Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/155/2008

Potvrdené rozhodnutím 7Co/396/2011
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: Y. D., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, G., zastúpený opatrovníčkou A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G., W. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, so sídlom G., B. W. 1/A, proti odporcovi: FERONA Slovakia, a.s., so sídlom Bytčická 12, 011 45 Žilina, IČO: 36 401 137, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Záborským, advokátom so sídlom v Q., E. B. J. 2, o určenie pomeru zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 27C 155/2008-307, zo dňa 30. septembra 2011, takto rozhodol: Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G., W. XXXX/XX, zastúpený opatrovníčkou A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G., W. XXXX/XX, právne zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, so sídlom Žilina, Vojtecha Spanyola 1A, proti odporcovi: E. W., a.s., so sídlom G., O. XX, H. XX XXX XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom Záborským, advokátom so sídlom E.B.Lukáča 2, Martin, o určenie pomeru zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi pracovným úrazom počas trvania pracovného pomeru u odporcu, ku ktorému došlo dňa 3.7.2007, zodpovedá v celom rozsahu odporca.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnom skončení konania vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ dňa 22.7.2008 podal návrh, v ktorom žiadal, aby súd určil, že za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi pracovným úrazom počas trvania pracovného pomeru u odporcu, ku ktorému došlo dňa 3.7.2007 zodpovedá v celom rozsahu odporca. V písomnom návrhu uviedol, že navrhovateľ podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2007 vykonával u odporcu prácu skladníka. Dňa 3.7.2007 došlo k pracovnému úrazu pri vykonávaní práce v náplni navrhovateľa a to pri vykladaní z pristaveného vagóna, kde navrhovateľ, ktorý si plnil pracovné povinnosti, vykladal zväzky kovového plochého materiálu o priereze 100 x 20 mm a dĺžke 6 m hmotnosti 2450 kg pomocou mostového žeriava na dráhe 7 na nakladaciu a vykladaciu rampu do regálov na už predtým naložený obchodný materiál. Podľa údajov v protokole Inšpektorátu práce v Žiline k úrazu malo dôjsť tak, že po vyložení jedného zo zväzkov na vrch regála došlo vplyvom hmotnosti materiálu k zlomeniu podkladového hranola, čo spôsobilo zošmyknutie zväzku s materiálom a jeho pádu na zem a pri páde malo dôjsť k strhnutiu navrhovateľa a jeho pádu po naloženom materiáli na regáli, na ktorom bol na zem medzi regál a železničný vagón. Pád a následné pritlačenie mu spôsobili mnohopočetné poranenia. Ďalej navrhovateľ špecifikoval vykonané operačné a liečebné zákroky a poranenia spôsobené pri úraze. Navrhovateľovi podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 28.5.2008 bola priznaná miera funkčnej poruchy 100 % a považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu. V oblasti komunikácie má narušenú schopnosť dorozumievania sa a prijímania nových informácii v dôsledku stavu po ťažkom pracovnom úraze s ťažkou polytraumou, nie je schopný verbálne komunikovať a je odkázaný na pomoc inej osoby v kontakte so spoločenským prostredím a je teda odkázaný na celodenné osobné riadne opatrovanie. Uznesením OS Žilina -7 zo dňa 5.3.2008 bola navrhovateľovi ustanovená za opatrovníčku jeho manželka. Príčiny vzniku závažného pracovného úrazu navrhovateľa boli vyšetrované Inšpektorátom práce v Žiline, kde boli zistené nedostatky tak, že príčiny na strane postihnutého navrhovateľa spočívajú v tom, že uložil bremeno (zväzok materiálu)

nevhodne na presahujúcu časť podkladového hranola tak, že došlo k zlomeniu tejto časti hranola a následnému zošmyknutiu a pádu materiálu a ďalej že ukladal bremená do väčšej výšky a väčšej hmotnosti, ako to povoľuje vnútorný predpis zamestnávateľa Pp 23. Ďalšie príčiny sú konštatované na strane zamestnávateľa a to, že zamestnávateľ napriek tomu, že minimálne v deň pred úrazom 2.7.2007 ale už aj pred týmto dátumom vedel, že na nakladacej a vykladacej rampe pod žeriavovou dráhou č. 7 je nesprávne proti predpisom uložený materiál a nevykonal opatrenia, aby toto uviedol do vyhovujúceho stavu. V dodatku zo dňa 10.9.2007 bolo uložené odporcovi technicky alebo organizačne riešiť a zabezpečiť spôsob vykladania materiálu tak, aby nedochádzalo k prekračovaniu výšky naloženého materiálu a tým aj nosnosti regálov oproti bezpečnostným predpisom. Dňa 23.4.2008 bolo jednanie komisie pre odškodňovanie pracovných úrazov u odporcu, na ktorom odporca uznal zodpovednosť za pracovný úraz v pomere 1/3. Vo veci prečinu ublíženia na zdraví bolo vedené vyšetrovanie aj na ORPZ v Žiline, kde bolo zastavené uznesením ČVS:ORP-1866/1-OSV-ZA-2007 zo dňa 21.9.2007. Navrhovateľ nesúhlasí s tým, že by zavinil pracovný úraz v rozsahu 2/3, ako to tvrdí odporca. Navrhovateľ ďalej poukázal na ustanovenie a ods. 1, . Zodpovednosť zamestnávateľ za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pracovným úrazom je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Je tu možná len liberalizácia, to znamená možnosť zbaviť sa zodpovednosti dôkazom, že škoda vznikla celkom alebo čiastočne cudzou udalosťou alebo cudzím zavineným protiprávnym konaním. V konkrétnom prípade neprichádza do úvahy ako dôvod liberalizácie odporcom tvrdené zavinené správanie sa zamestnanca. Navrhovateľ si počínal pri plnení pracovných povinností spôsobom tak, ako to zodpovedalo bežnému a zaužívanému spôsobu výkonu práce v súvislosti s vykladaním materiálu na nakladaciu a vykladaciu rampu do regálov. Navrhovateľ sa nestotožňuje ani so záverom Inšpektorátu práce, podľa ktorého jednou z príčin vzniku úrazu bolo nevhodné umiestnenie bremena samotným navrhovateľom. Navrhovateľ má právny záujem v zmysle , pretože vykonávateľ sociálneho poistenia je sociálna poisťovňa a na základe určovacieho výroku súdu vykonávateľ sociálneho poistenia bude plniť navrhovateľom uplatnené nároky, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze.

V záverečnom vyjadrení na pojednávaní 9.9.2011 zástupkyňa navrhovateľa poukázala na záver znaleckého posudku znalca H.. O. P. s tým, že nie sú splnené podmienky ani pre úplnú a ani pre čiastočnú liberalizáciu odporcu. Navrhovateľ materiál umiestňoval síce nad povolenú úroveň stanovenú bezpečnostnými predpismi, ale odporca s takýmto výkonom práce súhlasil a takýto výkon práce trpel. Potom je vylúčené aj zavinenie zamestnanca za úraz. Zo strany odporcu dochádzalo k porušovaniu bezpečnostných predpisov, ako to konštatuje aj znalec a odporca ani nepreukázal, že by navrhovateľ bol oboznámený s bezpečnostnými predpismi konkrétne predpis Pp 23. Ďalej zástupkyňa podrobne vyhodnotila výpovede jednotlivých svedkov. Na základe všetkých týchto skutočností žiadala, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a navrhovateľovi priznal aj trovy konania.

