Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-52-2011.pdf
PDF · 94.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/52/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rožňave sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletej L. Q. nar. XX.X. XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, dieťaťa rodičov Y. Q. nar. XX.X. XXXX, zamestnanej I. T. L. C., bytom C. V. X a T. U. nar. X.X. XXXX, zamestnaného U. L..C..I.. V., bytom V. Q. XX, na návrh otca, o zníženie výživného na maloletú takto
rozhodol:
Okresný súd v Rožňave návrh otca z a m i e t a .
Súd konanie v ostatnej časti vo veci z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Otec svojím písomným návrhom žiadal, aby prehodnotil a znížil výživné na maloletú od 1.1. 2010. Svoj písomný návrh odôvodnil tým, že tunajší súd 15.3. 2010 rozhodol o výživnom na maloletú vo výške 25,35 EUR mesačne. Matka podala odvolanie a Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci zníženia výživného na 20,- EUR mesačne. Návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, že bol nezamestnaný od 27.1. 2010 do 15.6. 2010 a nemal žiaden príjem. Od 15.6. 2010 je zamestnaný, ale dosahuje iba minimálnu mzdu. Nevie akým omylom sa stalo, že aj keď súd mu schválil platbu na maloletú v sume 25,35 EUR, exekúcia na nedoplatky na výživnom došla s tým, že má platiť 66,- EUR. Preto žiada o prehodnotenie celej záležitosti spätne od 1.1. 2010.
Otec na pojednávaní dňa 29.9. 2011 po poučení zo strany súdu uviedol, že na návrhu trvá a žiada znížiť výživné na maloletú od 1.2. 2011 na 30,- EUR mesačne. V ostatnej časti svoj návrh berie späť. Vo svojej výpovedi uviedol, že návrh podal z finančných dôvodov. U svojho zamestnávateľa dosahuje iba minimálnu mzdu, ktorá mu nepostačuje ani nahradenie nákladov za bývanie. Má vyživovaciu povinnosť voči dospelej dcére V. U., študentky vysokej školy po 30,- EUR mesačne. Vyživovacia povinnosť voči dospelému synovi Y. mu už zanikla, na neho platil výživné po 20,- EUR mesačne. Žije s priateľkou H. H. v prenajatom byte. Náklady uhrádzajú spoločne po 380,- EUR mesačne. Jeho priateľka pracuje ako predavačka a zarába 400,- EUR čistého mesačného zárobku. Je rozvedená a stará sa o dve maloleté školopovinné deti, na ktoré ich otec prispieva. Z ich spolužitia sa deti nenarodili. Exekúčne spláca dlhy, ktoré mu vznikli v období, kedy sa venoval živnostenskej činnosti. Matka maloletej podala návrh na exekúciu, lebo výživné na maloletú platil iba po 25,- EUR mesačne z dôvodu, že nesprávne pochopil rozhodnutie nášho súdu. Nedoplatok na výživnom platí exekúčne a sám dobrovoľne platí bežné výživné ale iba po 25,- EUR mesačne. Má zaplatené výživné aj za mesiac september 2011. S dcérou sa nestýka, darčeky jej neposkytuje a ani inou formou sa na jej potrebách nepodieľa.
Matka s návrhom otca nesúhlasila. Otec okrem platenia výživného sa inou formou na potrebách dcéry nepodieľa. Ani stanovené výživné už nepostačuje a bolo by kruté, keby došlo k jeho zníženiu. Otec už od roku 2010 na výživu dcéry prispieva iba po 25,35 EUR mesačne. Na tunajšom súde prebiehalo konanie o zmenu výšky výživného, súd výživné otcovi aj znížil, ale ona podala odvolanie a Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok tunajšieho súdu. Po zrušení veci tunajší súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, teda otec má naďalej prispievať na výživu maloletej po 66,39 EUR mesačne. Ona si myslela, že otec rozhodnutie súdu pochopil, on však naďalej platí výživné po 25,35 EUR mesačne. Preto podala návrh na exekúciu a otec z nedoplatku na výživnom uhradil trikrát sumu 136,- EUR. Má ešte nedoplatok na výživnom v úhrnnej sume 452,70 EUR. Otec aj za rok 2011 platí bežné výživné ale iba po 22,30 EUR mesačne. Od poslednej súdnej úpravy výživného sa pomery takmer nezmenili. Pracuje u toho istého zamestnávateľa a jej príjem činí 452,- EUR mesačne. Dcéra nastúpila do 6. ročníka základnej školy, náklady na ňu sú také isté. Stravuje sa v školskej jedálni a navštevuje tie isté krúžky, ako predtým. Jej zdravotný stav je dobrý. Býva s ňou v trojizbovom byte v osobnom vlastníctve a náklady uhrádza po 240,- EUR mesačne. Už asi mesiac nežije so svojím priateľom v spoločnej domácnosti. Ďalšie deti nemá. Majetkové pomery otca nepozná, ale určite nedosahuje iba minimálnu mzdu. V pizzérii, v ktorej pracuje je vždy plno zákazníkov.
