Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_28C-85-2011.pdf
PDF · 102.12 KB
No categories available
28C/85/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, J., proti odporcovi Y. R., nar. X.X.XXXX, bytom R. Č.. XX, toho času bytom V. XX, Ľ., okr. F., v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné zo strany odporcu určené rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 14.1.2008 na navrhovateľku zo sumy 1 500,- Sk mesačne na sumu 60 eur mesačne, ktoré je odporca povinný poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku opakovane do budúcna.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde Prešov dňa 14.4.2011 a doplneným písomným podaním zo dňa 2.5.2011 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany odporcu na navrhovateľku zo sumy 49,79 eura na sumu 80 eur mesačne.
Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 14.1.2008 bolo naposledy určené výživné zo strany odporcu pre navrhovateľku vo výške 49,79 eura mesačne. Toho času však táto suma už nepostačuje na zabezpečenie jej potrieb, nakoľko je študentkou 3. ročníka na vysokej škole a náklady na školu sú okolo 120 eur. K svojmu návrhu priložila potvrdenie o štúdiu, prehľad výdavkov, rodný list a rovnopis rozsudku o určení výživného.
Na súdnom pojednávaní navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu v plnom rozsahu trvá. V súčasnosti je študentkou štvrtého ročníka J. O. Y. Pre. V ostatnom akademickom roku ukončila bakalárske štúdium s vynikajúcimi výsledkami, o čom súdu predložila Vysvedčenie o štátnej skúške, a teraz pokračuje v magisterskom štúdiu predškolskej pedagogiky. Pokiaľ ide o výdavky, ktoré uviedla v písomnom podaní zo dňa 2.5.2011, zmenilo sa to, že cestovné MHD sa zvýšilo z 8,30 eura na 9,95 eura a v súvislosti s ukončením bakalárskeho stupňa štúdia mala jednorazový výdavok v sume 100 eur za promóciu. Okrem štúdia predškolskej pedagogiky študuje odbor pedagogika psychologicky sociálne narušených osôb a tento odbor si vyžaduje vykonanie praxe mimo miesta trvalého bydliska, s čím sú spojené výdavky na ubytovanie. V magisterskom štúdiu bude pracovať na magisterskej práci, ktorej témou sú reedukačné domovy, pričom tieto sú situoavané mimo okresu J., a preto bude musieť opäť
cestovať mimo svojho trvalého bydliska a tam si aj zabezpečiť ubytovanie. Nedávno si musela zakúpiť aj nový notebook, pretože ten starý mal 4 roky a prestal fungovať. Cena notebooku bola 690 eur.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Súdu predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške vyplácaného invalidného dôchodku, ktorý je toho času v sume 241 eur.
Na súdnom pojednávaní odporca uviedol, že v súčasnosti už nebýva v mieste trvalého bydliska, ale u známych, ktorí ho prichýlili a im platí za stravu, za čistenie šatstva sumu 80 až 100 eur mesačne. Okrem toho platí za elektrinu 17 eur a ďalšie výdavky má na lieky, cestovné - raz mesačne chodí do L. k svojmu lekárovi. Odporca si chcel aj privyrobiť výkonom verejnoprospešných prác, avšak starostka obce mu povedala, že pre neho nemá prácu a keďže je invalidným dôchodcom, je pre neho ťažké si nájsť prácu.
Navrhovateľka si je vedomá toho, akú diagnózu má odporca, avšak aj napriek tomu trvá na podanom návrhu, pretože je toho názoru, že odporca ako vyučený opravár hodín by mohol pracovať brigádnicky aspoň niekoľko hodín.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy, prehľadom výdavkov navrhovateľky, potvrdením o výške invalidného dôchodku vyplácaného odporcovi a ostatnými listinami založenými v spise sp.zn. 28C/85/2011 a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka pochádza z matky C. R., rod. Y. a z otca Y. R.. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. XXC/XXX/XXXX-19 zo dňa 14.1.2008 súd upravil výživné na navrhovateľku tak, že zvýšil výživné zo strany odporcu určené rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 17.3.2004 na navrhovateľku zo sumy 1 200,- Sk mesačne na sumu 1 500,- Sk mesačne, ktoré je odporca povinný poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku opakovane do budúcna a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.2.2008.
Odporca si plnil svoju vyživovaciu povinnosť na navrhovateľku a pravidelne uhrádzal výživné v sume 1 500,- Sk, ktorej sume po prepočítaní konverzným kurzom na menu euro v zmysle § 2 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov zodpovedá 49,79 eura.