Odporca na pojednávaní 20.5.2009 poukázal na vyjadrenie, ktoré bolo predložené inšpektorátu práce zo dňa 5.9.2007. V tomto vyjadrení odporca uvádza, že nemožno v plnej miere súhlasiť s porušením predpisov zo strany odporcu tak, ako vyplýva z článku a Pp 23 - miestny predpis BOZP pre sklad Žilina spoločnosti E. W. a.s., pretože úraz nebol spôsobený zavinením odporcu, ale nedbanlivostným prístupom pracovníka k plneniu pracovných povinností. Pracovník bol riadne školený a oboznámený so skutočnosťou, aká je bezpečnostná úroveň uloženia materiálu a ako je potrebné ukladať materiál do regálov. Pracovník aj napriek výslovnému zákazu nadriadeného materiál vykladal až do výšky, ktorá nezodpovedala bezpečnostným predpisom. Týmto porušil nielen bezpečnostný predpis, ale aj výslovný zákaz nadriadeného, ktorý mu bol oznámený predchádzajúci deň. Neexistuje tu žiadna príčinná súvislosť medzi spôsobeným úrazom pracovníka a zavineným konaním odporcu. Spoločnosť nemôže byť postihnutá za konanie pracovníka, ktorý konal v rozpore s jej pokynmi a vedomým porušovaním interných predpisov, s ktorými bol oboznámený.

V záverečnom vyjadrení na pojednávaní 9.9.2011 zástupca odporcu uviedol, že z celého spisového materiálu vrátane podrobného znaleckého posudku nevyplýva, že by odporca zodpovedal v celom rozsahu za náhradu škody, kde je uvedené porušenie navrhovateľa. Poukázal aj na závery inšpektorátu práce, kde sú taktiež konštatované porušenia na strane pracovníka. Zo svedeckej výpovede G. W. taktiež vyplýva, že pracovníci mali vedomosť, do akej výšky majú nakladať tovar do regálov. Školenie pracovníkov prebiehalo pravidelne a aj sa kontrolovali. Navrhovateľ aj keď nepodpísal zápis o tom, že bol preškolený, nevyplýva z toho, že preškolený nebol a treba prihliadať na výpovede viacerých svedkov. Na základe všetkých týchto skutočností žiadal návrh zamietnuť a uplatnil si trovy konania.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom svedkov G. a oboznámením listinných dokladov, najmä pracovnej zmluvy, uznesenia OS Žilina -7 zo dňa 5.3.2008, posudku úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, protokolu inšpektorátu práce s dodatkom, zápisu komisie pre odškodňovanie pracovných úrazov, záznamov o školení, rozhodnutí sociálnej poisťovne, oznámenia OR PZ, vyšetrovacieho spisu ORPZ:ORP-1866/1-OSV-ZA-2007, spisu Inšpektorátu práce Žilina č. 189/2007-IZA-2.2/pok/R, záznamu z opakovanej odbornej skúšky pracovných postupov Pp 18, Pp 23 a zo znaleckého posudku č. 11/2010 H.. O. P. mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Podľa uznesenia Okresného súdu v Žiline -7 zo dňa 5.3.2008 právoplatné 3.4.2008 bola navrhovateľovi ustanovená opatrovníčka A. D..

Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2007 mal súd preukázané, že táto zmluva bola uzavretá medzi zamestnávateľom odporcom a zamestnancom navrhovateľom na výkon práce skladníka s miestom výkonu Žilina na dobu určitú do 31.1.2008 s dňom nástupu do práce 1.2.2007.

Podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 28.5.2008 č. /Bol bolo zistené, že miera funkčnej poruchy navrhovateľa je 100 % a je považovaný navrhovateľ za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej v posudku sa konštatuje, aké sociálne dôsledky vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia navrhovateľa.

Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 27.10.2008 č. 300-2351/2008, č.j. 3001987/2008 bolo konanie o úrazovú dávku - náhrada nákladov spojených s liečením prerušené do dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o predbežnej otázke a v odôvodnení sa konštatuje, že dňa 17.7.2008 poškodený podal návrh na Okresný súd Žilina o určenie zodpovednosti za pracovný úraz a podľa § 198 zákona je sociálna poisťovňa viazaná právoplatným rozhodnutím súdu. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 27.10.2008 č. 300-2349/2008, č.j. 300-1985/2008 bolo konanie o úrazovú dávku - úrazový príplatok prerušené do dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o predbežnej otázke.

Podľa rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 24.9.2008 bol priznaný navrhovateľovi invalidný dôchodok od 1.7.2008 v sume 12.997,- Sk mesačne.

Podľa rýchleho hlásenia o závažnom pracovnom úraze bolo zistené, že bol dňa 3.7.2008 nahlásený úraz pánom G. s tým, že úraz sa stal 2.7.2007 na prevádzke odporcu a postihnutý bol navrhovateľ. Podľa žiadosti o klasifikáciu pracovného úrazu zo dňa 4.7.2007 inšpektorát práce požiadal o klasifikáciu úrazu, ktorý sa stal 3.7.2007 navrhovateľovi v organizácii odporcu a NsP Žilina oznámil, že ide o závažný pracovný úraz.

Podľa uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Žiline zo dňa 21.9.2007 ČVS:ORP-1866/1-OSV-ZA-2007 trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin ublíženia na zdraví, pretože neznámy páchateľ mal dňa 3.7.2007 okolo 13.50 hod. v Žiline v skladovej hale areálu firmy E. W. a.s. porušiť dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, kde následne zväzok 26 kusov ploche ocele o rozmeroch 100 x 20 x 6000mm zavalil pracovníka Y. D., ktorý utrpel ublíženie na zdraví s práceneschopnosťou nad 7 dní zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Súd sa zároveň oboznámil s celým vyšetrovacím spisom a to najmä s pripojenou fotodokumentáciou.

Podľa protokolu Inšpektorátu práce zo dňa 4.9.2007 č. IZA-082-12-2.2/P-J42-07 o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu u odporcu, kde bol postihnutý navrhovateľ, dátum úrazu 3.7.2007 o 13.50 hod. sa v závere konštatujú zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou a to zo strany postihnutého v bode 1 to, že uložil bremeno nevhodne na presahujúcu časť podkladového hranola tak, že došlo k zlomeniu tejto časti hranola a následnému zošmyknutiu a pádu materiálu, čo je v rozpore s nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z článku 90 a 91 STN270143. V bode 2 postihnutý ukladal bremená do väčšej výšky a väčšej hmotnosti, ako to povoľuje vnútorný predpis zamestnávateľa, s ktorým bol navrhovateľ oboznámený - Pp 23 miestny predpis BOZP pre sklad Žilina v článku . a ., podľa ktorých materiál uložený v úložných priestoroch resp. regáloch nesmie presahovať ich výšku a k regálu smie viazač uložiť iba také váhové množstvo materiálu, ktoré je uvedené a vyznačené na regáli, čo je v rozpore s

nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva aj z citovaných článkov predpisu Pp 23. Ďalej sa konštatuje nedostatky zo strany zamestnávateľa, kde zamestnávateľ napriek tomu, že minimálne deň pred úrazom v pondelok 2.7.2007 ale už aj pred týmto dátumom vedel, že na nakladacej a vykladacej rampe pod žeriavovou dráhou č. 7 je nesprávne proti predpisom uložený materiál, nevykonal opatrenia, aby toto uviedol do vyhovujúceho stavu, čo je v rozpore s a nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z vyššie citovaných článkov predpisu Pp 23. Iné nedostatky zistené neboli. Podľa dodatku zo dňa 10.9.2007 k uvedenému protokolu sa v bode 5 uvádzajú opatrenia, kde sa navrhuje zamestnávateľovi technicky alebo organizačne riešiť a zabezpečiť spôsob vykladania materiálu na nakladaciu a vykladaciu rampu tak, aby nedochádzalo k prekračovaniu výšky naloženého materiálu a tým aj nosnosti regálov oproti bezpečnostným predpisom. Inšpektor práce nariaďuje odstrániť nedostatok v bode 3 protokolu. Súd sa oboznámil aj so spisom Inšpektorátu práce a to najmä s výpoveďami jednotlivých osôb, ktorí podali vo veci informácie a ďalšími listinnými dokladmi.

Podľa zápisu z jednania komisie pre odškodňovanie pracovných úrazov zo dňa 23.4.2008 bolo navrhnuté odškodnenie tak, že spoločnosť nesie za úraz zodpovednosť 1/3 a zamestnanec nesie za úraz zodpovednosť 2/3 a to podľa poznámky s poukazom na protokol inšpektorátu práce, kde zamestnanec porušil konkrétne ustanovenia zákona ako aj vnútorný predpis zamestnávateľa Pp 23.

Odporca zároveň predložil záznam o priebehu teoretickej a praktickej prípravy zaškoľovania žeriavnika tak, ako je uvedený na č.l. 126 spisu ako aj záznam o priebehu teoretickej a praktickej prípravy zaškoľovania viazača na č.l. 127 - 131 spisu, z ktorých bolo zistené, že navrhovateľ to aj podpísal, bol zaškolený, pokiaľ ide o normy 270143 a 270144 a podľa výpovede svedka V. G., tento sa jednoznačne vyjadril, že pracovné postupy Pp 23 miestny predpis BOZP nie je súčasťou a nie je zahrnutý v týchto normách 270143 a 270144, ale ide o samostatný predpis, ktorý nie je zahrnutý v zázname o školení, ktorý podpísal navrhovateľ. Podľa plánu osnovy a záznamu o školení navrhovateľa sa uvádza ako číslo témy 423 Pp 23, kde pri tejto téme je školiteľ priamy nadriadený a uvádza sa pán W. ale pri tomto predpise ako aj ďalších sa nenachádza podpis navrhovateľa o školení a nebol predložený ani žiaden iný doklad, na základe ktorého by bolo preukázané, že navrhovateľ bol školený s uvedeným miestnym predpisom BOZP Pp 23.

Odporca ďalej predložil záznam z opakovanej odbornej skúšky zdvíhacieho zariadenia, dátum skúšky 31.10.2006 u odporcu, skúšku vykonal X. Q. ako aj záznam z opakovanej odbornej prehliadky zdvíhacieho zariadenia zo dňa 25.11.2005 a pracovný poriadok aj s popisom pracovnej funkcie navrhovateľa.

Odporca ďalej predložil pracovný postup Pp 18, obsluha diaľkovo ovládaných žeriavov a pracovný postup Pp 23 miestny predpis BOZP pre sklad Žilina zo dňa 15.8.2001 s platnosťou od 1.9.2001, kde bod 6.3.4 je uvedené ukladanie materiálu do úložných miest a ďalej bod 6.3.4.3 sa uvádza, že materiál uložený v úložných priestoroch resp. regáloch nesmie presahovať ich výšku a bod sa uvádza, že do úložného priestoru resp. regálu smie viazač uložiť iba také váhové množstvo materiálu, ktoré je uvedené a vyznačené buď na každom tŕni úložného priestoru resp. regálu alebo na začiatku a konci úložného poľa alebo regálov, ak sa jedná o jeden druh úložného priestoru alebo regálov. Tieto porušenia pracovného postupu konštatoval Inšpektorát práce Žilina v protokole zo dňa 4.9.2007.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a znalec H.. O. P. podal znalecký posudok č. 11/2010 (č.l. 203 a nasl.), kde znalec v bode 1 záveru špecifikuje príčinu pracovného úrazu zo dňa 3.7.2007 a v bode 2 odpovedá na otázku, či príčinou tohto úrazu navrhovateľa bol aj ten stav, že skladové priestory boli preplnené a odporca trpel stav, že materiál bol uskladňovaný vo výške, ktorá nezodpovedala bezpečnostnej úrovni. Znalec uvádza, že odporca mal kapacitne naplnené skladové priestory tak, že navrhovateľ vykladal kovový materiál z pristaveného vagónu pod žeriavovou dráhou č. 7 podľa zaužívanej praxe nad povolenú výšku skladovania 1,5 m, čo bolo jednou z príčin vzniku pracovného úrazu, čím odporca porušil , v nadväznosti na články a Pp 23 miestneho predpisu BOZP pre sklad Žilina, ktorý vydal odporca a to, že nevykonal opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nezabezpečil, aby pracovisko skladu a organizácia práce v sklade neohrozovali bezpečnosť a zdravie navrhovateľa. Ďalej konštatuje znalec, že odporca porušil a citovaného zákona v tom, že nevyhodnotil riziká a ohrozenie pádom z výšky minimálne pridelením prvkov osobného zabezpečenia. Ďalej znalec potvrdil, že tá skutočnosť, že zamestnanci a teda aj navrhovateľ vykonávali výkladku materiálu z vagónov bez

toho, aby dostali príkaz, potvrdili viacerí svedkovia a považovali za bežnú prax. Odporca porušil § 6 ods. 8 a § 9 ods. 1 písm. a) a ods. 2 cit. zákona v nadväznosti na článok 4.1 Pp 29 bezpečnostného predpisu pri prevádzke a obsluhe Zz v tom, že zodpovední zamestnanci skladov boli povinní vytvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, kontrolovať a vyžadovať plnenie tohto pracovného postupu od svojich podriadených zamestnancov a boli povinní pravidelne vykonávať kontroly a vedeli o skutočnosti, že sa materiál ukladá nad povolenú výšku a aj napriek tomu tento stav tolerovali a kontrolnou činnosťou nedostatky neodstránili. Ďalej v bode 3 sa znalec vyjadroval k tomu, či je v súlade s predpismi ukladanie materiálu tak, ako to bolo pod žeriavovou dráhou č. 7 na drevené hranoly a konštatoval, že ide o bezpečný spôsob ukladania, avšak aj tu platia pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Dôležitou skutočnosťou je, že samotné podkladové drevo musí stáť na pevnej podložke, nesmie byť neprimerane zaťažené a nesmie byť vystavené nerovnomernému tlaku. Riziko vzniku nebezpečnej situácie by bolo akceptovateľné, ak by boli dodržané ustanovenia vnútorného predpisu a kovový materiál by sa ukladal len do výšky regálov. V bode 4 k tomu, či príčinou úrazu bolo prelomenie dreveného hranola, u ktorého bola narušená vnútorná štruktúra uviedol, že z fotodokumentácie nie je možné toto jednoznačne posúdiť. V bode 5, či príčinou zlomenia časti hranolu bolo, že zamestnanec uložil bremeno nevhodne alebo príčinou bolo poškodenie podkladového dreveného hranola a či zamestnanec o tomto musel vedieť alebo či tu boli iné skutočnosti, znalec uviedol, že mechanické zaťaženie hranola spôsobom, že bol zaťažený na mieste, kde nestál na pevnej podložke malo za následok prelomenie hranola a následný pád kovového materiálu. Navrhovateľ nemusí poznať kvalitu dreva používaného ako podkladové drevo. Pri zaťažení určitou hmotnosťou ako to bolo v tomto prípade nesprávnym spôsobom na nesprávnom podklade sa zlomí aj hranol, ktorý je relatívne nepoškodený. Pri ďalšej otázke 6, či je v súlade s predpismi, keď pri manipulácii vykonáva prácu jeden zamestnanec, ktorý je zároveň žeriavnikom aj viazačom, uviedol, že takýto spôsob výkonu práce žeriavnika a viazača bremien v jednej osobe nie je zakázaný, ale musia byť vytvorené technické, organizačné a výchovné podmienky. Navrhovateľ bol oprávnený obsluhovať daný typ žeriavu a bol oprávnený vykonávať prácu viazača. Organizačné podmienky odporca pre navrhovateľa nevytvoril, pretože mu určil nesprávny pracovný postup v tom, že mohol vykladať materiál bez toho, aby mu túto prácu pridelil vedúci zamestnanec. Odporca navrhovateľovi nepripravil voľné skladovacie kapacity pod žeriavovou dráhou č. 7 a dovolil mu ukladať materiál nad povolenú výšku regálu. Odporca nepridelil navrhovateľovi počas práce vo výške osobné ochranné pracovné prostriedky na zaistenie proti pádu z výšky. Výchovné podmienky odporca nesplnil v tom, že nepreškolil navrhovateľa a neoveril jeho vedomosti z predpisov na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré ďalej znalec špecifikuje na strane 26 svojho znaleckého posudku. V bode 8, aby sa vyjadril k podielu jednotlivých príčin na úraze uviedol, že prvotnou príčinou bolo uloženie materiálu nad povolenú výšku ukladania, ako bola výška regálu a druhou príčinou bolo nesprávne uloženie materiálu na podkladové drevo, ktoré nestálo na pevne podložke. Súd doplnil dokazovanie ohľadne príčin prelomenia hranolu tak, aby mohol byť predmetný hranol priamo predložený znalcovi a podľa oznámenia ORPZ zo dňa 14.2.2011 bolo zistené, že tento hranol sa na ORPZ v Žiline nenachádza, ale bol zničený, nakoľko v podmienkach jeho uskladnenia došlo k jeho postupnému znehodnoteniu.

