Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/4/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne L. Y., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej v V., M. Č.. X, zast. JUDr. Alžbetou Frankovou, advokátkou v Košiciach, Hlavná č. 31, proti žalovaným: 1/ Š. Q., nar. XX.X.XXXX a 2/ R. Z., nar. X.X.XXXX, obom bývajúcim U. Per - Z. Č.. XXX, zastúpeným JUDr. Štefanom Jančom, advokátom v Košiciach, Nerudova č. 14, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22.septembra 2009, č.k. -55 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom:

1/ žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25.8.2008 medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovanou 2. rade ako kupujúcou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice

- okolie dňa 17.12.2008 pod č. V - XXXX/XX, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese V. - I., obec T. - Z., katastrálne územie Z., zapísané Správou katastra V. - I. na LV č. XX ako pozemky parc. č. XX/X - záhrada vo výmere XXXX m2, parc. č. XX/X - zastavaná plocha vo výmere XXX m2, parc. č. XX/X - zastavaná plocha vo výmere XXX m2, parc. č. XX/X - zastavaná plocha vo výmere XXX m2 a rozostavaná stavba na parc. č. XX/X z a m i e t o l a

2/ u l o ž i l žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 149,22 eura a žalovanej v 2. rade trovy konania vo výške 149,22 eura, všetko na účet zástupcu žalovaných advokáta JUDr. Štefana Janča do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade, uzavreté dňa 9.8.1997 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 17.12.2007, č.k. -17, právoplatným dňa 6.2.2008. Ďalej, že počas trvania ich manželstva bola medzi žalovaným v 1. rade ako kupujúcim a žalovanou v 2. rade (jeho matkou) ako predávajúcou uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti uvedené v 1. výroku rozsudku, pričom parcela č. XX/X - zastavaná plocha vo výmere XXX m2 a parcela č. XX/X - rozostavaná stavba vo výmere XXX m2 vznikli rozdelením

parcely č. XX - zastavaná plocha vo výmere XXX m2 geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX z 30.3.2004, a podľa ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 25.6.2004 pod U. 458/04. Kúpna cena v tejto zmluve bola dohodnutá sumou 500.000,- Sk. Po rozvode manželstva so žalobkyňou žalovaný v 1. rade ako predávajúci uzavrel so žalovanou v 2. rade ako kupujúcou kúpnu zmluvu o spätnom prevode týchto nehnuteľností za kúpnu cenu 600.000,- Sk, z ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 13.10.2008 pod U. 1417/08. Kúpne ceny dohodnuté v týchto kúpnych zmluvách v skutočnosti neboli zaplatené, lebo k prevodu vlastníctva k pozemkom a rozostavanému domu žalovanou v 2. rade na žalovaného v 1. rade, jej syna došlo len z dôvodu, že žalovaná v 2. rade nevedela získať úver na dokončenie stavby, tento úver bol po prevode vlastníctva žalobkyni a žalovanému v 1. rade v sume 323.328,- Sk VÚB, a.s. aj poskytnutý a bolo z neho financované kúrenie v dome, obklady v kúpeľni a ďalšie práce.

