Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13C-30-2010.pdf
PDF · 124.47 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-13C/30/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., A. XX, právne zast. JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Špitálska 6, proti žalovanej V. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., A. XX, v konaní o zaplatenie 2.189,94 eura s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 233,41 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.6.2010 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu v časti o zaplatenie 1.956,53 eura s prísl. a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania od 3.2.2010 do 23.6.2010 žalobný návrh zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 103,07 eura, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za podaný odpor vo výške 131 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 3.2.2010 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.189,94 eura spolu s 9 % ročným úrokom odo dňa podania návrhu až do zaplatenia a uplatnil si náhradu trov konania. Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že jeho manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 31C/46/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2007. Uviedol, že aj po rozvode manželstva až dodnes (t.j. do podania návrhu), uhrádzal sám všetky poplatky spojené s bývaním za spoločný byt, ktorý uviedol, že účastníci spoločne užívajú. Uviedol, že si nárokuje od žalovanej 1 nákladov, ktoré vyplatil s tým, že skutočné náklady za každý mesiac sú zrejmé z predložených inkasných lístkov a prehľadov ročných platieb. Nárok si uplatnil titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanej a ktoré žiadal vydať za obdobie od 1.1.2008 do 31.1.2010, a to na inkasných poplatkoch bezdôvodné obohatenie vo výške 417,45 eura, na poplatkoch za služby spojené s bývaním bezdôvodné obohatenie vo výške 1.677,09 eura a za káblovú TV bezdôvodné obohatenie vo výške 95,40 eura.
V právnej veci bol tunajším súdom vydaný dňa 5.5.2010 platobný rozkaz č.k. 13C/30/2010-24, proti ktorému podala žalovaná odpor a preto sa platobný rozkaz zrušil a vo veci súd nariadil pojednávanie. V odpore uviedla, že jej manželstvo so žalobcom bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2007, pričom pri rozvode bol mal. syn P. na základe rodičovskej dohody zverený do starostlivosti svojho otca, t.j. žalobcu. Uviedla, že hneď po rozvode ju žalobca vyhodil zo spoločného bytu a to tak, že doslova násilím vylomil dvere na spálni, z ktorej sa predtým sám a dobrovoľne
odsťahoval do obývačky, ktorú výlučne užíval sám, zbalil jej osobné veci do jednej igelitky a vyhodil ju so slovami, aby z bytu vypadla, že je byt jeho, keďže syna zverili jemu. Žalovaná uviedla, že jej nezostalo nič iné, len z bytu odísť. Túto skutočnosť hlásila aj na polícii a ako dôkaz priložila potvrdenie OO PZ - Sídl. KVP, ako aj upovedomenie o predložení veci obvodnému úradu. Uviedla, že následne na základe jej návrhu došlo koncom januára 2009 k zmene vo zverení syna do osobnej starostlivosti a mal. syn bol zverený do jej opatery a ona sa aj napriek žalobcovmu nesúhlasu vrátila domov, aby sa mohla o neho postarať. Uviedla, že od tej doby si sama platí polovicu nájomného podľa predpisu platieb SBD II. Košice a chcela platiť aj polovicu ďalších platieb súvisiacich s bytom a to konkrétne plyn a elektrinu, no nemohla, nakoľko jej v tom žalobca úmyselne bránil a to až doposiaľ. Uviedla, že osobne navštívila zákaznícke centrá plynární a aj elektrární, kde zistila, že bude môcť platiť svoju polovicu platieb až vtedy, keď žalobca zruší vo svojej banke príkaz SIPO na úhradu týchto platieb. Pretože tak žalobca neurobil ani napriek jej opakovaným žiadostiam, ani plynárenský podnik, ani energetika, nemôžu prijímať platby v polovičnej výške od nej, pretože ich nemajú k čomu priradiť, pretože ich uhrádza v plnej výške žalobca príkazom SIPO. Ako dôkaz predložila kópiu rozpisového plánu preddavkových platieb VSE na rok 2009 s harmonogram budúcich platieb na rok 2009 od SPP, ktoré si osobne vyzdvihla na zákazníckych centrách. Uviedla, že si sama platila aj poplatky za komunálny odpad na A. XX aj v r. 2008, aj v r. 2009, aj napriek tomu, že nemohla užívať vlastný byt. Ako dôkaz predložila fotokópie platobných výmerov za komunálny odpad za jej osobu na r. 2008 a 2009 vrátane dokladov o ich úhrade. Žalovaná uviedla, že nakoľko jej žalobca úmyselne bránil v užívaní bytu v období od decembra 2007 až do januára 2009, považuje požiadavku žalobcu, aby uhradila polovicu nájmu a výdavkov spojených s bývaním v tomto období za neopodstatnenú a prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca sám užíval celý byt. Uviedla, že je ochotná uznať jedine polovicu poplatkov za plyn a elektrinu v období od februára 2009 až doposiaľ, sama si v tomto období platila poplatky za bývanie SBD II. Košice v polovičnej výške, ako aj poplatky za komunálny odpad. Uviedla, že poplatky za plyn a elektrinu podľa rozpisu preddavkových platieb na r. 2009 VSE a.s. predstavujú mesačne 29,80 eura, polovica je 14,90 eura a poplatky za plyn podľa harmonogramu budúcich platieb SPP na r. 2009 predstavujú sumu 6,31 eura, polovica je 3,16 eura. Vypočítala, že celková suma za plyn a elektrinu, ktorú chcela uhrádzať mesačne, činí 18,06 eura. Z obdobia, ktoré žalobca uviedol vo svojom návrhu, od 1.1.2008 do 31.1.2010, v byte ona bývala od februára 2009, celkom 12 mesiacov a polovica platieb za plyn a elektrinu predstavuje tak spolu za 12 mesiacov 216,72 eura. Pritom za r. 2007, kedy ešte spolu so žalobcom boli manželmi a uhrádzali nájom za byt zo spoločného rodinného rozpočtu, za toto obdobie vznikol preplatok vo výške 520,05 eura a tento vyplatilo SBD II Košice žalobcovi v máji 2008, pričom si ho žalobca celý ponechal aj napriek tomu, že polovica vo výške 260 eur patrila jej. Ako dôkaz o vyplatený preplatku predložila kópiu prehľadu ročných platieb za r. 2008 SBD II. Košice. Na základe uvedeného uviedla, že jediný výdavok, ktorý neuhradila a ktorý uhradil žalobca, je polovica platby za elektrinu a plyn, od februára 2009 vo výške 216,72 eura, ktorý sa vlastne kompenzoval s polovicou preplatku na nájomnom za r. 2007, ktorý si žalobca neoprávnene ponechal vo výške 260 eur, na ktorý uviedla, že má nárok, pričom jej žalobca dlhuje ešte zvyšok z preplatku vo výške 45,28 eura. Na základe uvedeného označila nárok žalobcu za neopodstatnený v celom rozsahu.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2010 žalobca vyčíslil 50 % nákladov nájomného, inkasa a káblovej TV za obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2010 (čl.63), podľa ktorého si za r. 2008 si uplatnil z titulu nároku na 1 ním zaplateného nájomného sumu 25.609,50 Sk/850,08 eura, z titulu 1 ním zaplatených inkasných platieb sumu 8.523,25 Sk/282,92 eura a z titulu 1 ním zaplatených nákladov za káblovú TV sumu 1.380,- Sk/45,81 eura, za r. 2009 si uplatnil z titulu ním zaplateného nájomného za 01/2009 nárok vo výške 50 % t.j. sumu 58,24 eura, za inkasné poplatky sumu 247,04 eura a za káblovú TV sumu 45,84 eura a za január 2010 z titulu 50 % inkasných poplatkov sumu 9,73 eura a poplatkov za káblovú TV sumu 3,82 eura.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a výsluchom svedka P. C., stanoviskom SBD II. Košice, pripojeným spisom tunajšieho súdu 31C/46/2007, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.2.2011, č.k. 19C/49/2008-237, a ďalšími predloženými listinnými dôkazmi a to prehľadmi ročných platieb jednotlivca za r. 2007, 2008 a 2009, mesačnými zálohovými predpismi platieb a úhrad za plnenia súvisiace s nájmom a užívaním bytu platnými od 1.1.2007, od 1.1.2008 a od 1.4.2008, prvou a poslednou stranou zmluvy na zriaďovanie a prevádzkovanie televíznych káblových rozvodov uzavretou dňa 28.7.2006 medzi žalobcom ako objednávateľom a účastníkom a SBD II. ako zriaďovateľom a prevádzkovateľom a zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.10.2007, č.k. 31C/46/2007-43, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2007, bolo manželstvo účastníkov rozvedené a schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol mal. P. C. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti žalobcu.
Podľa vyjadrenia SBD II Košice listom zo dňa 22.6.2011 (čl. 112) bol 3-izbový družstevný byt č. 2 na ul. A. č. XX v C. pridelený manželom Z. C. a V. C. počas trvania manželstva a manželom vzniklo spoločné členstvo a spoločný nájom k bytu. V predmetnom byte bývali manželia Z. C. a V. C. so synmi P. a P.. Mesačné platby za byt boli v r. 2008 uhrádzané z bankového účtu s názvom C. Z., v r. 2009 z bankového účtu s názvom C. Z. a súčasne aj v pokladni SBD II Košice - platiteľ C. Z., mesačný predpis za mesiac január 2010 bol uhradený v dvoch splátkach dňa 15.12.2009 z bankového účtu s názvom C. Z. a dňa 29.12.2009 poštovou poukážkou s označením platiteľa - C. Z..
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predmetný byt, ktorý nadobudli do spoločného nájmu manželov spolu so žalovanou, po rozvode manželstva užíval on aj s dvomi synmi. Aj po rozvode manželstva naďalej všetky platby za byt uhrádzal len on zo svojho inkasného účtu, hoci sa so žalovanou obidvaja pri rozvode manželstva dohodli, že pokiaľ žalovaná má zamknutú jednu izbu v byte, ktorú si zamykala už od r. 2005 a ktorú užívala výlučne len ona, že mu bude prispievať sumou 1 nájmu. Keďže žalovaná túto dohodu nedodržala, zaopatril si kľúč a izbu, ktorú mala zamknutú, odomkol, v izbe nachádzajúce sa osobné veci žalovanej zhromaždil a izbu začali užívať spolu aj so synmi. Vypovedal, že po rozvode manželstva žalovaná chodila do bytu málo, pretože väčšinou bola v Bratislave, ale stále disponovala kľúčmi od tohto bytu a keď prišla, sama si byt odomkla. Odporkyňu po rozvode manželstva odhlásil z platenia odpadu. Na základe uvedeného stavu si žalobou uplatnil od žalovanej zaplatenie 1 ním uhradených inkasných poplatkov za obdobie od 1.1.2008 do 31.1.2009 a to z titulu platieb za plyn, elektrinu a koncesionárske poplatky, 1 platieb z mesačných zálohových predpisov za byt za obdobie od 1.1.2008 do 31.1.2009, pričom zohľadnil platby žalovanej vo výške 1 od februára 2009 a taktiež si uplatnil z toho istého titulu polovicu ním uhradených platieb za káblovú TV za obdobie od 1.1.2008 do 31.1.2010.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že sa v súčasnej dobe zdržuje v predmetnom byte na A. ul. XX a spolu s ňou v tomto byte bývajú aj jej synovia, starší P. a mladší P.. Žalobca v tomto byte nebýva, chodí do bytu len sporadicky, možno jedenkrát mesačne. Žalobca býva v byte u svojej priateľky, kde si odsťahoval aj všetky svoje osobné veci. V predmetnom byte na A. ul. v C. má uzamknutú obývaciu izbu, do ktorej žalovaná uviedla, že ona prístup nemá. Uviedla, že po rozvode ich manželstva žalobca ju z bytu vyhodil, sám sa v byte riadne nezdržiaval, tvrdila, že už v tom čase sa viac-menej zdržiaval u svojej priateľky a deti zostávali často samé. Bolo to tak, že jej vysťahoval veci z izby - spálne, ktorú mala ona uzamknutú a povedal jej, že má z bytu vypadnúť. Na tom základe ona z bytu odišla preč a bývala u svojej matky. Do bytu prichádzala sporadicky, možno jedenkrát týždenne, vtedy, keď žalobca nebol doma, zdržala sa krátko, možno 5-10 minút, doniesla deťom niečo zjesť. Do bytu sa vrátila opätovne koncom januára 2009, kedy jej bol rozsudkom zverený mladší syn do osobnej starostlivosti. Na základe jej požiadania jej žalobca umožnil užívať spálňu, ktorú ona upravila a túto izbu užíva a prespáva v nej spolu so svojim mladším synom. Keď sa zdržujú mimo bytu, túto izbu si zamykajú, tak žalovaná, ako aj mladší syn, kľúčom. Ďalšie