Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/149/2007

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľov: I. M. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. C. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. H. Q., II. E. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. XXXX/ XX, XXX XX B., Š. H. Q., III. L. P., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XXX/XX, XXX XX B., Š. H. Q., všetci právne zastúpení JUDr. Danielom Milkovičom, advokátom s miestom výkonu činnosti J.C. Hronského 5, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Jozef Kolčák, LUNA, s miestom podnikania Hviezdoslavova 9/9, 013 05 Belá, IČO: 35 407 760, o zaplatenie 1.040,63 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi I. sumu 93,32 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi II. sumu 186,64 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi III. sumu 93,32 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania podaným na Okresnom súde Žilina dňa 30.03.2007 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu uhradiť im sumu 31.350,- Sk s príslušnými úrokmi z omeškania podľa ich spoluvlastníckych podielov a na náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnili tým, že majú v podielovom vlastníctve nehnuteľnosť: dom súp. č. XX V. V., a to navrhovateľ I. v podiele 1/4, navrhovateľ II. v podiele 1/4 a navrhovateľ III. v podiele 1/4. Odporca mal nájomnou zmluvou uzavretou na dobu určitú do 01.02.2004 nájom na uvedený dom s dohodnutou mesačnou platbou nájomného vo výške 3.300,- Sk. Po uplynutí doby nájmu boli odporcovi predložené návrhy na predĺženie nájomnej zmluvy aj na ďalšie obdobie, nakoľko v prenajatých priestoroch aj naďalej podnikal. Navrhovatelia predpokladali, že odporca tieto návrhy prijme, nakoľko platil mesačné úhrady a nezaplatil len úhrady za mesiac 4, 9, 11 v roku 2004, pričom ostatné mesiace v tomto roku zaplatil. Ďalej predpokladali, že úhrady odporca zaplatí, aj keď bol v omeškaní, navyše keď zaplatil aj za mesiac december 2004. Taktiež predpokladali, že odporca uhradí náhradu za užívanie priestorov aj v roku 2005. Keďže však odporca v roku 2005 neuhrádzal už žiadne náhrady za užívanie, tak ho navrhovateľ I. osobne dňa 18.12.2006 navštívil a požiadal o zaplatenie dlžnej sumy. Odporca mu sľúbil, že celú náhradu vyplatí, Keďže náhradu nevyplatil, navrhovateľ I. mu zaslal dňa 15.01.2007 list, v ktorom ho žiadal o vyplatenie

sumy za dlžné mesiace. Do podania návrhu sa tak nestalo. Vzhľadom k tomu, že odporca platil náhrady v roku 2004 z väčšej časti a nezaplatil len tri platby a až v priebehu roka 2005 neplatil vôbec, o tom, že ide o bezdôvodné obohatenie sa navrhovateľ I. dozvedel až po osobnej návšteve u odporcu, keď mu sľúbil, že náhrady (ako nájomné) bezodkladne zaplatí. Navrhovatelia II. a III. sa o tom, že odporca náhrady neplatí dozvedeli až od navrhovateľa I. niekedy v priebehu januára 2007 a to preto, lebo o celú záležitosť okolo nájmu a vôbec domu vo Varíne sa staral navrhovateľ I., nakoľko býva v Žiline. Platené nájomné a úhrady preberal len navrhovateľ I. a nezasielal ich navrhovateľom II. a III., pretože tieto peniaze slúžili na údržbu domu. Navrhovateľ I. nadobudol vedomosť o tom, že ide v tomto prípade o bezdôvodné obohatenie až najskôr dňa 18.12.2006 a navrhovatelia I. a II. sa to dozvedeli od navrhovateľa I. až v priebehu mesiaca január 2007. Aj tak si navrhovatelia mysleli, že ide o nedoplatok nájomného. Až neskôr si uvedomili, že keď nebola predĺžená nájomná zmluva, nemôže ísť o nezaplatenie nájomného, ale ide o bezdôvodné obohatenie. Výška mesačnej náhrady je stanovená tak ,ako bola dohodnutá v pôvodnej nájomnej zmluve z roku 2002 a tak, ako odporca aj platil úhrady ešte v roku 2004.

Navrhovatelia k návrhu pripojili fotokópiu výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XX, fotokópiu zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.02.2002 a výpis zo živnostenského registra odporcu.

Súd uznesením č. k. -10 zo dňa 26.04.2007 v zmysle ust. vyzval navrhovateľov na odstránenie vád návrhu, keďže z návrhu nebolo zrejmé, v akom rozsahu si navrhovatelia uplatňujú úroky z omeškania a v akých konkrétny podieloch im jednotlivo má odporca žalovanú pohľadávku zaplatiť.

Podaním zo dňa 11.05.2007 doručeným súdu dňa 18.05.2007 navrhovatelia uviedli, že vzhľadom k zložitosti výpočtu úrokov z omeškania za obdobie roku 2004 a 2005 požadujú zaplatenie úrokov z omeškania až odo dňa 18.07.2005, kedy odporca dlhoval už celú sumu 31.350,- Sk a v tento deň uvoľnil protiprávne užívané priestory do dňa podania návrhu, čo je deň 30.03.2007. Výpočet úrokov z omeškania špecifikovali nasledovne: 1. od 01.03.2005 do 28.02.2006 vo výške 6 %, čo za 13 dní omeškania robí sumu 2,16 Sk, 2. za mesiace august až december 2005 a január až február 2006 vo výške 6 %, čo za 212 dní omeškania robí sumu 1.092,- Sk, 3. za mesiace marec až máj 2006 vo výške 7 %, čo za 21 dní omeškania robí sumu 553,13 Sk, 4. za mesiace jún až júl 2006 vo výške 8 %, čo za 61 dní omeškania robí sumu 419,14 Sk a 5. za mesiace október až december 2006 a január až marec 2007 vo výške 9,5 %, čo za 181 dní omeškania robí sumu 852,68 eur. Spolu tak uplatnené úroky z omeškania vyčíslili za obdobie od 18.07.2005 do 30.03.2007 v sume 3.390,64 Sk, pričom spolu s istinou 31.350,- Sk to je spolu suma 34.749,64 Sk. Napokon uviedli, že sa tak voči odporcovi domáhajú, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi I. sumu 8.685,16 Sk, navrhovateľovi II. sumu 17.370,32 Sk a navrhovateľovi III. sumu 8.685,16 Sk a v rovnakom pomere náhradu trov konania.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 12.10.2007, v ktorom uviedol, že vznáša námietku premlčania v celom rozsahu. K samotnému návrhu uviedol, že je aj tak neoprávnený, ako aj z formálneho hľadiska nesprávny. Z návrhu nevie, za ktoré mesiace, ktorého roku, sa mal neoprávnene obohatiť. V zásade neuvádza zatiaľ nové skutočnosti, i keď podľa jeho názoru by mohol žiadať späť finančné prostriedky za prevedené rekonštrukčné práce na objekte navrhovateľov.

Na pojednávaní dňa 21.01.2008, ktoré sa uskutočnilo za účasti navrhovateľa I., právneho zástupcu navrhovateľov a odporcu, pričom súd pojednával v zmysle ust. za neúčasti navrhovateľov II. a III., právny zástupca navrhovateľov upravil návrh tak, že žiadal aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 34.749,64 Sk, a to titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 31.350,- Sk a titulom úrokov z omeškania vo výške 3.390,64 Sk titulom náhrady úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 30.03.2007.

Právny zástupca navrhovateľov v ďalšom na pojednávaní uviedol, že navrhovatelia si uplatňujú vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v tom, že odporca užíval nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľov v mesiacoch uvedených v liste navrhovateľa I. zo dňa 15.01.2007, za ktoré mesiace navrhovateľom za užívanie dotknutej nehnuteľnosti nezaplatil.

Navrhovateľ I. na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že pôvodne zmluvu uzatvárala jeho matka T. Q. a on ju pri uzatváraní tejto zmluvy zastupoval. Dňa 01.02.2005, keď chceli predĺžiť zmluvu, už tu navrhovatelia vystupovali ako podieloví spoluvlastníci. Tento návrh zmluvy odporca neakceptoval. V tom čase jeho matka bola podielovou spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti, a to v podiele 1/4 a ostatnými

spoluvlastníkmi navrhovatelia, a to každý v podiele 1/4. Po smrti našej matky sme sa stali jej dedičmi. S odporcom v podstate jednal iba on, keďže navrhovateľ II. žije v Bratislave a navrhovateľ III. v Bánovciach nad Bebravou. Čo sa týka samotného začiatku vzťahu s odporcom, o tomto mali navrhovatelia II. a III. vedomosť, teda vedeli, že odporca bude užívať predmetnú nehnuteľnosť. Potom, keď došlo ku skutočnosti, že odporca prestal platiť a potom s ním jednal, o tejto skutočnosti navrhovateľom II. a III. nepovedal, keďže ich nechcel zaťažovať a keďže odporca sľúbil, že dlhovanú sumu uhradí. Potom bol nútený pristúpiť k súdnemu vymáhaniu dlhu.

