Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-91-2011.pdf
PDF · 71.45 KB
No categories available
1Co/91/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu S. P. D. Q., so sídlom B. č. X, Q., proti žalovaným C. P. D., š.p., odštepný závod P., so sídlom B. č. XX, P. a spol., o zaplatenie 290,48 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 22 C 31/2011 - 54 z 11.5.2011 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade a nepriznal náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Vo vzťahu k ostatným žalovaným v 2. až 4. rade (R.-L., s.r.o., T. B. a L. N.) žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že v predmetnej veci išlo o obchodno-právny vzťah účastníkov konania v zmysle § 261 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, resp. o zodpovednostný záväzok na náhradu škody v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 8 ods. 4, 5 Zákona o dráhach. Jediným potenciálne zodpovedným subjektom za spôsobenú škodu mohol byť len žalovaný v 1. rade. Aj keby išlo o občianskoprávny vzťah, tento záver by bol v súlade s § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnaký. Nakoľko však žalobca zobral v celom rozsahu späť žalobu voči žalovanému v 1. rade, súd konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil. V konaní súd pokračoval so žalovanými v 2. až 4. rade, ktorí však nie sú pasívne legitimovaní v tomto spore. Na základe toho súd žalobu voči žalovaným v 2. až 4. rade zamietol. Na základe toho nebolo nutné ďalej dokazovať skutkové okolnosti spôsobenej škody, ani výšku a príčinnú súvislosť so škodovou udalosťou.
Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 2. až 4. rade odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a týmito žalovanými.
Poukázal na to, že vzal žalobu späť vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, avšak žaloba by mala byť dôvodná vo vzťahu k ostatným žalovaným, ktorí zostali účastníkmi konania. V predmetnej veci nie je dôležité zistenie, či C. P. D., š.p. potrebovali naplniť svoju povinnosť podľa zákona o dráhach č. 164/96 Z.z. Pre aplikáciu obchodného zákonníka vo vzťahu k ŽSR je rozhodujúci obchodný záväzkový vzťah, pričom však ŽSR neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu ani s jedným zo žalovaných subjektov, t.j. aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka pre záväzky a zodpovednosť z nich nie je namieste. Škoda vznikla žalobcovi, t.j. ŽSR, pričom však súd urobil taký výklad, akoby ŽSR boli účastníkmi záväzkového vzťahu
podľa Obchodného zákonníka, čo však nie je možné považovať za správne. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné v tom zmysle, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, existujú pochybnosti o správnosti právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa a naviac je rozsudok aj nepreskúmateľný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa je potrebné vždy považovať za odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom a to je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobcovi vznikla škoda v súvislosti s prácami vykonávanými žalovanými v 3. a 4. rade, ktorí vykonávali ťažbu drevnej hmoty v blízkosti železničnej trate P. M. W., pričom pretrhli vzdušné telefónne vedenie.
Žiaden z účastníkov konania na strane žalovaných nebol v záväzkovom vzťahu v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a nasl. so žalobcom. Preto nie je zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa aplikoval vo veci tieto zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka a zároveň neuviedol, aký záväzkový právny vzťah medzi žalobcom a účastníkmi konania na strane žalovaných existoval a akou právnou skutočnosťou (najmä zmluvou) bol tento záväzkový právny vzťah založený.
V skutočnosti existujú vážne pochybnosti o správnosti právneho posúdenia predmetnej veci súdom prvého stupňa, pretože z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, že by mala byť namieste aplikácia Obchodného zákonníka v predmetnej veci. Naopak, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o vzťah občianskoprávny, daný ustanovením § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom bude potrebné sa zaoberať výškou škody a ďalšími predpokladmi zodpovednosti za škodu, najmä pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti.
Nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa spočíva v tom, že okrem citácie vykonaných dôkazov, neobsahuje odôvodnenie reálny opis zisteného skutkového stavu tak, ako ho súd prvého stupňa zistil a rozhodnutie obsahuje len konštatovanie, že po zastavení konania v predmetnej veci voči žalovanému v 1. rade súd zistil, že ostatní žalovaní nie sú vo veci pasívne legitimovaní, pričom však z rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, na základe akého postupu a hlavne vykonaných dôkazov súd prvého stupňa k takémuto záveru dospel.
Ako už bolo vyššie naznačené, pre posúdenie náhrady škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v predmetnej veci, nie je dôležitá existencia nejakého záväzkového obchodno-právneho vzťahu, pretože tento nie je predmetom konania a medzi žalobcom a ostatnými účastníkmi na strane žalovaných nevznikol. V tomto smere nebolo nič zo strany žalobcu tvrdené a neboli predložené ani žiadne dôkazy.
Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať vo veci riadne dokazovanie, zistiť rozsah škody, kto túto škodu spôsobil, kto za ňu zodpovedá a predovšetkým jednoznačne definovať všetky atribúty zodpovednosti za škodu v predmetnej veci, teda analyzovať konanie jednotlivých zainteresovaných osôb, vznik a rozsah škody, príčinnú súvislosť medzi konaním zainteresovaných osôb a vznikom škody a taktiež aj zavinenie. Ako bolo vyššie naznačené, s najväčšou pravdepodobnosťou bude potrebné vychádzať z kvalifikácie predmetnej veci v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách, bude možné vo veci zákonne rozhodnúť. Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odvolacom konaní nebol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa žalovaného v 1. rade, vo vzťahu ku ktorému žalobca vzal žalobu späť, čo potvrdil aj v samotnom obsahu svojho odvolania (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.