Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_B3-40P-190-2022.pdf
PDF · 95.37 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-40P/190/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka – C. D. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XXX, C., v konaní právne zastúpená: Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Poľnohospodárska 10, Bratislava, IČO: 36 858 510, otec – G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, A., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. II. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 300,- Eur mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého dieťaťa, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 18.10.2022. IV. Zročné výživné za obdobie od 18.10.2022 do 13.12.2023, spolu v sume 3.400,- Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 31.01.2024. V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neurčuje, zostáva na dohode rodičov. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava III dňa 07.11.2022, sa matka maloletého A. domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd upravil práva a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že by bol otec povinný platiť výživné na maloletého v sume 250,- Eur mesačne z dôvodu, že podľa informácií matky začal od 05.11.2022 pracovať na lodi v Nemecku a svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému si neplní, nezaujíma sa o neho.
2. Pred podaním návrhu vo veci samej navrhovateľka/matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd zveril maloletého A. do jej osobnej starostlivosti, určil otcovi vyživovaciu povinnosť v sume 250,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky a určil styk otca s maloletým tak, že by bol oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do nedele nepárneho týždňa do 18.00 hod., pričom otec si maloletého prevezme aj odovzdá matke v mieste jej bydliska.
3. Súd nariadil uznesením zo dňa 15.11.2022 neodkladné opatrenie, ktorým na návrh matky zo dňa 18.10.2022 zveril maloletého A. do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného v sume 100,- Eur mesačne, v zostávajúcej časti jej návrh zamietol.
4. Matka predložila súdu nasledovné listinné dôkazy: rodný list maloletého, potvrdenie o podmienečnom prepustení otca maloletého z výkonu trestu odňatia slobody.
5. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
6. Súd vypočul navrhovateľku/matku, oboznámil sa s vyjadreniami jej právneho zástupcu, správu a stanovisko kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov a dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam.
7. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
10. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
12. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
16. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
17. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.).
19. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn. 15CoP/62/2014, súd cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
20. Z rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. 3 Cdo 236/2018, v súvislosti s predmetom konania, vyplýva, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
21. Z výsluchu matky súd zistil, že sa v celom rozsahu sa pridržiava písomne podaného návrhu doručeného súdu dňa 18.10.2022. Zdôraznila, že kolízny opatrovník prešetril pomery v jej domácnosti a zaslal súdu správu dňa 08.12.2023 (č.l. 63). Náklady na maloletého matka uviedla nasledovné: strava 220,- Eur, poplatky v škôlke 120,- Eur, poplatky ZRPŠ 7,30 Eur, oblečenie a obuv 50,- Eur, lieky a vitamíny 30,- Eur, drogéria 40,- Eur, kurz anglického jazyka 16,60 Eur, plávanie 51,40 Eur, pohybový krúžok 10,- Eur, doprava/benzín 70,- Eur, výlety a voľnočasové aktivity 30,- Eur, knihy 30,- Eur. Matka je v kontakte so starou matkou zo strany otca, ktorá jej povedala, že otec maloletého nikde nepracuje, vyhodili ho z domu, rovnakú informáciu má aj od jeho bývalých kolegov. S otcom dieťaťa je v telefonickom kontakte a cez sociálne siete, má obdobie, že sa ozve častejšie, potom sa odmlčí, dieťa s ním odmieta komunikovať. Naposledy A. videl v marci asi na pol dňa, keď sa zastavil za mamou. Neplatí vôbec žiadne výživné, ani na základe nariadeného neodkladného opatrenia zo dňa 15.11.2022, v zmysle ktorého mal platiť 100- Eur mesačne. Z tohto dôvodu matka požiadala Fond náhradného výživného, ktorý jej sumu 100,- Eur platí od júla 2023. Navrhovateľka trvala na výživnom v sume 300,- Eur mesačne, pretože všetky náklady so starostlivosťou o dieťa znáša sama, rovnako sama zabezpečuje aj celú starostlivosť o maloletého. V zamestnaní dosahuje príjem priemerne 966,- Eur netto a musí zabezpečiť náklady na bývanie a chod celej domácnosti. Zročné výživné si uplatnila od podania návrhu dňa 18.10.2022 za mesiace november 2022 – jún 2023, t.j. za osem mesiacov vo výške 300,- Eur mesačne a za obdobie od júna 2023 do novembra 2023 vrátane vo výške 200,- Eur mesačne, pretože odvtedy jej už začal Fond náhradného výživného preplácať 100,- Eur na základe neodkladného opatrenia nariadeného súdom. Spolu si na zročnom výživnom uplatňuje sumu 3.400,- Eur, ktorú žiada zaplatiť do 31.01.2024. Niekedy jej stará matka dieťaťa zo strany otca prispeje malou finančnou čiastkou vo výške 50,- Eur na Vianoce a na narodeniny dieťaťa, otec si nespomenie ani na sviatok svojho syna.
