Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-314-2011.pdf
PDF · 72.01 KB
No categories available
8Co/314/2011
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: V. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. T. Q., advokátom so sídlom S., ul. T. č. XX, proti odporcom: 1/ F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. XXX, 2/ J. F., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., ul. A. č. XX (právna nástupkyňa po nebohej T. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom F. č. XXX), zastúpená splnomocneným zástupcom F. B., bytom F., ul. S. č. XXX, 3/ T. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom MUDr. R. B., bytom S., ul. Q. č. XXXX/X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17C/159/2004-278 zo dňa 6. júla 2011, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením č. k. 17C/159/2004-278 zo dňa 06. 07. 2011 Okresný súd v Žiline nezastavil konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parc. KN-C č. 3271/25 - trvalé trávnaté porasty o výmere 480 m2, KN-C č. 3271/26 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2, KN-C č. 3271/37 - orná pôda o výmere 86 m2 v kat. úz. A., zapísaných na LV č. 4210.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že odporcovia v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, po tom ako navrhovateľ zobral svoj návrh v celom rozsahu späť, vyjadrili svoj nesúhlas so zastavením konania, s ktorým sa okresný súd stotožnil. Mal za to, že nemožno spravodlivo žiadať od ostatných podielových spoluvlastníkov, aby napriek svojmu nesúhlasu zotrvávali v spoločenstve podielových spoluvlastníkov hlavne s prihliadnutím na tú skutočnosť, že navrhovateľka má na nehnuteľnostiach postavený rodinný dom a sčasti má pozemky ohradené, čo bráni riadnemu užívaniu sporných nehnuteľností ostatným spoluvlastníkom. Prvostupňový súd teda dospel k záveru, že nie je možné zastaviť konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, začaté na návrh jedného z podielových spoluvlastníkov v dôsledku späťvzatia návrhu týmto spoluvlastníkom, ak iný spoluvlastník trvá na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Preto ak dôjde k späťvzatiu návrhu tým účastníkom, na návrh ktorého bolo konanie začaté, potom pokiaľ čo i len jeden z ostatných spoluvlastníkov trvá na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, je jeho právny záujem na pokračovaní v konaní nepochybne vážnym dôvodom nesúhlasu so späťvzatím návrhu (§ 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“). Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách tak postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu navrhovateľa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je uplatnené rovnaké právo odporcu, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V prípade takéhoto návrhu (t. j. návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ) treba navrhovateľom v zmysle ust. § 96 O. s. p. rozumieť nielen navrhovateľa, ale aj odporcu. Z tohto dôvodu sa k účinnosti späťvzatia návrhu vyžaduje vždy súhlas odporcu, a to aj v prípade, že k späťvzatiu došlo prv než začalo konanie.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu podala navrhovateľka, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že konanie vedené na Okresnom súde pod sp. zn. 17C/159/2004 zastaví.
Prvostupňovému súdu vytýkala nesprávne právne posúdenie veci. Mala za to, že prvostupňový súd v dôsledku jej dispozičného úkonu, ktorým zobrala návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, mal konanie zastaviť. Postup odporcov označila za špekulatívny, pretože pokiaľ neurobila úkon smerujúci k späťvzatiu návrhu nemali záujem o vyporiadanie sporných nehnuteľností. Až po späťvzatí návrhu odporcovia svoj návrh zmenili. Na preukázanie uvedenej skutočnosti poukázala na korešpondenciu medzi účastníkmi konania o dohadovaní termínu, kedy by malo dôjsť k rokovaniu o mimosúdnej dohode. Aj na pojednávaní dňa 04. 01. 2007 odporcovia uviedli, že majú záujem o mimosúdne vyriešenie celej záležitosti. Navrhovateľka preto uskutočnila dispozičný úkon a vzala návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že odporcovia prejavovali snahu o mimosúdne vyriešenie celej záležitosti uzavretím mimosúdnej dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Podkladom dohody by bol znalecký posudok, podľa ktorého nie je možné reálne rozdelenie sporných nehnuteľností podľa spoluvlastníckych podielov medzi účastníkmi konania a do úvahy tak prichádza prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľke a jej povinnosť náhrady odporcom ako ostatným spoluvlastníkom vo výške všeobecnej hodnoty podielu na sporných parcelách, určenej znaleckým posudkom.
Odporca 3/ v podanom vyjadrení prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
Poprel pritom to, že by zo strany odporcov sa jednalo o špekulatívne konanie, keď nesúhlasili so zastavením konania. Odporcovia mali úprimnú snahu o mimosúdnu dohodu v prejednávanej veci ešte pred začatím súdneho konania. Na preukázanie uvedenej skutočnosti tiež poukázal na korešpondenciu medzi účastníkmi konania a priebeh samotných rokovaní. Na rokovaní o návrhu odporcov o vyriešenie celej záležitosti k dohode nedošlo pre nesúhlas navrhovateľky a jej manžela. Tieto skutočnosti splnomocnený zástupca navrhovateľky v odvolaní zamlčal. Pre odporcov je pritom neprijateľný návrh navrhovateľky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe ktorého by mali nehnuteľnosti pripadnúť do jej výlučného vlastníctva, a to z dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, sa dajú rozdeliť. Možnosť na spravodlivú mimosúdnu dohodu ešte pred začatím súdneho konania navrhovateľka nevyužila zo špekulatívnych dôvodov. Preto treba oprávnene pochybovať o jej ochote na mimosúdnu dohodu v súčasnosti okrem iného aj preto, lebo v dôvodoch na nepokračovanie v konaní uvádza svoj úmysel na takú dohodu s odporcami, ktorej podklad vychádza z nedeliteľnosti žalovaných nehnuteľností, čo je v priamom rozpore s realitou.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, tak ako sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu možno nesúhlas odporcov so zastavením konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že nechcú zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve považovať za vážny dôvod, pre ktorý by nemal súd konanie zastaviť. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci išlo o konanie, ktoré mohlo začať na návrh ktoréhokoľvek z podielových spoluvlastníkov a súd mohol rozhodnúť aj inak ako bolo žiadané, bolo by tiež neúčelné (nehospodárne), aby súd konanie zastavoval a vzápätí by musel podať návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva iný z podielových spoluvlastníkov.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .