Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/156/2011

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obv. V. M., dňa 30. septembra 2011 takto

rozhodol:

Podľa súd obžalobu Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp.zn. , zo dňa 27.09.2011 voči

obv. V. M. - nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, V. XX,

pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , ktorého sa mal dopustiť tak, ž e

v presne nezistený deň si na nezistenom mieste od neznámej osoby zadovážil rastlinný sušený materiál v plastovom vrecku, ktorý u seba prechovával až do 28.03.2011, kedy v čase o 12.10 hodine rastlinný materiál dobrovoľne vydal pri kontrole totožnosti, vykonávanej hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Bratislava, pre podozrenie zdržania drog, pričom následným znaleckým skúmaním na Kriminalistickom a expertíznom ústave PZ Bratislava bolo zistené, že v zaistenom plastovom vrecku sa nachádzalo 906 mg rastlinného sušeného materiálu rodu Cannabis - konopa, s koncentráciou tetrahydrokanabinolu spôsobilou vyvolať účinky na psychiku konzumenta, čo zodpovedá trom obvyklým jednorazovým dávkam drogy, pričom rastliny rodu Cannabis sú zaradené do I. skupiny omamných látok v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov,

odmieta a vracia vec prokurátorovi pre závažné procesné chyby.

odôvodnenie:

Dňa 29.09.2011 bola doručená na Okresný súd Bratislava IV obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp.zn. , zo dňa 27.09.2011 na obv. V. M. pre podozrenie zo spáchania prečinu nedo- volenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodova- nia s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo vý- rokovej časti tohto uznesenia. Súd po preskúmaní obžaloby a spisového materiálu, dospel k záveru, že v prípravnom konaní sa vy- skytli také závažné procesné chyby zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktoré zásadne spo- chybňujú dôvodnosť postavenia obvineného pred súd a neumožňujú súdu spravodlivé rozhodnutie vo veci ( ) a ich odstraňovanie v konaní pred súdom (ak by bolo vôbec možné) by zna- menalo neprípustné suplovanie činnosti orgánov činných v trestnom konaní zo strany súdu. Podľa samosudca, pri preskúmavaní obžaloby, obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu. Zákonodarca

pritom okrem porušenia práva na obhajobu počíta aj s tým, že dôvodom na odmietnutie obžaloby budú aj iné závažné procesná pochybenia, najmä také, ktoré, svojou povahou a závažnosťou sú obdobné ako práva na obhajobu a ktoré vyplývajú zo základných zásad trestného konania ( ). Z dikcie zákona je zrejmé, že zákonodarca vyžaduje, aby v prípravnom konaní boli zachované aspoň minimál- ne procesné pravidlá, čo vyjadril ustanovením , a preto za závažné pro- cesné chyby, ktoré budú dôvodom na odmietnutie obžaloby, je potrebné považovať aj zrejmé poruše- nie procesných pravidiel, ktoré vyplývajú zo základných zásad trestného konania a to konkrétne z us- tanovenia (zásada stíhania len zo zákonných dôvodov, ktorá umožňuje postaviť ob- vineného pred súd len v prípadoch, keď z vykonaného dokazovania možno vyvodiť podozrenie zo spá- chania trestného činu), ustanovenia (právo na zákonný proces, t.j. na proces vyko- naný nezávislým a nestranným súdom, ktorý rešpektuje rovnosť strán a nestavia sa ani za jednu stra- nu súdneho konania), ustanovenia (zásada zisťovania skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, ktorá sa vyslovene týka len postupu orgánov činných v trestnom konaní a nie aj súdu s tým, že orgány činné v trestnom konaní musia dôkazy obstarávať z úradnej povinnosti a to tak svedčiace v neprospech obvineného ako aj ktoré svedčia v jeho prospech) a v neposlednom rade z ustanovenia (zásada rovnosti strán v konaní pred súdom, ktorú musí súd vždy dodržia- vať a rešpektovať a preto nemôže vystupovať tak akoby niesol dôkazné bremeno namiesto prokuráto- ra, pretože tým by nahrádzal činnosť prokurátora). Z ust. vyplýva, že súd je arbitrom, ktorý by nemal rešpektovať porušovanie základných zásad trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní a už vôbec by nemal „pokračovať“ v ich porušovaní tak, že bude ignorovať zásadu rovnosti strán, ktorá sa uplatňuje v konaní pred súdom. Z uvedeného vyplýva, že súd nemôže „vstupovať“ do sféry prokurátora, brať na seba dô- kazné bremeno, nahrádzať činnosť orgánov činných v trestnom konaní a napravovať ich procesné po- chybenia spočívajúce v tom, že v prípravnom konaní neboli zabezpečené relevantné dôkazy, z ktorých by sa dalo zistiť, či zaistená sušina marihuany, ktorá obsahovala THC skutočne spĺňa definíciu návyko- vej látky tak ako ju stanovuje ustanovenie Tr. zák. (napriek tomu, že táto povinnosť vyplý- va pre orgány činné v trestnom konaní priamo z ustanovenia ). Podľa Tr. zák. sa na účely rozumie návykovou látkou alkohol, omam- né látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo je- ho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie. Na túto všeobecnú definíciu návykovej látky nadväzuje aj definícia pojmu psychotropná látka, ktorou sa podľa o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov rozumie látka ovplyvňujúca stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Z uvedených definícií je evidentné, že z hľadiska znakov objektívnej stránky stíhaného prečinu podľa Tr. zák. je potrebné ustáliť nielen to, či obvinený mal pri sebe látku, ktorá sa v zmysle vy- ššie citovaného zákona zaraďuje medzi psychotropné látky, ale nevyhnutným je aj zistenie, aký je ob- sah účinnej látky (t. j. koncentrácia účinnej látky stanovená percentuálne v hmotnostných jednotkách - teda percentuálne stanovenie množstva THC. Takéto zistenie je nevyhnutné na to, aby sa, v tom kto- rom konkrétnom prípade, dalo ustáliť, či ide o psychotropnú látku, ktorá je objektívne spôsobilá ovplyvniť nepriaznivo psychiku človeka. Ak zaistená látka neobsahuje dostatočné množstvo účinnej látky, nie je schopná nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nemožno ju podradiť nielen pod definíciu uvádzanú , ale ani pod pojem návykovej látky v zmysle príslušného ustanovenia Tres- tného zákona. Ak v prípravnom konaní nebolo zistené (stanovené) množstvo obsahu účinnej látky v za- istenej sušine, nebol zisťovaný základný znak objektívnej stránky stíhaného prečinu a preto postavenie obvineného pred súd nie je dôvodné. Uvedený právny záver podporuje aj už pomerne ustálená judikatúra, ktorá vyžaduje, aby išlo o precho- vávanie minimálne takého množstva omamnej (psychotropnej) látky, ktoré je spôsobilé po jeho užití ov- plyvniť psychiku človeka, resp. znamená nebezpečenstvo pre jeho zdravie alebo život vrátane nebez- pečenstva vyvolania návyku na užívanie takejto látky. /primerane judikatúra NS SR R rozh. tr., uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 16. septembra 1997, sp. zn. , zo dňa 12. novembra 1997, sp. zn. , zo dňa 19. februára 1998, sp. zn. , rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 12. februára 2001, sp. zn. Tzo , uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 20. mája 2004, sp. zn. aTpj 77/87, Bull č. 4/1987-42/. Je preto potrebné vždy posúdiť konkrétne okolnosti prípa- du, najmä druh a účinnosť omamnej (psychotropnej) látky, či a v akej intenzite je zistené množstvo látky v konkrétnom prípade spôsobilé po užití ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie schopnosti, rozpoz- návacie schopnosti a sociálne správanie alebo ohroziť jeho zdravie, prípadne aj život, vrátane nebez- pečenstva vyvolania návyku na užívanie takýchto látok. Vo vzťahu k druhu zaistenej omamnej (psychot-

ropnej) látky sa skúma čistota účinnej (psychoaktívnej látky), od ktorej sa odvíja jej schopnosť ovplyvniť správanie užívateľa a jej spôsobilosť postačiť vo forme obvyklých dávok na zmenu takéhoto správania. Koncentrácia účinnej látky (stanovenie obsahu účinnej látky) je rozhodujúcim faktorom, určujúcim nie- len intenzitu intoxikácie, a tým aj ovplyvnenie správania užívateľa, ale tiež riziko poškodenia jeho zdra- via. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľovi tohto trestného činu (bez zistenia koncentrá- cie účinnej látky v zaistenom množstve v tom ktorom prípade) teda nepostačuje iba fakt, že sa konkrét- na zaistená látka nachádza v zozname omamných alebo psychotropných látok. Posúdenie obvykle jednorazovej dávky psychotropnej látky (ako základného obligatórneho znaku skut- kovej podstaty podľa § 171 ods. 1 Tr. zák.) vyžaduje, aby už v rámci dokazovania v prípravnom kona- ní bolo zistené, či zaistená látka je omamnou (psychotropnou) látkou, a určiť druh, hmotnosť a koncen- tráciu účinnej (psychoaktívnej) látky. V predmetnej trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok Kriminaliticko-expertíznym v Bratislave, v ktorom je uvedené len to, že predložené plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo sušené konope s hmotnosťou 906 mg., ktoré obsahovalo THC v množstve, ktoré je spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa. V prípadoch, ak celkové množstvo predloženého sušeného konope (marihuana) nepresiahne 1000 mg, sa kvantitatívna analýza (stanovenie obsahu účinnej látky ) nevykonáva (ZPI-CH-063-A/2010). Predložené množstvo sušeného konope (marihuana) s hmotnosťou 906 mg zodpovedá minimálne 3 obvykle jednorazovým dávkam drogy (Záväzná pracovná inštrukcia - ZPI-CH-063-A/23010). Na ostatné otázky neboli dané odpovede. Takto vypracovaný znalecký posudok evidentne chybný v zmysle , pretože zostal neúpl- ný a nejasný, navyše postup KEU PZ v Bratislave je absolútne neakceptovateľný, nakoľko z neho vy- plýva, že neodpovedali na jednu z položených a podstatných otázok nie preto, že by nemohli, ale preto, že nechceli a to len s poukazom na akúsi internú smernicu riaditeľa KEU PZ, ktorý si takouto smernicou neoprávnene prisvojil oprávnenie rozhodovať o tom, čo má a čo nemá byť predmetom znaleckého do- kazovania. Takýto postup je absolútne neprijateľný a pre súd je neuveriteľné, že takéto bezpreceden- tné zasahovanie riaditeľa KEU PZ do dokazovania v trestnom konaní prokurátor akceptoval a uspoko- jil sa len s neovereným konštatovaním znalca v znaleckom posudku . Postup, ktorý zvolilo KEU PZ v Bratislave, pri vypracovaní znaleckého posudku, je dokonca výrazne v rozpore aj s ustanoveniami o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v zne- ní neskorších predpisov, nakoľko podľa predmetného zákona musí znalec v časti „posudok“ uviesť opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihlia- dal, musí uviesť postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávate- ľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti "záver" znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a ove- riť odôvodnenosť postupov. Podľa zákona o znalcoch, pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeo- becne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva. Znalecký posudok KEU PZ v Bratislave pritom neobsahuje postup na poklade ktorého sa zisťovalo množ- stvo účinnej látky (je skôr zrejmé, že sa nezisťovalo), neobsahuje odpoveď na položenú otázku ohľad- ne účinnej látky a skladba posudku je taká, že v časti ohľadne množstva účinnej látky nie je možné zna- lecký posudok preskúmať a už vôbec nie je možné overiť postup KEU PZ v tomto smere. Znalecký po- sudok KEU PZ a zjavne aj vnútorná inštrukcia riaditeľa tejto inštitúcie tak sú celkom evidentne aj v roz- pore so zákonom o znalcoch. Vnútorná pracovná inštrukcia dokonca, v rozpore so zákonom o znal- coch, núti znalcov, aby okrem všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva reš- pektovali aj akési vnútorné pravidlá zamestnávateľa, ktoré boli vypracované z personálnych a ekono- mických dôvodov. Navyše, tvrdenie znalca v znaleckom posudku, že množstvo THC v zaistenej sušine, ak nebol zistený jeho percentuálny obsah, je spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, je absolútne neprija- teľné aj z toho dôvodu, že tu už ide o neprípustné zasahovanie znalca do právnych otázok, teda do otá- zok, ktoré mu neprislúcha riešiť. V posudzovanom prípade tak došlo zjavne aj k porušeniu ustanove- nia , ktoré vyslovene zakazuje znalcovi riešiť právne otázky, hodnotiť dôkazy a ro- biť právne závery (znalec má len zistiť - stanoviť - množstvo účinnej látky THC a vyjadriť ho číselne v znaleckom posudku, avšak skutočnosť, či v tom ktorom konkrétnom prípade je takto zistené množstvo schopné nepriaznivo ovplyvniť psychiku obvineného a teda či aj ide o psychotropnú látku prislúcha len a výhrade orgánom činným v trestnom konaní a súdu. Tým, že znalec len autoritatívne konštatoval obsah účinnej látky, neprípustne zasiahol do kompetencií orgánov činných v trestnom konaní a súdu, pričom jeho tvrdenie o tom, že toto zaistené množstvo sušiny je schopné ovplyvniť psychiku človeka nie je ani overiteľné, pretože nie je podložené konkrétnym čís-

