Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-257-2011.pdf
PDF · 70.82 KB
No categories available
19Co/257/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky W. E., bytom K. I. XXX, zastúpenej JUDr. W. Y., advokátkou, so sídlom J., Z. XX/X proti odporcom 1) A. M., bytom K. I. XXX a 2) F. M., bytom K. I. XXX, obaja zastúpení JUDr. O. P., advokátom, so sídlom J., E.. S.. W. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. júna 2011, č.k. 15C/2/2007-87, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom 1), 2) spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania 43,09 eur, k rukám JUDr. O. P., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd v dôsledku späťvzatia návrhu podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že K. M., ženatý s W. I., bol ku dňu smrti v podiele 1-ica podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, a to parcely č. 259 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.331 m2 a domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku parcela č. 259, k.ú. K. I., zapísaných na LV č. XX. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1), 2) náhradu trov konania 284,01 eur, ktoré bližšie špecifikoval v odôvodnení svojho uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby krajský súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná náhradu trov konania. Rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti považovala za nesprávne. Dôvodila, že v späťvzatí návrhu uviedla, že dôvodom späťvzatia návrhu bol jej zlý zdravotný stav. Celé súdne konanie na ňu pôsobilo stresujúco, a preto sa ani konaní, aj pod hrozbou poriadkovej pokuty, nezúčastňovala. Pociťuje veľkú krivdu voči svojej osobe, v dôsledku konania svojho strýka O. M. a brata A. M. a nedokáže sa s tým vnútorne psychicky vyrovnať.
Odporcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhli, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Napadnuté uznesenie považujú za vecne správne a zákonné a odvolacie námietky za neopodstatnené. Poukázali na to, že pre rozhodnutie o náhrade trov v súvislosti so zastavením konania v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania celkom je podstatná tá skutočnosť, že navrhovateľka jednoznačne procesne zavinila, že došlo k zastaveniu konania, a preto je zo zákona povinná na náhradu trov konania voči odporcom. Odvolacie námietky navrhovateľky považujú odporcovia za účelové. Poukázali na to, že navrhovateľka, hoci je právne zastúpená, dlhodobo pokračovala v súdnom konaní napriek tomu, že uplatňovala zjavne
neopodstatnený právny nárok, na čo odporcovia poukázali už v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania. Práve takýmto postupom navrhovateľky došlo k nárastu trov konania, ktoré odporcom 1), 2) v súvislosti s týmto konaním vznikli. Zdôraznili, že navrhovateľka doposiaľ pokračuje v konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 23C/16/2005 na základe jej návrhu smerujúceho proti odporcom 1, 2) a týkajúceho sa tých istých nehnuteľností ako v tomto konaní. Takýmto postupom preto neguje svoje tvrdenia o zlom vplyve súdneho konania v tejto veci na jej zdravotný stav.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
V danej veci okresný súd rozhodol o zastavení konania podľa § 96 O.s.p. a o náhrade trov konania. Odvolanie smerovalo len proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania, výrok o zastavení konania nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), a preto ho odvolací súd nepreskúmaval a nie je rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý.
V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania, ktorá situácia nastáva aj v prípade späťvzatia návrhu, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa ust. § 146 O.s.p.
V zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie odseku 2 tohto zákonného ustanovenia upravuje rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu. Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre správanie sa odporcu, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.).
V danom prípade bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu a nebola v konaní preukázaná skutočnosť, ktorá by dávala opodstatnenie pre jej postup podľa výnimočného ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Neboli splnené predpoklady pre vyslovenie povinnosti na náhradu trov konania odporcami, pretože z obsahu spisu nie je zrejmé, že dôvodom späťvzatia bolo práve správanie sa odporcov, ktorí poukazovali na nedôvodnosť podaného návrhu. Táto skutočnosť by sa ozrejmila až pri skúmaní dôvodnosti nároku vo veci samej. Túto skutočnosť súd prvého stupňa už preskúmavať po späťvzatí návrhu nemôže. Pri posudzovaní danej veci výlučne z procesného hľadiska je nutné vyvodiť záver, že práve navrhovateľka späťvzatím návrhu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, a preto v súlade s ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. je povinná odporcom nahradiť trovy prvostupňového konania. Dôvody, ktoré viedli navrhovateľku k späťvzatiu návrhu, sú pri posudzovaní späťvzatia návrhu výlučne z procesného hľadiska právne irelevantné.
Za daných okolností je rozhodnutie okresného súdu o povinnosti navrhovateľky nahradiť odporcom trovy prvostupňového konania vecne správne.
V odvolacom konaní boli tak úspešní odporcovia 1), 2), ktorí majú v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívajú v odmene za právne zastúpenie, a to za 1 polovičný úkon právnych služieb (vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu) vo výške 28,50 eur + 7,41 eur režijný paušál + 20 % DPH, t. j. spolu 43,09 eur, a to podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .