Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-185-2010.pdf
PDF · 78.48 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-10C/185/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľa: A. D., E.. XX.X.XXXX, J.. I. T. XXX/X, XXX XX Č. - Q. G., štátneho príslušníka Slovenskej republiky, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie ul. Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, proti odporkyni: O. D., X.. Z., E.. XX.XX.XXXX, J.. I. T. XXX/XX, XXX XX Č. - Q. G., štátnej príslušníčke Slovenskej republiky, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov: navrhovateľa A.Š. D., E.. XX.X.XXXX a odporkyne O. D., X.. Z., E.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom mesta Čadca, zapísané v knihe manželstiev tohto matričného úradu vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 03.12.2010, navrhovateľ požiadal súd o rozvod manželstva účastníkov, uzavretého dňa XX.X.XXXX pred matričným úradom v Čadci. V odôvodnení svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že odporkyňa nechcela, aby mali deti. On pracoval na tzv. týždňovkách a často nebýval doma, manželka zatiaľ nadväzovala intímne styky s inými mužmi, čo viedlo k odcudzeniu manželov. Navrhovateľ sa preto od manželky odsťahoval, najskôr k svojim rodičom a potom mu prenajal byt jeho brat. Na krátky čas s odporkyňou i obnovili manželské spolužitie, potom mu však manželka opäť bola neverná, stratil k nej citový vzťah, mieni si založiť novú rodinu, v ktorej by vychovával i deti.
Odporkyňa po tom, ako jej súd doručil návrh navrhovateľa na začatie konania spolu s výzvou na vyjadrenie a poučením súdu podľa ust. § 5 ods.1, §§ 114 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“) o procesných právach a povinnostiach účastníka občianskeho súdneho konania, sa napriek výzve a poučeniu súdu v súdom určenej lehote, ani dodatočne v celom priebehu konania k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrila a nezúčastnila sa ani pojednávania vo veci samej ani v jednom z postupne súdom určených termínov (25.3.2011, 27.5.2011 a 30.9.2011), na ktoré bola riadne a včas predvolaná, v poslednom prípade formou tzv. náhradného doručenia podľa ust. § 46 ods.1,2 OSP; ani v jednom prípade odporkyňa svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nepožiadala súd o jeho odročenie z prípadných vážnych dôvodov. Okrem iných i v ust. § 101 ods.1,2 OSP zákon presadzuje medzinárodnými dohovormi, Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi zabezpečené právo na súdnu ochranu účastníka súdneho konania, ktorý o jej poskytnutie požiadal súd, pred nečinnosťou, procesnými alebo inými obštrukciami zo strany druhého účastníka občianskeho súdneho konania. Súd preto za podmienok ust. § 101 ods.1,2 OSP v spojení s ust. § 46 ods.1,2 OSP (vychádzajúc z právnej domnienky riadneho doručenia súdnej zásielky odporkyni na adresu
jej bydliska, na ktorej riadne prevzala súdom doručovaný návrh na začatie konania a predchádzajúce dve predvolania na pojednávania, keď súdom žiadna iná adresa, na ktorej by bolo možné odporkyni zásielky doručovať, zistená nebola) vec na poslednom pojednávaní dňa 30.9.2011 prejednal i za procesnej nečinnosti odporkyne v konaní a jej neprítomnosti, vychádzajúc z obsahu spisu - výsledkov dokazovania vykonaného výsluchom navrhovateľa a navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na skutočnostiach uvedených v cit. písomnom návrhu. Za podstatný dôvod, pre ktorý sa rozhodol požiadať o rozvod manželstva, označil jednoznačne opakovanú manželskú neveru odporkyne. Sama sa mu i priznala a snažil sa jej odpustiť, ale onedlho sa situácia opakovala - i v súčasnosti s ňou býva jej ženatý priateľ.
Podľa článku 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zák. o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa ust. § 1 ods.2 Zák. o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa ust. § 18 Zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods.1 Zák. o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 22 Zák. o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods.1,2 a 3 Zák. o rodine:
(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol za splnenia zákonných podmienok podľa citovaných ustanovení §§ 22, 23 Zákona o rodine, po zistení, že ich manželstvo z dôvodov uvedených v cit. návrhu navrhovateľa - keďže odporkyňa v priebehu konania neuviedla žiadne skutočnosti nasvedčujúce opaku - dlhodobo neplní zákonom sledovaný účel podľa cit. čl. 1 Základných zásad Zákona o rodine v spojení s cit. ust. § 1 ods.2 a §§ 18 a 19 Zákona o rodine a keďže za takéhoto stavu - vzhľadom na konanie odporkyne a jednoznačne odmietavý postoj navrhovateľa k ďalšiemu trvaniu manželstva - nemožno očakávať obnovenie ich riadneho manželského spolužitia ani v budúcnosti.
Podľa § 144 OSP účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.O trovách konania súd rozhodol podľa cit. ust. § 144 veta prvá OSP, vychádzajúc i z vyhlásenia navrhovateľa o vzdaní sa nároku na náhradu trov konania voči odporkyni a z absencie uplatnenia takéhoto prípadného nároku odporkyňou, v konaní procesne nečinnou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods.1,2 Zákona o rodine).