Odporca sa na pojednávaní bránil tým, že už podľa prvej nájomnej zmluvy neboli dodržané podmienky, pretože v objekte nebolo WC. Žiadal po uplynutí doby nájmu podľa tejto zmluvy, aby v novej zmluve nebolo WC uvedené a aby tam bolo zapracované ustanovenie, podľa ktorého by mohol toto WC vybudovať a náklady na vybudovanie si potom uplatňovať ako zľavu z nájmu. Žiaden návrh však zo strany navrhovateľa I. neobdržal. Aj bez nájomnej zmluvy však naďalej platil. Z dôvodu, že v tomto objekte nebolo WC a pracovala tam jeho svokra, ktorá tam predávala, keď táto potrebovala ísť na potrebu, musel zatvoriť obchod v Belej, ísť pre svokru, ktorá tiež zatvorila obchod vo Varíne, potom ju zaviesť do Belej a naspäť. Za tento čas vlastne nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť a ušiel mu zisk. Preto si tieto náklady odrátal z nájomného za mesiace september až november 2004, a preto za tieto mesiace nájom nezaplatil. Nikdy však nedošlo k dohode medzi ním a navrhovateľom I. tak, ako to od neho žiadal. Ako skončil rok 2004, opätovne začiatkom roku 2005 žiadal navrhovateľa I., aby mu predložila návrh nájomnej zmluvy tak, ako od nej požadoval. Čakal, čo bude. V tejto situácii však musel prestať platiť nájom, keďže nebol v právnom vzťahu s navrhovateľom I. a nemal na základe čoho tieto úhrady robiť. Vzhľadom k tomu, že k zmene skutočností nedošlo, v mesiaci jún 2005 predajňu opustil a odovzdal navrhovateľovi I. Keďže zo strany navrhovateľa I. nedochádzalo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy, myslel si, že navrhovateľ I. má asi nejakého lepšieho nájomcu, a preto nechcel riskovať, že by mu náhle oznámil, že musí vypratať uvedenú nehnuteľnosť, ukončil tak užívanie tejto nehnuteľnosti sám. Odporca v ďalšom uviedol, že nerozporuje, že navrhovateľom neuhradil žiadnu platbu za užívanie dotknutej nehnuteľnosti v mesiacoch apríl 2004, september 2004, november 2004, január 2005 až polovica mesiaca júl 2005. K otázke, kedy presne odovzdal dotknutú nehnuteľnosť, odporca uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť navrhovateľovi I. odovzdal na konci mesiaca jún 2005, a to tak že mu po telefonickom dohovore kľúče nechal vo vedľajšej nehnuteľnosti. V mesiaci júl možno ešte neboli odhlásené zmluvy s elektrárňami a so SEVAKOM. Navrhovateľovi I. však nesľúbil, že zaplatí uplatňovanú sumu, a to z dôvodov ako ich už uviedol. K otázke, prečo neužíval WC vo vedľajšej nehnuteľnosti odporca uviedol, že tejto bol iný nájomník, nemal od tohto WC kľúč a tento nájomník by ich do neho ani nevpustil. Okrem toho v uvedenom WC sa nekúrilo a z tohto dôvodu, aby nepotrhalo potrubia, navrhovateľ I. vypínala vodu, čiže toto WC nebolo funkčné. Keď podpisoval zmluvu o nájme nebytových priestorov, nevedel o skutočnosti, že WC v dotknutej nehnuteľnosti nie je, o tejto skutočnosti sa dozvedel až vtedy, keď začal predmetnú nehnuteľnosť užívať. Napokon odporca uviedol, že od počiatku užívania predmetnej nehnuteľnosti až do apríla 2004 platil. Spočiatku platil navrhovateľovi I. sumu 4.000,- Sk tak, ako to bolo uvedené v zmluve. Potom požiadal o zníženie nájmu na sumu 3.300,- Sk a navrhovateľ I. túto zmenu akceptoval. O uvedenú zmenu požiadal aj z toho titulu, že v predmetnej nehnuteľnosti nebolo WC. Pred podpisom zmluvy videl nehnuteľnosť len z vonkajšej časti. Keďže malo ísť o prenájom až 6-tich miestností, videl len prvé dve miestnosti, ktoré aj de facto potom užíval a ďalšie miestnosti nevidel. Predpokladal, že WC bude niekde v týchto miestach.

V podaní zo dňa 13.02.2008 doručenom súdu dňa 14.02.2008 navrhovatelia uviedli, že nájomné bolo za celý prenajatý dom o 6 miestnostiach dohodnuté v roku 2002 vo výške 4.000,- Sk a neskôr bolo na základe žiadosti odporcu znížené na sumu 3.300,- Sk mesačne. Tým, že nájomné bolo už v roku 2002 medzi navrhovateľmi a odporcom dohodnuté vo výške 4.000,- Sk a neskôr po vzájomnej dohode znížené na sumu 3.300,- Sk, považujú výšku 3.300,- Sk za primeranú, ak nie podpriemernú za prenájom celého domu. Odporca nikdy výšku 3.300,- Sk ani nenamietal a nenamietal ju ani na pojednávaní dňa 21.01.2008. Preto výšku považujú za nespornú. Navyše, ak sa odporca na pojednávaní vyjadril, že nájomné svojvoľne neplatil, pretože priamo v dome nebolo WC a musel matku údajne voziť na WC do Krasňan. Celé je to nezmyselné, pretože samostatné WC bolo vo vedľajšom dome, ktorý patrí taktiež navrhovateľom a tam bolo odporcovi, resp. jeho pracovníkom umožnené WC užívať. Nakoniec to nie je ani v spore dôležité, či boli alebo neboli WC, pretože nájomca v čl. VIII. Nájomnej zmluvy uviedol, že si priestory prezrel a nemal voči nim žiadne námietky, ani iné požiadavky. Výška bezdôvodného obohatenia je preto rovnaká ako výška nájomného. Napriek tomu navrhovatelia predkladajú vyjadrenie realitnej kancelárie o tom, či je výška nájomného 3.300,- Sk za prenajatý dom v takomto mieste obvyklá.

Súčasne uviedli, že upresňujú návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania tak, že si tieto uplatňujú aj za obdobie od 31.03.2007 do 24.04.2007, t. j. za 25 dní pri výške úrokovej sadzby 9 % v sume 193,25 Sk, za obdobie od 25.04.2007 do 31.01.2008, t. j. za 282 dní omeškania pri úrokovej sadzbe 8,5 % v sume 2.058,80 Sk, teda spolu za obdobie od 31.03.2007 do 31.01.2008 vo výške 2.252,- Sk. Vzhľadom k podaniu zo dňa 11.05.2007 zvyšujú svoj nárok o úroky z omeškania v sume 2.252,- Sk, pričom tak spolu uplatnený nárok činí sumu 37.001,64 Sk.

Neskôr na výzvu súdu podaním zo dňa 24.05.2011 doručeným súdu dňa 26.05.2011 navrhovatelia uviedli, že si uplatňujú úroky z omeškania vo výške 2-násobku základnej úrokovej sadzby NBS takto: 1. vo výške 6 % od 18.07.205 do 28.02.2006, t.j. za 226 dní omeškania vo výške 1.163,90 Sk, 2. vo výške 7 % od 01.03.2006 do 30.05.2006, t. j. za 91 dní omeškania vo výške 547,12 Sk, 3. vo výške 8 % od 31.05.2006 do 25.07.2006, t. j. za 56 dní omeškania vo výške 384,80 Sk, 4. vo výške 9 % od 26.07.2006 do 26.09.2006, t. j. za 63 dní omeškania vo výške 487,- Sk, 5. vo výške 9,5 % od 27.07.2006 do 27.03.2007, t. j. za 182 dní omeškania vo výške 1.485,10 Sk, 6. vo výške 9 % od 28.03.2007 do 24.04.2007, t. j. za 28 dní omeškania vo výške 216,44 Sk a 7. vo výške 8,5 % od 25.04.2007 do 31.01.2008, t. j. za 341 dní omeškania vo výške 2.489,53 Sk, teda spolu 6.773,89 Sk (224,85 eur). Po pripočítaní k istine 1.040,63 eur (31.350,- Sk) a súdneho poplatku 52,12 eur (1.570,- Sk) je spolu uplatňovaný nárok vo výške 1.317,59 eur (39.693,89 Sk). Napokon uviedli, že sa tak voči odporcovi domáhajú, aby tento zaplatil navrhovateľovi I. sumu 329,39 eur (istina 260,15 eur, úroky z omeškania 56,21 eur a súdny poplatok 13,03 eur), navrhovateľovi II. sumu 658,78 eur (istina 520,30 eur, úroky z omeškania 112,42 eur a súdny poplatok 104,24 eur) a navrhovateľovi III. sumu 329,39 eur (istina 260,15 eur, úroky z omeškania 56,21 eur a súdny poplatok 13,03 eur) a súčasne k rukám ich právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 523,93 eur.

Súd uznesením č.k. -58 zo dňa 16.08.2011 v zmysle ust. opätovne vyzval navrhovateľov na doplnenie a upresnenie návrhu, a to vzhľadom na to, že doposiaľ uplatnené úroky z omeškania sumou 224,85 eur nezodpovedali ich skutkovému vymedzeniu.

Navrhovatelia podaním zo dňa 02.09.2011 doručeným súdu dňa 02.09.2011 upresnili návrh, a to tak, že uviedli, že si uplatňujú nárok na zaplatenie istiny 31.350,- Sk, t. j. 1.040,63 spolu s úrokmi z omeškania za jednotlivé obdobia nasledovne: 1. vo výške 6 % od 18.07.2005 do 28.02.2006, t. j. za 226 dní omeškania vo výške 1.163,90 Sk, 2. vo výške 7 % od 01.03.2006 do 30.05.2006, t. j. za 91 dní omeškania vo výške 547,12 Sk, 3. vo výške 8 % od 31.05.2006 do 25.07.2006, t. j. za 56 dní omeškania vo výške 384,80 Sk, 4. vo výške 9 % od 26.07.2006 do 26.09.2006, t. j. za 63 dní omeškania vo výške 487,- Sk, 5. vo výške 9,5 % od 27.09.2006 do 27.03.2007, t. j. za 182 dní omeškania vo výške 1.485,10 Sk, 6. vo výške 9 % od 28.03.2007 do 24.04.2007, t. j. za 28 dní omeškania vo výške 216,44 Sk a 7. vo výške 8,5 % od 25.04.2007 do 31.03.2008, t. j. za 341 dní vo výške 2.489,53 Sk. Po prepočte na eurá si tak uplatňujú istinu vo výške 1.040,63 eur (31.350,- Sk), úroky z omeškania vo výške 224,85 eur (6.773,89 Sk) a súdny poplatok vo výške 52,12 eur (1.570,- Sk), spolu 1.317,59 eur (39.693,89 Sk). Napokon uviedli, že navrhujú odporcu zaviazať na zaplatenie navrhovateľovi I. sumy 329,39 eur (z toho istina 260,15 eur, úroky z omeškania vo výške 56,21 eur, súdny poplatok 13,03 eur, čo reprezentuje jeho podiel 1/4), navrhovateľovi II. sumy 329,39 eur (istina 520,30 eur, úroky z omeškania 112,42 eur a súdny poplatok 26,06 eur, čo reprezentuje jeho podiel 1/2) a navrhovateľovi III. sumy 329,39 eur (z toho istina 260,15 eur, úroky z omeškania vo výške 56,21 eur, súdny poplatok 13,03 eur, čo reprezentuje jeho podiel 1/4) a napokon na účet právneho zástupcu navrhovateľov náhradu trov právneho zastúpenia.

Súd tak v ďalšom konal o takto vymedzených nárokoch.

Súd vec meritórne prejednal ešte na pojednávaní dňa 30.09.2011, opätovne za účasti navrhovateľa I., právneho zástupcu navrhovateľov a odporcu, pričom súd pojednával v zmysle ust. za neúčasti navrhovateľov II. a III.

Účastníci v zásade zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach, pričom odporca upresnil rozsah, v ktorom užíval dotknutú nehnuteľnosť, nasledovne. V podstate išlo o jednu miestnosť, v ktorej bola predajňa a následne cez chodbu sa dalo dostať do ďalšej miestnosti, ktorá však z jeho strany nebola užívaná. Keď túto prebral na začiatku, predpokladal, že by sa mohli rozšíriť, k čomu však nedošlo, a to aj vzhľadom k tomu, že táto miestnosť bola v dezolátnom stave. Boli tam zhnité podlahy a podobne. Jedna miestnosť, v ktorej bola predajňa, tak mala asi 5 x 5 m, pričom aj druhá miestnosť bola zhruba v rovnakej výmere. Nad túto výmeru bola ešte už ním uvedená chodba. Ďalej uviedol, že akumulačné kachle boli iba v jednej

miestnosti, ktorú užíval. Inak v objekte nebola ani voda ani elektrika, teda resp. v zadnej časti nevie, lebo tam sa nepohyboval, avšak vpredu, kde mal prevádzku, bola voda aj elektrika.

