Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/60/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr. Evžena Kelija a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obvineného S. L., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr. zák., prejednal na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2011 sťažnosť okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 23.2.2011, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e napadnuté uznesenie a ukladá okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi na došetrenie.

V dôvodoch napadnutého uznesenia okresný súd v podstate vytýka nenáležité zistenie skutkového stavu spočívajúce v tom, že obvinený nebol k žalovanému skutku riadne vypočutý a nebol konfrontovaný s tvrdeniami poškodenej matky N. L.. Pochybil prokurátor, pokiaľ za tohto stavu vec nevrátil vyšetrovateľovi PZ na doplnenie dokazovania tak, aby bolo možné zistiť obdobie, počas ktorého obvinený si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Zároveň pripomenul, že nemožno obvineného stíhať za mesiace, za ktoré takto výživné bolo už vyrovnané.

Poukázal na to, že pri zisťovaní skutkového stavu prokurátor nepostupoval dôrazne v zmysle Nie je prípustné, aby prokurátor prenášal svoje povinnosti vyplývajúce z na súd a očakával, že súd vyrieši svojím dokazovaním základné predpoklady trestnej zodpovednosti obvineného.

Tieto pochybenia (v súvislosti s nerešpektovaním náležitého zistenia skutkového stavu veci) okresný súd považoval za závažné pochybenia v procesnom postavení orgánov činných v trestnom konaní, a preto obžalobu odmietol. Uviedol, že je potrebné opätovne vypočuť obvineného, upresniť čas spáchania skutku, pre ktorý je stíhaný, a až potom, ak bude náležite zistený, zaoberať sa právnou kvalifikáciou tohto skutku a pokračovať v zmysle ďalších ustanovení .

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal sťažnosť okresný prokurátor. Namietal správnosť postupu okresného súdu tvrdiac, že dôvod odmietnutia obžaloby súdom nezakladá taký nedostatok, ktorý sa nedá odstrániť v konaní pred súdom. Poukázal na výpoveď matky maloletých detí, aj na výpoveď samotného obvineného S. L., z ktorých mal za preukázané dôvodné postavenie obvineného pred súd, tvrdiac v súlade so zákonom, že súd nie je ani viazaný údajmi obžaloby. Ďalej uviedol, že suma, ktorú obvinený dlhuje na bežnom výživnom za obdobie od 1.4.2009 k podaniu obžaloby, by bola zhodná so sumou aj vtedy, keby sa uhradená suma výživného, t.j. XXX,- B. započítala do začiatku obdobia neplnenia vyživovacej povinnosti. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že zavinenie obvineného

bolo preukázané, a ak okresný súd je toho názoru, že je potrebné obdobie vyživovacej povinnosti doplniť, mohol také dokazovanie ohľadom upresnenia obdobia neplnenia výživného (času spáchania skutku) vykonať na hlavnom pojednávaní.

Navrhol preto, aby Krajský súd v Košiciach zrušil uznesenie okresného súdu a tomu prikázal vo veci konať a rozhodnúť.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora je dôvodná.

Podľa obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.

V súvislosti s posledne citovaným zákonným ustanovením zákonodarca vykladá, že z formulácie tam uvedenej podmienky na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi „najmä pre porušenie práva na obhajobu“ je evidentné, že môžu byť zistené prípadne aj ďalšie „závažné procesné chyby“, avšak ich vecný a procesný dopad na práva obvineného musí byť v závažnosti porovnateľný s porušením práva na obhajobu. Môže ísť napríklad o konanie a rozhodnutie nepríslušného orgánu, vykonanie konania orgánom, ktorý mal byť vylúčený, vykonanie konania bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, opretie obžaloby o podstatný dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom a pod.

Preskúmaním dosiaľ zhromaždeného kompletného spisového materiálu krajský súd nezistil splnenie podmienok proklamovaných okresným súdom vo vzťahu k zákonnému ustanoveniu , teda podmienok na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi z dôvodov uvádzaných súdom prvého stupňa.

S argumentáciou a s dôvodmi sťažovateľa sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje, tieto si osvojuje a v rámci postupu svojho konania na ne, ako na správne aj odkazuje.

Ako vyplýva z napadnutého uznesenia okresný súd žiada, aby orgány prípravného konania v rámci došetrenia veci vypočuli obvineného, upresnili presne čas spáchania skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, a až potom, ak bude náležite zistený, zaoberať sa právnou kvalifikáciou tohto skutku, v zmysle ďalších ustanovení , aby došlo k zákonnému rozhodnutiu vo veci. V danom prípade okresnému súdu nič nebráni, aby na hlavnom pojednávaní dôsledne vypočul tak obvineného, ako aj matku maloletých detí, oboznámil sa s listinnými dôkazmi majúcimi vzťah k predmetnej veci, a tak dospel k správnym skutkovým a právnym zisteniam, vrátane príslušnej právnej kvalifikácie.

Správne poukazuje sťažovateľ na skutočnosť, že súd pokiaľ ide o výrok o vine nie je viazaný skutočnosťami uvedenými v obžalobe. Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. treba uviesť osobu, u ktorej páchateľ zanedbal svoju zákonnú povinnosť vyživovať ju alebo ju zaopatrovať, konkretizovať časové údaje o dobe zanedbania tejto povinnosti, resp. o dobe zanedbávania tejto povinnosti, prípadne aj spôsobený následok a formu zavinenia, keďže tento prečin možno spáchať tak úmyselne, ako aj z nedbanlivosti. Vo výroku o vine preto vždy treba uviesť, či v konkrétnom prípade bol prečin spáchaný úmyselne, alebo z nedbanlivosti, pričom musí mať na zreteli ustanovenie § 122 ods. 13 Tr. zák. Tieto skutočnosti môžu byť zistiteľné súdom po dôkladnom vypočutí obvineného a matky maloletých detí na hlavnom pojednávaní.

Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že súd môže konať a rozhodovať iba o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu sa rozumie skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie. Skutok zahrnutý v tzv. skutkovej vete musí vyjadrovať všetky skutkové okolnosti významné z hľadiska použitej právnej kvalifikácie. Pokiaľ by bol skutok uvedený len v odôvodnení obžaloby, súd o ňom nemôže rozhodovať. Zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, nemožno vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom rozsudku musí byť vždy úplná

zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne údaje uvedené v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku.

Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený, a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z hľadiska tohto ustanovenia podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu, a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného, a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto bude úlohou okresného súdu v rámci kontradiktórneho procesu vykonať dokazovanie v rozsahu ním určenom, a tak rozhodnúť vo veci v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.