Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoE/88/2011

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného X. C. Q., s.r.o., F. XX, B., IČO: 35 792 752, zast. JUDr. T. Cvikovou, Advokátska kancelária so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému Q. A., bytom C. XXX/X, XXX XX O., o vymoženie 3.004,76 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. -10 zo dňa 6. 6. 2011 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.

Prvostupňový súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú v zmysle ust. (ďalej len „“) z dôvodu, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Prvostupňový súd ďalej v rozhodnutí poukázal na to, že základnou charakteristikou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú to odplatné zmluvy upravené v 8. časti a na jednej strane sú ako zmluvné strany dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Poukázala ďalej na stanovisko prijaté na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 9. 2010, kde sa uvádza, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. 1. 2008. Prvostupňový súd ďalej poukázal na ustanovenie bodu 18. všeobecných zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej zmluvy, kde je upravená rozhodcovská doložka tak, že výber z alternatív riešenia sporov, teda výber medzi riešením sporu zo zmluvy v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred príslušným

všeobecným súdom patrí výhradne žalobcovi. Poukázal na to, že exekúcia sa v zmysle § 36 ods. 2 Ex. por. začína udelením poverenia súdnemu exekútorovi, a preto o trovách exekúcie možno hovoriť až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Do toho času rozhoduje iba o trovách exekučného konania jednotlivých účastníkov konania, pričom na toto rozhodnutie sa používa subsidiárne ust. § 146 ods. 1 písm. c) vzhľadom na to, že súd pri zastavení exekučného konania rozhodol o trovách exekučného konania, a to tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu tohto konania.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

V odvolaní oprávnený poukázal na ustanovenie článku 18 ods. 1 zmluvy, z ktorého vyplýva, že osoba podávajúca žalobu môže byť tak veriteľ, teda dodávateľ, ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobshauje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rohodcovského konania pri riešení sporov. Z jej obsahu je zrejmé, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou.

Osobitne poukázal oprávnený na dôvodovú správu , podľa ktorej cieľom takejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva a článok 18 ods. 1 zmluvy plne rešpektuje a nebráni spotrebiteľovi využiť občianske súdne konanie.

Záver exekučného súdu o neplatnosti celej rozhodcovskej doložky predstavuje podľa názoru oprávneného neprimeraný zásah. Tvrdenie súdu nemá podklad ani v žiadnom právnom predpise, podľa ktorého by žalovaný mal mať právo, aby pri podaní žaloby voči nemu sa on rozhodoval, pred akým orgánom a kde bude žalovaný. Oprávnený poukázal aj na rozsudok a postup Okresného súdu Žilina sp. zn. -82 zo dňa 26. 5. 2008, ktorý konal o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podaného z dôvodu tvrdeného porušenia rovnosti účastníka konania o neplatnosti rozhodcovskej doložky.

Ďalej oprávnený poukázal na to, že exekučný súd má daný rozsah preskúmavacej právomoci a ten je vymedzený preskúmaním materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. publikovaného pod č. R 58/1997. Ďalej je exekučný súd oprávnený posúdiť rozpor plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Posúdenie hmotnoprávneho základu je obmedzené len na ust. § 35, § 51 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ďalej § 40 ods. 1 ZoR v znení do 30. 6. 2009 a po 1. 7. 2009 a oddelením nachádzacieho konania a konania exekučného. Oprávnený poukázal v tejto súvislsoti na rozhodnutie C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Noguera. Spomínané rozhodnutie súdneho dvora EÚ sa týka otázky výkonu rohodcovského rozsudku vydaného ohľadne spotrebiteľskej zmluvy. Poukázal na bod 37 citovaného rozhodntuia, ako aj bod 40 a 47. Z uvedeného rozhodnutia podľa jeho názoru vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci a podľa názoru exekučný súd v napadnutom rozhodnutí svojím postupom prekračuje svoju právomoc spresnenú výkladom súdneho dvora EÚ.

Exekučný súd nie je oprávnený ani z ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ani z Exekučného poriadku, aby inicioval konanie o posudzovanie o dôvodoch v spomenutom ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní.

Namieta v odvolaní ďalej to, že exekučný súd prekročil rozsah svojej právomoci, keďže nevystupuje v pozícii súdu rozhodujúceho v základnom konaní, ale iba v pozícii súdu exekučného.

Poukázal na rozpor s , a to článkom 2, ods. 2 SR vzhľadom na to, že nie je oprávnený exekučný súd nahrádzať procesnú pasivitu povinného svojou aktivitou založenou na účelovej argumentácii o postupe ex offo.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec podľa zásad upravených v ust. , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Aj keď podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní. Umožňuje to ustanovenie , o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/, b/ alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Podľa Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti X. C. Q., s.r.o. sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. o rozhodcovskom konaní.

účinný od 01. 01. 2008 za neprijateľnú podmienku v ust. považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej po 31. 12. 2007 alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných v takejto zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. sankciou neplatnosti. Keďže ust. nie je uvedené medzi prípadmi relatívne neplatnosti ( ), ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jeho neprijateľnosť neplatné. Pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve ( ) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Preto súd odvolacie námietky oprávneného neopodstatnené.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti tiež stanovisko zo spoločného rokovania občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. septembra 2010, podľa ktorého zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.

Oprávnený poukázal len na preňho vyhovujúcu časť rozsudku (bod 37, 47) súdneho dvora C-240/08 (Asturcom) o tom, že právo spoločenstva neprikazuje národnému súdu, aby nepoužil vnútroštátne procesné normy, na ktorých základe získava rozhodnutie právoplatnosť, aj keby to umožnilo napraviť porušenie akéhokoľvek ustanovenia práva spoločenstva predmetným rozhodnutím a na to, že niet dôvod bezbreho chrániť pasívneho spotrebiteľa.

Odvolací súd však musí pristupovať k judikatúre komplexne a ani uvedená časť rozsudku súdneho dvora v spojení s ostanými závermi nijako neospravedlňuje oprávneného z aplikácie neprijateľnej rozhodcovskej doložky takmer v nečitateľných všeobecných obchodných podmienkach. Oprávnený už neodcitoval záver z uvedeného rozsudku.

Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania (§ 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ,,ZOS“). Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g) EP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.