Svedok G. W. uviedol, že je bývalý spolupracovník opatrovníčky navrhovateľa a pozná aj navrhovateľa a pracoval u odporcu v období od roku 1998 až do roku 2007. Do 30.6.2007 pracoval ako riaditeľ logistiky a nepriamo mu boli podriadení aj skladníci. Priamo podriadení boli vedúci logistiky a týmto priamo podliehali aj samotní skladníci. V uvedený deň, keď došlo k úrazu, tak bol v kancelárii a až na oznámenie sa dostavil priamo na miesto úrazu. Ďalej svedok sa podrobne vyjadril k tomu, pri akej pracovnej činnosti došlo k úrazu u navrhovateľa a konkrétne aký materiál a akým postupom navrhovateľ vykladal. Svedok konštatoval, že pri žeriavovej dráhe č. 7, kde došlo k úrazu, mal byť materiál ukladaný do regálov do výšky 1,60 m. K tej skutočnosti, počas akej dlhej doby pretrvávala situácia, že bolo potrebné tovar ukladať aj nad výšku jednotlivých regálov, tak sa svedok vyjadril, že to pretrvávalo počas dlhej doby a prakticky od roku 1998 ako nastúpil a niekedy bola situácia lepšia, inokedy horšia. Išlo o problémy, ktoré súviseli s tým, že tovar, ktorý bol dodaný, sa musel uskladniť, konštatoval, že situácia bola v podniku takto bežná, samotný svedok o tom vedel. Poukázal na to, že aj na poradách vedenia upozorňovali viacerí pracovníci na tieto skutočnosti, že nie sú dostatočne zabezpečené skladové priestory. Aj počas obhliadok v skladoch vedúci pracovníci vedeli o situácii, keď priamo videli, akým spôsobom je ukladaný materiál v skladoch nad prípustnú výšku. Ďalej uviedol, že pracovníci mali vedomosť o tom, do akej výšky môžu ukladať tovar v jednotlivých regáloch, ale nikdy sa nestalo, že by odmietli vykonávať prácu a umiestňovať tovar nad povolenú výšku. K otázke pokynov pri vykladaní tovaru uviedol, že boli určené presné služby v sklade, ktoré sa týkali samotných skladníkov, ktorí vedeli, na akej žeriavovej dráhe majú

mať službu, ďalší boli predáci, ktorí sa striedali a ďalej bol vedúci referátu skladu, čo v uvedenom období, keď došlo k úrazu, bol Q. S. a tento sa striedal s vedúcim logistiky. Konkrétne títo určovali, kde aký tovar sa má uskladniť a v akom rozsahu a to jednotliví predáci. Keď došlo k problému, tak situácia sa riešila aj s vedúcim referátu skladu a prípadne aj s vedúcim logistiky. Vedúci logistiky raz do mesiaca robil porady, kde sa zúčastňovali aj vedúci referátu skladu a predáci. Na otázku, či pokyny ohľadne ukladania tovaru aj nad rozsah regálu resp. zákaz vykladania tovaru nad tento rozsah vydávali a mohli vydávať pracovníci a to tak predáci ako vedúci referátu skladu a vedúci logistiky, svedok uviedol, že pokyny nielen že mohli ale museli vydávať, aby sa realizovala výkladka tovaru. Priamo zodpovedný za skladníka a za prácu pri vykladaní bol predák. Jednotliví predáci rozhodovali aj o pristavení vagónov k rampám a určili práce skladníkovi, nebol ale potrebný samostatný pokyn skladníkovi na vykladanie tovaru, ale keď bol pristavený vagón ku konkrétnej žeriavovej dráhe, ku ktorej bol pridelený konkrétny skladník, tak tento bez ďalšieho pokynu pracovníkov začal vykladať vagón.

Svedok X. W. uviedol, že je zamestnancom odporcu od roku 1983 a v čase úrazu pracoval ako vedúci logistiky, to znamená nadriadený pracovník navrhovateľa. Bezprostredne nadriadený navrhovateľovi boli predáci skladu podľa jednotlivých smien a v čase keď došlo k úrazu, tak to boli Q. S. a B. Q., ktorí spolupracovali na jednej smene. Ďalej uviedol, že deň predtým ako došlo k úrazu bol privezený vagón a bol z neho vyložený náklad na rampu č. 7 a keďže to bolo nad úrovňou regálov, tak dal pokyn Q. Kasákovi a B. Q., aby došlo k preloženiu tohto materiálu a už sa začal aj pripravovať žeriav na rampe č. 2, kde sa uvoľnilo miesto a malo sa začať s prekladaním tovaru. K tomuto ale nedošlo. P. keď došlo k úrazu, tak ráno o 8.00 hod. dal pokyn, aby došlo k preloženiu tovaru. Nehovoril so skladníkmi, ale informoval Q. S., že materiál je uložený nad úrovňou regálu a je potrebné ho preložiť. Tovar, ktorý prišiel v tento deň, sa vôbec nemal vykladať pod žeriavovú dráhu č. 7 a navrhovateľ takýto pokyn ani od nikoho nedostal. Túto skutočnosť oznámil svedkovH. S.. Navrhovateľ svojvoľne išiel vykladať tovar asi o 13.50 hod. s tým, že pracovnú smenu mal do 14:00 hod. Toto taktiež svedkovi oznámil Q. S.. Vyjadril sa, že navrhovateľ bol zodpovedný pracovník a zostal v práci aj dlhšie ako bola pracovná smena. Napriek tomu, že v uvedenom čase mal tam zákazníka, tak navrhovateľ nevybavil zákazníka, ale išiel vykladať tovar. Tovar, ktorý vykladal aj navrhovateľ podľa druhu sa v minulosti ukladal pod žeriavovú dráhu 7, ale svedok dal taký pokyn, aby na túto dráhu sa už nevykladal, pretože išlo o tovar pre jedného zákazníka a tento mal byť uložený pod žeriavovú dráhu 2. Ďalej svedok poukázal na príručku skladníka a pracovné postupy odporcu, ktoré presne špecifikovali postup pri uvedenej pracovnej činnosti a uviedol, že s týmto pracovným postupom Pp 23 bol navrhovateľ oboznámený a taktiež bol oboznámený aj s pracovným postupom Pp 18. Vyjadril sa jednoznačne svedok tak, že aj v prípade ak bol vagón pristavený na túto žeriavovú dráhu č. 7, tak či navrhovateľ bez pokynu mal začať vykladať tovar z tohto vagóna, uviedol že bez pokynu nemohol začať vykladať a bolo to možné až po pokyne predáka. Uviedol, že počas celej doby 26 rokov, čo pracuje u odporcu sa nikdy nestalo, aby niekto svojvoľne začal vykladať vagón a ešte aj v takomto pracovnom čase. Ďalej uviedol, že v deň keď došlo k úrazu ešte v dopoludňajších hodinách zistil, že tento tovar je vyložený nad úroveň regálu a osobne upozornil navrhovateľa, že nesmie vykladať tovar nad úroveň regálu. Upozornil ho nie na to, že sa bude tovar premiestňovať, ale vyslovene že nesmie ukladať tovar nad úroveň regálu.

