Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-2-2011.pdf
PDF · 78.82 KB
No categories available
3CoE/2/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, práv. zast. MCGA legal s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: C. R., trvale bytom L. XXX/XX, D., o vymoženie 1 631,99 eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/587/2011-12 zo dňa 22. marca 2011 pomerom troch hlasov proti žiadnemu, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 1 631,99 eur s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s., sp. zn. M1308213 zo dňa 25. 06.2010. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 44 ods. 2 Ex. por., § 2 písm. a/, b/ a § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 53 ods. 1, 4 Občianskom zákonníka a Smernice Rady č. 93/13/EHS. Súd prvého stupňa zistil, že dňa 26.06.2006 bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným uzavretá zmluva o úvere č. 3116815506, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1659,70 eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach. Dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva medzi oprávneným a povinným má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z.. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú obchodné podmienky, ďalej len "OP", po ktorých preskúmaní, konkrétne článku 9 bod 9.2 vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní je jednostranná, nakoľko povinnému samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky opieral aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40. Hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) kvalifikovaná ako nekalá. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzatvorenej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. S prihliadnutím na uvedené súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na znenie dôvodovej správy NR SR k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák., v zmysle ktorej dojednanie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť v celom rozsahu. Spotrebiteľovi i dodávateľovi potom ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za neprijateľnú. V zmysle uvedeného, je predmetná rozhodcovská doložka v zmysle zákona a neprieči sa dobrým mravom a nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp.zn. 9CoE/18/2010. Rozhodnutie o tom, či vzniknutý spor o práve alebo povinnosti v takýchto právnych situáciách si účastníci budú riešiť pomocou autoritatívneho zásahu súdu, alebo bez neho, ponechal na ich vôlu. Nešlo o neobmedzenú voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu, keď táto bola obmedzená podmienkami stanovenými v § 1, 3, 4 a 5 zákona o rozhodcovskom konaní, ale aj ku dňu účinnosti tohto zákona aj ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka. Až s účinnosťou od 01.01.2008 novelou Občianskeho zákonníka bola zapracovaná do ustanovenia § 53 ods. 4 pod písm. r/ ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská doložka. Ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka sa však výlučne vzťahujú na tam uvedené spotrebiteľské zmluvy, medzi ktoré úverová zmluva nepatrila. V období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvy o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a Zákone o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku uvedeného sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote 3 mesiacov od 01.04.2004, ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z ods. 4 tohto ustanovenia. Pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzatvorená úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred dňom 01.01.2008 z takto uzatvorenej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Pretože v preskúmavanej veci bola úverová zmluva uzatvorená dňa 10.10.2005, môže byť právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Taktiež vo vzťahu k uvedenej judikatúre oprávnený poukázal na to, že smernicu nemožno aplikovať priamo, pretože nemá horizontálny (súkromnoprávny) účinok. Neprimeranosť rozhodcovskej doložky musí však súd posúdiť z hľadiska toho, že v slovenskom práve bolo do 01.01.2008 právom dovolené jej dojednanie aj v spotrebiteľských úverových zmluvách, ako aj z hľadiska podmienok neprimeranosti stanovených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.10.2005. Prípadný záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky sa preto nemôže týkať tej časti rozhodcovského rozsudku upravujúcej predmet plnenia, či cenu plnenia uvedenej v úverovej zmluve. Neprijateľnosť zmluvnej rozhodcovskej doložky je sankcionovaná jej neplatnosťou až od 01.01.2008, avšak sama osebe nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 18CoE/924/09.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.
Predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 26.06.2006 je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky tie zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Námietka zo strany oprávneného, že sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ust. § 879 f ods. 3 Občianskeho zákonníka preto neobstojí.
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Systém ochrany zavedený spomínanou Smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej schopnosti ako aj úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum neprimeranej povahy zmluvných podmienok, týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.
Odvolací súd tak dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.