Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/210/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobcu Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 23, IČO: 37 828 100, za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane žalobcu Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, so sídlom Sušany č. 72, IČO: 35 653 663 proti žalovanému Rímskokatolícka cirkev, farnosť Sušany, IČO: 31 918 191, zast. JUDr. Viera Nováková, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého č. 30, v konaní o zaplatenie náhrady za zhodnotenie nehnuteľností vo výške 781.390,20 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 680.116,47 Eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania počnúc od 14.12.2004 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku po výšku 101.273,73 Eur s príslušenstvom a pokiaľ žiadal žalobca určiť počiatok úrokov z omeškania počnúc od 23.11.2002 a vo výške 9 % ročne, žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 1.000,- Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec trovy znaleckého dokazovania 465,07 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 758.580,99 Eur (22.853.011,-Sk). Okresný súd Lučenec rozhodol rozsudkom zo dňa 30.10.2006 č.k. -163 tak, že žalobu žalobcu zamietol. Vo veci bolo podané odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. -211 rozsudok Okresného súdu Lučenec potvrdil. Odvolací súd pripustil dovolanie s tým, že v konaní sa rieši otázka zásadného právneho významu. Za otázku zásadného právneho významu považoval v danom spore to, či v prípade, že sa oprávnenej osobe uvedenej v vydá podľa citovaného zákona nehnuteľnosť v stave, v akom je ku dňu účinnosti tohto zákona, pričom do tejto nehnuteľnosti predchádzajúci držiteľ preukázateľne investoval, čím ju zhodnotil, vzniká pôvodnému držiteľovi (povinnej osobe na vydanie veci) nárok na náhradu za zhodnotenie vydávanej veci investíciami povinnej osoby, vynaloženými na vec v období od a) začiatku investovania (rekonštrukcie, prestavby, opravy nehnuteľností) do dňa nadobudnutia účinnosti , b) od účinnosti do faktického vydania nehnuteľnosti oprávnenej osobe, keďže ako zákon špeciálny tieto právne otázky výslovne neupravuje. Odvolacím súdom nastolená otázka doteraz judikatúrou dovolacieho súdu vyriešená nebola a jej posúdenie dovolacím súdom bude mať

význam nielen pre túto konkrétnu vec, ale bude prínosom aj pre rozhodovanie súdov v iných obdobných prípadoch.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením zo dňa 28.10.2009 sp. zn. tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23.01.2008 sp. zn. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení konštatuje, že bol prijatý ako reštitučný predpis, ktorého cieľom bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným a hnuteľným veciam v rozhodnom období v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti. Za ustanovených podmienok priznáva právo na vrátenie takto odňatého majetku. Na rozdiel od iných reštitučných predpisov, ako je napríklad , a neupravuje nárok na náhradu za zhodnotenie vydávaných nehnuteľností - stavieb ako celku. V zákonnom ustanovení zakladá len nárok na náhradu zhodnotenia bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa vo vydávaných stavbách budov. Tento nárok vzniká užívateľovi bytu alebo nebytového priestoru, ktorý v súlade so stavebnými predpismi vykonal na vlastné náklady úpravy, ktorými sa byt alebo nebytové priestory zhodnotili. Pod užívateľom bytu alebo nebytového priestoru v zmysle uvedeného ustanovenia treba rozumieť nielen jeho nájomcu, ktorý svoje užívacie oprávnenie odvodzuje od práva nájmu, ale každý subjekt disponujúci právom užívania, teda právom podieľať sa na úžitkovej hodnote vecí, resp. bytu a nebytového priestoru. Takýmto subjektom je v prvom rade sám vlastník, to je štát alebo obec ako povinné osoby odvodzujúce svoje užívateľské oprávnenie priamo z obsahu svojho vlastníctva, ďalej aj ten, komu bol takýto majetok štátu alebo obce zverený do správy alebo ten, kto s takýmto majetkom hospodári a napokon aj subjekt odvodzujúci svoje právo užívať byt alebo nebytový priestor z iného právneho vzťahu, napríklad z výpožičky. Vzhľadom na to, že nárok na náhradu za zhodnotenie bytu alebo nebytového priestoru je jediným nárokom, ktorý zákon priznáva v súvislosti so zhodnotením vydávaných nehnuteľností, je podľa názoru dovolacieho súdu v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov týkajúcich sa vydávaných vecí opodstatnený extenzívny výklad tohto predpisu, pokiaľ ide o obsah pojmu „zhodnotenie bytu alebo nebytového priestoru“. Uplatnenie takéhoto výkladu potom znamená, že pod zhodnotením bytu alebo nebytového priestoru stavebnými úpravami treba rozumieť nielen úpravy týkajúce sa týchto priestorov priamo, ale aj nepriamo. Môže ísť preto aj o úpravy spoločných priestorov a spoločných zariadení budov, v ktorých sa byty alebo nebytové priestory nachádzajú, vrátane celkovej rekonštrukcie týchto budov, ako aj o také stavebné úpravy, pri ktorých dochádza k zmene priestorového usporiadania bytov alebo nebytových priestorov, napríklad zväčšením ich podlahovej plochy, alebo k vzniku nových bytov alebo nebytových priestorov realizovanou prístavbou, nadstavbou, či vstavbou.

Nárok na náhradu za zhodnotenie bytu alebo nebytového priestoru je podmienený skončením nájmu. Ide o odkladaciu podmienku, na ktorú sa viaže splatnosť tohto nároku. Pod nájmom treba rozumieť nájom, do ktorého vstúpila oprávnená osoba v zmysle § 11 ods. 1 zákona, alebo ktorý vznikol užívateľovi bytu alebo nebytového priestoru vo vydaných nehnuteľnostiach vymedzených v § 11 ods. 2 zákona uplatnením jeho práva na uzavretie zmluvy o nájme bytov alebo nebytových priestorov. Ak tu nájomný vzťah v čase vydania nehnuteľných vecí nebol, alebo ak po ich vydaní v prípadoch podľa § 11 ods. 2 zákona nevznikol (t.j. ak nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, keďže priamo zákonom nájom založený nebol), treba túto podmienku považovať za nemožnú a na takú sa neprihliada. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení poukazuje na tú skutočnosť, že otázku časového úseku vykonaného zhodnotenia, ktorého náhradu umožňuje § 11 ods. 5 zákona, treba pri jej riešení, okrem už uvedeného objasnenia obsahu pojmov použitých v tomto ustanovení, vychádzať zo spôsobu, akým sa majú zmierniť niektoré majetkové krivdy. Týmto spôsobom je vydanie vecí, ku ktorým bolo odňaté vlastnícke právo, pričom pod vydaním vecí sa rozumie prinavrátenie vlastníctva k nim. Zmena vlastníctva v prospech oprávnenej osoby je rozhodujúcim momentom, ku ktorému treba viazať vykonanie zhodnotenia bytu alebo nebytového priestoru. Ustanovenie § 11 ods. 5 zákona zakladá nárok užívateľa na náhradu za zhodnotenie bytu alebo nebytového priestoru vo vydaných nehnuteľnostiach voči ich novému vlastníkovi

- oprávnenej osobe, teda za už vykonané zhodnotenie v čase ich vydania. Tento záver možno napokon vyvodiť aj zo samotného ustanovenia § 5 ods. 4 zákona, v ktorom je použitý pojem „nároky súvisiace s vydávanými vecami“. Takýmito nárokmi môžu byť len nároky týkajúce sa vecí, ku ktorým sa prinavracia

vlastnícke právo. Ide teda o nároky v čase vydania (prinavrátenie vlastníctva) už existujúce a nie nároky, ktoré prípadne vznikli až po ich vydaní. Predmetom právnej úpravy obsiahnutej v nebolo a ani nemohlo byť riešenie otázok zhodnotenia bytov alebo nebytových priestorov, vykonaného v čase po vydaní nehnuteľností, pretože na zhodnotenie vykonané po zavŕšení procesu reštitúcie, t.j. po prinavrátení vlastníctva sa vzťahuje všeobecná úprava t.j. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

Následne Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodol uznesením č.k. -230 zo dňa 29.01.2010 tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. -163 zo dňa 30.10.2006.

V odôvodnení Krajský súd Banská Bystrica uvádza: nárok na zhodnotenie nehnuteľností žalobcovi vznikol, pretože pod užívateľom bytu alebo nebytového priestoru v zmysle § 11 ods. 5 je potrebné rozumieť každý subjekt disponujúci právom užívania, teda právom podieľať sa na úžitkovej hodnote veci bytu, resp. nebytového priestoru. Nehnuteľnosti vydané oprávnenej osobe podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -225 boli od 01.07.2002 vlastníctvom Banskobystrického samosprávneho kraja podľa zákona o majetku vyšších územných celkov v spojení so o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Žalobca sa z titulu svojho vlastníctva považuje za užívateľa bytu alebo nebytového priestoru, ktorému podľa vzniká nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľností. Za rozhodujúci dátum ohraničujúci vznik nároku na náhradu za zhodnotenie nehnuteľností Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval dátum prinavrátenia vlastníctva k nehnuteľným veciam oprávnenej osobe s odôvodnením, že nároky, ktoré sa majú vyporiadať podľa medzi osobou oprávnenou a povinnou musia existovať už v čase vydania veci. Na zhodnotenie vykonané po prinavrátení vlastníctva sa vzťahuje všeobecná úprava obsiahnutá v , resp. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Postup oprávnenej a povinnej osoby pri vydávaní nehnuteľností podľa je upravený v a , zákona. Oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu na vydanie veci v zákonom stanovených lehotách. Povinná osoba uzatvára s oprávnenou osobou, ktorá preukáže svoj nárok na vydanie veci dohodu o vydaní veci. Ak povinná osoba výzve na uzavretie dohody nevyhovie alebo ak miesto jej pobytu nie je známe, môže podľa oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde, v lehote 15 mesiacov od doručenia výzvy, inak právo zaniká. Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb Sušany, ktorú za povinnú osobu považoval Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. dohodu o vydaní veci dobrovoľne neuzavrel. v neupravuje formu žaloby, ktorou môže oprávnená osoba uplatniť na súde svoje nároky. Krajský súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. -225 uložil Domovu dôchodcov a domovu sociálnych služieb Sušany vydať Rímskokatolíckej cirkvi Sušany nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX (pozemky a stavby). Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č.k. -225 má konštitutívnu povahu, jeho právoplatnosťou je nahradený prejav vôle povinnej osoby na uzavretie dohody o vydaní veci. Rozsudok je podkladom na zápis zmeny vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom bez následného uzavretia dohody o vydaní veci. Kataster nehnuteľností podľa v znení neskorších prepisov záznamom zapisuje práva k nehnuteľnostiam, vzniknuté rozhodnutím štátneho orgánu. Za dátum, kedy došlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (prinavrátenia vlastníckeho práva oprávnenej osobe) je potrebné považovať dátum právoplatnosti rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č.k. -225, teda deň 22.11.2002.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola vyriešená otázka základu nároku tak, že žalobcovi nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti vznikol. Potrebné je teda skúmať výšku nároku ku dňu 22.11.2002 a nie ku dňu 19.05.2004, kedy fakticky odovzdala povinná osoba nehnuteľnosti osobe oprávnenej. K dátumu 22.11.2002 je potrebné skúmať aj existenciu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným za účelom posúdenia splatnosti nároku na náhradu.

V konaní vedenom pod sp. zn. vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. bol vypracovaný znalecký posudok č. 38/1995 znalcom Ing. G. W., ktorý v bode 3