Svedok V. G. uviedol, že je zamestnancom odporcu od roku 1978 a pracoval v čase, keď došlo k úrazu, ako referent služieb. Uviedol, že pokiaľ ide o konkrétny pracovný postup, tak tieto predpisy sú v počítačovom systéme, kde je presne určené, aký má byť postup a aké predpisy je potrebné dodržiavať. Svedok vykonával školenia, ako vyplýva z predloženého záznamu o priebehu teoretickej a praktickej prípravy zaškolovania žeriavnika. Tieto školenia mal vykonávať priamo nadriadený, ale tento mal iné povinnosti, tak školenie vykonával u navrhovateľa priamo svedok a konkretizoval, že ide presne o tému 423 - predpis Pp 23, téma 437 - pravidlá Pp 37, téma 433 - poriadok Pp 33, téma 343 - Sm 43. Všetky tieto 4 témy boli preškolené u navrhovateľa a je tam aj podpis svedka. Ďalej školil na strane 4 ako technik PO všetky 3 témy 481, 282 a 283. Toto školenie prebiehalo počas viacerých dní, ako vyplýva z dátumu o školení dňa 2.2.2007. Tieto materiály aj navrhovateľovi odovzdal, ktorý si ich zobral s tým, že sa s nimi oboznámi. Pokiaľ ide o podpis navrhovateľa, tak je pravdou, že na zázname zo školenia by mal byť na prezenčnej listine podpis a tento na zázname nie je. Navrhovateľ sa oboznamoval s týmito predpismi nielen doma ale aj priamo na pracovisku počas uvedeného školenia. Pokiaľ mal svedok vlastnú prezenčnú listinu zo vstupnej inštruktáže, tak túto predložil dodávateľskej firme, ktorá zabezpečovala bezpečnostné školenia. Ďalej sa svedok vyjadril, že tieto témy Pp 23, 37, 33 a Sm 43 nie sú súčasťou školení o predpisoch, ktoré sa týkajú práce žeriavnika Pp 18, 20, 29 a nie sú ani zahrnuté v týchto normách 270143 a 270144, ale ide o samostatné predpisy, ktoré nie sú zahrnuté v zázname

o školení, ktoré podpísal navrhovateľ. Vyjadril sa, že pokiaľ ide o výšku ukladania tovaru v regáloch, je to uvedené v predpise Pp 23, keď svedok vykonával kontroly, tak nezistil, že by sa materiál ukladal nad výšku regálu, ale ukladal sa do uličiek. Potvrdil, že v období, keď došlo k úrazu u navrhovateľa, tak nechodieval na kontroly. V tom období sám mal úraz na nohe a mal problémy s chôdzou.

Svedok X. Q. uviedol, že je zamestnancom u odporcu po dobu 23 rokov a v čase úrazu pracoval ako predák. Bol nadriadený pracovník navrhovateľa s tým, že chodieval na raňajšie smeny a navrhovateľ na poobedňajšie smeny, ale keď došlo k nejakej výmene smien alebo k zastupovaniu, tak aj spolu pracovali na totožnej smene a to navrhovateľ v pozícii podriadeného pracovníka svedka ako predáka. V uvedený deň, keď došlo k úrazu, nastupoval na poobedňajšiu smenu a nevie sa vyjadriť k situácii na žeriavovej dráhe 7, ale len všeobecne môže povedať, že je vždy presne určené, že ktorý materiál na vagónoch sa pristavuje ku ktorej žeriavovej dráhe. Keď preberal službu, oboznamoval sa s dokladmi a s navrhovateľom v žiadnom kontakte nebol. Smenu preberal od Q. S., ale už si nespomína, či to bolo ešte pred úrazom alebo až po úraze navrhovateľa, lebo nie je ani presne určený čas, kedy dochádza k preberaniu smeny. Je to vždy pred nástupom na smenu. Potvrdil, že keď bolo veľa materiálu, sa stávalo, že sa umiestňoval aj nad úroveň regálu, ale len asi do výšky pol metra. Nespomína si, či v deň úrazu bol materiál naložený nad úroveň regálu a prípadne v akej výške.

Svedok B. Q. uviedol, že u odporcu pracuje po dobu asi 13 rokov a pracoval vo funkcii skladník predák a bol nariadeným pracovníkom navrhovateľa a dával mu pracovné pokyny a príkazy. Uvedený deň nastupoval do poobedňajšej smeny, ktorá začína o 13.45 hod. a od nikoho nedostal žiadne pokyny a nastupoval do smeny s pánom Q. v smene pracovali dvaja predáci. V ten deň keď obchádzal žeriavové dráhy a vykonával kontrolu, tak už dole počul, že došlo k úrazu. V ten deň žiaden pokyn nedostal ohľadne materiálu a jeho vykladania na žeriavovej dráhe 7 alebo premiestňovania tohto materiálu. Postup vo všeobecnosti bol aj taký, že predák z prvej smeny oznámil predákovi z druhej smeny, ako ďalej postupovať s vykladaním materiálu, ale v ten deň keď došlo k úrazu, nebola žiadna takáto dohoda alebo rozhovor medzi predákmi týchto smien. Na otázku uskladňovania materiálu nad úroveň regálu uviedol, že pokiaľ išlo o betonársku oceľ, tak bolo to na priamy pokyn nadriadených a táto oceľ sa skutočne skladovala vo väčšom rozsahu ale na voľnom priestranstve a bola zabezpečená, aby nedošlo k zosuvu. Pokiaľ išlo o konkrétny regál, kde došlo k úrazu, tak sa domnieva, že deň predtým, keď mal poobedňajšiu smenu, tak materiál v regáli ešte naložený nebol. Potvrdil, že to závisí od druhu materiálu, pod ktorú žeriavovú dráhu bude pristavený a určovali to vedúci posunu a týmto dával pokyn majster posunu. Na otázku, či žeriavnik a súčasne viazač mohol umiestňovať a premiestňovať materiál z vagónu na regál bez príkazu iného pracovníka, svedok uviedol, že to vlastne nemohol, lebo nemal takéto informácie, takže bez príkazu nevykladal a ani neumiestňoval tovar a robil to na príkaz majstra. Na otázku, či niekedy on dostal alebo dal príkaz alebo iné osoby príkaz, aby sa ukladal materiál nad úroveň regálu, svedok uviedol, že nie a na otázku, aby sa teda vyjadril a vysvetlil, ako je možné, že tento materiál bol uložený nad úroveň regálu, tak toto vysvetliť nevie a na toto snáď niekto musel dať príkaz, aby to takto bolo uložené.