miestnosti bytu uviedla, že užívali spoločne so žalobcom okrem obývacej izby, ktorú užíval len výlučne žalobca a túto izbu si uzamykal a je uzamknutá doposiaľ. Vypovedala, že po nasťahovaní sa do bytu, na učtárni SBD II. sa dohodla, že bude platiť polovicu mesačných predpísaných platieb a polovicu týchto platieb aj uhrádza priamo do pokladne. Platby uhrádzané prostredníctvom SIPO, konkrétne platby za elektrinu, plyn a koncesionárske poplatky, uviedla, že uhrádza žalobca. Uviedla, že aj keď chcela platiť polovicu z týchto platieb, nie je to možné vzhľadom na to, že sú uhrádzané prostredníctvom dokladu SIPO. Pokiaľ sa jedná o vyúčtovania: za r. 2007, uviedla, že vznikol preplatok vo výške 15.667,- Sk/520,05 eura, ktorý bol poukázaný na účet žalobcu, v r. 2009 vznikol nedoplatok, ktorý uhradili účastníci spoločne každý vo výške 1, nevedela sa vyjadriť o vyúčtovaní za r. 2008. Žalovaná uviedla, že v byte sa nachádzajú dva televízne prijímače, jeden sa nachádza v obývacej izbe, ktorý bol zakúpený ešte za trvania manželstva účastníkov a ďalší televízor sa nachádza v izbe, ktorú užíva ona spolu so svojim mladším synom. Tento televízor bol darovaný bratom žalovanej mladšiemu synovi žalovanej a mladší syn si k tomuto televízoru zriadil nejakú prípojku od televízora svojho otca (žalobcu) a týmto spôsobom má možnosť sledovať rovnaké televízne stanice. Žalovaná uznala zo žalobcom uplatneného nároku jedine nárok na zaplatenie polovice ním uhradených platieb
prostredníctvom dokladov SIPO a to za obdobie od kedy sa do bytu vrátila, t.j. od februára 2009 do januára 2010. Pokiaľ sa jedná o úhrady nájomného, uviedla, že v r. 2008 a v januári 2009 ona v byte nebývala a od kedy v byte býva, 1 týchto predpísaných platieb platí. Pokiaľ sa jedná o káblovú TV, uviedla, že zmluvu o tejto si uzavrel výlučne žalobca sám a preto neuznala jeho nárok na zaplatenie polovice ním uhradenej sumy.
Svedok P. C., syn účastníkov konania, vypovedal, že on v tomto byte býva nepretržite, t.č. býva v byte spolu so svojou matkou (žalovanou) a starším bratom P.. Uviedol, že jeho otec (žalobca) v byte nebýva približne už dva roky. Všetci štyria v byte bývali do času rozvodu jeho rodičov. Po rozvode rodičov uviedol, že otec (žalobca) vylomil dvere na spálni, mamine veci zbalil a matku (žalovanú) z bytu vyhodil. Žalovaná z bytu odišla, do bytu prichádzala možno jeden - dvakrát týždenne na krátky čas niekoľko minút, kedy deťom doniesla jedlo. Vypovedal, že v tom čase po rozvode rodičov bývali v byte predovšetkým on a jeho brat, ale samotný žalobca sa už vtedy v byte zdržiaval málo. V januári 2009, potom keď bol opäť rozsudkom zverený do osobnej starostlivosti svojej matky, uviedol, že sa matka (žalovaná) do bytu vrátila späť, prerobila jednu izbu - spálňu a túto od tej doby užíva svedok spolu so svojou mamou. V byte ešte býva brat P., ktorý užíva taktiež jednu z izieb. Otec (žalobca) od toho času sa v byte viac- menej nezdržiava, zdržiava sa u svojej priateľky v Trebišove. Jedna z izieb v byte - obývacia, je naďalej uzamknutá a kľúče od nej má žalobca. Svedok ani jeho matka, ani jeho brat, túto izbu neužívajú. K otázke televíznych prijímačov v byte uviedol, že sú dva. Jeden je v izbe, ktorú on užíva so svojou matkou a druhý sa nachádza, resp. mal by sa nachádzať v obývacej izbe, ktorá je uzamknutá. Uviedol, že čo on si pamätá, je do bytu jeho rodičov zavedený TV signál prostredníctvom spoločnosti Kabel Plus.
