Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-849-2011.pdf
PDF · 69.97 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-39Er/849/2011
Uznesenie
F. súd Košice II v exekučnej veci oprávneného I. P. &. L. S..X..F.., J. T. XX, XXX XX I., U.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom, Slovenskej jednoty 8, 040 01 Košice proti povinnému T. X., S..X..F.., D. XX, XXX XX D., U.: XX XXX XXX vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdnej exekútorky JUDr. Zuzany Papcunovej, Hlavná 68, 040 01 Košice pod č. Ex 301/2011 o vymoženie pohľadávky vo výške 17.618,26 Eur s prísl., takto
rozhodol:
exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 8.4.2011 domáhal u súdnej exekútorky JUDr. Zuzany Papcunovej vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 17.618,26 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozsudku Okresného súdu Košice II spis. zn. 32Cb/61/2010-53 zo dňa 17.12.2010.
Dňa 14.4.2011 doručila súdna exekútorka súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej jej súd vydal poverenie č. 5803/114203 zo dňa 26.4.2011.
Dňa 6.9.2011 doručil oprávnený súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. c/ h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") s odôvodnením, že zo správy o stave exekučného konania č. Ex 301/2011 podanej exekútorským úradom súdnej exekútorky vyplýva, že v priebehu exekúcie nebolo zistené, že by povinný vyvíjal podnikateľskú činnosť a mal nejaký majetok, ktorého speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného.
Podľa ust. 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie možno začať len na návrh. Exekučné konanie je teda konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného oprávnenia je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Preto v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať.
Oprávnený svoj návrh odvodzoval od správy súdnej exekútorky o stave exekučného konania zo dňa 28.7.2011, v ktorej táto uviedla, že v priebehu exekučného konania boli vykonávané exekučné úkony za účelom zistenia majetkových pomerov povinného, pričom bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností. Povinný je vlastníkom nákladného prívesu Z. S. C. Č. D. XXX N., ktorý je tiež zablokovaný na príslušnom dopravnom inšpektoráte ďalšími 11 blokáciami, a to inými súdnymi exekútormi a daňovým úradom. Miesto, kde by sa mohol povinný nachádzať
nebolo zistené. U povinného nebolo zistené vlastníctvo iných hnuteľných vecí. V rámci exekúcie súdna exekútorka vydala exekučné príkazy prikázaním pohľadávky z účtu v banke do viacerých bankových ústavov, avšak s negatívnym výsledkom. Ďalej bolo zistené, že povinný je dlžníkom Sociálnej poisťovne a jeho dlh k dnešnému dňu predstavuje sumu vo výške 8.168,80 Eur. Osobnou návštevou v mieste trvalého bydliska povinného bolo zistené, že povinný je v mieste svojho trvalého bydliska neznámy. V priebehu exekúcie nebolo zistené, že by povinný vyvíjal nejakú podnikateľskú činnosť a mal nejaké prevádzkarne, kde by sa mohol nachádzať majetok, ktorého speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Na základe uvedeného teda možno predpokladať, že v exekučnom konaní nedôjde ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného a trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na to, že v danom prípade navrhol zastavenie exekúcie ten, kto navrhol jej vykonanie, pričom oprávnený svoj návrh odôvodnil nemajetnosťou povinného, súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c/, h/ Exekučného poriadku zastavil.
O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.