Svedok Q. S. uviedol, že u odporcu je zamestnaný 11 rokov a v čase úrazu pracoval ako predák skladník a bol bezprostredne nadriadený navrhovateľovi, ktorému dával tak ako aj ostatným pracovné pokyny a príkazy. Vyjadril sa tak, že v uvedený deň bolo pristavených asi 5 vagónov a on ich rozmiestnil podľa toho, pod aké žeriavové dráhy boli pristavené. Navrhovateľovi výslovne povedal, aby vagóny nechal tak a ďalším pracovníkom aby uvoľnili miesto pod žeriavovou dráhou. Dal taký pokyn, aby sa uvoľnili regále, ktoré boli pod žeriavovou dráhou č. 2 a potom vagón, ktorý bol pristavený pod žeriavovou dráhou č. 7 sa premiestni a materiál sa bude vykladať pod žeriavovú dráhu č. 2, nakoľko už regále pod dráhou 7 boli zaplnené. Na otázku, aby sa vyjadril k tomu, že na pojednávaní sa vyjadril, že navrhovateľovi uviedol, že sa vagón nebude vykladať pod žeriavovou dráhou 7, ale v zápisnici inšpektorátu práce uviedol, že bol o tomto rozhodnutý už ráno, ale navrhovateľovi o tom nepovedal, svedok uviedol, že to pravdou nie je, lebo aj na inšpektoráte práce uviedol, že o tomto informoval navrhovateľa, že pod uvedenou žeriavovou dráhou sa vagón vykladať nebude a takto to bolo aj zapísané. Na otázku, či môže žeriavnik viazať sám bez príkazu vykladať vagóny a ukladať do regálov uviedol, že všetci pracovníci hneď po nástupe boli informovaní a poučení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a keď išlo o pracovníkov, ktorí mali dlhoročné možno 15 - 20ročné skúsenosti, tak títo sa prišli spýtať, kam majú vykladať tovar, keď sú regály zaplnené. Navrhovateľ bol menej skúsený, pracoval tam po dobu len pol roka a možno chcel dobre a preto sám začal vykladať. Ďalej sa svedok vyjadril, že vždy keď príde vagón, tak podľa druhu materiálu sa rozmiestni pod jednotlivú žeriavovú dráhu a tento vagón bol pristavený k žeriavovej

dráhe č. 7, lebo tomu zodpovedala väčšina materiálu vo vagóne. Pokiaľ išlo o samotný úraz, uviedol, že bolo zlomené podkladové drevo a videl, že to drevo bolo prehnité. Na otázku, či niekedy svedok alebo nejaká iná osoba dala pokyn alebo príkaz, aby sa materiál ukladal nad úroveň regálu, svedok uviedol, že nikdy nikto takýto pokyn nedal a bolo to v rozpore s bezpečnostnými predpismi. Potvrdil, že materiál, ktorý bol uložený v regáloch pod dráhou 7, už bol uložený možno pár cm nad regál a to ešte v pondelok a tak v utorok, keď sa pristavoval vagón pod dráhu 7, tak bol už ráno rozhodnutý, že materiál sa bude vykladať pod dráhou č. 2 a takýto pokyn dal aj pracovníkom ako už vyššie uviedol, aby uvoľnili túto dráhu 2 a dôvod, prečo teda vagón nebol pristavený priamo pod dráhu 2 alebo bol pod dráhou 7, nevedel uviesť s tým, že možno pod touto dráhou 2 bol pristavený nejaký iný vagón. Na toto si už presne nepamätá. Na otázku či pracovník aj sám mohol začať vykladať vagóny pristavené pod žeriavovou dráhou a to aj bez ďalších pokynov predáka alebo iného pracovníka, svedok uviedol, že možné to bolo a vlastne všetci mali školenia z bezpečnosti práce a keď bol teda vagón pristavený pod konkrétnu žeriavovú dráhu, tak sa mohlo stať, že samotný skúsený pracovník začal vagóny vykladať do regálov aj bez ďalšieho priameho pokynu. Keď vznikol nejaký problém, tak sa prišli poradiť za svedkom. Takto to bolo realizované, ale aj tak, že samotný svedok dával pokyny a príkazy, kde sa má ktorý vagón vyložiť. V uvedený deň navrhovateľovi nedal žiaden pokyn na vyloženie vagónu pod žeriavovou dráhou 7. Navrhovateľ mal v náplni práce ako skladník aj obsluhovať a vybavovať zákazníkov a práve v čase úrazu tam aj zákazníkov mal, takže mal týchto vybaviť a to aj bez nejakého ďalšieho pokynu, lebo išlo o bežné plnenie povinností. V uvedený deň navrhovateľovi svedok žiadne konkrétne pokyny na konkrétnu prácu nedával. Ďalej na otázku, či sa stávalo alebo nie, že by regály boli preplnené nad povolenú hranicu, uviedol, že toto sa nestávalo, ale boli určené služby cez víkendy, ktoré prekladali materiál a uvoľňovali regály, aby bolo možné vykladať materiál z ďalších vagónov. Pretože žeriav bol cez víkend pokazený, tak nemohol byť regál uvoľnený a pripravený na nakladanie ďalšieho materiálu. Na otázku, či deň pred úrazom v pondelok bol vykladaný materiál pod žeriavovou dráhou 7 a kto ho vykladal a či tam bol pristavený vagón a či dal takýto pokyn svedok, tento uviedol, že pokyn nedal, ale nespomína si nato presne, ale možné je, že v pondelok na tento regál pod dráhou 7 sa vykladal nejaký materiál a má taký dojem, že navrhovateľ tam materiál vykladal a bolo to už nad povolený rozsah limitu vykladania do regálov. Uviedol, že v predchádzajúci deň vedúci logistiky X. W. upozornil navrhovateľa, že prečo vyložil materiál, keď už to bolo vlastne nad rozsah limitu regálu. Ďalej na otázku, či svedok upozorňoval pracovníkov, že aj keď je vagón pristavený pod určitou žeriavovou dráhou, že tam sa vykladať materiál nebude, ale že bude premiestnený niekam inam, tak svedok uviedol, že napr. keď zavolal zákazník, že má záujem o určitý materiál, tak vtedy pracovníkov upozornil, aby nevykladali materiál, že tento bude premiestnený inam. Potvrdil, že je pravdou, že pracovníci mohli samy vykladať, keď bol pristavený vagón pod konkrétnou žeriavovou dráhou a to aj bez konkrétneho pokynu svedka, ale mali presne také isté školenia ako svedok a žiaden skúsený pracovník by nevykladal materiál z vagóna, keď už bol preplnený regál. Pracovníci samy prišli za svedkom ho na to upozorniť, že už je regál preplnený a dokonca v extrémnych prípadoch sa stalo aj to, že požadovali písomný príkaz s tým, že už to nie je bezpečné vykladať takýto materiál do regálov. Písomné príkazy nedával, ale materiál sa umiestnil na iné miesto. Bola tu možnosť aj taká, že by materiál bol uložený do prázdnych vagónov. U navrhovateľa sa nestalo predtým, že by vykladal tovar nad limit regálov a bol to veľmi snaživý pracovník a je predpoklad, že aj v tomto prípade chcel len dobre a prejavil svoju snahu, ale mal menšie skúsenosti. Vykladal štandardným postupom ale s tým, že materiál tam vyložený byť nemal, pretože už to bolo nad rozsah regálu. K úrazu došlo, keďže bolo nalomené prehnité drevo podložené pod týmto materiálom. Skúsený pracovník by si to bol možno všimol a podložil materiál vlastným drevom.