Podľa štruktúry mesačného zálohového predpisu platieb a úhrad za plnenia súvisiace s nájmom a užívaním bytu, ktorý bol platný od 1.1.2008 (č.l. 82), mesačný zálohový predpis za byt účastníkov konania bol vo výške 4.396,- Sk pozostávajúci zo sumy 351,- Sk na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv (I.), zo sumy 144,- Sk za finančné služby (II.), zo sumy 313,- Sk za služby a plnenia (používanie výťahu, energia v spoločných priestoroch, upratovanie, deratizácia, dezinfekcia, odvádzanie zrážkovej vody, poistenie domu, daň z nehnuteľnosti, prevádzka meracej a regulačnej techniky, odmena pre zástupcov vlastníkov v dome) - III., zo sumy 218,- Sk ako správcovského poplatku (IV.) a sumy 3.370,- Sk ako zálohy na dodávku tepla pre ÚK, TÚV a SV (V.). Tento predpis platil do 31.3.2008.
Od 1.4.2008 vstúpil do platnosti nový zálohový predpis. Podľa štruktúry mesačného zálohového predpisu platieb a úhrad za služby a plnenia súvisiace s nájmom a užívaním bytu, ktorý bol platný od 1.4.2008 (č.l. 83), mesačný zálohový predpis za byt účastníkov bol vo výške 4.433,- Sk pozostávajúci zo sumy 351,- Sk na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv (I.), zo sumy 144,- Sk za finančné služby (II.), zo sumy 350,- Sk za služby a plnenia (III.), zo sumy 218,- Sk za správcovský poplatok (IV.) a zo sumy 3.370,- Sk ako zálohy na dodávku tepla pre ÚK, TÚV a SV (V.).
Z Prehľadu ročných platieb jednotlivca za r. 2008 (č.l. 2-3) súd zistil, že v mesiaci máj 2008 bola na účet nájomcov zaúčtovaná vratka sumy 15.667,- Sk/520,05 eura a to konkrétne na účet XXXXXXXXXX/ XXXX, z ktorého účtu boli uhrádzané mesačné úhrady na účet družstva.
Z predložených informatívnych dokladov SIPO (č.l.16) súd mal za preukázané, že nimi bola vyúčtovaná: v mesiaci 01/2008 na úhradu suma 283,- Sk, v mesiaci 02/2008 bola vyplatená platiteľovi SIP-a (žalobcovi suma preplatku 1.006,50 Sk, v mesiaci 03/2008 bola na úhradu suma 1.951,- Sk, v mesiaci 04/2008 na úhradu suma 1.240,- Sk, v 05/2008 na úhradu suma 1.240,- Sk, v 06/2008 na úhradu suma 1.951,- Sk, v 07-08/2008 na úhradu 2 x suma1.240,- Sk, v 09/2008 na úhradu suma 1.951,- Sk, v 10/2008 na úhradu suma 1.240,- Sk, v 11/2008 na úhradu suma 1.950,- Sk a v 12/2008 na úhradu suma 1.080,- Sk. V r. 2009 boli na úhradu určené sumy: za mesiac 01/2009 - 29,34 eura, za 02/2009 - 16,60 eura, za 04/2009 - 40,75 eura, za 05/2009 - 40,75 eura, za 06/2009 - 64,26 eura, za 07/2009 - 40,75 eura, za 08/2009 - 40,75 eura, za 09/2009 - 64,26 eura, za 10/2009 - 40,75 eura, za 11/2009 - 87,78 eura a za 12/2009 - 34,44 eura. Za mesiac 01/2010 bola dokladom SIPO na úhradu určená suma 19,46 eura. Predmetom vyúčtovania podľa týchto informatívnych dokladov SIPO boli platby za plyn, záloha na elektrinu a koncesionárske poplatky za rozhlas a TV. Súčasťou - predmetom vyúčtovaných platieb v obdobiach 03/2008, 06/2008, 09/2008, 11/2008, 06/2009, 09/2009 a 11/2009 bol aj poplatok za odpad.
Platobným výmerom č. 4/08/011138-01/35/639802 zo dňa 31.7.2009 (čl. 36) Mesto Košice ako správca poplatku vyrubil žalovanej miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 31,43 eura na obdobie r. 2008. Platobným výmerom č. 4/09/089227-01/35/639802 zo dňa 31.7.2009 (č.l. 37) Mesto Košice ako správca poplatku vyrubilo žalovanej miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 31,35 eura na obdobie r. 2009. Ústrižkami poštových peňažných poukazov typu "U" (č.l. 32) mal súd za preukázané, že žalovaná dňa 17.8.2009 pod podacími č. 10360, 10361 a 10362 uhradila na účet Mesta Košice sumy 15,68 eura, 15,67 eura a 31,43 eura.