Navrhovateľka je v tomto akademickom roku študentkou 4. ročníka J. O. J. N. Y. Pre, kde študuje odbor predškolská pedagogika a pedagogika psychologicky sociálne narušených osôb v dennej forme štúdia. Nemá žiadny príjem. Jej výdavky súvisia predovšetkým so štúdiom, pričom medzi pravidelné mesačné výdavky uviedla kopírovanie a nákup skrípt a iných učebných pomôcok v sume 10 až 15 eur, ďalej je to cestovné MHD v sume 9,95 eura, cestovné SAD v sume 10 eur, internet 22,17 eura, telefón 12 eur. Ďalšie pravidelné mesačné výdavky má v súvislosti s nákupom hygienických potrieb v sume 20 eur, dermálnych krémov v sume 40 eur, tiež na zakúpenie vstupeniek na kultúrne podujatia v sume 8 až 12 eur a za pedikúru platí mesačne 5 eur. Ďalej súdu predložila prehľad príležitostných výdavkov za posledný štvrťrok, kde uviedla výdavky na oblečenie a obuv v sume 40 až 150 eur, na dentálnu hygienu 30 eur, výdavky spojené s výkonom pedagogickej praxe mimo miesta trvalého bydliska 200 eur, výdavky za tlač a zviazanie bakalárskej práce 30 eur, poplatok za promóciu v súvislosti s ukončením bakalárskeho stupňa štúdia 100 eur, poplatok za prijímacie konanie na magisterský stupeň štúdia 68 eur. Navrhovateľka si svoje školské povinnosti plní svedomite, o čom svedčí jej prospech a celkový výsledok štátnej skúšky A - výborne.
Odporca je invalidný dôchodca, jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vyplácaný Sociálnou poisťovňou vo výške 241 eur. Z invalidného dôchodku sú realizované zrážky na výživné v sume 49,79 eur mesačne. Odporca nebýva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. V súčasnosti žije u známych, ktorým prispieva na domácnosť sumou približne 100 eur mesačne. Okrem toho má výdavky na lieky a
cestovné z obce Ľ. do L., kam chodieva k svojmu lekárovi na predpísanie liekov. Podľa jeho vyjadrenia si nedokáže zabezpečiť brigádnickú prácu, keďže je invalidným dôchodcom a nemal možnosť ani vykonávať verejnoprospešné práce.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd právne uzatvára:
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Z hľadiska hierarchie vyživovacích povinností má tento druh vyživovacej povinnosti
prioritu pred vyživovacou povinnosťou detí k rodičom. Princíp priority vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prostredníctvom inštitútu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je presadzovaný záujem o ochranu tých účastníkov rodinnoprávnych vzťahov, u ktorých je predpokladaná táto potreba z dôvodu im vlastných charakteristík. Majú sa ňou uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre jeho všestranný duševný a fyzický rozvoj.
Zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, pod ktorou schopnosťou je potrebné rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Musí pritom ísť o stav trvalý. Ako okolnosť, kedy vyživovacia povinnosť rodičov trvá, je vo všeobecnosti akceptované štúdium, a to až do okamihu ukončenia jedného štúdia toho istého stupňa, čo je odôvodnené tým, že je úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania a potrebných predpokladov na sebarealizáciu v budúcnosti (získanie predpokladov na výkon povolania). Dosiahnutím plnoletosti alebo inej časovej hranice vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká a pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá až do smrti rodiča alebo dieťaťa.
Pri posudzovaní výdavkov povinného rodiča podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine sú relevantné len tie náklady, ktoré povinná osoba musí skutočne uhrádzať a ktorých potreba je odôvodnená. Tieto sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyžaduje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Vždy ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť daného dieťaťa, pričom aj potreby detí v tom istom veku sa odlišujú. Na druhej strane, je nevyhnuté zohľadniť schopnosti a možnosti rodičov, najmä povinného rodiča. Vyživovacia povinnosť je preto úmerná životnej úrovni rodičov. Princíp priority výživného sa odzrkadľuje aj pri posudzovaní komplexu výdavkov povinného rodiča.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že u navrhovateľky došlo k zmene okolností, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v jej pomeroch - v jej sociálno-ekonomickej situácii v porovnaní s predchádzajúcim skutkovým stavom, ktorý bol relevantný v čase vyhlásenia rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 14.1.2008. Uvedený záver súd odôvodňuje predovšetkým zmenou stupňa štúdia, keďže v čase vyhlásenia rozsudku, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke, bola navrhovateľka študentkou strednej školy. V súčasnosti študuje na vysokej škole, s čím sú spojené zvýšené náklady spočívajúce jednak v zabezpečení študijného materiálu (zakúpenie kníh, skrípt a iných učebných pomôcok), technických pomôcok a zabezpečenie informačno-technologickej podpory - pripojenie na internet (22,17 eura), telefón (12 eur) a v dôsledku opotrebovania starého notebooku aj potreba zakúpenia nového. Súd k tomuto uvádza, že zakúpenie notebooku v sume 690 eur považuje za odôvodnenú potrebu navrhovateľky, nakoľko potrebuje vypracovať magisterskú prácu a okrem toho ho potrebuje aj bežne na štúdium a vzdelávanie. Medzi pravidelné mesačné výdavky, ktoré sa svojou povahou v porovnaní s predchádzajúcom stavom nezmenili, avšak ktorých výška sa v súvislosti s rastom cien zmenila, je potrebné uviesť cestovné MHD v sume 9,95 eura mesačne. Okrem toho, téma magisterskej práce, ktorú navrhovateľka spracúva, sú reedukačné domovy. V tejto súvislosti už aj v minulosti počas bakalárskeho štúdia vykonala prax v reedukačnom domove R. P.. Obdobnú prax v niektorom z reedukačných domovov, ktoré sa nachádzajú mimo okresu Prešov, bude musieť absolvovať aj tento rok, s čím sú spojené náklady na ubytovanie a tiež cestovné SAD. Uvedené výdavky navrhovateľka vyčíslila na 200 eur. Ďalšie bežné mesačné výdavky na zakúpenie drogeristického tovaru, vstupeniek do divadla a poplatok za pedikúru súd rovnako považuje za svojou povahou odôvodnené potreby. Pokiaľ ide o nepravidelné výdavky, medzi ktoré navrhovateľka uviedla zakúpenie šatstva a obuvi (v rozpätí 40 až 150 eur), dentálna hygiena (30 eur), tlač a väzba bakalárskej práce (30 eur), poplatok za promóciu v súvislosti s ukončením bakalárskeho stupňa štúdia (100 eur) a poplatok za prijímacie konanie na magisterský stupeň štúdia (68 eur) súd takisto považuje za opodstatnené výdavky, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie základných potrieb navrhovateľky. Je pritom prirodzené, že v súvislosti s ošatením a obuvou má navrhovateľka nepravidelné výdavky, v závislosti od ročného obdobia a prípadného špecifického podujatia, akým boli napríklad aj absolvovanie štátnych skúšok a slávnostná promócia, a teda tieto výdavky variujú. Súd tiež považuje za potrebné, aby minimálne raz až dvakrát ročne absolvovala dentálnu hygienu, ktorej cena 30 eur korešponduje
súčasným poplatkom za takéto ošetrenie v zubnej ambulancii. Výdavky vynaložené na tlač a zviazanie bakalárskej práce, poplatok za promóciu a za prijímacie konanie na magisterský stupeň štúdia boli výdavkami jednorazového charakteru.
Na strane druhej, jediným príjmom odporcu je invalidný dôchodok vo výške 241 eur. Z tejto sumy podľa jeho vyjadrenia uhrádza sumu približne 117 eur (poplatok za stravu, čistenie šatstva a za elektrinu) rodine, ktorá ho prichýlila a u ktorej v súčasnosti žije. Tiež pravidelne uhrádza výživné na navrhovateľku v sume 49,79 eura mesačne. Medzi ďalšie svoje výdavky uviedol poplatky za lieky, ktoré však bližšie nešpecifikoval a cestovné z obce Ľ. do L. a späť za účelom predpísania liekov u svojho lekára. Z uvedených výdavkov považoval súd za odôvodnené a nevyhnutné pravidelné mesačné výdavky odporcu poplatok v sume 117 eur uhrádzaný rodine, platenie výživného v sume 49,79 eur a poplatky za lieky. Cestovné SAD je síce odôvodneným výdavkom odporcu, avšak súd poukazuje na to, že odporca pravdepodobne nedochádza za účelom predpísania liekov každý mesiac, nakoľko zaužívaná prax lekárov je predpísať pacientovi lieky na dlhšie časové obdobie (na obdobie 2 až 3 mesiacov).
Po vyhodnotení nevyhnutných výdavkov navrhovateľky ako oprávneného subjektu a na strane druhej zárobkových a majetkových pomerov a výdavkov odporcu ako povinného rodiča, súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného navrhovateľke a zaviazanie odporcu k plneniu vyživovacej povinnosti v navrhovanej výške 80 eur mesačne vzhľadom na majetkové, zárobkové a sociálne pomery odporcu nie je možné. Pravidelné a odôvodnené mesačné výdavky odporcu sú približne vo výške 187 eur (pri odhadovanej výške doplatkov za lieky v sume 20 eur mesačne), pri mesačnom príjme 241 eur. Z uvedeného vyplýva, že odporcovi tak mesačne ostáva disponibilná suma približne 54 eur. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že odporca neuviedol ako svoje bežné výdavky nákup ošatenia, obuvi, ktoré je potrebné považovať za nevyhnutné.
Súd preto o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného rozhodol tak, že podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine zvýšil výživné na navrhovateľku zo sumy 1 500,- Sk (teraz 49,79 eura) mesačne na sumu 60 eur mesačne, ktoré je odporca povinný uhrádzať počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Sumu 60 eur mesačne považuje súd za primeranú majetkovým pomerom odporcu a zároveň táto suma uspokojí odôvodnené potreby a pokryje potrebné výdavky navrhovateľky.
V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý, s poukázaním na majetkové a sociálne pomery odporcu.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Nakoľko boli účastníci v tomto konaní úspešní len čiastočne, súd postupom podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.