Podľa , ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Podľa , , , , zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedeného v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň 1/3 škody.

Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a), alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných. Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

Súd v konaní postupoval v zmysle , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Navrhovateľ v konaní žiadal, aby bolo určené, že za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi pracovným úrazom dňa 3.7.2007 zodpovedá v celom rozsahu odporca. Zodpovednosť odporcu ako zamestnávateľa navrhovateľa je upravená v a nasl. , podľa ktorých ustanovení zamestnávateľ zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom a predpokladom tejto zodpovednosti zamestnávateľa je existencia pracovnoprávneho vzťahu, vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, vznik škody za okolností uvedených v zákone a príčinná súvislosť medzi škodou a okolnosťami uvedenými v zákone. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ zodpovedá objektívne teda bez zreteľa na to, či porušil alebo neporušil nejakú právnu povinnosť alebo či škodu zavinil alebo nezavinil. V konaní mal súd nesporne preukázanú existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorá ani nebola sporná a bola preukázaná aj podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2007 a teda k pracovnému úrazu odporcu dňa 3.7.2007 došlo počas trvania pracovnoprávneho vzťahu. Ďalej v konaní bol nesporne preukázaný aj ďalší predpoklad zodpovednosti zamestnávateľa a to vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo priamej súvislosti s ním a to za okolností uvedených v zákone. Dňa 3.7.2007 odporca utrpel pracovný úraz pri plnení pracovných povinností tak, ako to bolo vyšpecifikované v samotnom návrhu a tieto skutočnosti nepopieral ani odporca a boli preukázané taktiež aj výpoveďami svedkov a vyplynuli aj zo znaleckého posudku, kde znalec presne špecifikoval, pri akej činnosti došlo k pracovnému úrazu. Tá skutočnosť, že u navrhovateľa došlo k poškodeniu zdravia, ako je pracovný úraz charakterizovaný v , bola preukázaná podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 28.5.2008 a vyplynula aj z pripojeného spisu Inšpektorátu práce Žilina. Poškodenie zdravia u navrhovateľa následkom pracovného úrazu, ktorý sa stal 3.7.2007 taktiež nebolo sporné medzi účastníkmi konania. V konaní mal súd preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi škodou a okolnosťami uvedenými v zákone, kde ani túto príčinnú súvislosť odporca nespochybňoval a taktiež bola preukázaná aj z predložených listinných dokladov, zo znaleckého posudku a z pripojeného spisu Inšpektorátu práce v Žiline. Na základe všetkých týchto skutočností je

nesporné, že sú splnené podmienky určenia zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, ktorý utrpel navrhovateľ ako zamestnanec v súlade s a nasl. .

Predmetom konania bolo preukázanie splnenia podmienok podľa a to či sú tu dané dôvody zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa celkom alebo z časti podľa ustanovenia , . V konaní súd nemal preukázané splnenie podmienok na zbavenie zodpovednosti sa zamestnávateľa za pracovný úraz a to ani celkom a ani z časti. Na základe výsledkov dokazovania a to najmä zo znaleckého posudku ako aj zo spisu Inšpektorátu práce a aj podľa výpovede svedkov bolo preukázané porušenie povinností zamestnávateľa. Znalec v záveroch svojho znaleckého posudku jednoznačne konštatuje a špecifikuje porušenia zamestnávateľa a to konkrétne konštatuje, že jednou z príčin vzniku úrazu bolo, že odporca porušil a ako aj a o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a presne špecifikuje, v čom tieto porušenia spočívali. Ďalej uvádzal, že odporca porušil a a cit. zákona a všetky tieto porušenia boli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom navrhovateľa. Ďalej zo strany odporcu došlo aj k porušeniu pracovného postupu Pp 23, čo je miestny predpis BOZP pre sklad Žilina a to konkrétne článok a . Taktiež znalec konštatoval porušenie bezpečnostného predpisu pri prevádzke a obsluhe ZZ článok 4.1 Pp 29. Tieto skutočnosti sú jednoznačne uvedené v odpovedi na druhú otázku v závere znaleckého posudku. V ďalšej časti znaleckého posudku v odpovedi na bod 4 v závere znalec taktiež konštatuje porušenie povinnosti odporcu ako zamestnávateľa a a , kde taktiež špecifikuje, v čom spočívalo toto porušenie. Na základe všetkých týchto skutočností možno konštatovať, že v žiadnom prípade neboli splnené podmienky, aby podľa sa odporca ako zamestnávateľ zbavil zodpovednosti celkom za pracovný úraz, ktorý utrpel navrhovateľ dňa 3.7.2007.

Súd zároveň vykonal dokazovanie aj na to, či sú splnené podmienky a to, či zamestnávateľ sa zbavil zodpovednosti sčasti za pracovný úraz navrhovateľa. Nebolo preukázané, že by jednou z príčin bolo, že by bol navrhovateľ pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok tak, ako to predpokladá a táto skutočnosť ani nebola tvrdená a vyplynula jednoznačne z vyjadrenia Nemocnice s poliklinikou Žilina na žiadosť Inšpektorátu práce Žilina o klasifikáciu pracovného úrazu, kde sa konštatuje, že navrhovateľovi bola odobratá krv na zistenie alkoholu a alkohol zistený nebol. Taktiež nebolo preukázané, že by bol navrhovateľ pod vplyvom omamných alebo psychotropných látok. Ďalším dôvodom na zbavenie sa čiastočnej zodpovednosti podľa je, ak postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody. V tejto súvislosti z protokolu Inšpektorátu práce zo dňa 4.9.2007 vyplýva, že bolo konštatované porušenie povinnosti samotným navrhovateľom nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z článku 90 a 91 STN 270143. Zároveň v tomto protokole sa konštatuje aj to, že navrhovateľ nedodržal miestny predpis BOZP Pp 23 a to konkrétne články a o ukladaní materiálu do regálov. Tieto skutočnosti boli nesporne preukázané a je zrejmé, že k pracovnému úrazu u navrhovateľa došlo pri ukladaní materiálu v rozpore s uvedenými článkami miestneho predpisu Pp 23. Súd ale konštatuje, že pri zbavení sa zodpovednosti podľa je potrebné kumulatívne splniť obidve podmienky a to nielen to, že postihnutý zamestnanec poruší právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale musí byť s nimi aj riadne a preukázateľne oboznámený. Na základe výsledkov dokazovania a to podľa listinných dokladov predložených samotným odporcom ako aj z výsluchu najmä svedka V. G. bolo preukázané, že navrhovateľ nebol riadne oboznámený s uvedeným predpisom Pp 23 a to najmä s článkami, ktoré presne špecifikujú podmienky ukladania materiálu do úložných miest. Tieto skutočnosti sú konštatované aj v znaleckom posudku v odpovedi na otázku 6 na strane 26 posudku, kde sa konštatuje, že výchovné podmienky odporca nesplnil v tom, že nepreškolil navrhovateľa a neoveril jeho vedomosti z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a presne sú špecifikované predpisy, s ktorými nebol navrhovateľ preukázateľne a riadne oboznámený a zaškolený. Na základe takýchto výsledkov dokazovania možno konštatovať, že nebolo preukázané splnenie podmienok na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi pri pracovnom úraze.

Ďalej súd vykonal dokazovanie aj na splnenie podmienok podľa tohto ustanovenia za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať také konanie, pri ktorom išlo len o bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika vykonávanej práce. Za ľahkomyseľné konanie sa považuje iba také nedbanlivostné konanie zamestnanca, pri ktorom zamestnanec vedel, že postupuje spôsobom, ktorý mu môže spôsobiť úraz, prípadne chorobu z povolania, a to najmä so zreteľom na to, že takýto postup nie je obvyklý u ostatných zamestnancov, pričom sa spoliehal, že k ujme na jeho zdraví nedôjde. Preto napr. za ľahkomyseľné konanie zamestnanca možno považovať iba také konanie, pri ktorom si zamestnanec vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu počína spôsobom, pri ktorom vedome podstupuje riziko hroziaceho poškodenia zdravia, a toto konanie je v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa.

Na základe takéhoto výkladu citovaného ustanovenia súd teda skúmal, či navrhovateľ pri pracovnom úraze si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania a konal ľahkomyseľne. Tá skutočnosť, že na pracovisku bolo bežné, že tovar sa vykladal aj nad stanovenú výšku jednotlivých regálov teda v rozpore s bezpečnostnými predpismi, bola preukázaná z výsluchu svedka G. W., ktorý uviedol, že takýto stav pretrvával počas dlhšej doby a boli s týmto oboznámení aj vedúci pracovníci a to či už na poradách vedenia prípadne priamo pri obhliadkach v skladoch. Zároveň tento svedok potvrdil, že nebol potrebný samostatný pokyn skladníkovi na vykladanie tovaru, ale vychádzalo sa z toho, že skladník má pridelenú určitú žeriavovú dráhu a keď bol pri nej pristavený vagón, tak bez ďalších pokynov skladník začal vykladať tento vagón. Tá skutočnosť, že tovar sa vykladal nad úroveň regálov, bola preukázaná aj z výpovede svedka X. W., ktorý potvrdil, že už deň predtým pod žeriavovou dráhou č. 7 bol tovar nad úrovňou regálov a tak dal pokyn, aby došlo k preloženiu tohto materiálu. Tento svedok uvádzal, že nehovoril so skladníkmi, ale informoval Q. S.. Tento svedok v jednej časti svojej výpovede uvádzal, že nehovoril so skladníkmi, ale informoval Q. S., že materiál je uložený nad úrovňou regálu a je potrebné ho preložiť a v ďalšej časti ale uvádzal, že upozornil navrhovateľa, že nesmie ukladať tovar nad úroveň regálu a to v dopoludňajších hodinách v deň, keď došlo k úrazu. Svedok Q. S. uvádzal, že X. W. nie v deň úrazu ale v predchádzajúci deň upozornil navrhovateľa, že prečo vyložil materiál, keď už to bolo vlastne nad rozsah limitu regálu. Je zrejmé, že tu sú rozpory vo výpovediach svedkov. Ďalší svedok X. Q. taktiež potvrdil, že keď bolo veľa materiálu, tak sa stávalo, že sa umiestňovalo aj nad úroveň regálu, ale len asi do výšky pol metra. Svedok B. Q., ktorý nastupoval v uvedený deň do poobedňajšej smeny, uvádzal, že v ten deň nedostal od nikoho žiadne pokyny a nastupoval do smeny s pánom Q., keďže pracovali dvaja predáci. Táto časť výpovede je zase v rozpore s výpoveďou svedka X. W., ktorý výslovne uviedol, že dal pokyn Q. S. a B. Q., aby došlo k preloženiu tohto materiálu. W. B. Q. vypovedal tak, že žeriavnik a súčasne viazač nemohol a nemal bez príkazu vykladať a umiestňovať tovar, ale robil to len na príkaz majstra. Napokon svedok Q. S. uvádzal, že bolo možné, aby bez ďalšieho pokynu predáka alebo iného pracovníka začal pracovník sám vykladať vagón, ktorý bol umiestnený pod konkrétnu žeriavovú dráhu a to bez akýchkoľvek ďalších priamych pokynov. Vo svojej výpovedi uvádzal, že pod žeriavovou dráhou 7 bol uložený ešte predchádzajúci deň pred úrazom materiál nad povolenú výšku, ale bolo to pár cm. Tento svedok výslovne uviedol, že navrhovateľovi povedal, aby vagóny nechal tak a ďalším pracovníkom dal pokyny, aby uvoľnili miesto pod žeriavovou dráhou č. 2 s tým, že vagón, ktorý bol umiestnený pod žeriavovou dráhou č. 7 sa premiestni a materiál sa bude vykladať pod žeriavovú dráhu č. 7. Tento svedok ale v zápisnici o podaní informácie pred Inšpektorátom práce Žilina uviedol, že s nastupujúcim majstrom pánom Q. sa dohodli, že vagón bude vyložený na žeriavovú dráhu č. 2. Svedok X. Q. vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že sa nevie vyjadriť k situácii na žeriavovej dráhe 7 a keď preberal službu, len sa oboznamoval s dokladmi, ale neuvádzal, že by tu bola dohoda alebo rozhovor s Q. S. o uložení predmetného materiálu. Ďalej Q. S. pred Inšpektorátom práce výslovne uviedol, že o tom, že sa vagón na 7. dráhu nebude vykladať, bol rozhodnutý už ráno, o tomto ale sa s postihnutým nerozprával, takže o tom nevedel. Tieto tvrdenia Q. S. pred inšpektorátom práce sú v rozpore s jeho výpoveďou na pojednávaní, kde uvádzal, že navrhovateľ výslovne povedal, aby vagóny nechal tak. Ďalší rozpor je aj v tom, že Milan Kasák na pojednávaní uvádzal, že materiál bol uložený možno len pár cm nad regál ešte v pondelok, ale v podaní vysvetlenia pred inšpektorátom práce uvádzal, že vznikla hromada na rampe, ktorá bola vyššia cca 2,5 m, čo je presahujúce 1m nad povolenú výšku. V ďalšej časti uviedol, že tento materiál bol naložený na hromade nad 1,5 m asi 2 týždne. Na základe zhodnotenia výpovedí svedkov mal teda súd preukázané, že bolo bežným postupom, keď bol vagón pristavený k určitej žeriavovej dráhe, tak pracovník bez ďalších pokynov začal vykladať tento tovar na určené miesto do regálov. Ďalej súd považoval za nesporne preukázané, že sa stávalo, že materiál sa ukladal nad výšku povolenú bezpečnostnými predpismi. Bolo to preukázané nielen z výpovede svedka Zdenka Slavíka, ale aj z výpovede svedkov X. W. a najmä Q. S., ktorí potvrdili, že uvedený regál pod žeriavovou dráhou č. 7

bol naplnený nad povolenú výšku ešte v predchádzajúci deň pred úrazom. Zároveň nebolo preukázané v konaní, že by bol navrhovateľovi ktorýmkoľvek pracovníkom daný pokyn, aby nevykladal tento tovar pod žeriavovú dráhu č. 7. Svedok Q. S. takýto pokyn nedal a jeho výpoveď, že dal pokyn navrhovateľovi, súd vyhodnotil ako účelovú vzhľadom na vyjadrenie tohto svedka pred inšpektorátom práce a taktiež súd konštatuje, že ani svedok X. W. nedal takýto pokyn navrhovateľovi vzhľadom na zrejmý rozpor medzi jeho výpoveďou a medzi výpoveďou svedka Q. S. o obsahu rozhovoru s navrhovateľom tak, ako je vyššie uvedené. S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti súd dospel k takému záveru, že neboli splnené podmienky a ani z týchto dôvodov nedošlo k zbaveniu sa sčasti zamestnávateľa zodpovednosti za pracovný úraz, ktorý utrpel navrhovateľ.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, že za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi pracovným úrazom dňa 3.7.2007 zodpovedá v celom rozsahu odporca.

Podľa o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnom skončení konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).