znaleckého posudku okrem iného zisťoval aj náklady vynaložené na rekonštrukciu pôvodného objektu školy a výstavbu nového ubytovacieho komplexu domova dôchodcov. Je na úvahe okresného súdu, aby v ďalšom konaní vyriešil otázku opodstatnenej výšky žalobcom uplatňovaných nákladov, vynaložených na rekonštrukciu starej budovy cirkevnej školy a prístavbu novej budovy a aby posúdil, či ako podklad pre dokazovanie v tomto smere môže slúžiť znalecký posudok ako listinný dôkaz, prípadne či okresný súd ešte vypočuje znalca M.. G. W. a tiež účastníkov konania za účelom zistenia aký majú názor na uvedený znalecký posudok, či sa s jeho závermi stotožňujú alebo nie. Ak okresný súd dospeje k záveru, že uvedený znalecký posudok na zistenie otázky opodstatnenia vynaložených nákladov nie je ako listinný dôkaz postačujúci, bude musieť nariadiť nové znalecké dokazovanie v záujme zistenia výšky skutočne vynaložených nákladov na rekonštrukciu starej budovy a na prístavbu novej budovy Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb Sušany.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Zástupca žalobcu trval na žalobe. Súčasne uviedol, že do 22.11.2002 boli vykonané ďalšie rekonštrukčné práce ako solárny ohrev teplej vody, vybudované boli prístrešky nad balkóny a vykonaná bola hydroizolácia a sanácia muriva. Žalobca navrhol, aby súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. G. W.. Navrhol pripustiť rozšírenie žaloby tak, že žiada zaviazať žalovaného na zaplatenie 781.390,12 Eur spolu s úrokom z omeškania počnúc od 23.11.2002 do zaplatenia vo výške 9 % ročne. Súd pripustil rozšírenie žaloby uznesením č.k. -45 a o príslušenstvo pohľadávky uznesením zo dňa 14.09.2011.

Vedľajší účastník konania trval na tom, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nesúhlasia s takým extenzívnym výkladom ako bol vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Nie je dôvodné, aby žalovaný zaplatil žalobcovi akúkoľvek náhradu nákladov na zhodnotenie nehnuteľností. Podstatne sa zmenil skutkový stav, pretože zo znaleckého posudku znalca Ing. G. J.N. vyplýva, že miestnosti, ktoré sa nachádzajú v stavbe, nie sú bytmi a nebytovými priestormi. Žalobcovi nevzniká nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľností. Zámerom zákonodarcu bolo zmierniť následky majetkových krívd, ktoré vznikli cirkvám. Pokiaľ by mali zaplatiť žalobcovi náhradu za zhodnotenie nehnuteľností, vznikli by krivdy nové. Ak bude právny názor Okresného súdu Lučenec taký, že je dôvodné priznať žalobcovi zaplatenie náhrady za zhodnotenie nehnuteľností, dôvodné je, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie iným znalcom, pretože znalecký posudok Ing. G. W. bol vypracovávaný z iných dôvodov a neriešil otázku výšky nároku na zaplatenie náhrady za zhodnotenie nehnuteľností, ktoré im boli vrátené.

Dokazovanie bolo vykonané výsluchom účastníkov konania, pripojeným spisom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. a v ňom pripojenými listinnými dôkazmi, osobitne znaleckým posudkom znalca Ing. G. W. č. 38/95 a fotodokumentáciou, ktorá tvorí súčasť znaleckého posudku, prílohami k znaleckému posudku, znaleckým posudkom znalca Ing. G. J., výsluchom znalca, stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia, faktúrami, ktoré sa týkajú solárneho ohrevu teplej vody, prístreškov na balkóny, hydroizolácie, sanácie muriva a základov, prílohami k znaleckému posudku znalca Ing. G. J., na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav:

Znalec Ing. G. W., ktorý vypracovával znalecký posudok č. 38/1995 zomrel. Nemohol byť vypočutý v tejto právnej veci. Znalec Ing. G. J. vypracoval znalecký posudok. V znaleckom posudku uzatvára, že miestnosti, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom sporu, nie sú bytmi ani nebytovými priestormi, tak ako ich definuje , resp. Z.z, ale jedná sa o ostatné budovy na bývanie. Všetky náklady, stavebné úpravy vykonané v rokoch 1990 až 2002 predstavovali náklady presahujúce bežnú údržbu a smerovali k zhodnoteniu nehnuteľností, t.j. rozšíreniu vybavenia, predĺženie životnosti. Jednalo sa o investičné náklady. Nevyhnutné náklady predstavujú prevádzkové náklady, ktoré nie sú v tom zahrnuté. Prevádzkovateľ ich musel vynaložiť osobitne. Znalec v znaleckom posudku zohľadnil aj náklady, ktoré vznikli v súvislosti so solárnym ohrevom teplej vody, vybudovaním prístreškov nad balkóny, izoláciou a sanáciou muriva a základov. Náklady na rekonštrukciu odo dňa 20.12.1990 do 22.11.2002 vyčíslil znalec sumou 680.116,47 Eur (20.489.188,72 Sk).

Na pojednávaní znalec Ing. JR. vypovedal tak, že vypočítal hodnotu stavieb pred zhodnotením, po ich zhodnotení a rozdiel sú obvyklé náklady na zhodnotenie nehnuteľností. V znaleckom posudku nesprávne uvádza, že sú to orientačné náklady na zhodnotenie nehnuteľností. Vychádzal z podkladov, ktoré mu boli predložené žalobcom, ktoré sú pripojené v spise Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. a listinných dôkazov, ktoré sú pripojené v znaleckom posudku Ing. G. W. č. 38/1995. Stav nehnuteľností zistil pri ohliadke na mieste samom, ktorú vykonal za prítomnosti účastníkov konania. Žiadne ďalšie listinné dôkazy mu žalobcom a vedľajším účastníkom konania predložené neboli, preto zvolil pre výpočet vynaložených nákladov na rekonštrukciu stavieb rozdiel východiskovej hodnoty stavby po rekonštrukcii a technickej hodnoty stavby pred ňou. Postupoval podľa vyhlášky č. . Obvyklé náklady vyčíslené za obdobie rokov 1995 až 2002 boli navýšené o náklady na zhodnotenie nehnuteľností o solárny systém, prestrešenie balkónov, odizolovanie základov a muriva starej budovy podľa listinných dôkazov - faktúr, ktoré predložil žalobca.

Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol vyslovený v odôvodnení uznesenia zo dňa 28.10.2009 sp.zn. a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý vyplýva z odôvodnenia uznesenia č.k. -230 zo dňa 29.01.2010 je pre Okresný súd Lučenec záväzný. Nárok na zhodnotenie nehnuteľností žalobcovi vznikol, pretože pod užívateľom bytu, alebo nebytového priestoru v zmysle § 11 ods. 5 je potrebné rozumieť každý subjekt disponujúci právom užívania, teda právom podieľať sa na úžitkovej hodnote veci bytu, resp. nebytového priestoru. Neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by viedli Okresný súd v Lučenci k inému právnemu názoru ako vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutiach, na ktoré súd poukazuje vyššie. Znalec Ing. G. J. v znaleckom posudku konštatuje, že hlavné využitie budovy je aj v súčasnosti pre bývanie dôchodcov, ktorí sú v mieste stavby prihlásení k trvalému pobytu a ich ubytovanie má trvalý charakter. Žalobca, resp. jeho právny predchodca v súlade so stavebnými predpismi vykonal na vlastné náklady úpravy, ktorými sa priestory slúžiace na bývanie dôchodcov preukázateľne zhodnotili. Pod užívateľom bytu alebo nebytového priestoru v zmysle ustanovenia je treba rozumieť nielen nájomcu, ktorý svoje užívacie oprávnenie odvodzuje od práva nájmu, ale každý subjekt disponujúci právom užívania, teda právom podieľať sa na úžitkovej hodnote vecí. Pod zhodnotením je treba rozumieť nielen úpravy týkajúce sa nebytových priestorov priamo, ale aj nepriamo, ale je potrebné zobrať do úvahy celkovú rekonštrukciu budov, ako aj všetky stavebné úpravy pri ktorých dochádza k zmene priestorového usporiadania bytov alebo nebytových priestorov, napríklad zväčšením ich podlahovej plochy alebo vzniku nových bytov alebo nebytových priestorov realizovaných prístavbou, nadstavbou alebo stavbou, čo je prípad rekonštrukcie Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb Sušany.

Z výsluchu účastníkov konania bolo preukázané, že nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Potrebné je podmienku o tom, že nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľností sa stáva splatným až po skončení nájmu, považovať za nemožnú a na takú sa neprihliada, pretože nárok na náhradu za zhodnotenie bytu alebo nebytového priestoru je podmienený skončením nájmu.

bol prijatý ako reštitučný predpis, ktorého cieľom bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným a hnuteľným veciam v rozhodnom období, v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti. Zámerom zákonodarcu bolo zmierniť majetkové krivdy. Súd skúmal či vyhovením žalobe nedôjde k založeniu novej krivdy vo vzťahu k žalovanému. V znaleckom posudku č. 38/95 Ing. G. W. sú popísané pôvodné stavby. Na pozemku sa nachádzala škola, ktorá bola postavená v roku 1933. Podľa popisu v suteréne sa nachádzali dva sklady uhlia, sklad dreva, chodba, na prízemí školy sa nachádzali tri triedy, kabinet, riaditeľňa, tri hygienické zariadenia. Zhotovený bol rozvod studenej vody a svetelnej elektroinštalácie. Vykurovanie bolo lokálne v troch kachliach na pevné palivo a v troch murovaných peciach. Na poschodí sa nachádzal byt s dvoma izbami, kuchyňou, komorou, kúpeľňou, WC, chodbou a terasou, strecha bola sedlová. Všeobecnú cenu pôvodnej školy k 25.07.1955 znalec Ing. G. W. vyčísľuje sumou 1.574.034,86 Kčs. V. Ing. G. J. sumou 87.677,83 Eur (2.641.382,30 Sk). Na druhej strane žalovanému bol vydaný zrekonštruovaný objekt pôvodnej starej školy a nová prístavba, ktorý je moderne vybavený, riadne oplotený. Nachádzajú sa pri stavbách

objekty garáží. Technický stav zrekonštruovaných stavieb je zrejmý zo znaleckých posudkov znalcov Ing. G. W., Ing. G. J. a fotodokumentácie, s ktorou sa súd oboznámil. Hodnota stavieb celkom ku dňu 22.11.2002 je teda niekoľko násobne vyššia ako hodnota pôvodnej starej školy. Znalec M.. G. J. vyčísľuje všeobecnú hodnotu stavieb sumou 767.794,30 Eur (23.130.751,03 Sk). Pretože žalovanému boli vrátené nehnuteľnosti - stavby podstatne zhodnotené oproti stavu, v akom sa nachádzali v čase ich odňatia, nemožno konštatovať, že došlo k novej majetkovej krivde, pokiaľ žalovaný zaplatí náhradu za zhodnotenie nehnuteľností v zmysle .

V rozhodnutiach súdov vyššieho stupňa bola vyriešená otázka základu nároku. Výšku nároku na zhodnotenie nehnuteľností súd v súlade so znaleckým posudkom znalca Ing. G. J. vyčíslil ako rozdiel všeobecnej hodnoty stavieb ku dňu 22.11.2002, sumou 767.794,30 Eur a všeobecnou hodnotou pôvodnej stavby sumou 87.677,83 Eur. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľností vo výške 680.116,47 Eur. Základom pre vyčíslenie nároku na náhradu za zhodnotenie nehnuteľností ku dňu 22.11.2002 bol znalecký posudok znalca, ktorý posudok vypracoval v tomto konaní. K dispozícii mal závery znalca Ing. G. W. a všetky dostupné listinné dôkazy týkajúce sa rekonštrukcie starej budovy školy, stavby prístavby k pôvodnej budove, garáží, oplotenia. K takto vyčísleným nákladom súd nepripočítaval daň z pridanej hodnoty, tak ako to žiadal žalobca. Vo zvyšku súd žalobu zamietol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi počnúc od 14.12.2004 do zaplatenia. Žalovaný prevzal žalobu dňa 13.12.2004. Počnúc od nasledujúceho dňa po doručení žaloby sa žalovaný dostal do omeškania. Výšku úrokov súd určil podľa vládneho nariadenia 87/95 Z.z.. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením ( ).

Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Rozhodnutie o výške plnenia v tejto právnej veci záviselo od znaleckého posudku, preto súd priznal žalobcovi plnú výšku trov, ktorá mu vznikla v súvislosti so zložením zálohy 1.000,- Eur na znalecké dokazovanie.

Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Trovy znaleckého dokazovania neboli kryté zálohou po výšku 465,07 Eur, preto znalečné bolo priznané z rozpočtových prostriedkov súdu. V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.