Na základe takto zisteného skutkového stavu s poukazom na ust. , , , a prvá veta uzavrel, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že nehnuteľnosti uvedené v 1. výroku rozsudku patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov jej a žalovaného v 1. rade, predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný v 1. rade za trvania manželstva so žalobkyňou od svojej matky, žalovanej v 2. rade zmluvou zo dňa 31.5.2004 označenou síce ako kúpna zmluva, išlo však o dissimulovaný právny úkon, lebo účastníci len predstierali, že ide o kúpnu zmluvu, keď vôľa žalovanej v 2. rade bolo bezplatne previesť vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam len na svojho syna - žalovaného v 1. rade, tento s uvedeným aj súhlasil a kúpna cena ním zaplatená nebola, nemal ani úmysel ju zaplatiť a žalovaná v 2. rade jej zaplatenie nikdy nežiadala. Zmluva zo dňa 31.5.2004 preto spĺňa náležitosti darovacej zmluvy. Na tom základe dospel k záveru, že platí to, čo účastníci naozaj chceli a zakrývali (dissimulovali), teda darovanie nehnuteľností, a nie to, čo predstierali (kúpa nehnuteľností). Žalovaný v 1. rade bol teda výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností titulom darovania, tieto nikdy nepatrili do BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade, preto pokiaľ ich následne zmluvou zo dňa 25.8.2008 previedol späť na žalovanú v 2. rade (opätovne išlo o dissimulovaný právny úkon, kedy pri darovaní predstierali kúpu), urobil tak ako výlučný vlastník nehnuteľností a teda jeho úkon nie je neplatný v zmysle ust. . Preto žalobu zamietol. Poukázal pritom na to, že na to, čo bolo zo spoločného majetku žalobkyne a žalovaného v 1. rade v BSM vynaložené na výlučný majetok žalovaného v 1. rade bude prihliadnuté pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva. Čo sa týka rozostavaného domu, stavebníkom bola žalovaná v 2. rade a v roku 1997, kedy žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzavreli manželstvo a začali financovať výstavbu rodinného domu, bola už stavba postavená ako hrubá, zastrešená, neuzavretá, ovakovaná, čo znamená, že za trvania manželstva bola dokončovaná už existujúca vec nepatriaca do BSM účastníkov titulom zhotovenia.

O trovách konania rozhodol podľa ust. a žalovaným priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov ich právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a pri určení ich výšky vychádzal zo záveru, že hodnotu práva nemožno vyjadriť v peniazoch.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobkyňa i žalovaní.

Žalobkyňa navrhla zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a jej žalobe v súlade s úpravou (opravou) vykonanou na pojednávaní dňa 22.9.2009 vyhovieť. Vytýkala súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že svojou žalobou a jej úpravou domáhala sa určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 25.8.2008, ktorou žalovaný v 1. rade previedol nehnuteľnosti patriace do BSM na žalovanú v 2. rade z dôvodu, že k tomuto prevodu nebol daný jej súhlas. Prvostupňový súd jej žalobu zamietol z dôvodu údajnej simulácie kúpnej zmluvy a dissimulácie darovacej zmluvy pri nadobudnutí uvedených nehnuteľností do vlastníctva, údajne iba žalovaného v 2. rade dňa 31.5.2004 a rovnako i zmluvy o prevode na žalovanú v 2. rade dňa 25.8.2008. Dissimulovaný (zastrený) právny úkon však platí len vtedy, ak vyjadruje vôľu účastníkov právneho úkonu a ak zároveň spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu.

V danom prípade písomnou kúpnou zmluvou účastníci zmluvy zastierajú ústne uzavretú zmluvu o darovaní, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti a v takomto prípade dissimulovaný, t.j. zastretý právny úkon je neplatný, pretože na platnosť takéhoto úkonu sa vyžaduje písomná forma. Medzi účastníkmi zmluvy nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu iného dvojstranného právneho úkonu, pretože sa jedná o prevod nehnuteľností.

Ďalej vytýkala súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie oprel iba o jednostranné dohodnuté výpovede žalovaných ako blízkych príbuzných (matka a syn) - špekulatívne ju vylúčiť zo spoluvlastníctva uvedených nehnuteľností po rozvode manželstva. Takéto konanie žalovaných nemôže požívať právnu ochranu, pretože ide o rozpor s dobrými mravmi a podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Zdôraznila, že všetky prejavy žalovaných až do rozvodu boli prejavmi svedčiacimi v prospech jej spoluvlastníctva, keď nikdy nebola vylučovaná z nakladania so spoločnou vecou. Opak v konaní nebol jednoznačne a nepochybne preukázaný. V tomto vedomí vkladala svoje finančné prostriedky i prostriedky získané úverom do stavby domu a v čase, keď žalovaný nepracoval (od augusta do roku 2006 do februára 2008) sama hradila všetky náklady s úverom a stavbou domu za pomoci svojich príbuzných.

Ďalej namietala, že je v rozpore s logickým úsudkom tvrdenie žalovanej v 2. rade, na ktorom svoje rozhodnutie založil prvostupňový súd, že od začiatku jej vôľou bolo darovať nehnuteľnosti len synovi, lebo údajne sa bála, že v prípade jeho smrti by sa stala vlastníčkou iba žalobkyňa. Ak by to tak bolo, nemalo by význam osobitné dojednanie v zmluve z 31.5.2004, ktorým sa žalovaná v 2. rade zabezpečila zriadením práva doživotného užívania nehnuteľností, ako aj v ktorom bolo zakotvené predkupné právo v prospech jej dcéry - sestry žalovaného v 2.rade. Pred synom by sa nemusela predsa takto chrániť.

