Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Co-261-2011.pdf
PDF · 67.7 KB
No categories available
4Co/261/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa W. P. D. R., so sídlom R., R.. S. N. X. č. X, X.: XX XXX XXX, zastúpeného S.. I. N., advokátom so sídlom v R., J. XX proti odporcovi Q. I. W., C. N., so sídlom D. D., R. I. X, X.: XX XXX XXX, zastúpenému S.. N. H., advokátom so sídlom W., W. XXX/X, o vydanie nehnuteľných vecí, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 01. júna 2011, č.k. 20C/72/2007-169 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp.zn. 28C/42/2007. V odôvodnení uviedol, že preskúmajúc dôvody návrhu navrhovateľa na prerušenie konania dospel k záveru, že podmienky ust. § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p. na prerušenie konania v danej veci splnené nie sú. Argumentácia navrhovateľa o nedostatočnom počte rozhodnutí odvolacieho súdu v otázkach cirkevných reštitúcií podľa zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľných veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiach neobstojí z dvoch dôvodov. V prvom rade k niektorým právne relevantným otázkam zákona č. 161/2005 Z.z. (perfektnosť reštitučnej výzvy) existuje už dostatok rozhodnutí tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorých právnych názorov tam vyslovených, môže súd pri rozhodovaní v tejto veci vychádzať. V druhom rade poukázal na to, že zákon č. 161/2005 Z.z. len nadväzuje na predchádzajúce cirkevné reštitúcie vykonávané podľa zákona č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. K prakticky všetkým relevantným otázkam cirkevných reštitúcií podľa zákona č. 282/1993 Z.z. existuje množstvo rozhodnutí súdov vyšších stupňov, ktorých právne závery sú použiteľné aj na cirkevné reštitúcie podľa zákona č. 161/2005 Z.z., teda aj na túto právnu vec. Z týchto dôvodov návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zmeny tak, že jeho návrhu na prerušenie konania bude vyhovené. Vyslovil názor, že právoplatné rozhodnutie na odvolacom súde v reštitučných sporoch môže usmerniť a zjednotiť rozhodovaciu činnosť na príslušných okresných súdoch, pretože v rámci odvolacieho konania sa budú riešiť právne relevantné otázky, napríklad preklúzia reštitučného nároku, perfektnosť reštitučnej výzvy, alebo legitimácia účastníkov konania a podobne, ktoré majú význam pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci. Keďže k zákonu č. 161/2005 Z.z. nie je dostatok rozhodnutí rozhodovaných Krajským súdom v Trenčíne, je podľa jeho názoru hospodárne toto konanie prerušiť aj z dôvodu odbremenenia preťaženosti Okresného súdu v Trenčíne, ako aj z dôvodov neúčelného vytvárania trov konania účastníkov.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za vecne správne a stotožňuje sa v celom rozsahu s jeho odôvodnením (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K prerušeniu konania podľa § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p. môže súd pristúpiť vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáha proti odporcovi vydania nehnuteľných vecí podľa zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v J. M. U., podrobne špecifikovaných v petite žalobného návrhu. V priebehu konania navrhovateľ podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p. až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp.zn. 28C/42/2007. Návrh odôvodnil tým, že na Okresnom súde v Trenčíne pod touto spisovou značkou prebieha iné súdne konanie vo veci cirkevnej reštitúcie, a keďže k zákonu č. 161/2005 Z.z. nie je dostatok rozhodnutí krajského súdu, je podľa neho hospodárne toto konanie prerušiť, pretože právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu môže usmerniť a zjednotiť rozhodovaciu činnosť okresných súdov.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p. nie je dôvodný. Dôvodom prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p. nemôže byť argumentácia navrhovateľa, že na súde prebieha iné súdne konanie vo veci cirkevnej reštitúcie, a keďže k zákonu č. 161/2005 Z.z. nie je dostatok rozhodnutí krajského súdu, je podľa neho hospodárne predmetné konanie prerušiť. Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že k niektorým právne relevantným otázkam zákona č. 161/2005 Z.z. existuje už dostatok rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom uvedený zákon č. 161/2005 Z.z. nadväzuje na predchádzajúce cirkevné reštitúcie, vykonávané podľa zákona č. 282/1993 Z.z., ku ktorému existuje množstvo súdnych rozhodnutí. Z týchto dôvodov boli odvolacie námietky navrhovateľa neopodstatnené.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Trenčíne jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .