnu sumu, a to bol aj dôvod jej neuhradenia, čo oznámil odporca navrhovateľovi listom zo dňa 28.10.2010. Okrem toho navrhovateľ si uplatnil podaným návrhom úroky z omeškania z vyčísleného úroku z omeškania. Ustálená prax takéto počítanie a reťazenie úrokov na úroky z omeškania vylučuje. Nie je možné
penalizačnou faktúrou vyfakturovať úrok z omeškania a z tejto sumy opätovne uplatňovať úrok z omeškania v súdnom konaní. Podľa Hospodárskeho zákonníka bol odberateľ oprávnený vrátiť faktúru, ak táto neobsahovala všetky náležitosti. Toto pravidlo sa v obchodnej praxi zaužívalo a jedná sa o obchodnú zvyklosť. Obchodný zákonník pojem penále vo svojich ustanoveniach nepozná. Preto nie je zrejmé, čo si navrhovateľ uplatňuje a čo vlastne penalizačnou faktúrou fakturoval. Ak teda navrhovateľ uplatňuje nárok na základe penalizačnej faktúry, je potrebné návrh zamietnuť, pretože fakturovaná suma je nesprávna.
Podaním zo dňa 20.09.2011 navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť. Späťvzatie odôvodnil tým, že neexistuje dôkaz o tom, že by medzi účastníkmi bola dohodnutá výška úrokov z omeškania 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Navrhovateľ preto žiada odporcu zaviazať na zaplatenie úrokov z omeškania podľa príslušných právnych predpisov. Odporca je tak povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania o 10 % vyšší, než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Keďže ku dňu vzniku omeškania bola základná sadzba NBS 4,25 % ročne, je odporca povinný s istinou zaplatiť úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne. Navrhovateľ preto žiada konanie zastaviť v časti o zaplatenie sumy 101,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 458,93 Eur od 24.09.2010 do zaplatenia a odporcu žiada zaviazať na zaplatenie sumy 357,11 Eur.
Podľa §-u 96 ods. 1 OSP - navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Keďže navrhovateľ zobral v uvedenej časti návrh späť pred začatím pojednávania, súd konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 357,11 Eur.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov, oboznámením návrhu na začatie konania, faktúry, penalizačnej faktúry, korešpondencie účastníkov a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Faktúrou č. FV-3071/2008 fakturoval navrhovateľ odporcovi dopravné sumou 39.389,- Sk (1.307,48 Eur), faktúra bola splatná dňa 11.10.2008. Prílohou faktúry sú záznamy o prevádzke stroja. V spodnej časti faktúry je poznámka, že v prípade neuhradenia faktúry v termíne splatnosti bude účtované penále vo výške 0,05 % dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Listom zo dňa 29.05.2009 vyzýval navrhovateľ odporcu na úhradu fakturovanej sumy.
Podľa výpisu z účtu navrhovateľa uhradil odporca sumu 1.307,48 Eur navrhovateľovi dňa 13.09.2010.
Penalizačnou faktúru č. 1 PFN-1/2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi penále 0,05 % z dlžnej sumy celkovou sumou 458,93 Eur.
Odporca listom bez uvedenia dátumu vrátil penalizačnú faktúru č. 1 navrhovateľovi s tým, že zaplatil faktúru a s penalizačnou faktúrou nesúhlasí.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu v znení jeho čiastočného späťvzatia. Vzhľadom na nepreukázanú existenciu osobitnej dohody o úroku z omeškania, navrhovateľ žiada úrok z omeškania vo výške podľa predpisov obchodného práva. Odporca zaplatil dodaný tovar v takmer dvojročnom omeškaní. Muselo mu byť zrejmé, že navrhovateľ má nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Po späťvzatí návrhu je predmetom konania navrhovateľom vyčíslený úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 12.10.2008 do 12.09.2010, keďže dlh bol odporcom uhradený 13.09.2010.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní trval na svojom písomnom stanovisku. Návrh na začatie konania zo strany navrhovateľa bol podaný v celom rozsahu nedôvodne, nakoľko uplatňoval nesprávnu výšku úroku z omeškania. Okrem toho navrhovateľ reťazil úrok z omeškania a požadoval úrok z omeškania z už vyčísleného úroku z omeškania, čo je neprípustné. Preto navrhovateľ zavinil tento spor, ktorý vôbec nemusel vzniknúť a vec sa mohla riešiť iným spôsobom. Odporca preto žiada návrh zamietnuť. Nesprávne vystavenú faktúru odporca navrhovateľovi vrátil, čo je bežnou praxou v obchodnom styku. Navrhovateľ faktúru neprepracoval a naďalej trval na jej zaplatení. Ohľadom sumy, ktorú navrhovateľ požaduje po čiastočnom späťvzatí návrhu, neexistuje zo strany navrhovateľa žiaden relevantný účtovný podklad. Táto suma nebola fakturovaná, a preto odporcovi nie je zrejmé, akým spôsobom by ju mohol zahrnúť do svojho účtovníctva.
Podľa §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa §-u 154 ods. 1 OSP - pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Predmetom pôvodne podaného návrhu navrhovateľa bolo zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania 0,05 % denne, z ktorého navrhovateľ ďalej žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. V priebehu konania navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť a žiadal priznať vyčíslený úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne, pričom z tejto vyčíslenej sumy už ďalej úroky z omeškania nepožadoval. Odporca sa v konaní bránil tým, že pôvodne podaný návrh navrhovateľa nebol dôvodný a medzi účastníkmi neexistovala dohoda o navrhovateľom požadovanej výške úroku z omeškania 0,05 % denne.
S týmto tvrdením odporcu možno súhlasiť. Jednostranné vyhlásenie navrhovateľa uvedené v spodnej časti pôvodne vystavenej faktúry nemôže bez ďalšieho predstavovať dohodu účastníkov o výške úroku z omeškania. Bez absencie takejto dohody môže navrhovateľ požadovať úrok z omeškania len v zákonom upravenej výške podľa §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Práve v takejto výške navrhovateľ požaduje úroky z omeškania po čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania. Pôvodná navrhovateľom vystavená faktúra č. 10133071 bola splatná dňa 11.10.2008, a preto pre určenie výšky úroku z omeškania podľa vtedy platného ustanovenia §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka je rozhodujúca základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým dňom druhého kalendárneho polroka roku 2008. Posledný deň prvého kalendárneho polroka roku 2008 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 4,25 % ročne. Navrhovateľovi potom patrí úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne. Odporca v konaní nespochybnil skutočnosť, že vystavenú faktúru uhradil v omeškaní. Podľa predloženého výpisu z účtu bola faktúra zaplatená dňa 13.09.2010. Odporca tak bol v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku v období od 12.10.2008 do 13.09.2010, pričom však navrhovateľ úroky z omeškania vyčíslil len do 12.09.2010. Pri dlhovanej sume 1.307,48 Eur vyčíslený úrok z omeškania za toto obdobie zodpovedá navrhovateľom požadovanej sume 357,11 Eur.
Čo sa týka námietok odporcu ohľadom pôvodne podaného návrhu, ktorý nebol dôvodný, treba poukázať na skutočnosť, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia §-u 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V čase vyhlásenia rozsudku predmetom konania bolo zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania 14,25 % ročne, ktorý je v súlade s príslušnou úpravou Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že navrhovateľ pôvodne požadoval viac ako bol oprávnený, a teda pôvodne podaný návrh bol čiastočne nedôvodný, súd zohľadnil pri výroku o trovách konania pri určení pomeru úspechu a neúspechu účastníkov vo veci. Čo sa týka námietok odporcu, že pôvodná faktúra bola vrátená a na novú sumu nebola vystavená žiadna faktúra, treba poukázať na skutočnosť, že nárok na zaplatenie úroku z omeškania je zákonným nárokom, ktorý vyplýva priamo z ustanovení Obchodného zákonníka. Zo žiadneho právneho predpisu pritom nevyplýva povinnosť, aby navrhovateľ na takéto plnenie v podobe úroku z omeškania vystavoval osobitný účtovný doklad.
Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že v časti o zaplatenie sumy 357,11 Eur je návrh navrhovateľa dôvodný a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi túto sumu titulom vyčísleného úroku z omeškania.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 3 OSP s prihliadnutím na pomer úspechu účastníkov vo veci. Navrhovateľ pôvodne žiadal zaplatenie istiny 458,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 24.09.2010 do zaplatenia. Takto požadovaný úrok z omeškania vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 30.09.2011 zodpovedá sume 42,09 Eur. Tento úrok spolu s pôvodne požadovanou istinou vymedzuje predmet konania stanovený navrhovateľom celkovou sumou 501,02 Eur. Navrhovateľovi súd priznal právo na zaplatenie 357,11 Eur a vo zvyšnej časti bolo konanie zastavené. K zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom, pričom navrhovateľ nepreukázal a ani netvrdil, že by návrh v tejto časti bol podaný dôvodne, a že by k späťvzatiu došlo pre správanie sa odporcu. Ak navrhovateľ vezme návrh späť, z procesného hľadiska v zásade platí, že zavinil zastavenie konania. Preto túto časť predmetu konania, v ktorej došlo k zastaveniu, súd analogicky vyhodnotil ako neúspech navrhovateľa vo veci. Navrhovateľ tak mal v konaní úspech o zaplatenie 357,11 Eur, čo z vymedzeného predmetu konania 501,02 Eur predstavuje 71 %. Odporca mal potom v konaní úspech v rozsahu 29 % predmetu konania. Navrhovateľovi preto patrí právo na náhradu 42 % jeho trov. Na strane navrhovateľa podľa jeho vyčíslenia vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku vo výške 21,- Eur a trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia súd priznal za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie, podanie návrhu, účasť na pojednávaní) vo výške 3 x 26,56 Eur + 3 x 7,41 Eur režijný paušál, čo vrátane DPH zodpovedá sume 122,92 Eur. Právny zástupca navrhovateľa žiadal priznať odmenu tiež za úkon označený Výzva na zaplatenie zo dňa 07.07.2010. V zmysle §-u 14 ods. 1 písm. b) advokátskej tarify účinnej od 01.06.2010 však písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej nie je samostatným úkonom právnej služby. Preto za takúto výzvu zasielanú odporcovi právnemu zástupcovi navrhovateľa odmena nepatrí. Za cestu spojenú s účasťou na súdnom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa ďalej uplatnil náhradu za stratu času za 4 polhodiny po 12,35 Eur, čo vrátane DPH zodpovedá sume 59,28 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak spolu predstavujú 182,20 Eur. Na strane navrhovateľa preto súd konštatuje vznik trov konania v súhrnnej výške 203,20 Eur, z čoho navrhovateľovi patrí právo na náhradu 42 % týchto trov, teda 85,34 Eur. Preto súd uložil odporcovi tiež povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v tejto výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.