Uviedla tiež, že o špekulatívnom postupe žalovaných vo veci prevodu nehnuteľností zmluvou zo dňa 25.8.2008 po rozvode nasvedčuje aj tá skutočnosť, že k tomuto úkonu nebola zo strany žalovaných prizvaná, aj napriek tomu, že počas celého trvania manželstva obaja žalovaní prejavovali vôľu, že nehnuteľnosti patria aj jej. V tejto súvislosti je nepravdivé tvrdenie žalovanej v 2. rade, že k tomuto (spätnému) prevodu došlo z dôvodu, že syn mal stratiť zamestnanie a bolo treba splácať úver, keďže za úver bola zodpovedná aj ona a banka by vymáhala splátky úveru od nej.

Napokon nesúhlasila ani s rozhodnutím o trovách konania a namietala, že úplná náhrada trov konania v prospech žalovaných nie je v súlade s ust. Sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, keď žalovaní sú navzájom v blízkom príbuzenskom pomere a vzťahy medzi účastníkmi konania boli úplne normálne a štandardné až do rozvodu jej manželstva so žalovaným v 1. rade. Žalovaní z dôvodov spočívajúcich v okolnostiach prípadu sú v početnej prevahe tvrdení proti nej, tvrdení, ktoré neboli v čase trvania manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade preukázané, ani jej známe v čase podania žaloby, preto súd pri posudzovaní náhrady trov konania mal vychádzať práve z tejto výnimočnosti prípadu a trovy konania žalovaným nepriznať.

Žalovaní v 1. a 2. rade navrhli zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania a priznať im náhradu trov v zmysle ich vyčíslenia zo dňa 24.9.2009. Vytýkali súdu prvého stupňa, že pri stanovení výšky odmeny vychádzal z ust. vyhl. č. s tým, že hodnotu práva nemožno vyjadriť v peniazoch. Podľa nich je výška predmetu konania vyjadriteľná v peniazoch a to je hodnota domu, ktorého cena je stanovená sumou 600.000,- Sk.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli vo veci samej potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazať žalobkyňu na znášanie trov odvolacieho konania.

Odvolací súd na základe podaných odvolaní vec podľa ust. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci samej dostatočne zistil potrebný skutkový stav a jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby zodpovedá zákonu.

V posudzovanej veci išlo o žalobkyňou uplatňovaný nárok na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.augusta 2008 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovanou v 2. rade (jeho matkou) ako kupujúcou, ktorej vklad bol povolený dňa 17.12.2008 pod č. V 1417/08 a ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci T. - Z., kat. úz. Z. a to pozemky - T.. Č.. XX/X, parc. č . XX/X, parc. č. XX/X a parc. č. XX/X ako aj rozostavaná stavba na parc. č. XX/X, E. to z dôvodu, že uvedenou zmluvou žalovaný v 1. rade, ktorý je jej bývalým manželom, nakladal s nehnuteľnosťami patriacimi do ich dosiaľ nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva v rozpore s ust. , t.j. nehnuteľnosti previedol na žalovanú v 2. rade bez jej súhlasu. Dovolávala sa teda relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu v zmysle ust. .

Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku, ktorým súd prvého stupňa jej žalobu zamietol namietala nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom, keď posúdil ako platné dissimulované (zastreté) právne úkony - zmluvy uzavreté medzi žalovanými zo dňa 31.5.2004 a 25.8.2008 a v oboch prípadoch uzavrel, že platí zastretý právny úkon, t.j. darovanie nehnuteľností v zmysle . Namietala teda absolútnu neplatnosť napadnutej zmluvy pre nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy (keďže jej predmetom boli nehnuteľnosti) a zároveň aj z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V prejednávanej veci z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd prvého stupňa na základe zistenia vôle žalovanej v 2. rade pri uzatváraní zmluvy zo dňa 31.5.2004 označenej ako kúpna zmluva so žalovaným v 1. rade - svojim synom bezplatne previesť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam len na tohto žalovaného (a nie aj na jeho manželku - žalobkyňu) s čím žalovaný v 1. rade súhlasil a ďalej zistenia, že kúpna cena žalovaným v 1. rade v skutočnosti ani zaplatená nebola, nemal úmysel ju zaplatiť a žalovaná v 2. rade zaplatenie ani nikdy nežiadala, uzavrel, že kúpnou zmluvou mal byť zastretý iný právny úkon - darovacia zmluva, preto v zmysle ust. platí tento iný (zastretý) úkon, keďže spĺňa všetky náležitosti darovacej zmluvy.

