Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-159-2011.pdf
PDF · 75.87 KB
No categories available
14CoE/159/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: R. X. G., a.s., U. XXXX/XXX, C., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Petrom Pečeným, Námestí sv. Martina 9, Holíč, proti povinnému: M. D., nar. XX.X.XXXX, K. XX, Y., zastúpený opatrovníčkou JUDr. Gabrielou Lukáčovou - zamestnankyňou Okresného súdu Košice-okolie, o vymoženie 535,25 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jozefom Burim, Exekútorský úrad Levice, Zd. Nejedlého 22, Levice pod č. EX 2291/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 29.4.2011 č. k. 35Er/961/2011-9 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok sp. zn. A XXXX/XXXX zo dňa 5.11.2008 vydaný rozhodcom N.. M. Y. v Holíči, na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 12.11.2005 medzi oprávneným a povinným.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že úver poskytnutý povinnému na základe predmetnej úverovej zmluvy je spotrebiteľským úverom a rozhodcovskú doložku uvedenú v Úverových zmluvných podmienkach oprávneného, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a z tohto dôvodu za neplatnú. Znemožňuje totiž spotrebiteľovi - povinnému zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa - oprávneného. Nakoľko je rozhodcovská doložka súčasťou zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, povinný mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je neplatná. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a preto súd žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a súdneho exekútora vykonaním exekúcie poveril. Uviedol, že povinný s oprávneným dobrovoľne uzavrel úverovú zmluvu, pričom k nej nemal žiadne pripomienky. K uzatvoreniu zmluvy nebol prinútený, preto predmetná zmluva ako aj rozhodcovská doložka, ktorá je včlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v súlade s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Nakoľko povinný bol v rozhodcovskom konaní nečinný, právomoc rozhodcovského súdu bola založená aj vtedy, keby bola rozhodcovská doložka neplatná, alebo keby vôbec neexistovala. Konštatoval, že exekučný súd prekročil svoju právomoc a porušil svoju nestrannosť, keď svojim rozhodnutím jednal za povinného a napravoval jeho nečinnosť. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru slovenská verzia ustanovenia o neprijateľnej podmienke zmluvy o úvere uvedenej v Smernici Rady 93/13/EHS (konkrétne príloha 1, písm. q) je odlišná od originálnej verzie a je nejednoznačná a mätúca. Napadnuté uznesenie považoval za úplne popierajúce zmysel a účel rozhodcovského konania a znemožňuje rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní, čím dochádza k porušovaniu Smernice č. 2008/48/EH. Upozornil na rozsudok NS ČR, v ktorom sa konštatuje, že zmluvné strany si môžu platne dohodnúť, že spory, ktoré vznikli z ich zmluvy budú rozhodované žalujúcou stranou vybraným rozhodcom zo zoznamu rozhodcov vedeným súkromným subjektom, ktorý nie je stálym rozhodcovským súdom a že rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa pravidiel vydaných takýmto súkromným subjektom. Mal za to, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi SR a je platne dojednaná.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa sú správne a presvedčivé. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Na zistenia uvedené v odôvodnení uznesenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s odôvodnením rozhodnutia stotožňuje a poukazuje naň (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Poskytnutý úver túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Úverové zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, lebo boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo ani tvrdené, že úver bol poskytnutý na obchodnú alebo podnikateľskú činnosť povinného.
Podľa Úverových zmluvných podmienok sa všetky spory z úverovej zmluvy mohli riešiť iba pred jediným rozhodcom.
Občiansky zákonník (ďalej len OZ) síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 totiž len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.
Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
Odvolací súd poukazuje aj na to, že ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a/ alebo b/ Zákona o rozhodcovskom konaní, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keďže rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že exekučný súd rámec svojej preskúmavacej činnosti neprekročil.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Práva oprávneného nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicata dotknuté.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.