Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-61-2010.pdf
PDF · 93.37 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/61/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou v právnej veci navrhovateľa: G. proti odporkyni: F. o zaplatenie 1.400,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.400,- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01.11.2009 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 477,50 eur, a to k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným na Okresný súd Malacky dňa 12.03.2010 žiadal navrhovateľ, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu 1.400,-eur spolu s úrokom z omeškania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 22.05.2009 uzatvoril s odporkyňou zmluvu o pôžičke na základe, ktorej poskytol odporkyni 1.400,- eur. Odporkyňa sa zaviazala v zmluve splatiť pôžičku v piatich splátkach, s tým, že posledná splátka mala byť uhradená dňa 31.10.2009. Odporkyňa nesplnila svoju povinnosť zo zmluvy o pôžičke, požičané peniaze nevrátila.
Odporkyňa v podanom odpore uviedla, že podpísala síce zmluvu o pôžičke dňa 22.05.2009, avšak v danom prípade ide o nedostatok náležitosti vôle a to slobody a vážnosti vôle, nakoľko odporkyňa konala pri podpise zmluvy pod nedovoleným nátlakom. Navrhovateľ vynútil od odporkyne podpis zmluvy, ktorý by za iných okolností nepodpísala. Odporkyňa si nikdy nechcela od navrhovateľa požičať peniaze. Odporkyňa bola vo vzťahu k navrhovateľovi v zamestnaneckom pomere a vykonávala pokyny navrhovateľa ako svojho zamestnávateľa. Odporkyňa bola zamestnaná u navrhovateľa ako obsluha baru a tipsportu. Odporkyňa sa stala účastníkom kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá sankcionovala navrhovateľa za to, že nemal prestavenú pokladňu na menu eur. Na podklade tejto kontroly bola udelená navrhovateľovi pokuta. Dňa 22.05.2009 v dopoludňajších hodinách oznámila odporkyňa navrhovateľovi, že odchádza z práce, pretože si našla iné zamestnanie. Dve hodiny na to navrhovateľ povedal odporkyni, že idú spolu k notárke, aby podpísali nejaké papiere ohľadom pokuty. Navrhovateľ prikázal odporkyni aby nastúpila do auta, odporkyňa sa zdráhala, avšak navrhovateľov nátlak v nej vzbudil strach, na čo sa odporkyňa rozplakala a nastúpila do auta. Navrhovateľ zaviezol odporkyňu na notárky úrad , kde bola predložená odporkyni zmluva na podpis bez možnosti si ju prečítať a premyslieť si podpis. Odporkyňa nemal vedomosť o tom, aký úkon podpisuje, bolo jej povedané zo strany navrhovateľa, že ide o vyporiadanie za pokutu, ktorú udelila navrhovateľovi Slovenská obchodná inšpekcia. Pri podpise chýbala vážnosť vôle odporkyne, nakoľko podpis zmluvy bol simulovaným právnym úkonom a pre nedostatok vážnosti vôle ide o absolútne neplatný právny úkon.
Neskôr doplnila odporkyňa svoju obranu o uvedenie, že navrhovateľ si zmluvou o pôžičke chcel vykryť aj straty ohľadom nevyrovnaných účtov zákazníkov baru, ktorí niekedy konzumovali bez zaplatenia, teda na dlh. Uviedla že sa bála navrhovateľa z dôvodu, že mala vedomosť o jeho kriminálnej minulosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, svedka F. a listinnými dôkazmi a to: Zmluva o pôžičke zo dňa 22.05.2009, písomné potvrdenie o odovzdaní a prevzatí zmluvnej čiastky zo dňa 22.05.2009, informácia od Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 02.05.2011 a oprava doručená mailom dňa 21.06.2011.
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a nebolo to ani medzi účastníkmi sporné, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom bola dňa 22.05.2009 uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorej predmetom bol záväzok navrhovateľa požičať odporkyni 1.400,- eur a povinnosť odporkyne poskytnuté peniaze vrátiť v piatich splátkach, s tým, že posledná splátka bola splatná dňa 31.10.2009. Prílohou zmluvy o pôžičke je písomné potvrdenie o odovzdaní a prevzatí zmluvnej čiastky. Popisy na zmluve a potvrdení sú overené u notára. Slovenská obchodná inšpekcia súdu zaslala informáciu, že podnikateľskému subjektu F. dňa 20.02.2009 vykonaná kontrola, pri ktorej boli zistené nedostatky v duálnom zobrazení cien a bola uložená pokuta vo výške 500,-eur. Ďalej mal súd zhodným tvrdením účastníkov preukázané, že odporkyňa pracovala v prevádzke I. a že navrhovateľ bol tichým spoločníkom F. a riadil prevádzku I..