Rovnako ako takýto zastretý právny úkon posúdil aj zmluvu zo dňa 25.8.2008, ktorej platnosť napáda žalobkyňa v tomto konaní, keďže jej účastníci - žalovaní v 1. a 2. rade pri spätnom darovaní nehnuteľností žalovaným v 1. rade ako výlučným vlastníkom žalovanej v 2. rade. Preto tento úkon nie je neplatný v zmysle ust. .

Súhlasiť možno s odvolaním žalobkyne, pokiaľ namietala, že tieto právne závery súdu prvého stupňa nie sú správne.

Podľa ust. veta prvá , ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

Platná právna úprava v uvedenom ustanovení pre platnosť zastretého právneho úkonu vyžaduje, aby zodpovedal vôli účastníkov a súčasne spĺňal všetky jeho náležitosti. Zastretý právny úkon preto nebude platný, ak sám o sebe bude mať niektorú vadu vyvolávajúcu jeho neplatnosť.

Pre záver, že zastretý právny úkon spĺňa všetky jeho náležitosti je potrebné tento právny úkon posúdiť zo všetkých hľadísk, na ktoré viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov ( a nasl. ).

Podľa ust. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

V posudzovanom prípade žalovaní už pri prvej zmluve, ktorú uzavreli dňa 31.5.2004, rovnako ako pri napadnutej zmluve z 25.8.2008, simulovali uzavretie kúpnych zmlúv a išlo teda o neplatné právne úkony. Pokiaľ však týmito úkonmi zastierali darovacie zmluvy, ktorých predmetom boli nehnuteľnosti, ani tieto právne úkony by neboli platné, lebo darovacia zmluva, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti môže byť podľa ust. platne uzavretá iba v písomnej forme.

Pre samotné posúdenie takejto platnosti alebo neplatnosti, t.j. až v odvolaní namietanej absolútnej neplatnosti napadnutej zmluvy, (na ktorú však súd musí prihliadať z úradnej povinnosti) by však žalobkyňa musela preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, lebo určovacia žaloba podľa ust. je procesne prípustnou len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Rozhodnutie súdu o požadovanom určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti.

Žalobkyňa v posudzovanej veci existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ničím neodôvodňovala, avšak už zo skutočnosti, že pri nedodržaní zákonom predpísanej písomnej formy darovacej zmluvy by absolútne neplatnou musela byť nielen v konaní napadnutá zmluva (z 25.8.2008), ale aj prvá zmluva uzavretá medzi žalovanými (z 31.5.2004), na túto neplatnosť by súd musel prihliadať a teda právne postavenie žalobkyne by sa ani vyhovením jej žalobe nezmenilo.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny.

Podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa však neboli, pokiaľ ide o jeho rozhodnutie o trovách konania. Žalobkyňa v odvolaní namietala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešným žalovaným, ktoré majú spočívať v okolnostiach veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto časti nemožno vyvodiť, či súd prvého stupňa sa zaoberal podmienkami pre prípadnú aplikáciu ust. na rozhodnutie o trovách tohto konania. Rovnako odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania v napadnutom rozsudku neobsahuje presvedčivé dôvody záveru súdu prvého stupňa, že hodnotu práva v danom prípade nemožno vyjadriť v peniazoch.

Rozsudok súdu prvého stupňa v uvedených smeroch je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, preto odvolací súd podľa ust. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude predovšetkým sa zaoberať existenciou podmienok pre aplikáciu ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania a v prípade záveru, že použitie tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania nie je namieste, zaoberať sa aj odvolacími námietkami žalovaných a len potom znovu o trovách konania rozhodnúť preskúmateľným rozhodnutím ( v spojení s ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.