Z príjmových pokladničných dokladov vyhotovených SBD II Košice z dní 9.2.2009, 13.3.2009, 29.4.2009, 22.5.2009, 24.6.2009, 29.7.2009, 24.8.2009, 28.9.2009, 28.10.2009, 27.11.2009 a 20.1.2010 (č.l. 38 - 43) vyplynulo, že nimi žalovaná uhradila príjemcovi platby - nájomné vo výške 58,24 eura mesačne. Súčasne preukázala žalovaná ústrižkom poštového peňažného poukazu zo dňa 23.12.2009 (č.l. 43) úhradu sumy 58,24 eura na účet SBD II Košice.
Z predloženej fotokópie prvej a poslednej strany Zmluvy na zriaďovanie a prevádzkovanie televíznych káblových rozvodov (č.l. 87 - 88), mal súd za preukázané, že ju dňa 28.7.2006 uzavrel žalobca ako objednávateľ a účastník s SBD II. Košice ako zriaďovateľom a prevádzkovateľom zmluvu, predmetom zmluvy bolo poskytovanie služieb spočívajúcich v zriadení a prevádzkovaní bytovej prípojky televízneho káblového rozvodu, t.j. výstupného bodu bytu pre príjem televíznych a rozhlasových signálov. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom 1.8.2006.
Z potvrdenia vydaného Slovenskou sporiteľňou, a.s. (čl. 13) vyplýva, že na základe trvalého príkazu z účtu s názvom "C. Z." boli realizované finančné transakcie vždy 15-teho dňa v mesiaci počnúc dňom 15.1. 2008 až do 15.12.2008 vo výške 230,- Sk mesačne. Malo sa jednať o poplatky za príjem televíznych a rozhlasových signálov.
Z výpisu z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. na meno C. Z. zo dňa 15.1.2010 (č.l. 14 -15) vyplynulo, že z tohto účtu na základe trvalého príkazu na úhradu boli uhrádzané vždy 15. dňa v mesiaci, počnúc dňom 15.1.2009 až do 15.1.2010, mesačné platby vo výške 7,63 eura pre príjemcu Kabel - SBD II.
Z fotokópie rozsudku tunajšieho súdu v právnej veci sp. zn. 19C/46/2008 (č.l. 105 -111) súd zistil, že dňa 25.2.2011 tunajší súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k 3-izbovému bytu č. 2 na 1. poschodí obytného domu na A. ul. č. XX v C. a určil, že výlučným nájomcom a členom družstva je odporkyňa, t.j. žalovaná v tomto konaní. Voči rozsudku bolo podané odvolanie, t.j. nenadobudol doposiaľ právoplatnosť.
Podľa ust. § 701 ods. 1, 2 Obč. zák. bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo spoločných nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení a povinní všetci spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne.
Podľa ust. § 702 ods. 1 Obč. zák. ak medzi spoločnými nájomcami dôjde k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného nájmu bytu, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Podľa ust. § 705 ods. 2 Obč. zák., ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Podľa ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Podľa ods. 2 z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa ust. § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných právnych predpisov súd uzavrel, že účastníci sú, a to až doposiaľ, spoločnými nájomcami 3-izbového družstevného bytu č. 2 na ul. A. č. XX v C. a súčasne aj spoločnými členmi bytového družstva SBD II. Košice. Túto skutočnosť účastníci v konaní nerozporovali. Po rozvode manželstva žalobkyňa počnúc januárom 2008 až do konca januára 2009 v byte sa nezdržiavala a nebývala.
Žalobou žalobca žiadal od žalovanej z titulu vydania bezdôvodného obohatenia jednu polovicu z platieb ním uhradených bytovému družstvu SBD II. Košice za obdobie od 1.1.2008 do 31.1.2009, jednu polovicu z platieb uhradených prostredníctvom platobných dokladov SIPO za obdobie od 1.1.2008 do 31.1.2010 a jednu polovicu z platieb uhradených za príjem televíznych a rozhlasových signálov prostredníctvom bytovej prípojky televízneho káblového rozvodu do bytu účastníkov za obdobie od 1.1.2008 do 31.1.2010.
Žalovaná uznala z uplatneného nároku len nárok uplatnený titulom 1 platieb uhrádzaných prostredníctvom platobných dokladov SIPO, konkrétne platieb za plyn a elektrinu, za obdobie od kedy byt po rozvode opätovne užívala od 1.2.2009 do 31.1.2010.
Z požadovaných platieb uhradených žalobcom bytovému družstvu na základe mesačných zálohových predpisov za obdobie od 1.1.2008 do 31.1.2009 mal súd za dôvodné zaviazať žalovanú na zaplatenie žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia jednej polovice ním uhradených platieb na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv (I. z mesačného zálohového predpisu), t.j. sumy 175,50 Sk x 13 = 2.281,50 Sk, jednej polovice ním uhradených platieb za finančné služby (II. z mesačného zálohového predpisu), t.j. sumy 72 x 13 = 936,- Sk, jednej polovice ním uhradených platieb za správcovský poplatok (IV. z mesačného zálohového predpisu), t.j. sumy 109 x 13 = 1.417,- Sk a jednej polovice ním uhradených platieb za služby a plnenia (III. z mesačného zálohového predpisu), t.j. do 31.3.2008 sumy 156,50 Sk x 3 = 469,50 Sk a od 1.4.2008 sumy 175,- Sk x 10 = 1.750,- Sk, spolu 6.854,- Sk/227,51 eura, pretože sa v prípade týchto platieb jedná o platby spojené s členstvom v družstve a spoločným nájmom bytu, t.j. žalovaná mala sa na týchto platbách podieľať, aj keď v byte nebývala. Za nedôvodný súd považoval nárok uplatnený žalobcom v tej časti, v ktorej žalobca žiadal jednu polovicu platieb uhradených z titulu záloh na dodávku tepla pre ÚK, TÚV a SV, keďže žalovaná tieto služby neužívala, pretože v byte nebývala, užíval ich v plnom rozsahu žalobca a súčasne boli následne aj predmetom vyúčtovania, pričom podľa žalobcu bol mu za r. 2008 vyúčtovaný preplatok, ktorý bol zaplatený na jeho účet.
V období od 02/2009 od kedy žalovaná v byte bývala, podieľala sa vo výške 1 na mesačných úhradách za byt bytovému družstvu a žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia za toto obdobie ani nežiadal.
V prípade požadovaného zaplatenia jednej polovice žalobcom zaplatených inkasných platieb za obdobie od 1.1.2008 do 31.1.2010 súd zistil, že sa jednalo o platby za plyn, elektrinu, koncesionárske poplatky a odpad. Pokiaľ sa jedná o poplatky za odpad, žalovaná preukázala, že zaplatila správcom poplatku
- Mestom Košice vyrubený poplatok za svoju osobu za r. 2008 vo výške 31,43 eura a za r. 2009 vo výške 31,35 eura. Preto v tejto časti posúdil nárok žalobcu za nedôvodný. Za nedôvodný mal aj nárok žalobcu, aby žalovaná zaplatila mu jednu polovicu platieb za plyn a elektrinu za obdobie od 1.1.2008 do 31.1.2009, v ktorom čase v byte nebývala a tieto médiá nespotrebúvala. Za obdobie od 1.2.2009, od kedy v byte žalovaná bývala, do 31.1.2010, ju súd zaviazal z titulu vydania bezdôvodného obohatenia žalobcovi na úhradu jednej polovice ním zaplatených inkasných platieb za plyn a elektrinu a koncesionárske poplatky takto: za 02-10/2009 vo výške jednej polovice z obvyklej mesačnej sumy určenej na úhradu dokladom SIPO (takej, keď jej súčasťou nebolo vyúčtovanie elektriny ani plynu, ani platby za odpad), t.j. 1 zo sumy 40,75 eura, t.j. 20,375 eura x 8 = 163 eur, za 12/2009, za ktorý bola zaplatená platba prostredníctvom dokladu SIPO vo výške 34,44 eura, t.j. sumy 17,22 eura, ktorá predstavuje jednu polovicu a za 01/2010, za ktoré obdobie bola zaplatená platba prostredníctvom dokladu SIPO vo výške 19,46 eura, sumy 9,73 eura, ktorá predstavuje jednu polovicu, spolu sumy 189,95 eura (za platby za elektrinu, plyn a koncesionárske poplatky za obdobie 02/2009 - 01/2010). Súd mal za dôvodné zaviazať žalovanú okrem platieb za plyn a elektrinu, ktoré vo výške jednej polovice žalovaná uznala, aj na jednu polovicu z koncesionárskych poplatkov platených prostredníctvom SIPO. Súčasne súd mal za dôvodný uplatnený nárok žalobcu na úhradu 1 z týchto zákonom stanovených poplatkov viažucich sa na vlastníctvo alebo nájom bytu, aj za obdobie, kedy žalovaná v byte nebývala, t.j. od 1.1.2008 do 31.12.2008 vo výške 1 žalobcom zaplatených koncesionárskych poplatkov, t.j. 70,- Sk x 12 = 840,- Sk/27,88 eura a za mesiac 01/2009 vo výške 2,32 eura, spolu za koncesionárske poplatky za 01/2008 - 01/2009 vo výške 30,20 eura. Žalovaná nepreukázala, že by bola koncesionársky poplatok inak uhradila.
Pokiaľ sa jedná o žalovanú, jednu polovicu z platieb za príjem televíznych a rozhlasových signálov na základe zmluvy uzavretej s SBD II. Košice, súd nemal za dôvodné, aby žalovaná platila za túto službu v období, keď byt neužívala a teda neužívala ani službu, zaviazal preto žalovanú a vyhovel návrhu žalobcu na zaplatenie 1 týchto platieb za obdobie od 1.2.2009 do 31.1.2010 a to vo výške 3,82 eura x 12 = 45,78 eura.
Spolu mal tak súd dôvodný nárok žalobcu vo výške 493,44 eura (227,51 + 189,95 + 30,20 + 45,78). Po zohľadnení započítacej námietky žalovanej z titulu nezaplatenia jej žalobcom jednej polovice z vyúčtovania za r. 2007, v ktorom roku ešte účastníci boli manželmi a spoločne hospodárili, t.j. po započítaní jednej polovice zo sumy 520,05 eura = 260,03 eura, je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 233,41 eura z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
V prevyšujúcej časti o zaplatenie 1.956,53 eura (2.189,94 - 233,41) súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nar.vl.č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom od 1. januára 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca požiadal žalobným návrhom doručeným súdu dňa 3.2.2010, žalovanej bol doručený žalobný návrh dňa 23.6.2010 spolu s platobným rozkazom a preto až od nasledujúceho dňa, t.j. od 24.6.2010, mohla byť žalovaná v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia a preto až od tohto dňa mal súd za dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy 233,41 eura od 24.6.2010 až do zaplatenia a v prevyšujúcom rozsahu návrh žalobcu na úroky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov konania pomerne rozdelil, keďže účastníci mali vo veci úspech len čiastočný. Pre pomerné rozdelenie trov konania vzal súd do úvahy pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej (vychádzajúc z uplatneného práva žalobcu vo výške 12.189,94 eura a priznaného práva vo výške 233,41 eura, žalobca bol neúspešný v časti nepriznaného práva vo výške 1.956,53 eura, ktorá suma predstavuje úspech žalovanej) vo výške 10,66 % úspechu žalobcu ku 89,34 %úspechu žalovanej, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie práva vo výške 78,68 % (89,34 % - 10,66 %). Vzniknuté trovy žalovanej spočívajú v trovách za súdny poplatok za podanie odporu vo výške 131 eur, ktorý jej bol vyrubený, t. j. žalovaná má právo na náhradu trov vo výške 78,68 % t. j. vo výške 003,07 eura.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu vo výške 131 eur na účet Okresného súdu Košice II. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis registra trestov v platnom znení (v ďalšom len „zákon") súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa ust. § 2 ods 1 písm. a/ zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Keďže žalovaná podala odpor proti platobnému rozkazu a podľa bodu 5. veta druhá poznámok k položke 1 sadzobníka za odpor proti platobnému rozkazu sa platí poplatok podľa rovnakej sadzby ako z návrhu na začatie konania t.j. podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka vo výške 6 % z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu stala sa poplatníkom súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu. Podaním odporu proti platobnému rozkazu dňa 6.7.2010 vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 131 eur, na splnenie ktorej povinnosti súd preto žalovanú zaviazal, keďže doposiaľ svoju povinnosť nesplnila a ani jej poplatková povinnosť uložená doposiaľ nebola.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.