Odporkyňa sa bránila v konaní tým, že hoci podpísala zmluvu o pôžičke, peniaze jej neboli nikdy poskytnuté, nakoľko nešlo reálne o zmluvu o pôžičke, ale cieľom zmluvy bolo od odporkyne získať peniaze za účelom úhrady pokuty uloženej navrhovateľovi Slovenskou obchodnou inšpekciou a úhrady dlhov niektorých zákazníkov. Ďalej sa bránila tým, že konala v strachu pred navrhovateľom a že bola v pozícii podriadeného zamestnanca, navrhovateľ využil že má nad odporkyňou prevahu a využil jej strach a naivitu na obohatenie sa prostredníctvom fiktívnej zmluvy o pôžičke.
Odporkyňa v prvom rade uviedla, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že jej peniaze odovzdal a preto jej nemohla vzniknúť povinnosť vrátiť peniaze. Súd má za preukázané poskytnutie peňazí a to písomným potvrdením zo dňa 22.05.2009, ktoré tvorí prílohu zmluvy o pôžičke a svedeckou výpoveďou. Predmetné písomné potvrdenie je podpísané u notára ako navrhovateľom tak odporkyňou a odporkyňa podpisom potvrdila, že prevzala do svojich rúk od navrhovateľa v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke zmluvnú čiastku vo výške 1.400,-eur. Svedok F. vypovedal, že videl ako navrhovateľ dáva odporkyni za barom peniaze v hotovosti a to krátky čas pred tým, ako odporkyňa s navrhovateľom odišli k notárovi. Prítomnosť svedka F. bare chvíľu pred tým, ako odišla odporkyňa s navrhovateľom podpísať zmluvu k notárovi potvrdila aj odporkyňa. Je pravdou, že svedok nevidel presne o akú išlo sumu peňazí, avšak je tu existencia aj písomného potvrdenia, preto súd má za preukázané, že k odovzdaniu peňazí došlo a to v sume 1.400,- eur .
Odporkyňa ďalej uviedla, že jej vôľa nebola vážna, že konala zo strachu a pod nátlakom navrhovateľa. Posúdením priebehu uzatvárania zmluvy, má súd za to, že tvrdenie odporkyne neobstojí. Z výpovede
odporkyne vyplýva, že už pred tým, ako odišiel navrhovateľ domov vypracovať zmluvu o pôžičke, mala vedomosť o tom, že zmluva o pôžičke má byť iba fiktívna a jej prostredníctvo chcel navrhovateľ docieliť, aby odporkyňa uhradila uloženú pokutu a dlžoby zákazníkov. Odporkyňa mala dostatok času, kým sa navrhovateľ vrátil so zmluvou, privolať pomoc, či už políciu, alebo nejakého rodinného príslušníka. Mala aj dostatok času premyslieť si podpis zmluvy. Odporkyňa sa bránila uvedením, že nešla vyhľadať pomoc, nakoľko mala nejakú zodpovednosť, bol to jej posledný deň v robote a nemohla len tak z baru odísť. Nič však nebránilo odporkyni pomoc privolať napríklad telefonicky, teda tak, aby nemusela z baru odchádzať. Súd poukazuje aj na to, že odporkyňa vedela, že je zamestnávaná bez pracovnej zmluvy, „na čierno“ a preto odporkyňa nemala povinnosť zostávať v zamestnaní a nemusela ani oznamovať navrhovateľovi ukončenie pracovného pomeru, keď žiaden nemala s navrhovateľom uzatvorený. Odporkyňa podpísala predmetnú zmluvu aj s potvrdením o prevzatí peňazí na notárskom úrade pred notárskym úradníkom, teda pred treťou osobou, ktorej mala možnosť povedať, že nebude zmluvu podpisovať, že koná zo strachu pred navrhovateľom a nemala dôvod sa báť, že navrhovateľ jej ublíži v prítomnosti tejto tretej osoby. Nakoniec sama odporkyňa uviedla vo výpovedi, že nebol na ňu zo strany navrhovateľa vyvíjaný nátlak. Svedok, ktorý videl odporkyňu chvíľu pred tým ako išla k notárovi uviedol, že odporkyňa nejavila žiadne známky rozrušenia.