22. Právny zástupca navrhovateľky vo svojom prednese na pojednávaní zdôraznil, že minimálna mzda je už viac ako 700,- Eur, a preto ak by mal otec len minimálnu snahu sa zamestnať, podľa dostupných informácii je otec zdravý, iba sa mu nechce pracovať, ale nič objektívne mu v tom nebráni, už len z tejto minimálnej mzdy by bol schopný zabezpečiť požadované výživné. Otec nemá iné vyživovacie povinnosti.
23. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov u oboch rodičov a pridržiaval sa záverov svojich správ zo dňa 28.11.2022 a 08.12.2023. Z obsahu správ vyplynulo, že rodičia maloletého už nežijú ako druh a družka od roku 2021. Matka býva v ubytovni pre zamestnancov nemocnice, ide o 3 - izbový byt, kde platí mesačné nájomné v sume 355,- Eur, ďalšie náklady matka uviedla paušál za telefón v sume 20,- Eur a 7,- Eur za internet. Maloletý A. je žiakom predškolskej triedy Materskej škôlky v Podunajských Biskupiciach, v rámci škôlky navštevuje anglický jazyk a športovo-pohybový krúžok, mimo škôlky sa venuje plávaniu v Plaveckej akadémii v Podunajských Biskupiciach. Maloletý je zdravý, prekonal bežné detské choroby. Počas rozhovoru maloletý vo vzťahu k otcovi neuviedol nič a vôbec na túto tému nereagoval. Komunikácia medzi rodičmi je zložitá, matka otcovi v styku s maloletým vôbec nebráni, ale maloletý už vzhľadom ku skutočnosti, že otec o neho nejaví riadny záujem, nechce už s otcom ani telefonovať. Matka pred kolíznym opatrovníkom navrhla zaviazať otca platením výživného v sume 300,- Eur a styk otca s maloletým ponechať ako neupravený na základe dohody rodičov, v jej prítomnosti. 24. Kolízny opatrovník požiadal dňa 16.11.2023 ÚPSVaR Košice o prešetrenie rodinných, bytových a sociálnych pomerov na strane otca. Dňa 06.12.2023 bola úradu doručená správa so záverom, že otec maloletého s úradom nespolupracoval, úrad sa pokúšal aj o neohlásené sociálne zisťovanie na strane otca, na bytovom dome však nebol zvonček označený jeho menom ani menom jeho matky, pani I. J.. Otec maloletého nereagoval na pozvánky a neodpovedal ani na telefonáty. 25. V danej veci je nesporné, že preukázaný priemerný čistý mesačný príjem matky predstavuje sumu 966,- Eur. Matka uhrádza všetky náklady spojené so zabezpečením starostlivosti o maloleté dieťa a osobnú starostlivosť. Súd uvedený výpočet nákladov uvedený matkou považuje za adekvátny, matka svoje náklady vydokladovala písomnými dôkazmi predloženými súdu.
26. Schopnosti rodiča predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Otec je podľa informácií matky nezamestnaný, istý čas pracoval v Nemecku. Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení konštatuje, že otec je schopný aj v zamestnaní dosahovať priemerný zárobok, prípadne si aj privyrobiť brigádnickou činnosťou. Otec má kapacitu (je zdravý, v produktívnom veku, býva v oblasti Košického kraja s množstvom pracovných ponúk na trhu práce), zabezpečiť si svojím zárobkom, hoci aj z viacerých zdrojov, také finančné prostriedky, ktoré by boli postačujúce na krytie súdom určeného výživného. Súdom určené výživné, ktoré je súladné s návrhom kolízneho opatrovníka vo výške 300,- Eur na maloletého A., je adekvátnym výživným, ktoré zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí. Súd vychádzal zo zásady, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými potrebami povinného rodiča, reálne možnosti a schopnosti povinného otca, pre ktorého je maloletý A. jedinou vyživovacou povinnosťou, dovoľuje súdu vychádzať zo zásady potencionality príjmov otca, ktorý by si mal nájsť riadne platenú prácu, prípadne aj brigádu tak, aby mal dostatok finančných zdrojov na platenie výživného. Rovnaký záver vyplýva aj z citovaného rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. 3 Cdo 236/2018, zaoberajúcim sa uplatňovaním princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné. Súd preto určil vyživovaciu povinnosť otca v sume 300,- Eur. Takto určená suma sa súdu vzhľadom na pomery oboch rodičov, ich zárobkové schopnosti a možnosti, ako i na odôvodnené potreby maloletých detí, zdá primeraná. 27. Zročné výživné za obdobie od 18.10.2022 do 13.12.2023 (deň vyhlásenia rozsudku), od 18.10.2022 do 01.07.2023, každý mesiac v sume 300,- Eur, pretože otec matke neplatil žiadne výživné, od 01.07.2023 do 13.12.2023 v sume 200,- Eur, pretože vo výške 100,- Eur mesačne matke uhrádza výživné na základe nariadeného neodkladného opatrenia Fond náhradného výživného od 01.07.2023; spolu v sume 3.400,- Eur, súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky do 31.01.2024.
28. V časti úpravy styku súd styk otca s maloletým neurčil, ponechal ho na dohode rodičov. V konaní bolo preukázané, že matka nebráni maloletému v stretávaní sa s otcom, otec však bohužiaľ nejaví o stretnutia žiadny reálny záujem.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.