Súd tak vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi konania, ako aj výsluchom účastníkov (navrhovateľa I. a odporcu), pričom zistil nasledujúci skutkový stav.

Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XX . zo dňa 19.06.2001 súd zistil, že navrhovatelia I. až III. boli evidovaní ako podielový spoluvlastníci nehnuteľností, a to domu súp. č. XX postaveného na parc. KN-C č. XXX - zastavané plochy o výmere 39 m2 a súčasne medzi inými aj pozemkov parc. KN-C č. XXX - zastavané plochy o výmere 73 m2 a č. XXX - zastavané plochy o výmere 39 m2, a to navrhovateľ I. v podiele 1/4, navrhovateľ II. v podiele 2/4 a navrhovateľ III. v podiele 1/4. Keďže v konaní nevyšla v ďalšom najavo skutočnosť, že došlo k zmene subjektov vlastníckeho práva po dni 19.06.2001, kedy bol vyhotovený predmetný výpis, súd vychádzal v ďalšom z toho, že v rokoch 2004 a 2005 boli vlastnícke vzťahy k dotknutej nehnuteľnosti nezmenené.

Dňa 01.02.2002 bola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov, a to medzi T. Q. zastúpenou navrhovateľom I. ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom, predmet ktorej bol vymedzený v čl. I. zmluvy, a to s odkazom na to, že prenajímateľ je podielovým spoluvlastníkom parc. KN č. XXX a XXX, zastavanej plochy domu č. XX o výmere 96 m2 t. j. 6 miestností spolu s WC, chodbou a pivnicou, pričom vchod do týchto objektov mal byť z miestnej komunikácie a z KN parc. č. XXX - spoločný dvor. Prenajímateľ prenajíma nájomcovi uvedené nehnuteľnosti podľa uvedenej dohody o vydaní nehnuteľnej veci č. V XXXX/XX. Nájom bol uzavretý na obdobie dvoch rokov odo dňa podpisu zmluvy, t. j. do 01.02.2004 (čl. III zmluvy). Nájomné bolo určené vo výške 4.000,- Sk mesačne a nezahŕňalo v sebe platby za služby spojené s užívaním predmetu nájmu, ktoré si mal odporca hradiť sám. (čl. IV. a V. zmluvy). Za pôvodným textom zmluvy bol rukou dopísaný dodatok, že zmluva sa predlžuje od 01.02.2004 do 31.01.2005, t. j. na dobu jedného roka, ktorý bol podpísaný navrhovateľom I. V zmysle zhodných výpovedí účastníkov tento dodatok nebol odporcom akceptovaný a podpísaný.

V ďalšom súd považoval medzi účastníkmi za nesporné, že odporca užíval dom súp. č. XX evidovaný na LV č. XX, k. ú. V. v období od februára 2002 až do júna 2005 vrátane, a to v rozsahu minimálne dvoch miestností tohto objektu vo výmere 2 x 5 m x 5 m, t. j. 50 m2, pričom za mesiace apríl, september, november 2004 a mesiace január až jún 2005 neuhradil navrhovateľom žiadne platby z titulu užívania predmetnej nehnuteľnosti. Rovnako považoval súd medzi účastníkmi za nesporné, že odporca uhrádzal navrhovateľovi I. až do začiatku mesiaca apríl 2004 platby za užívanie nehnuteľnosti, a to vo výške 4.000,- Sk mesačne, neskôr, ako sám odporca na pojednávaní dňa 21.01.2008 uviedol, aj z dôvodu, že v nehnuteľnosti nebolo WC, vo výške 3.300,- Sk mesačne. Napokon súd považoval za nesporné, že odporca za užívanie dotknutej nehnuteľnosti v užívanom rozsahu zaplatil navrhovateľovi I. v mesiacoch máj, jún až august, október a december 2004 po 3.300,- Sk za každý mesiac.

Z vyjadrenia spoločnosti AKTIV, s. r.o., so sídlom Veľká Okružná 46, 010 01 Žilina, IČO: 31 629 296 zo dňa 04.02.2008 súd zistil, že táto na základe požiadavky navrhovateľa I. preverila možnosť a výšku nájmu v dome vo V. č. XX, pričom podľa ich informácii, ktoré v realitnej činnosti majú, tento objekt sa mohol v rokoch 2002 a v ďalších rokoch prenajímať za cenu od 7.000,- Sk do 10.000,- Sk mesačne. Ide o 6 miestností v samostatnom dome na dobrom mieste v obci V., pričom táto cena sa v tejto lokalite mala udržovať až do doby poskytnutia vyjadrenia a môže byť aj vyššia.

Napokon súd vychádzal z toho, že navrhovateľ I. dňa 18.12.2006 osobne navštívil odporcu u neho v B., pričom vyzval odporcu na úhradu sumy 31.350,- Sk. Súd vychádzal pri tomto skutkovom zistení jednak z výpovede navrhovateľa I. a jednak z navrhovateľom I. predloženého cestovného lístku zo dňa 18.12.2008 na cestu autobusovým dopravcom SAD Žilina, a. s. z Varína do Belej.

Podľa ust. , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. , súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo

veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa ust. , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. a nasl. je, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), alebo u neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr., ak za neho plnil niekto iný), a to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť plynúca zo zákona, či z rozhodnutia a pod. Ide teda o prípady, v ktorých právny dôvod v čase plnenia vôbec neexistoval. K získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade dochádza okamihom prijatia plnenia.

Z hľadiska úspešného uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sporovom konaní je tak potrebné, aby navrhovateľ preukázal, že žalovaný subjekt je pasívne vecne legitimovaný v takomto konaní.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná.

Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ust. . Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť.

Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva z zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie ( ) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

Navrhovatelia si tak z hľadiska právneho posúdenia uplatnili v konaní nárok, vyplývajúci z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. a , ktorý majetkový prospech zodpovedajúci tomuto bezdôvodnému obohateniu mal odporca nadobudnúť plnením bez právneho dôvodu (ust. a ), a to na tom skutkovom základe tvrdenom navrhovateľmi, t. j., že odporca mal užívať nehnuteľnosť v ich podielovom spoluvlastníctve v období mesiacov apríl, september, november 2004, január až jún 2005 a od 01.07.2005 do 18.07.2005, za čo navrhovateľom neposkytol žiadne plnenie.

Na základe vyššie uvedeného a zisteného skutkového stavu súd aj dospel k záveru, že odporca bez právneho dôvodu (napr. bez zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania) užíval dom súp. č. XX postavený na parc. KN-C č. XXX, k. ú. V., evidovaný na LV č. XX, a to v rozsahu zodpovedajúcom dvom miestnostiam o minimálnej výmere 50 m2, pričom za užívanie týchto priestorov v období navrhovateľom období mesiacov apríl, september a november 2004, január až jún 2005, neposkytol žiadne protiplnenie. Súd považoval však už v ďalšom za navrhovateľmi nepreukázané, že odporca užíval aj predmetnú nehnuteľnosť v období od 01.07.2005 do 18.07.2005, keďže odporca toto skutkové tvrdenia navrhovateľov namietal a navrhovatelia neprodukovali na preukázanie tohto svojho tvrdenia žiadny dôkaz ( ).

V konaní totiž nevyšlo najavo, že by medzi účastníkmi konania vznikol akýkoľvek záväzkovo-právny vzťah, oprávňujúci odporcu užívať danú nehnuteľnosť v konštatovanom rozsahu. Súd totiž považoval predloženú zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.02.2002, na ktorú sa odvolávali obe strany sporu, za neplatnú s poukazom na ust. , a to z dôvodu, že označený prenajímateľ T. v čase uzavretia zmluvy nedisponovala príslušným hmotným právom, keďže nebola spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, t. j. domu súp. č. XX, k. ú. V., ako sa to konštatuje v čl. I. zmluvy, čo jednoznačne vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XX. V konaní nevyšlo najavo, ani to nikto z účastníkov netvrdil, že by T. Q. mala od práva vlastníkov odvodené právo túto nehnuteľnosť prenajímať, a to na základe akéhokoľvek právneho titulu (napr. na základe zmluvy s vlastníkmi navrhovateľmi I. až III., ktorou by na ňu títo previedli svoje vlastnícke právo disponovať týmto spôsobom predmetnou nehnuteľnosťou).

Súd v kontexte s uvedeným považuje za potrebné tiež uviesť, že v tomto prípade sa ani nedalo uvažovať o uzavretí nájomnej zmluvy medzi navrhovateľmi I. až III. ako prenajímateľmi a odporcom ako nájomcom konkludentne vychádzajúc zo skutočnosti, že odporca užíval v uvedenom rozsahu dotknutú nehnuteľnosť za súhlasu navrhovateľa I. a platil dohodnutú odplatu za užívanie, a to z toho dôvodu, že navrhovateľ I. (ako to zdôraznil aj na pojednávaní dňa 21.01.2008) konal zastupujúc svoju matku, ktorá mala byť prenajímateľom a neprejavil tak vôľu konať a uzatvoriť ako prenajímateľ zmluvu vo vlastnom mene. Ani po uplynutí doby nájmu podľa čl. III. zmluvy, t. j. po 01.02.2004 navrhovateľ I. neprejavil vôľu uzavrieť úplne novú zmluvu, prejavil vôľu len predĺžiť dobu nájmu o ďalší rok do 31.01.2005.

V ďalšom možno považovať uvedenú zmluvu za neplatnú aj s poukazom na ust. , keďže aj v rámci konania nebolo zrejmé vymedzenie samotného predmetu nájmu, keďže zmluva v čl. I. udáva, že: „Prenajímateľ prenajíma nájomcovi uvedené nehnuteľnosti (zrejme uvedené v prvej vete čl. I. ako KN parc. č. XXX a XXX, zastavaná plocha domu č. XX o výmere 96 m2 t. j. 6 miestností spolu s WC, chodbou a pivnicou) podľa uvedenej dohody o vydaní nehnuteľnej veci V XXXX/ XX.“. Zo zmluvy však už v ďalšom nie je zrejmé, čo bolo obsahom dohody o vydaní nehnuteľnej veci č. V XXXX/XX, medzi kým bola táto dohoda uzavretá, pričom zmluva ani neodkazuje na takúto dohodu, ako na nedeliteľnú súčasť zmluvy. Rovnako súd poukazuje aj na to, že dotknutá nehnuteľnosť je v zmluve označená ako dom č. XX, ale odporcom užívaná nehnuteľnosť má nesporne označenie dom súp. č. XX.

Súd považuje v kontexte uvedenej neplatnosti zmluvy za potrebné uviesť, že ak po uplynutí doby nájmu podľa uvedenej zmluvy, t. j. po 01.02.2004, odporca aj v ďalšom užíval dotknutý dom súp. č. XX, nemožno pri neplatnosti zmluvy uvažovať ani o prípadnom predĺžení doby nájmu podľa ust. (podľa tohto ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu).

Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľov je čo do základu dôvodný.