lom množstva účinnej látky. Napokon, zo znaleckého dokazovania sa nedá zistiť ani to, ako dospel zna- lec k záveru, že ide o tri obvykle jednorazové dávky. Tento záver nie je ničím zdôvodnený a v zátvorke za ním je opätovne len poukaz na internú pracovnú smernicu. Na stanovenú otázku teda neodpovedal znalec, ale interná smernica riaditeľa KEU PZ, čo je absolútne neakceptovateľné. Z uvedených skutočností je preto zrejmé, že predmetná trestná vec nebola náležitým spôsobom objas- nená a to z hľadiska naplnenia znakov objektívnej stránky žalovaného prečinu a obžaloba je preto za- ložená na neúplnom a chybnom znaleckom dokazovaní. Súd opakuje, že obžaloba nekriticky prevza- la len subjektívne hodnotenie znalca o obsahu účinnej látky a to bez toho, aby bol postup znalca aj ob- jektívne overiteľný a jeho postup pri vypracovaní znaleckého posudku aj racionálne odôvodnený a tým preskúmateľný (vo veci tak v podstate nerozhodoval o podaní obžaloby prokurátor a , ale znalec a riaditeľ KEU PZ svojou inštrukciou). Trestné konanie však nemôže a ani nesmie len nekri- ticky preberať ničím nepodložené závery znalcov a už vôbec na nich nemožno postaviť prípadné odsú- denie obvineného (v opačnom prípade by sme museli akceptovať to, že v tzv. drogových trestných ve- ciach nie sú potrebné súdy, nakoľko o vine rozhoduje znalec svojou voľnou úvahou). K uvedenému súd dodáva a opakuje, že úlohou orgánov činných v trestnom konaní a hlavne prokuráto- ra, je oprieť obžalobu o dostatočné množstvo „kvalitných“ dôkazov, na základe ktorých je možné kvalifi- kovať konanie obvineného ako trestný čin podľa osobitnej časti , pretože len v takom prípade možno hovoriť o tom, že postavenie obvineného pred súd je dôvodné ( ). Účelom prípravného konania preto nemôže byť podanie obžaloby „za každú cenu“ s tým, aby „nejako“ rozhodol súd, pretože súdy sú SR povolané k rozhodovaniu o vine a treste a nie, a priori, o nevine obvineného. Takýto postup nemožno vyvodiť zo žiadneho ústavného princípu, naopak uvedený formalistický prístup prokurátora odporuje zásadám výkonu štátnej moci a prípustnosti jej použitia len v nevyhnutnom rozsahu s maximálnym šetrením základných práv a slobôd a pri rešpektovaní zásady zdržanlivosti ( ). V tomto smere je potrebné pripomenúť, že k podaniu obžaloby by zá- sadne nemali stačiť len indície alebo domnienky, ktoré nasvedčujú tomu, že nemožno vylúčiť, že obvi- nený trestný čin spáchal (primerane aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR 30/1967) pričom už staršia trestnoprávna literatúra kládla obžalobe veľký dôraz keď uvádzala, že nepodložená, prehnaná, nesve- domitá a nedôvodná obžaloba je vždy nebezpečenstvom pre správne a spravodlivé rozhodnutie súdu, nech je súd akokoľvek objektívny a nestranný (Ráliš, A., Trestní řízení. Praha, 1947). V ďalšom priebehu trestného konania bude preto povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vy- konať dokazovanie a to v tom smere, aby bolo zistiteľné, aké množstvo účinnej látky sa v zaistenej lát- ke nachádzalo a následne, na podklade takéhoto záveru, ustáliť, či ide alebo nejde o psychotropnú lát- ku, t. j. látku, ktorá by bola schopná objektívne ovplyvniť psychiku človeka. Až z takto vykonaného do- kazovania bude možné zistiť, či prichádza do úvahy vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spá- chanie trestného činu. Alebo povedané inak, až dôsledným vykonaním dôkazov naznačených vyššie bude možné napraviť procesné chyby spočívajúce v porušení základných zásad trestného konania a vyhodnotiť, či postavenie obvineného pred súd je aj skutočne dôvodné. Tu treba zdôrazniť, že ak by súd mal viesť konanie pred súdom a sám si zisťovať množstvo účinnej lát- ky v zaistenom množstve, bol by takýto postup v rozpore s už uvedenouzásadou rovnosti strán v kona- ní pred súdom, pretože súd, pri ďalšom samostatnom dopĺňaní dokazovania, by preberal na seba úlo- hu prokurátora (súd by za prokurátora prebral dôkazné bremeno na seba a stal by sa tak ďalšou pro- cesnou stranou a akýmsi pomocníkom prokurátora). Súd však nie je pomocníkom prokurátora, ktorý mu sám dotvorí alebo doplní dokazovanie tak, aby mu mohol vyhovieť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti toh- to uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť v lehote do troch dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV. na Krajský súd v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok.