Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4C-106-2010.pdf
PDF · 170.38 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/106/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa: K. M., Q.. Z., H.. XX.X.XXXX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Janou Ftorkovou, so sídlom Vojtecha Spanyola 1A, 010 08 Žilina, proti odporcovi: doem, s.r.o., so sídlom Komenského 31, 010 01 Žilina, IČO:36395480, právne zastúpenému JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom Jána Milca 11, 010 010 Žilina, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke odporcom dňa 19.3.2010, j e n e p l a t n é . Pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom naďalej t r v á .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 452,93 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.05.2010 domáhala rozhodnutia, ktorým by bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 19.3.2010 je neplatné a pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom naďalej trvá. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 1.6.2007 uzatvorila s odporcom pracovnú zmluvu na dobu určitú. Dňa 2.6.2007 uzatvorili účastníci konania dohodu o zmene pracovnej zmluvy a dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 1.6.2007 bol založený pracovný pomer na dobu neurčitú. Dňa 19.3.2010 odporca ústne oznámil navrhovateľke, že s ňou chce ukončiť pracovný pomer ihneď, s čím navrhovateľka nesúhlasila. Následne navrhovateľka navrhla odporcovi, že je ochotná ukončiť s ním pracovný pomer dohodou k 31.05.2010 z dôvodu, že potom navrhovateľke vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti po odpracovaní troch rokov v pracovnom pomere. Odporca s týmto návrhom nesúhlasil a dňa 19.3.2010 doručil navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ako dôvod skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením navrhovateľ uviedol nevykonanie práce nariadenej navrhovateľke jej nadriadeným ešte dňa 15.2.2010, a to viesť skladové karty. Navrhovateľka si však nie je vedomá, že plnením svojich pracovných povinností závažne porušila pracovnú disciplínu, pretože nebola upozornená odporcom o prvom termíne vedenia skladových kariet do 10.3.2010. Naopak odporca uviedol, že vedenie skladových kariet je možné vykonať priebežne bez časového obmedzenia, pričom táto povinnosť navrhovateľke nevyplýva ani z pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2007, ani zo žiadneho interného predpisu (napríklad náplne práce, organizačného poriadku zamestnávateľa, ktorý odporca nevedie). Odporkyňa je presvedčená, že konanie navrhovateľky uvedené ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru v rozhodnutí odporcu zo dňa 19.3.2010 v žiadnom prípade nedosahuje stupeň porušenia pracovnej disciplíny zakladajúci okamžité skončenie pracovného pomeru tak, ako to predpokladá Zákonník práce.
Navrhovateľka k návrhu na začatie konania pripojila nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:
Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.6.2007 medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľkou ako zamestnancom súd zistil, že pracovný pomer medzi účastníkmi zmluvy vznikol dňom 1.6.2007 a bol dohodnutý na dobu určitú do 1.6.2008. Podľa bodu 2) pracovnej zmluvy bola navrhovateľka prijatá na vykonávanie práce predavača, ktorého náplňou bolo vykonávať predaj tovaru, viesť evidenciu predpísanú zamestnávateľom, vykonávať práce podľa pokynov nadriadeného, pričom presnejší popis práce mal byť charakterizovaný v pracovnej náplne zamestnanca. Pracovná náplň nie je súčasťou pracovnej zmluvy, zamestnanec však jej prevzatie potvrdí svojím podpisom na vyhotovení určenom pre zamestnávateľa. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté v bode 3) pracovnej zmluvy na adrese Žilina, Komenského 31. Podľa bodu 10) pracovnej zmluvy zamestnanec je povinný vykonávať dojednanú prácu v tejto zmluve osobne a plniť pokyny nadriadených zamestnancov vydané v súlade s právnymi predpismi a dodržiavať pracovnú disciplínu. Podľa bodu 11) pracovnej zmluvy vykonávať práce iného druhu alebo v inom mieste, než boli dojednané v tejto zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne v prípadoch uvedených v § 55 Zákonníka práce. Zamestnanec vopred dáva súhlas so zmenou dojednaných pracovných podmienok, avšak s prihliadnutím na jeho pracovné zaradenie, kvalifikáciu a možnosti dochádzania na miesto výkonu práce.
Z dohody o zmene pracovnej zmluvy - dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 1.6.2007 uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 1.6.2008 súd zistil, že zmena pracovnej zmluvy sa týkala dojednania pracovného pomeru na dobu neurčitú, čím sa zmenil bod 8) pracovnej zmluvy.
Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (č. l. 8) zo dňa 19.3.2010 súd zistil, že odporca s navrhovateľkou skončil pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru, ktoré odôvodnil nasledovne:
„Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2007 vykonávate prácu na pozícii predavač. Podľa zápisu z porady konanej dňa 10.3.2010 v bode č. 24 ste boli opätovne upozornená, že ste nevykonali vám nariadenú prácu vašim nadriadeným o vedení skladových kariet ešte zo dňa 15.2.2010. Uvedenú prácu ste do dnešného dňa nevykonali. Vaše správanie považujem za opätovné závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na základe vyššie uvedených dôvodov s Vami okamžite končím pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. d) ZP.“
Z „potvrdenia“ uvedeného na okamžitom skončení pracovného pomeru daného odporcom navrhovateľke zo dňa 19.3.2010 súd zistil, že svedkovia uvedení na okamžitom skončení pracovného pomeru, a to E. E., N. B. a A. O. potvrdili, že zamestnankyňa odmietla prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 31.5.2010, ktorým žiadal návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietnuť. Odporca predložil k vyjadreniu k návrhu na začatie konania zoznam stavu zásob k 19.3.2010, daňový doklad - faktúru číslo 11001265, dodací list k faktúre číslo: FV10064, skladovú prevodku PRV10060 a pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 8.1.2008. Odporca poprel tvrdenie navrhovateľky, že táto navrhla odporcovi, že je ochotná s ním ukončiť pracovný pomer dohodou. Zotrval na dôvode uvedenom v okamžitom skončení pracovného pomeru, pretože je nesporné, že navrhovateľka nevykonala práce, ktoré bola povinná vykonať podľa pracovnej zmluvy a ktoré jej nariadil nadriadený navrhovateľky, a to povinnosť viesť skladové karty podľa zápisu z porady konanej dňa 15.2.2010, na nesplnenie ktorej povinnosti bola upozornená v zápise z porady zo dňa 10.3. 2010. Navrhovateľka bolo výslovne upozornená odporcom na povinnosť viesť skladové karty. Samotná navrhovateľka uviedla, že mala viesť skladové karty priebežne, bez časového obmedzenia, pričom viesť skladové karty priebežné znamená viesť ich bezodkladne tak, ako dochádza k prírastkom a úbytkom jednotlivých položiek. Uvedená povinnosť navrhovateľky vyplýva z bodu 2) pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2007, v ktorej je dohodnutý druh práce predavač - predaj tovaru, vedenie evidencie predpísanej zamestnávateľom, vykonávanie práce podľa pokynov nadriadeného. Toto závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou jednoznačne dosahuje taký stupeň porušenia pracovnej disciplíny, ktoré je dostatočným dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru tak, ako to predpokladá Zákonník práce, keďže bez presnej evidencie skladových kariet nie je možné zabezpečiť ochranu majetku podnikateľa, ani presné vedenie účtovníctva v zmysle platných predpisov. Ďalej odporca vo vyjadrení k návrhu na začatie konania poukazuje na konanie navrhovateľky, ktorá voči odporcovi používa „neobvyklé“ metódy, napríklad odmietla prevziať okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 19.3.2010, ktoré konanie komentovala slovami, že: „aj ak sa hodím na PN a nič nepodpíšem“. Listom zo dňa 31.3.2010 „Mimosúdna dohoda a vyrovnanie“ požiadala neurčitým a nezrozumiteľným spôsobom o mimosúdnu dohodu a vyrovnanie, pričom neuviedla, čo má byť podľa nej obsahom dohody. Následne dňa 26.4.2010 bolo odporcovi doručené oznámenie navrhovateľky, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Odporca uviedol v liste zo dňa 27.4.2010 adresovanom navrhovateľke, že jej požiadavka na ďalšie zamestnávanie je neopodstatnená. Navrhovateľka tiež dala neodôvodnený podnet na inšpektorát práce. Odporca predkladá súdu skladovú kartu vyhotovenú 15.3.2010 navrhovateľkou, kód C500058, súpis stavu zásob k 19.3.2010, strana 1-16, podľa ktorého je zrejmý počet kusov skladových kariet, ktoré mala navrhovateľka vyhotoviť v sklade predajňa, ktorý jej bol pridelený na vypracovanie skladových kariet. Počet celkového množstva skladových kariet, ktoré mala navrhovateľka vyhotoviť, bol ku dňu 19.3.2010 546 kusov, z ktorého počtu urobila navrhovateľka len 82 kusov, t. j. len 15 % z celkového množstva. Navrhovateľka začala robiť skladové karty až po porade z 10.3.2010, kde jej bolo opätovne vytknuté, že nevedie skladové karty. Na objasnenie systému vedenia skladových kariet odporca vysvetlil postup, ktorý spočíval v tom, že po naskladnení tovaru na sklad navrhovateľka podpisovala dodací list v kolónke „vyskladnil“ a skladovú prevodku na sklad - predajňa v kolónke „naskladnil“. Po naskladnení bola navrhovateľka povinná vystaviť skladové karty naskladneného tovaru tak, ako to mala uložené v pracovnej zmluve, na ktorú povinnosť ju upozornil aj konateľ odporcu. Skutočnosť, že navrhovateľka nevedie skladové karty, zistil odporca pri inventarizácii za rok 2009, pri ktorej boli aj zamestnanci B. N., pracovník obchodného oddelenia a E. E., ekonomická riaditeľka. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby šlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom možno preto považovať aj opakované porušenie povinnosti vedenia skladových kariet žalobkyňou. Odporca je malým zamestnávateľom, preto pokyny na vedenie skladových kariet dával samotný konateľ spoločnosti, ktorý je oprávnený konať za spoločnosť vo všetkých veciach. Z tvrdení navrhovateľky je zrejmé, že jej nie sú známe povinnosti z pracovno-právnych vzťahov a že znižuje význam ich neplnenia. Odporca však musí vynaložiť v čase krízy nadpriemerné úsilie, aby udržal chod spoločnosti a presná evidencia je podmienkou pre správne rozhodovanie. Odporca si uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia.
Súd vo veci vykonal v dňoch 28.1.2011, 6.5.2011, 23.5.2011, 30.9.2011 pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, konateľov odporcu G. M. a M. M., výsluchom svedkov E. E., A. O. a B. N., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, a to najmä pracovnou zmluvou zo dňa 1.6.2007 v znení jej dodatku č 1. zo dňa 1.6.2008, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 19.3.2010, zápismi z porád zo dňa 15.2.2010 a 10.3.2010, skladovými kartami, ďalšími listinnými dôkazmi a celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka na pojednávaniach zotrvala v celom rozsahu na návrhu na začatie konania.
Na pojednávaní konanom dňa 28.1.2011 navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázala na to, že k vyhotoveniu pracovnej náplne zo strany odporcu, ktorá by následne bola doručená navrhovateľke, nedošlo. Potvrdila, že jej bolo dňa 19.3.2010 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom navrhovateľka, ktorá nemá právne znalosti, toto odmietla prevziať. Nespochybňuje však, že jej okamžité skončenie doručené bolo. Potom, ako bolo navrhovateľke listom zo dňa 19.3.2010 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, navrhovateľka na tento list reagovala listom zo dňa 31.3.2010, v ktorom navrhla mimosúdnu dohodu a vyrovnanie. Požiadala listom zo dňa 22.4.2010 odporcu o prideľovanie práce a oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Od tohto dátumu si navrhovateľka bude uplatňovať mzdové nároky v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, ktoré si zatiaľ v konaní neuplatnila. Navrhovateľka nesúhlasí s tým, že sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny spôsobom, ako je to uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. Z vyjadrenia odporcu nevyplýva, ktorým nadriadeným pracovníkom mal byť navrhovateľke daný konkrétny príkaz, ktorý navrhovateľka mala splniť. Navrhovateľka podľa pracovnej zmluvy viedla celý čas, až do skončenia pracovného pomeru, predpísanú evidenciu. Pokiaľ jej aj bola uložená úloha jedným z konateľov obchodnej spoločnosti, aby viedla skladové karty, táto úloha nebola daná navrhovateľke v rámci pracovnej náplne, lebo nebola skladníčka, ale predavačka. Napriek tomu túto úlohu priebežne plnila tak, ako jej ju konateľ spoločnosti uložil, teda ako vládala popri plnení svojich pracovných
povinnostiach z pracovnej zmluvy na pracovnej pozícii predavačky. Navrhovateľka bola zároveň aj odmeňovaná ako predavačka a jej mzdové pracovné zatriedenie bolo ovplyvňované i pracovnými výkonmi, teda skutočnými tržbami, preto navrhovateľka mala záujem predovšetkým na tom, aby predala, aby si plnila svoje pracovné povinnosti ako predavačka a v prípade, že v predajni nebol zákazník, alebo bol v predajni iný možný pracovník, ktorý by ju mohol zastúpiť, v takých prípadoch zišla dole do skladu a vypisovala skladové karty na jednotlivé druhy tovarov, ktorých druhov bolo 546, pričom v každom druhu tovaru mohlo byť 500 aj viac jednotlivých druhov tovaru. Nebolo možné, aby navrhovateľka splnila túto úlohu v krátkom čase. Navrhovateľka mala vlastne túto úlohu splniť priebežne, teda bez obmedzenia časovým termínom V pracovnej náplni navrhovateľky však vôbec nebolo viesť skladové hospodárstvo a už vôbec nebola povinná viesť skladové karty. Nikdy dovtedy sa skladové karty u odporcu neviedli. Navrhovateľka vykonávala všetky úkony predavačky s registračnou pokladňou, ktorá bola napojená na skladové hospodárstvo on-line systémom s využívaním programu, ktorý priamo pri predaji tovaru v sklade zaznamenal úbytok daného tovaru. Odporca mal teda dostatočný prehľad z programového systému, aká je skladová zásoba, aký je pohyb tovaru v sklade.
Navrhovateľka uviedla, že od 1.6. 2007 nastúpila do pracovného pomeru u odporcu, bola zaradená na pracovnú pozíciu predavačky, pričom bola jedinou predavačkou v predajni. Pracovnú dobu mala od 7:30 hod. do 16:30 hod., obedňajšiu prestávku od 11:30 hod. do 12:00 hod. Počas obedňajšej prestávky predajňa nebola zatvorená, navrhovateľku zastupovala konateľka alebo iný pracovník, ktorý sa nachádzal v predajni. Pokiaľ má navrhovateľka v bode 2) pracovnej zmluvy uvedené, že má viesť evidenciu predpísanú zamestnávateľom, vykonávať práce podľa pokynov nadriadeného, navrhovateľka mala vlastne predávať tovar na predajni, preberať tovar od dodávateľov a kontrolovať jeho množstvo, mala vykonávať denné uzávierky, zapisovať do knihy pokladnice a odovzdávať tržby. Tovar na predajni preberala priamo od dodávateľov, potom ho preniesla do zadnej časti do miestnosti za predajňou, kde ho vybalila a uložila ho do skladu v pivničných priestoroch. Vtedy ju počas neprítomnosti v predajni zastupovala buď konateľka, alebo ďalšia kolegyňa A. O.. Konateľ spoločnosti zadal navrhovateľke niekedy v polovici februára 2010 úlohu vyhotoviť skladové karty, pričom jej takú úlohu predtým nikdy nezadal a takáto evidencia sa nikdy neviedla. Skladové karty mala vyhotoviť počas plnej prevádzky predajne a nebolo jej povedané, že má stráviť celý deň v sklade a tiež jej nebolo určené časové obmedzenie, dokedy má karty vyhotoviť. Už v marci jej bolo vytknuté, že karty nevyhotovila. Toto však nebolo možné urobiť v predajni, kde sa nachádzalo 546 druhov tovaru. Dňa 19.3.2010 nemala vyhotovených z 546 položiek asi 20 položiek, teda nie je pravdou, že by mala hotových len 15 % skladových kariet, ako tvrdil odporca. Podľa názoru navrhovateľky vyhotovovanie kariet aj tak nemalo žiadny efekt, pretože podľa skladovej karty sa nedalo zistiť, koľko tovaru je na sklade. Potom, ako dostala túto úlohu od odporcu, doslova musela vykonať fyzickú inventúru - kompletnú inventarizáciu, ktorá sa vzťahovala k počtu 546 druhov tovaru, čo za taký krátky čas nebolo možné. Na skladovú kartu následne mala dopísať tovar, ktorý prišiel na predajňu, prípadne zo skladovej karty mala odpísať predaný tovar, čo však urobiť nemohla, kým skladová karta vyhotovená nebola. V predajni uskutočnila počas dňa asi desať predajov, niekedy menej. Niekedy obslúžila len dvoch - troch zákazníkov, niekedy to bolo aj viac ako desať. Nevie však uviesť, koľko bolo v predajni zákazníkov v období od januára do marca 2010, lebo v tomto období bola dole v sklade.
Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka mala dosť časového priestoru na vyhotovenie skladových kariet, ale tento využívala v rozpore so svojimi pracovnými úlohami. V jej reálnych možnostiach bolo skladové karty vypísať. Vždy ju zastupovala konateľka odporcu, ktorá bez problémov zvládala práce vykonávané navrhovateľkou. Časový priestor teda navrhovateľke poskytnutý bol. Navrhovateľka však závažným spôsobom porušovala pracovnú disciplínu, keď bolo v marci zistené, že nie je vyhotovená ešte ani jedna skladová karta, jediným východiskom bolo s ňou okamžite skončiť pracovný pomer.
Konateľka odporcu na pojednávaní uviedla, že v súčasnosti pracuje na pracovnej pozícii navrhovateľky ona, nového zamestnanca neprijali, nakoľko to nebolo potrebné, keďže prídu traja alebo štyria zákazníci za denne. Nadriadenými pracovníkmi navrhovateľky bola ona a jej syn M. M.. Skutočnosť, že navrhovateľka nevedie skladové karty, zistili 9.3.2010.
Na pojednávaní konanom dňa 6.5.2011 odporca uviedol, že z celkového počtu skladových kariet 546 vyhotovila navrhovateľka len 72, a to až po dátume 11.3.2010, teda až po porade, kedy jej bolo vytknuté,
že neplní pokyny a nevedie predpísanú evidenciu. 10 kariet bolo pritom vyhotovených len tak, že bol vypísaný názov karty a nie sú vypísané stavy tovaru, teda karty sú prázdne.
Na pojednávaní konanom dňa 23.5.2011 bol vykonaný výsluch konateľa odporcu M. M., ktorý uviedol, že navrhovateľka mala na starosti predajňu, teda mala predávať tovar na predajni, pričom súčasťou predajne bol aj príručný sklad. Ponúkala zákazníkom tovar, malo ho vedieť doporučiť, predať, zaúčtovať, prijať peniaze, vystaviť pokladničný doklad, mala si z tohto príručného skladu zásobovať predajňu, alebo prekladať veci do regálov, ktoré sú v predajni, (pretože v predajni je iba časť tohto sortimentu) a mala viesť celú evidenciu, ktorá súvisela s predajňou a skladom, teda so všetkými zásobami, ktoré mala na starosti a za ktoré mala zodpovednosť. Spoločnosť odporcu bola založená v roku 2000, predajňa začala svoju prevádzku od roku 2004. Predtým viedli skladové karty v počítači, neskôr na začiatku roku 2010 pristúpili k rozhodnutiu, že budú viesť karty fyzicky aj na tých miestach, kde sú veci uskladnené. Prinútili ich k tomu nejaké nezrovnalosti v inventúre a tiež z dôvodu, aby o všetkých veciach, ktoré sú na tom - ktorom mieste uskladnené, mali prehľad, keďže ich servisní pracovníci si niekedy berú určitý materiál vo väčšom množstve, keď idú na montáž, a to práve z toho skladu, ktorý je príručným skladom pri predajni, resp. je jej súčasťou. Materiál používajú pri montážach trvajúcich viac dní, niekedy aj viac ako týždeň, teda dlhšiu dobu trvá, kým sa tento materiál vyúčtuje potom, ako prídu z montáže. Materiál sa pred montážou zaznačuje u odporcu len do interného dodacieho listu, teda nerobí sa prevodka na zákazníka, pretože nie je známe, ktorý materiál a v akom množstve sa u zákazníka použije. Internú evidenciu pre montážnikov robila navrhovateľka, ktorá napísala interný dodací list, do ktorého uviedla, aký materiál si montážnici so sebou zobrali, aby mala doklad na to, že tieto veci zo skladu vydala a aby jej v sklade nechýbali. Po návrate z montáže jej montážnici vrátili nepoužitý materiál a na základe takéhoto faktického stavu navrhovateľka vypísala skutočný dodací list pre zákazníka. Interná prevodka sa následne zrušila a vyhotovila sa skutočná prevodka podľa použitého materiálu. Pri predaji tovaru a evidencii skladového hospodárstva sa u odporcu používa systém Money S3.
Právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na podstatu softvéru Money S3, ktorý podporuje vedenie neobmedzeného množstva skladov, ktoré je možné ďalej deliť na skladové skupiny, umožňujúce rýchlu orientáciu v často rozsiahlych zoznamoch tovaru. Jednoduchý prevod skladových kariet medzi skladmi potom umožňuje aparát kmeňových kariet, pričom navrhovateľka v súlade s pracovnou zmluvou práve s týmto programom pracovala a riadne viedla evidenciu tovaru, z ktorej boli zrejmé i úbytky tovaru. Zároveň viedla internú evidenciu dočasne vydaného tovaru montážnikom. Prechodný úbytok bol zaznamenaný na dočasnom dodacom liste, ktorý ostával u nej, montážnici si vzali tovar spolu s kópiou dodacieho listu a po príchode montážnikov sa zaznamenalo, čo z prevzatého tovaru vrátili naspäť a to, čo použili, išlo na fakturáciu.