Z hľadiska výšky bezdôvodného obohatenia odporcu súd v konaní riešil otázku, akú sumu v peňažnom vyjadrení možno považovať za obvyklý nájom, ktorý by odporca v prípade platne uzavretej nájomnej zmluvy s navrhovateľmi týmto musel zaplatiť. Táto suma potom zodpovedá tomu výške bezdôvodného obohatenia odporcu. Súd považoval uplatnený nárok za dôvodný aj čo do výšky, a to jednak s poukazom na vyjadrenie realitnej spoločnosti AKTIV, s. r.o., podľa ktorého sa nájom dotknutej nehnuteľnosti mohol pohybovať v rozmedzí 7.000,- Sk až 10.000,- Sk mesačne. V súvislosti s týmto potvrdením súd

nepovažoval námietku odporcu, že toto potvrdenie sa týkalo všetkých 6 miestností objektu, pričom on užíval len maximálne dve miestnosti spojené chodbou, za dôvodné. Odporca totiž sám uviedol, že plocha ním užívaných priestorov bola vo výmere cca 25 m2 na každú miestnosť, navyše s plochou chodby, t. j. minimálne v rozsahu 50 m2, pričom podľa nesporného tvrdenia navrhovateľa I. všetkých 6 miestností malo mať výmeru 96m2, čo sa udáva aj v texte predmetnej zmluvy. Ak by teda súd vychádzal zo sumy 7.000,- Sk mesačne za celú výmeru 96m2, pri výmere 50 m2 by bolo možné uvažovať so sumou minimálne vo výške polovice, t. j. 3.500,- Sk mesačne. Navrhovatelia si však uplatnili ešte nižšiu sumu. Rovnako súd poukazuje na to, že aj napriek námietke odporcu, že v objekte nebolo WC a teda výška obvyklého nájmu by mala byť nižšia, odporca ako sám uviedol na pojednávaní dňa 21.01.2008 platil navrhovateľovi I. miesto pôvodne dohodnutej sumy 4.000,- Sk mesačne sumu 3.300,- Sk mesačne, a to aj z dôvodu, že v danom objekte nemohol používať WC. S poukazom na uvedené sa tak súdu javila suma 3.300,- Sk mesačne za užívanie dotknutej nehnuteľnosti v rozsahu užívania odporcu ako primeraná.

Podľa ust. , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ust. , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa ust. , ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.

Podľa ust. , ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.

Podľa ust. , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa ust. . Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej lehote (), ako aj v objektívnej lehote (). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

Súd sa zaoberal otázkou odporcom vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku.

Na úvod súd dáva do pozornosti znenie ust. , ktoré zakladá solidaritu podielový spoluvlastníkov ohľadom právnych úkonov spojených so spoločnou vecou. V danom prípade bezdôvodného obohatenia odporcu sa tak v zmysle ust. v spojení s už uvedeným ust. mohol od odporcu domáhať vydania bezdôvodného obohatenia ktorýkoľvek z navrhovateľov ako podielových spoluvlastníkov, na úkor ktorých sa odporca obohatil, pričom podľa ust. , ak by odporca splnil celý dlh len jednému z navrhovateľov, nemohli by už ostatní od neho nič žiadať. S poukazom na uvedené mal súd za to, že právo navrhovateľov sa vo vzťahu ku ktorémukoľvek z nich premlčovalo v rovnakej subjektívnej lehote plynúcej odo dňa, kedy sa ktorýkoľvek z navrhovateľov I. až III. o bezdôvodnom obohatení čo do výšky, ako aj čo do vedomosti o povinnom subjekte, dozvedel. Je zrejmé, že navrhovateľ I. mal po celý čas vedomosť o tom, že odporca užíva dotknutú nehnuteľnosť, ako aj o tom, v akom rozsahu túto užíva. Preto možno z tohto usudzovať, že o bezdôvodnom obohatení vedel kontinuálne po celý čas. Je právne bezvýznamné, či mal aj vedomosť o svojom práve požadovať od odporcu vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na súkromnoprávnu zásadu neznalosť práva neospravedlňuje (ignorantia iuris non excusat). S poukazom na to, že navrhovatelia podali svoj návrh na začatie konania

na súde dňa 30.03.2007, ich uplatnené nároky vzniknuté do 29.03.2005 sú v zmysle ust. premlčané. Súd tak vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcom, navrhovateľom priznal týmto rozsudkom s poukazom na ust. len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho obdobiu od 30.03.2005 do 30.06.2005, a to vo výške 10.112,90 Sk (za 2 dni mesiaca marec 2005 vo výške 212,90 Sk = 3.300,- Sk / 31 dní x 2 dni, za apríl 2005 až jún 2005 vo výške 3.300,- Sk mesačne, t. j. spolu 10.112,90 Sk). Keďže si navrhovatelia uplatňovali svoj nárok každý vo výške zodpovedajúcej svojmu spoluvlastníckemu podielu, súd priznal navrhovateľovi I. právo na zaplatenie sumy 2.528,23 Sk (10.112,90 Sk / 4 = 2.258,23 Sk), t. j. 83,92 eur, navrhovateľovi II. právo na zaplatenie sumy 5.056,45 Sk (10.112,90 / 2 = 5.056,45 Sk), t. j. 167,84 eur a navrhovateľovi III. právo na zaplatenie sumy 2.528,23 Sk (10.112,90 Sk / 4 = 2.258,23 Sk), t. j. 83,92 eur.

Vo zvyšnej časti návrh všetkých troch navrhovateľov s poukazom na jeho premlčanie a po vznesenej námietke premlčania odporcom zamietol.

Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (od 01.01.2003 základnej úrokovej sadzby NBS) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z hľadiska uplatneného nároku na úroky z omeškania súd návrh o tomto nároku v časti týkajúcej sa istiny 704,95 eur zamietol z dôvodu zamietnutia uplatneného nároku na zaplatenie samotnej istiny. Čo sa týka zostatku uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania špecifikovaných v podaní navrhovateľov zo dňa 02.09.2011, teda vychádzajúc zo sumy 335,68 eur, ktorá bola navrhovateľom priznaná ako nepremlčaná, súd tento nárok posúdil v zmysle ust. v spojení s ust. nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 31.12.2008. Pokiaľ ide o otázku počiatku omeškania súd nedal za pravdu navrhovateľovi, že k omeškaniu povinnosti odporcu podľa ust. došlo najneskôr dňa 18.07.2005, deň na to, ako mal odporca podľa tvrdenia navrhovateľov odovzdať užívané priestory. Súd poukazuje na to, že neobsahuje žiadne ustanovenie o čase plnenia (splatnosti) nároku vyplývajúceho z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani medzi účastníkmi o tomto čase plnenia nedošlo k žiadnej dohode. Odporca tak v zmysle ust. bol povinný plniť navrhovateľom deň po tom, čo ho títo o plnenie požiadali, a to opäť s poukazom na ust. a ktorýkoľvek z nich. Ako už bolo vyššie uvedené, súd považoval za nesporné a preukázané, že navrhovateľ I. vyzval osobne odporcu na plnenie dňa 18.12.2006. Odporca tak bol povinný plniť nasledujúci deň. Keďže svoj záväzok doposiaľ nesplnil, dostal sa dňom 20.12.2006 do omeškania. Súd má z úradnej činnosti vedomosť o tom, že k prvému dňu omeškania odporcu bola základná úroková sadzba NBS vo výške 4,75 % (zdroj: www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>). Navrhovateľom tak v zmysle citovaných ust. v spojení s ust. nariadenia vlády SR č. vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % z priznanej sumy 335,68 eur od 20.12.2006 do zaplatenia. Súd však viazaný rozsahom uplatneného nároku navrhovateľmi v zmysle ust. im priznal toto právo len v uplatnenej výške, a to navrhovateľom I. a III. každému vo výške 9, eur a navrhovateľovi II. vo výške 18,80 eur. Súd pri vyčíslení vychádzal z nasledovného:

1. za 12 dní obdobia od 20.12.2006 do 31.12.2006 súd priznal navrhovateľom úroky z omeškania vo výške 9,5 % z priznanej sumy, čiže navrhovateľom I. a III. každému 7,90 Sk = 9,5 % x 12 dní / 365 dní roku 2006 x 2.528,23 Sk a navrhovateľovi II. 15,79 Sk = 9,5 % x 12 dní / 365 dní roku 2006 x 5.056,45 Sk,

2. za 86 dní obdobia od 01.01.2007 do 27.03.2007 súd priznal navrhovateľom úroky z omeškania vo výške 9,5 % z priznanej sumy, čiže navrhovateľom I. a III. každému 56,59 Sk = 9,5 % x 86 dní / 365 dní roku 2007 x 2.528,23 Sk a navrhovateľovi II. 113,18 Sk = 9,5 % x 86 dní / 365 dní roku 2007 x 5.056,45 Sk,

3. za 28 dní obdobia od 28.03.2007 do 24.04.2007 súd priznal navrhovateľom úroky z omeškania vo výške 9 % z priznanej sumy, čiže navrhovateľom I. a III. každému 17,46 Sk = 9 % x 28 dní / 365 dní roku 2007 x 2.528,23 Sk a navrhovateľovi II. 34,91 Sk = 9 % x 28 dní / 365 dní roku 2007 x 5.056,45 Sk,

4. za 251 dní obdobia od 25.04.2007 do 31.12.2007 súd priznal navrhovateľom úroky z omeškania vo výške 8,5 % z priznanej sumy, čiže navrhovateľom I. a III. každému 147,78 Sk = 8,5 % x 251 dní / 365 dní roku 2007 x 2.528,23 Sk a navrhovateľovi II. 295,56 Sk = 8,5 % x 251 dní / 365 dní roku 2007 x 5.056,45 Sk,

5. za 91 dní obdobia od 01.01.2008 do 31.03.2008 súd priznal navrhovateľom úroky z omeškania vo výške 8,5 % z priznanej sumy, čiže navrhovateľom I. a III. každému 53,43 Sk = 8,5 % x 91 dní / 366 dní roku 2008 x 2.528,23 Sk a navrhovateľovi II. 106,86 Sk = 8,5 % x 91 dní / 366 dní roku 2008 x 5.056,45 Sk,

teda celkovo priznal navrhovateľom I. a III. sumu 283,16 Sk, t. j. 9,40 eur a navrhovateľovi II. sumu 566,30 Sk, t. j. 18,80 eur.

Podľa ust. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. veta prvá , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. , teda podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní pričom navrhovatelia boli úspešní nasledovne: navrhovateľ I. a II. každý v časti o zaplatenie sumy 93,32 eur a neúspešní každý o zaplatenie sumy 223,04 eur (pomer úspechu a neúspechu 29 % ku 71 %, z čoho vyplýva čistý úspech odporcu 42 %) a navrhovateľ III. v časti o zaplatenie sumy 186,64 eur a neúspešný o zaplatenie sumy 409,68 eur (pomer úspechu a neúspechu 29 % ku 71 %, z čoho vyplýva čistý úspech odporcu 42 %). Keďže si odporca, ktorý by mal voči navrhovateľom právo na náhradu trov konania svoj nárok návrhom podľa ust. veta prvá neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).