Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-216-2011.pdf
PDF · 90.47 KB
No categories available
13CoE/216/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného B. N. F., a.s., Z. č. XXXX/XXX, P., C. XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, Holíč, Námestie sv. Martina č. 9, proti povinnej W. W., nar. X.X.XXXX, bytom Z. X/XX, F. O. X. o vymoženie sumy 266,88 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora L.. M. G., W. úrad V. so sídlom U. č. X, G. pod sp.zn. EX 1779/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10Er/285/2011-10 zo dňa 6.6.2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 6.6.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bol súdu predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom L.. E. M., sp.zn. E XXX/XXXX zo dňa 16.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.1.2010 a vykonateľnosť dňa 12.1.2010. Návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie tento žiadal vymôcť sumu 139,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,98 eur, s úrokom z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 139,00 eur od 28.4.2011 do zaplatenia, trovy konania vo výške 23,21 eur, poplatok za žiadosť o udelenie poverenia a odmenu advokáta vo výške 53,72 eur. Spolu s rozsudkom bola súdu predložená aj úverová zmluva č. 710262199 zo dňa 29.10.2009, z ktorej zistil, že oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 8 920.- Sk s konečnou výškou úveru 12 504.- Sk, ktorú mala povinná splácať v 24 mesačných splátkach po 521.-Sk a RPMN bola dohodnutá vo výške 37,40%. V hlave 14 § 18 úverových podmienok bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom L.. E. M..
Súd následne citoval ustanovenia § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, § 45 ods. 1,2 a 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy a uviedol niektoré články Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že úverová zmluva č. 710262199 zo dňa 29.10.2007 uzavretá medzi oprávneným a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to ako v zmysle zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby, konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Povinný uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba, nakoľko z predloženej úverovej zmluvy, návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejmé, aby úver bol povinnému poskytnutý na účely povolania, zamestnania alebo podnikania a z predložených listín taktiež nie je zrejmé ani to, aby povinný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Ďalej uviedol, že exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe zmluvy o úver, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a ktorej neoddeliteľnou časťou sú úverové podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku, ktorú súd prvého stupňa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko úverové podmienky ako súčasť zmluvy o úvere povinný nemohol ovplyvniť, osobitne si ich nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo potvrdiť so všetkými úverovými podmienkami. Zároveň poznamenal, že rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Nakoľko táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv, súd prvého stupňa posúdil túto doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spočívajúcu v neplatnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, čo v konečnom dôsledku spôsobuje, že rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a preto žiadosť o vydanie poverenia zamietol.
Oprávnený, cestou svojho právneho zástupcu, podal proti uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Uviedol, že konštatovanie súdu, že povinný nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože neskúmal, za akých podmienok bola zmluva uzatvorená, či povinný mal nejaké pripomienky k zmluve a či ich oprávnený odmietol a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR. Oprávnený uviedol, že povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere a nemal k nej žiadne pripomienky a nebol na neho vyvíjaný žiaden nátlak. Zmluvu a jej prílohy si povinný mohol v kľude prečítať , nechať si čas na rozmyslenie a prípadnú poradu. Preto má za to, že zmluva o úvere ako aj rozhodcovská doložka je v súlade s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez vypočutia povinného, oprávnený uviedol, že rozhodca po podaní žaloby vyzval povinného k súčinnosti, a to tak, že mu dňa 16.9.2009 odoslal výzvu na vyjadrenie a bol poučený o následkoch jej nedodržania. Povinný výzvu prevzal dňa 18.9.2009 a v stanovenej lehote sa aj napriek poučeniu rozhodcu, nijako nevyjadril. Je zrejmé, že keby spor bol rozhodovaný v rámci súdneho konania, povinný by zostal nečinný. Povinný ani pri prvom úkone, ktorý mu patril, nenamietal nedostatok právomoci rozhodcu, z čoho oprávnený vyvodil, že podľa zákona o rozhodcoch by bola založená právomoc rozhodcu, aj keby rozhodcovská doložka bola neplatná alebo keby neexistovala. Preto má za to, že práva povinného neboli nijako ukrátené. Rovnako povinný nepodal námietky na predpojatosť rozhodcu a nepodal žiadosť o preskúmanie rozhodnutia iným rozhodcom, a teda nevyužil ani jeden z inštitútov na nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania. Uviedol, že exekučný súd nie je súdom nachádzacím, ale vykonávacím a teda nie je oprávnený substituovať preskúmanie súdneho rozhodnutia /zrejme malo byť rozhodcovského rozhodnutia/, a preto prekročil svoje právomoci a porušuje svoju povinnosť, keď svojim rozhodnutím de facto jedná za povinného a „napravuje“ jeho nečinnosť.
K posúdeniu rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky podľa § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka vo svetle Smernice 93/13/EHS, oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru slovenská verzia danej Smernice, konkrétne príloha 1 písm. q/ je odlišná od originálnej verzie a je mätúca. V ďalšom uviedol originálne znenie uvedeného bodu Smernice, jej slovenský a český preklad a uviedol, že význam a zmysel smernice v originálnom ale i českom v znení smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov z uzatvorenej zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy. To však rozhodne nie je daný prípad, keďže v SR
rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, a preto rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. V ďalšom oprávnený poukázal na Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo od členských štátov vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov. Rozhodnutie súdu prvého stupňa popiera zmysel a účel rozhodcovského konania, t.j. umožniť mimosúdne riešenie sporov a tým odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú vyriešiť pred rozhodcom k spokojnosti oboch sporových strán, znemožňuje rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní, čím porušuje Smernicu č. 2008/48/ EHS. V závere odvolania oprávnený uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, keďže podstatná časť odôvodnenia je postavená na Smernici č. 93/13/EHS a nemá relevantnú oporu v ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky, pričom Smernice nie sú priamo aplikovateľné a zostávajú v úlohe interpretačného pravidla. Rozhodcovská doložka je podľa oprávneného platne dojednaná, čo vyvoláva s tým spojené právne účinky a má za to, že napadnutým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálneho vymoženia pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť.
Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 212 ods. 1, 3 O.s.p.
V podanom odvolaní oprávnený namieta, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdom prvého stupňa, a to s odvolaním sa na ustanovenia, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia citoval a na doplnenie uvádza, že materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval. Uvedené právo a povinnosť exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci výkonu rozhodnutia, chrániť práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany /napr. rozsudok zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL/ a posudzovať právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy.
Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené, je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy resp. doložky.
Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení a čo vyplýva aj z predloženej zmluvy o úvere, rozhodcovská doložka nie je uvedená priamo v zmluve, ale je uvedená v jej prílohe - Úverových
zmluvných podmienkach spoločnosti B. N. F. a.s., v ktorých je dohodnutá výlučná právomoc prejednávať spory zo zmluvy jediným rozhodcom, určeným oprávneným, ktorého sídlo je pre povinnú neprijateľne vzdialené od jej bydliska.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko sa ňou povinná, ako spotrebiteľ, reálne vopred vzdala práva na účinnú obranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou. Pokiaľ súd prvého stupňa citoval aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS o neprijateľných podmienkach, túto použil iba ako interpretačné pravidlo a svoje rozhodnutie založil na právnej úprave Slovenskej republiky.
K tvrdeniu oprávneného v odvolaní, že súd nemal za preukázané, či povinná mala k zmluve, príp. k jej prílohe, nejaké pripomienky a že povinná mala možnosť si zmluvu a prílohu v kľude prečítať, odvolací súd uvádza, že uvedené Úverové podmienky, tvoriace prílohu zmluvy, sú vypracované všeobecne, na predtlačenom formulári a v praxi súdu ešte nebol zistený ani jediný prípad, kedy by v zmluve bolo dohodnuté, že niektorý bod sa vzhľadom na dohodu účastníkov zmluvy, z nich vylučuje. Tvrdenie oprávneného o možnosti zmeny podmienok je iluzórne, pretože všeobecne sa zmluvy uzatvárajú prijatím podmienok oprávneného. Preto odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že ani v danom prípade, úverové podmienky a v nich uvedená rozhodcovská doložka, neboli individuálne vyjednané. Za dôležité odvolací považuje aj skutočnosť, že táto príloha je vypracovaná tak malými písmenami a v takom hustom riadkovaní, že bez lupy, je takmer nečitateľná, čo tiež samo osobe znamená vyhotovenie zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, čo taktiež spôsobuje neplatnosť zmluvných dojednaní podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a teda aj neplatnosť v nich uvedenej rozhodcovskej doložke.
Oprávnený ako poskytovateľ úveru, ktorú činnosť má vykonávať s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania a musí počítať s tým, že na vymoženie plnenia z nekalej podmienky súd neudelí povolenie na jej výkon, resp. exekúciu zastaví.
V danej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie exekúcie, ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený na jej vykonanie. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd exekučné konanie zastaví. Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na základe návrhu oprávneného, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a ak zistí, že uvedené podmienky neboli splnené, je povinný či už celkom alebo v určitej časti exekúciu zastaviť. V danom prípade odvolací súd má za zistené, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda plnenie ním uložené, nemožno považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi.
Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci na všeobecnom súde.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.
V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.