Konateľ odporcu uviedol, že pokyn vyhotoviť skladové karty dostala navrhovateľka ústne od neho v januári 2010. Bolo jej vysvetlené, ako chcú viesť skladové karty pri jednotlivých položkách, a bolo jej povedané, že to treba spraviť urýchlene a že sa má tomu prioritne venovať. Namiesto navrhovateľky mala vykonávať prácu na pracovnej pozícii predavač, na ktorú pozíciu bola navrhovateľka zaradená podľa pracovnej zmluvy, konateľka pani M., tiež pani O., ktorá aj v minulosti navrhovateľku zastupovala. Dňa 15.2.2010 bola zvolaná porada za účelom, aby navrhovateľke bolo povedané, že tieto skladové karty má vyhotoviť, pretože v januári dostala tento pokyn ústne a neurobila to. Po dvoch týždňoch alebo po mesiaci prišli na to, že navrhovateľka vôbec neplní príkaz a bol to jeden z dôvodov, pre ktorý zvolali poradu dňa 10.3.2010, aby mali zápis, že navrhovateľka si úlohu neplní. V zápise z porady bolo písomne uvedené, že to má robiť. Pokiaľ je v zápise z porady zo dňa 15.2.2010 (č.l. 58) uvedená táto úloha až pod bodom 5., a to jednou vetou: „Skladová karta každého druhu tovaru v dolnom sklade predajňa (S. M.)“ a v zápise z porady zo dňa 10.3.2010 je až pod posledným bodom 24. uvedené: „Skladové karty v sklade predajňa nie sú dokončené - treba dokončiť (S.D.)“, nemá význam, pod ktorým bodom sú úlohy uvedené, všetky body majú rovnakú dôležitosť. Pokiaľ v zápise z porád nie je uložená úloha navrhovateľka s konkrétnym termínom, tento pokyn bol daný navrhovateľke ústne. V predajni boli okrem skladov pri predajni aj sklad náhradných dielov a filtrov a sklad kompresorov. Systém v týchto skladoch je však úplne iný, ako v sklade predajne. Napríklad v sklade kompresorov je každý kus vedený pod výrobným číslom a keď sa niečo z tohto skladu berie, hneď sa to účtuje, teda hneď sa vystavuje faktúra a dodací list priamo na zákazníka, alebo prevodka do skladu predajne. Taktiež v sklade náhradných dielov a filtrov je ten istý pracovný postup, teda keď si servisný pracovník niečo odtiaľ berie - väčšinou tri až štyri kusy, hneď na druhý deň sa to účtuje. Jedná sa o jednodňové akcie.
Nie je tam väčšie množstvo sortimentu. V sklade predajne však bolo vyše 500 položiek tovaru, pričom v predajni bolo len 150, resp. 200 druhov tovaru
Navrhovateľka uviedla, že potom ako servisní technici prišli z montáže, ona bola povinná odpísať z interného dodacieho listu tovar, ktorý vrátili a nepoužili, a na tovar, ktorý použili, spisovala dodací list tohto tovaru. Príkaz od konateľa odporcu jej bol daný na porade konanej dňa 15.2.2010 tak, že má urobiť evidenciu skladových kariet. Termín jej zadaný nebol a keď sa pýtala odporcu, ako má tieto karty vyhotovovať, povedal jej, že priebežne. Následne jej kolegyňa A. O. vytlačila z počítača skladové karty, navrhovateľka išla dole do skladu a musela vlastne vykonávať fyzickú inventúru, keďže všetko spočítavala a zaznamenávala na skladové karty, a to katalógové číslo tovaru, popis tovaru a jeho množstvo. Do porady, ktorá sa konala 10.3.2010, navrhovateľka vyhotovila skladové karty v takom množstve, že keď sa jej konateľ pýtal 19.3.2010, koľko kariet jej chýba, povedala mu, že sa jedná o 20 položiek. Pokiaľ teda odporca tvrdí, že 474 skladových kariet muselo byť vyhotovených konateľkou odporcu, toto si zrejme ona vymyslela a tie karty, ktoré vyhotovila navrhovateľka, boli zo strany odporcu zlikvidované. Tvrdila, že z celkového počtu 546 skladových kariet chýbalo len 20 ks skladových kariet. Navrhovateľka uviedla, že vzhľadom na to, že skladovú kartu si vyhotovila na predajni, uviedla na nej katalógové číslo, pričom tieto čísla čerpala z počítača zo stavu zásob ku dňu 15.2.2010, mohlo sa stať, že niektoré skladové karty mala nevypísané, mala ich len na predajni pripravené. Až potom išla so skladovou kartou do skladu, kde tovar spočítala a na skladovú kartu zaznamenala množstvo v kolónke zásoba.
Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázala na skladovú kartu s popisom tovaru C 50058 vypísanú dňa 15.3.2010 na zásobu 550 ks + 20, pričom zo súpisu skladových kariet, ktoré mala vyhotoviť pani M., je zrejmé, že takáto istá skladová karta na tovar C 50058, čo znamená RS 9, je vyhotovená duplicitne aj konateľkou odporcu 25.3.2010 na množstvo 550, aby odporca mohol tvrdiť, že navrhovateľka začala vykonávať úlohu, ktorú jej zadal konateľ firmy, teda vystavovať skladové karty, až v marci 2010. Poukázala na skladové karty - žurnalizované na č.l. 71 a na skladovú kartu žurnalizovanú v pravom hornom rohu č.l. 200 súdneho spisu. Skladové karty, ktoré navrhovateľka vypísala, ponechala vo firme v súvislosti so skončením pracovného pomeru a odporca mal dostatok časového priestoru na to, aby vypracoval skladové karty duplicitne, a to i skladové karty na tovar, na ktorý boli vypracované aj navrhovateľkou. Je zrejmé zo skladových kariet vyhotovených pani M. vzhľadom na zrejmé chyby v kartách, že karty vyhotovila konateľka za veľmi krátke časové obdobie, a to pre účely súdneho konania. Ďalší príklad duplicitného vedenia kariet pôvodne vyhotovených navrhovateľkou a zároveň predložených ako vyhotovených i konateľkou, je karta na tovar s kódom FRL-180 1 (č.l. 243 spisu), ktorá karta bola navrhovateľkou vyhotovená 10.3.2010, resp. 10.2.2010 (dátum je nečitateľný). Tiež v prípade karty predloženej odporcom s kódom tovaru FRL-180 1 (č.l. 169 v ľavom hornom rohu) bola karta vystavená aj navrhovateľkou (č.l. 158), teda karta na ten istý tovar s kódom FRL-180 1. Podľa názoru navrhovateľky na 13 skladových kartách E50096AE540538, C500303, C500306, E540538, E540342, E563534, E563535, E770238, E532333, C500632, E525333, E540337 vyhotovených odporcom nesúhlasí katalógové číslo s popisom tovaru, takže nie je zrejmé, o aký tovar sa jedná. Pri porovnaní skladovej karty s kódom E500096A (č.l. 195 v ľavej hornej časti listu) so stavom zásob ku dňu 19.3.2010 na jeho 7. strane (č.l. 148 spisu), je v stave zásob tento tovar uvedený ako tovar vsuvka 185 8x5, pričom na skladovej karty je uvedená vsuvka 8 x 6 a nie vsuvka 8 x 5, z čoho vyplýva, že odporca urobil pri vyhotovení skladových kariet chyby, lebo boli urobené narýchlo, aby súdu nemuseli byť predložené tie skladové karty, ktoré vyhotovila navrhovateľka. Tiež na skladovej karte s kódom tovaru E840448 (č.l. 162 spisu v dolnej pravej časti listu) je matematická chyba pri sčítavaní a odčítavaní kusov tovaru, keď namiesto správneho výsledku 70 ks je uvedený výsledok len 60 ks.
Konateľ odporcu na pojednávaní tvrdil, že v kartách chyby neboli a nevedel sa vyjadriť k okolnosti duplicitného vyhotovenia skladových kariet. Uviedol, že pokiaľ je na skladovej karte, na ktorú poukázala navrhovateľka na pojednávaní zlý súčet, je to chyba pracovníka, ktorý to robil a nijako to neovplyvňuje účtovníctvo, resp. chod firmy. Pokiaľ je rozpor medzi popisom tovaru a katalógovým číslom na karte, v evidencii u odporcu je dôležité práve katalógové číslo, teda kód tovaru a chyba nie je na skladovej karte, ale skôr v účtovnom systéme odporcu. Vzhľadom na to, že na pojednávaní nebola prítomná konateľka odporcu G. M., ale len konateľ M. M., právna zástupkyňa odporcu navrhla, aby sa k spôsobu, ako viedla konateľka pani M. skladové karty, vyjadrila ona sama.
Na pojednávaní konanom dňa 30.9.2011 boli vypočutí svedkovia E. E., A. O. a B. N..
Svedkyňa E. E., zamestnankyňa odporcu, sestra konateľa odporcu M. M., na pojednávaní uviedla, že v spoločnosti odporcu pracuje na pracovnej pozícii mzdovej účtovníčky a ekonómky, a to od vzniku spoločnosti, teda od roku 2001. Vykonáva svoju prácu v kancelárii, ktorá je umiestnená hneď vedľa predajne. Navrhovateľka je zamestnankyňou odporcu od roku 2007 a mala na starosti predajňu a príslušný sklad ku predajni. Pokyn na vyhotovenie skladových kariet bol navrhovateľke uložený ústne po polročnej inventúre v roku 2009 a potom v januári 2010. Keď skladové karty neboli vyhotovené, na porade sa z toho spravil oficiálny zápis. Dňa 15.2.2010 sa spravil prvý zápis z porady, na ktorej to bolo navrhovateľke uložené. Keďže úloha nebola splnená, na ďalšej porade v marci 2010 jej to bolo vytknuté a opäť uložené. Odporca je malou firmou, v ktorej sa úlohy ukladajú ústne, a keď nie sú splnené, rieši sa to s konkrétnym pracovníkom. Keďže videli, že navrhovateľka k tejto úlohe pristupuje benevolentne, uviedlo sa to do zápisu z porady. Podobný postup bol u odporcu zaužívaný aj v prípade iných zamestnancov, ktorí keď nemali splnené úlohy, riešilo sa to s nimi ústne a keď úloha nebola vykonaná, potom sa to riešilo zápisom z porady.
Navrhovateľka začala vyhotovovať skladové karty až po porade konanej 10.3.2010, kde jej bolo vytknuté, že karty neboli vyhotovované. Na odstránenie rozporu vo výpovedi, pokiaľ svedkyňa uviedla, že porada bola zvolaná najmä v súvislosti s nesprávnym vyhotovením skladovej karty, resp. nesúladu počtu tovarov na skladovej karte, pričom následne svedkyňa uviedla, že porada dňa 10.3.2010 bola zvolaná najmä z dôvodu, že skladové karty neboli vyhotovené, uviedla, že jedna skladová karta bola na určitý tovar vypísaná, ale len v časti popisu tovaru, a to bez dátumu. Keď išli servisní pracovníci do skladu pre určitý tovar, zistili, že tam bola skladová karta na tovare, na ktorej bol vypísaný zrejme len názov tovaru, nebol tam však vypísaný počet kusov, preto sa tovar musel objednať. K tomu, aby navrhovateľka mohla vyhotoviť skladové karty, jej zamestnankyňa A. O. vytlačila z počítača čisté hárky na formáte A4. Svedkyňa uviedla, že skladové karty, ktoré vyhotovila navrhovateľka, ostali v sklade a ďalej sa v nich pokračovalo. Navrhovateľka nemala uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Pokiaľ sa zistili inventúrne rozdiely pri inventúre, neboli tieto nikomu zosobnené. Na dokreslenie situácie uviedla, že v súčasnosti je pracovná pozícia, ktorú zastávala navrhovateľka, v spoločnosti odporcu obsadená. Nový zamestnanec si skladové karty riadne vedie, má na to čas a priestor. Vedie si teda tie skladové karty, ktoré už boli zavedené, tiež si zakladá nové skladové karty. Nový zamestnanec sa čuduje, že navrhovateľka nemala čas byť v sklade, keď tvrdila, že musí byť na predajni a tento zamestnanec v súčasnosti vykonáva fyzicky vedenie skladových kariet, pričom sám vyhotovil asi 230 nových kariet, a to za týždeň, nakoľko do spoločnosti odporcu pribudlo 230 položiek nového tovaru. Svedkyňa na pojednávaní súdu predložila modrý šanón spolu so skladovými kartami a na otázku súdu uviedla, že sa jedná o karty vyhotovené navrhovateľkou. Uviedla, že karty vyhotovené navrhovateľkou sa museli pre potreby súdu zo skladu zobrať a vedú sa v šanóne pre potreby súdu od začatia konania.
Svedkyňa A. O., zamestnankyňa odporcu na pracovnej pozícii asistent všeobecných záležitostí, na pojednávaní uviedla, že s navrhovateľkou sa poznali bližšie, chodili spolu na kávu a nakupovať. Odvtedy, ako bol s navrhovateľkou skončený pracovný pomer, sa už nestýkajú. Svedkyňa má v náplni práce vyhotovovanie fakturácií, objednávok, skladové hospodárstvo, prijímanie tovaru. S tovarom fyzicky do styku neprichádza, na základe faktúry zaúčtovala tovar do účtovníctva, tovar fyzicky kontrolovala navrhovateľka. Svedkyňa vyhotovila prevodku, ktorou na navrhovateľku tovar previedla. Na pokyn konateľa M. M. vytlačila svedkyňa navrhovateľke hárky skladových kariet, raz ju o to požiadala samotná navrhovateľka. Svedkyňa jej potom karty pomáhala narezať, keďže na jednom liste formátu A4 bolo 6 alebo 8 jednotlivých skladových kariet. Nespomenula si, koľko skladových kariet navrhovateľke vyhotovila. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľka viedla skladové karty v období tesne pred ukončením jej pracovného pomeru. Začala ich vyhotovovať od januára 2010, pričom u odporcu sa o tom rozprávali už na inventúre v decembri 2009. Svedkyňa nevedela uviesť, koľko skladových kariet navrhovateľka vyhotovila. Vždy, keď sa navrhovateľka išla dole do skladu tejto činnosti venovať, svedkyni to oznámila a svedkyňa mala za úlohu navrhovateľku vždy zavolať, keď príde zákazník do predajne, čo sa občas aj stalo. Na poradách dňa 15.2.2010 a 10.3.2010 sa táto záležitosť spomínala z dôvodu, že skladové karty sa ešte nezačali robiť. Svedkyňa potvrdila, že skladové karty mali ten význam, aby v danom momente odporca vedel, aké sú skladové zásoby jednotlivých druhov tovaru v určitom čase, pretože tovar sa potom lepšie objednával. Po rozviazaní pracovného pomeru s navrhovateľkou vyhotovovala skladové
karty pani M. a svedkyňa jej opäť tlačila tie isté podklady. Vzhľadom na odstup času sa svedkyňa nevedela vyjadriť, koľko formulárov skladových kariet tlačila navrhovateľke a koľko konateľke odporcu pani M., určite ju však pani M. žiadala o vytlačenie skladových kariet častejšie. I keď mohla svedkyňa vytlačiť rovnaké množstvo pre každú z nich, neznamená to, že boli spracované. Uviedla, že čo sa týka rozšírenia sortimentu tovaru v poslednom období v spoločnosti odporcu, tento sa nejako markantne nerozšíril, pokiaľ nejaké položky pribudli, asi v množstve do 20.
Svedok B. N., zamestnanec odporcu, na pojednávaní uviedol, že u odporcu je zamestnaný od jesene roku 2007. Odporkyni bola uložená úloha vyhotoviť skladové karty najskôr ústne a keď sa to nerealizovalo, bolo to prejednávané na porade. Ústne to bolo zadané po koncoročnej inventúre za rok 2009 a následne to bolo prejednávané zrejme na februárovej porade 2010 z dôvodu, že časť tých kariet nebola dokončená. Na februárovej porade bolo vyčítané navrhovateľke, že napriek zadaniu pracovnej úlohy, jej splnenie tejto úlohy nejako dlho trvá. Svedok nevie posúdiť, koľko skladových kariet vyhotovila navrhovateľka a koľko konateľka odporcu pani M., ale týždeň, alebo dva po odchode navrhovateľky zo zamestnania bola pani M. celé dni v sklade a vyhotovovala skladové karty, predtým svedok s pani O. tieto karty tlačili.
Právna zástupkyňa navrhovateľky navrhla doplniť dokazovanie originálmi skladových kariet, ktoré vyhotovila pani M..
Zo zápisu z porady vykonanej dňa 15.2.2010 (č.l. 58 spisu) u odporcu súd zistil, že pod bodom 5 z celkového počtu 13 bodov zápisu je uvedené pod bodom 5. je záznam: „Skladová karta každého druhu tovaru v dolnom sklade predajňa (S. M.).“ Medzi zúčastnenými na porade sú uvedení v tabuľke v dolnej časti zápisu M. M., G. M., E. E., B. N., Z. U., Z. F., K. M. a A. O. chýba podpis neprítomnej E. E. - v predchádzajúcom zápise chýba podpis G. M..
Zo zápisu z porady vykonanej dňa 10.3.2010 (č.l. 57 spisu) u odporcu súd zistil, že pod bodom 24 zápisu je záznam: „Skladové karty v sklade predajňa nie sú dokončené, treba dokončiť (S.D.). Bola upozornená na nesplnenie príkazu nadriadeného a nevykonanie nariadenej práce tým, že doteraz nevedie skladové karty, čo jej bolo nariadené na porade 15.2.“ Medzi zúčastnenými na porade uvedenými v tabuľke v dolnej časti zápisu sú M. M., G. M., E. E., B. N., Z. U., Z. F., K. M. a A. O. chýba podpis G. M..
Odporca listom zo dňa 19.3.2010 adresovaným navrhovateľke (č.l. 59 spisu) navrhovateľku vyzval na jednostranné skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením dňa 19.3.2010 a aby sa navrhovateľka dostavila do sídla spoločnosti odporcu pre prevzatie výstupných dokladov.
Navrhovateľka listom zo dňa 31.3.2010 (č.l. 60 spisu) vyzvala odporcu na mimosúdnu dohodu a vyrovnanie na základe okamžitého ukončenia pracovného pomeru.
Odporca oznámil navrhovateľke prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom zo dňa 13.4.2010 (č.l. 63 spisu), že žiadosť navrhovateľky o mimosúdnu dohodu a vyrovnanie zo dňa 31.3.2010 v celom rozsahu považuje za neopodstatnenú.
Navrhovateľka listom zo dňa 22.4.2010 (č.l. 61 spisu) oznámila odporcovi, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa za neplatné a trvá na tom, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával po skončení jej pracovnej neschopnosti v súlade s jej pracovnou zmluvou.
Odporca listom zo dňa 27.4.2010 (č.l. 62) oznámil navrhovateľke, že okamžité skončenie pracovného pomeru ku dňu 19.3.2010 daného odporcom navrhovateľke je platným právnym úkonom.
Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa k návrhu na začatie konania vyjadril ďalším podaním doručeným súdu dňa 12.5.2011 (č.l. 138 spisu). K podaniu bolo vo fotokópii pripojených 546 skladových kariet s vyznačením, ktoré skladové karty vyhotovila navrhovateľka s tým, že zelenou farbou boli označené karty vyhotovené navrhovateľkou
v počte 72 a oranžovou farbou karty vyhotovené konateľkou odporcu pani Dorčíkovou v čase od 21.3.2010 do 31.3.2010 v počte 474. Odporca poukázal na to, že v 72 skladových kartách vyhotovených navrhovateľkou bol vypísaný len prvý riadok každej karty a v 10 skladových kartách navrhovateľka vypísala len popis tovaru bez dátumu a počtu kusov.
Z čestných prehlásení E. E., M. M., G. M., A. O. a B. N. zo dňa 9.5.2011 súd zistil, že tieto osoby boli prítomné pri tom, keď pani K. M. bola upovedomená o nezrovnalostiach a výsledkoch inventúr ku 31.12.2008, 31.7.2009, 3.8.2009, 31.12.2009, kde jej bolo oznámené manko na jej sklade „predajňa“.
Z výtlačku z internetu zo stránky www.money.sk <http://www.money.sk> súd zistil, že sa jedná o informáciu o pokladničných systémoch, a to riešenie predaja cez počítač pomocou fiškálnej tlačiarne on- line, pričom on-line riešenie priamo napojené na skladové hospodárstvo MONEY umožňuje predávať tak, aby tovar ihneď ubúdal zo skladu. V počítači je nainštalovaný program, ktorý umožňuje používateľovi predaj tovaru ako klasická registračná pokladnica. Výhodou počítačovej pokladnice je okamžitá informácia o stave zásob na sklade, možnosť zobrazenia zoznamu skladových položiek, výber zásoby pomocou popisu alebo katalógového čísla atď. Skladové hospodárstvo v MONEY S3 podporuje vedenie neobmedzeného množstva skladov. Tieto je možné ďalej deliť na skladové skupiny, ktoré umožňujú rýchlu orientáciu v často rozsiahlych zoznamoch tovaru. Jednoduchý prevod skladových kariet medzi skladmi potom umožňuje aparát kmeňových kariet.
Súd na daný prejednávaný prípad aplikoval ustanovenia Zákonníka práce účinného do 31.12.2010 podľa ust. § 252d Zákonníka práce, podľa ktorého sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. marcom 2010, pričom právne úkony urobené pred 1. marcom 2010 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 28. februára 2010.
Podľa ust. § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce, účinného do 31.12.2010, (ďalej v texte len Zákonníka práce) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec: a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Podľa ust. § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa ust. § 55 ods. 1 Zákonníka práce vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v odsekoch 2 a 4.
Podľa ust. § 81 písm. a) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu.
Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd návrh zamietol, nakoľko mal v konaní preukázané, že v tomto prípade bol s navrhovateľkou rozviazaný pracovný pomer z dôvodov, ktoré nemôžu byť kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru a týmto disciplinárnym opatrením možno postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej disciplíny, teda úmysel porušiť pracovnú disciplínu. Je vážnym zásahom do práv zamestnanca, a preto k nemu zamestnávateľ môže pristúpiť, len ak má na to skutočne závažný dôvod, pričom intenzita a stupeň porušenia pracovnej disciplíny musia byť veľmi vysoké. Jedným z dôvodov je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca. Dôvod uvedený v citovanom zákonnom ustanovení spočíva v najvyššom stupni porušenia pracovnej disciplíny, to znamená, že k nemu musí dôjsť závažným spôsobom. Zákonodarca nevymedzuje, čo možno považovať za závažný spôsob porušenia pracovnej disciplíny, a preto je potrebné naplnenie tejto skutkovej podstaty posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu a posudzovať konkrétne dobu a situáciu, osobu zamestnanca a funkciu, ktorú zastával v čase porušenia pracovnej disciplíny.
V konaní mal súd preukázané, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu bol založený na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.6.2007 v znení dodatku č. l. k pracovnej zmluve zo dňa 1.6.2008 a vznikol dňa 1.6.2007 na dobu neurčitú. V čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 19.3.2010 bola teda navrhovateľka zamestnankyňou odporcu, čím bola daná vecná legitimácia navrhovateľky a odporcu v konaní. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľke bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené dňa 19.3.2010.
Súd sa zaoberal i formálnymi náležitosťami skončenia pracovného pomeru a dospel k záveru, že tieto boli splnené. Zrušovací prejav bol písomný, podpísaný, skutkovo riadne vymedzený. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo dňa 19.3.2010 bola na súde uplatnená včas dňa 10.5.2010, teda v dvojmesačnej prekluzívnej lehote.
Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného jej odporcom dňa 19.3.2010 na základe tvrdeného závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru skutkovo vymedzil a toto opísal nasledovne:
„Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2007 vykonávate prácu na pozícii predavač. Podľa zápisu z porady konanej dňa 10.3.2010 v bode č. 24 ste boli opätovne upozornená, že ste nevykonali vám nariadenú prácu vaším nadriadeným o vedení skladových kariet ešte zo dňa 15.2.2010. Uvedenú prácu ste do dnešného dňa nevykonali. Vaše správanie považujem za opätovné závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na základe vyššie uvedených dôvodov s Vami okamžite končím pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. d) ZP.“
Z rozboru textu okamžitého skončenia pracovného pomeru teda vyplýva, že dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru bolo, že navrhovateľka bola opätovne upozornená na nevykonanie práce nariadenej jej nadriadeným vyhotoviť skladové karty ešte zo dňa 15.2.2010, ktorú prácu do dňa okamžitého skončenia pracovného pomeru nevykonala.
Z vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, že navrhovateľka bola opätovne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny, ktorú mala porušiť tým, že do 19.3.2010 nevyhotovila skladové karty. Tiež z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že navrhovateľka pracovnú disciplínu porušila tým, že skladové karty nevyhotovila v stanovenom termíne, pretože termín splnenia úlohy nebol zo strany zamestnávateľa určený. Navrhovateľka tvrdila, že zadanú úlohu mal plniť priebežne popri plnení svojich bežných pracovných povinností a toto tvrdenie mal súd v konaní aj preukázané. Vyplýva aj z logiky veci, že takýmto spôsobom bola táto povinnosť navrhovateľke uložená, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka mala túto náročnú úlohu splniť sama, a to popri svojich bežných pracovných povinnostiach, pričom odporca ako zamestnávateľ navrhovateľke nevytvoril osobitné pracovné podmienky za účelom splnenia tejto povinnosti, okrem zastupovania navrhovateľky
konateľkou odporcu G. M. a zamestnankyňou odporcu A. O., ktoré si však plnili aj svoje vlastné pracovné povinnosti. Pokiaľ aj konatelia odporcu a svedkyňa E. E. - sestra konateľa M. M. a zároveň dcéra konateľky G. M. prízvukovali, že záležitosť vyhotoviť skladové karty bola naliehavá a navrhovateľke bolo zdôrazňovaná táto naliehavosť, z vykonaného dokazovania tieto tvrdenia preukázané neboli. Odporca súdu jednak nepredložil dôkaz preukazujúci, že navrhovateľke táto povinnosť bola uložená písomne, okrem záznamu z porady konanej dňa 15.2.0009 a jednak navrhovateľke nebolo od odporcu doručené žiadne písomné upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny v súvislosti s nevyhotovením skladových kariet, ako ani v súvislosti s iným porušovaním pracovných povinností.
V konaní nebolo preukázané, že úloha vyhotoviť skladové karty mala takú naliehavosť, ktorá by určovala termín jej splnenia v krátkom čase od jej uloženia na porade konanej dňa 15.2.2010, teda čím skôr, urgentne, ihneď, ako tvrdil odporca a že jej nesplnenie do dňa 19.3.2010 zakladalo dôvod pre skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou okamžitým skončením. V konaní bolo preukázané, že táto úloha bola navrhovateľke uložená písomne až na porade konanej dňa 15.2.2010, a to štandardným spôsobom, v stručnej forme, ako to vyplýva z bodu 5. zápisu z porady (č.l. 58 spisu), slovami: „Skladová karta každého druhu tovaru v dolnom sklade na predajni“ (S. M.). V bode 2. je pritom uložená úloha: „Do evidencie dochádzky sa zapisuje skutočný čas, v ktorý opúšťame priestor firmy; zapisovať sa každý osobitne“ a pod bodom 3. je uvedené: „Servisní technici musia mať pri sebe sadu vrtákov, aby sa predišlo ich zbytočnému zháňaniu a odbiehaniu od zákazníka. Nafasovať každý servisný technik“. Pod bodom 4. je uvedená úloha: „Led lampy na predajni, vždy musí svietiť aspoň jedna z nich“. (S. M.). Nasleduje ďalších 9 bodov, celkom je v zápise z porady konanej 15.2.2010 13 bodov. Súd konštatoval, že pokiaľ zápis z porady obsahuje 13 bodov, pričom úloha vyhotoviť skladové karty je uvedená až pod bodom 5., nemôže byť pravdivé tvrdenie odporcu a svedkov uvádzajúcich, že práve z dôvodu nevyhotovovanie skladových kariet, ktorá úloha mala byť ústnou formou navrhovateľke uložená ešte po polročnej inventúre za rok 2009, bola zvolaná porada vo februári 2010 a že úloha vyhotoviť skladové karty mala odporcom tvrdenú naliehavosť. Odporcom uvádzaný dôvod konania porady je preto nevierohodný vzhľadom na poradie uvádzaných jednotlivých úloh v zázname z porady, ako i vzhľadom na množstvo a rôznorodosť na porade riešených problémov. Ani zo záznamu z porady konanej dňa 10.3.2010 nevyplýva, že by táto úloha bola pre odporcu prioritná vzhľadom na umiestnenie zadanej úlohy navrhovateľke v zozname vecí na porade prejednávaných v poslednom bode č. 24., ako i vzhľadom na počet a rôznorodosť vecí na porade prejednávaných.
Pokiaľ odporca súdu predložil čestné prehlásenia E. E., M. M., G. M., A. O. a B. N. zo dňa 9.5.2011, podľa ktorých mali byť tieto osoby prítomné pri tom, keď navrhovateľka bola upovedomená o nezrovnalostiach a výsledkoch inventúr ku 31.12.2008, 31.7.2009, 3.8.2009, 31.12.2009, kde jej bolo oznámené manko na jej sklade „predajňa“, súd tento dôkaz vyhodnotil ako irelevantný a zároveň nevierohodný vzhľadom na status osôb, ktoré podpísali čestné prehlásenia, keďže sa jedná o konateľov odporcu a jeho súčasných zamestnancov. Otázkou ostáva, prečo odporca vzhľadom na tvrdené zistené manko už po vykonaní inventúry za rok 2008 nevykonal také opatrenia, ktoré by zabránili vzniku ďalšej škody.
Zo zápisu z porady dňa 10.3.2010 z bodu 24, v ktorom je uvedené: „Skladové karty v sklade predajňa nie sú dokončené, treba dokončiť“, súd nemal preukázané, že navrhovateľka s vyhotovovaním skladových kariet vôbec nezačala, ako tvrdil v konaní odporca. Z tohto záznamu vyplýva opak, a síce, že skladové karty sú vyhotovené a je potrebné ich len dokončiť. Súd v konaní nemal preukázané ani tvrdenie odporcu, že navrhovateľka vyhotovila z celkového počtu 546 kariet len 15 %. Jednak tento údaj odporca v zápise z porady zo dňa 10.3.2010 neuvádza a jednak bolo v konaní preukázané práve na základe dôkazov predkladaných odporcom, že odporca vyhotovil a súdu omylom predložil duplicitne niektoré skladové karty, o ktorých tvrdil, že ich navrhovateľka nevyhotovila a preto ich musela vyhotoviť konateľka odporcu G.. Konateľ odporcu sa na pojednávaní nevedel vyjadriť k okolnosti duplicitného vyhotovenia skladových kariet a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania na vysvetlenie tejto spornej otázky v konaní zo strany odporcu navrhnuté neboli. Súd tak uplatňujúc zásadu kontradiktórnosti, ktorou je občianske súdne konanie ovládané, uzavrel, že odporca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že si navrhovateľka svoju povinnosť vyhotoviť skladové karty splnila len v minimálnom rozsahu, čím porušila pracovnú disciplínu a mal preukázané tvrdenie navrhovateľky, že ona vyhotovila asi 80 % skladových kariet, pričom odporca účelovo opakovane vyhotovil skladové karty, ktoré už boli pred tým vyhotovené navrhovateľkou, keďže túto spornú skutočnosť na pojednávaní nevysvetlil.
Pokiaľ odporca vo vyjadrení k návrhu na začatie konania tvrdil, že navrhovateľke vyplývala povinnosť viesť skladové karty z bodu 2) pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2007, v ktorej bol dohodnutý druh práce predavač - predaj tovaru, vedenie evidencie predpísanej zamestnávateľom, vykonávanie práce podľa pokynov nadriadeného, toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, z ktorého bolo preukázané, že v prípade vedenia skladových kariet sa jednalo o nové rozhodnutie zamestnávateľa zmeniť evidenciu vedenia tovaru na sklade rozšírením o evidenciu tovaru vedením skladových kariet, teda evidovať tovar novým spôsobom. V konaní bolo preukázané, že povinnosť viesť skladové karty bola navrhovateľke uložená až po uplynutí niekoľko rokov od založenia pracovného pomeru pracovnou zmluvou zo dňa 1.6.2007 v znení jej dodatku zo dňa 1.6.2008, preto jej takáto povinnosť z jej z pracovnej zmluvy nemohla vyplývať. Evidencia tovaru skladovými kartami bola novozavedenou evidenciou, nikdy pred tým odporca tovar takýmto spôsobom neevidoval a práve na navrhovateľke bola ťarcha povinnosti skladové karty vyhotoviť, teda vlastne vytvoriť nový ucelený systém evidencie tovaru. Súd dal za pravdu navrhovateľke, ktorá sa bránila tvrdením, že pokiaľ jej bolo zo strany odporcu už v marci vytknuté, že skladové karty nie sú hotové, teda necelý jeden mesiac potom, ako jej bola v polovici februára táto úloha uložená, že nebolo možné v takom krátkom čase skladové karty vyhotoviť, keďže v predajni sa nachádzalo 546 druhov tovaru.
Ak by aj bola navrhovateľke jej nadriadeným uložená úloha vyhotoviť skladové karty v období od 15.2.2010 do 10.3.2010, teda za dobu 25 dní, čo však v konaní preukázané nebolo, táto úloha bola pre navrhovateľku vzhľadom na vykonávanie práce na pracovnej pozícii predavačky nezvládnuteľná. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že po skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou konateľka odporcu síce skladové karty vyhotovila, ale počas dvoch týždňov nepretržitej práce v sklade. Pokiaľ mal teda odporca záujem, aby skladové karty boli vyhotovené vo veľmi krátkom čase, mal poveriť navrhovateľku len touto úlohou s tým, že mal zariadiť jej nepretržité zastupovanie v predajni, teda iným spôsobom mal zariadiť vykonávanie práce na pracovnej pozícii predavač, na ktorú bola navrhovateľka podľa pracovnej zmluvy zaradená.
Zároveň si odporca vo svojich tvrdeniach protirečil, keď na jednej strane tvrdil na pojednávaní konanom dňa 28.1.2011, že v marci bolo zistené, že nie je vyhotovená ešte ani jedna skladová karta, pričom v zápise z porady dňa 10.3.2010 v bode 24. sa uvádza, že skladové karty v sklade predajňa nie sú len dokončené.
Súd výpoveď svedkov E. E., A. O. a B. N. vyhodnotil vzhľadom na pomer k odporcovi ako nevierohodné. Svedkovia sú súčasní zamestnanci odporcu a E. E. je v príbuzenskom vzťahu ku konateľom, ktorí sú zároveň spoločníkmi odporcu. Svedkyňa Jaroslava O. si vo svojej výpovedi protirečila, keď na jednej strane tvrdila, že navrhovateľka sa vyhotovovaniu skladových kariet začala venovať od januára 2010, a na strane druhej tvrdila, že na poradách konaných dňa 15.2.2010 a 10.3.2010 sa táto záležitosť spomínala z dôvodu, že skladové karty sa ešte nezačali vyhotovovať.
Súd pri skúmaní doby a situácie, v ktorej malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny, pri skúmaní zavinenia zamestnanca a intenzity porušenia konkrétnych povinností zamestnanca mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že navrhovateľke nebol uložený konkrétny termín, dokedy má vyhotoviť skladové karty a tento termín nebol výslovne určený ani dňom, mesiacom alebo obdobím. V konaní nebola preukázaná ani akútna potreba vyhotovenia skladových kariet aj vzhľadom na to, že predajňa bola uvedená do prevádzky v roku 2004 a odporca nepovažoval za potrebné do roku 2010 viesť evidenciu tovaru skladovými kartami, a to ani po inventúre za rok 2008, po ktorej neurobil žiadne opatrenia na zabránenie vzniku ďalšieho tvrdeného manka. V konaní tiež nebolo preukázané, že by si navrhovateľka zadanú úlohu vyhotoviť skladové karty nesplnila, bol preukázaný opak, a síce, že úlohu si plnila popri plnení svojich pracovných povinností vyplývajúcich jej z pracovnej zmluvy a väčšia časť skladových kariet bola navrhovateľkou vyhotovená.
Súd preto uzavrel, že navrhovateľke nebolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru dôvodne. Konanie navrhovateľky nemožno klasifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity, ktoré by mohlo byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa názoru súdu navrhovateľka dokonca pracovnú disciplínu neporušila vôbec, teda ani v najmenšej miere, súd preto rozhodol tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom zo dňa 19.3.2010 je neplatné.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko navrhovateľka mala vo veci plný úspech, priznal jej súd náhradu trov konania voči odporcovi, ako neúspešnému účastníkovi konania, a to vo výške 452,93 eur.
Navrhovateľka si podaním doručeným súdu dňa 06.10.2011 (vyúčtovanie trov právneho zastúpenia) uplatnila trovy konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 5 úkonov právnej služby, a to:
1. prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 16.06.2010; 2. účasť na pojednávaní dňa 28.01.2011; 3. účasť na pojednávaní dňa 06.05.2011; 4. účasť na pojednávaní dňa 23.05.2011; 5. účasť na pojednávaní dňa 30.09.2011.
Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľkou, zistil, že tento bol uplatnený v súlade s príslušnými ustanoveniami OSP a § 14 vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) a z uvedeného dôvodu navrhovateľke priznal proti odporcovi právo na náhradu trov konania v celkovej sume 452,93 eur, a to titulom náhrady trov právneho zastúpenia pozostávajúcej z:
A) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za:
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 16.06.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. vo výške 55,49 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,21 eur; 2. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 28.01.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. c) vyhl. vo výške 57,- eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 eur; 3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 06.05.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. c) vyhl. vo výške 57,- eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 eur; 4. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 23.05.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. c) vyhl. vo výške 57,- eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 eur; 5. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 30.09.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. c) vyhl. vo výške 114,- eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 eur.
B) náhrady DPH:
z odmien a náhrad podľa §§ 14 až 16 vyhl. v celkovej sume 75,49 eur, a to v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhl., nakoľko z evidencie Daňového riaditeľstva a priloženého osvedčenia o registrácii mal súd preukázané, že splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky je platiteľom DPH od 16.03.2005, pričom sadzba DPH je vo výške 20 %.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške uvedenej vo výroku tohto rozsudku, a to na účet splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Jany Ftorkovej, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, a to v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).