Súd poukazuje i na to, že ani výška pokuty a suma prípadných dlhov zákazníkov nenasvedčuje tomu, že by zmluva o pôžičke bola zmluvou fiktívnou, ktorá v skutočnosti mala za cieľ od odporkyne získať kompenzáciu za pokutu a nevyrovnané dlžoby zákazníkov. Pokuta bola uložená vo výške 500,- eur, teda v odlišnej sume ako je suma pôžičky. Odporkyňa nevedela presne uviesť o aké malo ísť dlžoby a v akej výške. Uviedla, že mohlo ísť niekedy aj o sumu 500,- eur. Naopak navrhovateľ a svedok uviedli, že na dlžobu sa dávali nejaké nápoje, že išlo vždy len o pár eur. Odporkyňa potvrdila že nikdy predtým navrhovateľ nechcel od odporkyne, aby zo svojho uhradila prípadnú dlžobu zákazníka. Aj keby súd vychádzal z toho, že dlžoba mohla dosiahnuť aj 500,- eur, stále aj s výškou pokuty od SOI nedosahuje sumu pôžičky.
Pre úplnosť k obrane odporkyne súd uvádza, že na riadne uzatvorenie zmluvy o pôžičke nemá vplyv to, či veriteľ má vedomosť na aký účel požičiava peniaze dlžníkovi. Suma 1.400,-eur nie je tak vysokou sumou, ktorá by vzbudzovala dôvodné podozrenie, že nie je reálne ju mať doma v hotovosti. Súd nepovažuje skutočnosť, že v zmluve je uvedené, že peniaze obdržala odporkyňa pri podpise zmluvy, avšak reálne boli odovzdané chvíľu pred podpisom za tak závažnú, že vylučuje akékoľvek odovzdanie peňazí. Čo sa týka spochybnenia dôveryhodnosti svedka , súd uvádza, že svedok jednak vypovedal po riadnom poučení o povinnosti vypovedať pravdu aj s poučením o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede, ako svedka ho navrhla aj odporkyňa, čo je uvedené v zápisnici z pojednávania zo dňa 02.02.2011, teda ešte pred tým, ako začala jeho dôveryhodnosť spochybňovať. Len tá skutočnosť, že bol svedok v minulosti trestne stíhaný nemôže spôsobiť, že jeho výpoveď je automaticky nedôveryhodná.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný. Je preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená riadna a platná zmluva o pôžičke, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni 1.400,- eur a odporkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté peniaze najneskôr do 31.10.2009. Predmetná zmluva o pôžičke je určitá a zrozumiteľná. Nedostatok náležitostí vôle odporkyne nie je preukázaný. Tvrdenia odporkyne súd vyhodnotil ako účelové s cieľom vyhnúť sa splneniu povinnosti zo zmluvy o pôžičke.
Podľa ust. § 517 ods. 2) Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Odporkyňa tým, že nevrátila poskytnuté peniaze riadne a včas dostala sa do omeškania a navrhovateľ má preto právo aj na úhradu úroku z omeškania a to odo dňa 01.11.2009, t.j. dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky a vo výške 9% ročne, nakoľko základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania , t.j. ku dňu 01.11.2009 bola vo výške 1%.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Plný úspech vo veci mal navrhovateľ.
Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva zo súdneho poplatku vo výške 84,-eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 393,50, ktoré právny zástupca uplatnil a vyčíslil v lehote do troch dní od vyhlásenia rozsudku.
Podľa ust. §10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16, § 17, § 18 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb právny zástupca vykonal 5 úkonov právnej pomoci , za ktoré mu prináleží nasledovná odmena:
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 11.08.2010, za ktorý odmena činí 71,37 eur + režijný paušál 7,21 eur ,
- písomné podanie na súd dňa 25.08.2010, za ktorý odmena činí 71,37 eur + režijný paušál 7,21 eur
- účasť na pojednávaní dňa 02.02.2011, za ktorý odmena činí 71,37 eur + režijný paušál 7,41 eur
- účasť na pojednávaní dňa 27.04.2011, za ktorý odmena činí 71,37 eur + režijný paušál 7,41 eur
- účasť na pojednávaní dňa 30.09.2011, za ktorý odmena činí 71,37 eur + režijný paušál 7,41 eur.
Spolu odmena za úkony právnej služby činí 393,50 eur.
Náhradu cestovného a náhradu za stratu času si právny zástupca navrhovateľa neuplatnil, preto na ich náhradu nemá nárok.
Ďalej súd uvádza, že právny zástupca k úkonom právnej služby, ktoré vykonal v roku 2010 si uplatnil režijný paušál vo výške 7,41 eur, avšak za rok 2010 je tento stanovený sumou 7,21 eur, preto súd k úkonom vykonaným v roku 2010 priznal režijný paušál vo výške 7,21 eur.
Súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Právny zástupca navrhovateľa vo vyčíslení trov konania požiadal náhradu trov poukázať na jeho účet č. XXXXXXXX/XXXX, VS:X/XXXX, KS:XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Malacky, dvojmo.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).