Zo spisu tunajšieho súdu 7P/84/2007 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 26.4. 2007 súd zvýšil výživné na maloletú zo strany otca na 2.000,- Sk - 66,39 Eur mesačne od 1.2. 2007 a otcovi vyčíslil aj nedoplatok na výživnom Rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.5. 2007. V čase tejto súdnej úpravy výživného maloletá navštevovala 1. ročník základnej školy. Matka okrem nej nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. U svojho zamestnávateľa dosahovala 10.271,- Sk - 340,93 EUR čistého priemerného mesačného zárobku. Otec okrem maloletej dcéry mal vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom z I. manželstva. Pracoval v zahraničí v Anglicku a z jeho výpovede súd zistil, že dosahoval 16.000,- Sk - 531,10 EUR čistého mesačného zárobku. Súd jeho zárobkové pomery vyhodnotil tak, že jeho príjmy sú lepšie vzhľadom na jeho majetkové pomery, teda presahujú viac ako 531,- EUR čistého mesačného zárobku.
Zo spisu tunajšieho súdu 5P/13/2010 vyplýva, že otec podal návrh na zníženie výživného a matka návrh na zvýšenie výživného na maloletú. Rozsudkom zo dňa 15.3. 2010 tunajší súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej po 25,35 EUR mesačne od 1.1. 2010. Proti tomuto rozsudku však matka podala odvolanie a Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 30.9. 2010 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Po zrušení veci tunajší súd rozsudkom zo dňa 13.10. 2010 návrh otca na zníženie výživného, ako aj návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 8.1. 2011 a na základe tohto rozsudku otec má prispievať na výživu maloletej naďalej po 66,39 EUR mesačne. V čase tejto súdnej úpravy výživného matka dosahovala 460,- EUR čistého priemerného mesačného zárobku a otec u svojho zamestnávateľa U. L..C..I.. V., kde sa zamestnal 27.1. 2010 dosahoval 262,- EUR čistého mesačného zárobku. Maloletá navštevovala 5. ročník základnej školy a venovala sa aj záujmovej činnosti. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že otec v roku 2009 sa venoval podnikateľskej činnosti a dosahoval čistý príjem okolo 330,- EUR mesačne. Takýto príjem mal možnosť aj naďalej dosahovať, ovšem ukončil podnikateľskú činnosť, zaevidoval sa na úrade práce ako nezamestnaný napriek tomu, že vzhľadom na svoju kvalifikáciu mal možnosť si nájsť zamestnanie, aj sa zamestnal a preto má možnosť v doposiaľ určenej výške prispievať na výživu maloletej. Zohľadnil aj príjem matky a zvýšené odôvodnené potreby maloletej.
Z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 14.6. 2010 súd zistil, že otec je zamestnaný u terajšieho zamestnávateľa od 14.6. 2010.
Podľa správy od zamestnávateľa otca, jeho pracovná morálka je dobrá a dosahuje v priemere 287,43 EUR čistého mesačného zárobku. Mzdové zrážky sa vykonávajú na základe exekúčneho príkazu súdneho exekútora vo výške 170,- EUR mesačne od mája 2011.
Zo správy od I. T. U. C., matka je zamestnaná od 19.11. 1992 a k plneniu úloh pristupuje svedomite a zodpovedne. Dosahuje v priemere 479,944 EUR čistého mesačného zárobku.
Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave vyplýva, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Matka pracuje ako odborná referentka a dosahuje príjem 452,- EUR mesačne. S maloletou býva v trojizbovom byte v osobnom vlastníctve a náklady uhrádza po 200,- EUR mesačne. Maloletá je v tomto školskom roku žiačkou 6. ročníka základnej školy. Stravuje sa v školskej jedálni. Počas letných prázdnin bola v dvoch detských prímestských táboroch a poplatok činil 75,- EUR a 50,- EUR. Je naďalej členkou tanečného klubu L. U. C.. Členský poplatok je 110,- EUR na rok. V lete bola na sústredení, za ktoré matka uhradila 120,- EUR. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní po 25,- EUR mesačne a dĺžne výživné matka od otca vymáha v exekúčnom konaní. Otec sa inou formou na potrebách maloletej nepodieľa. Matka sa o maloletú náležite stará. Otec býva v podnájme v trojizbovom byte v V.Š. s priateľkou. Náklady za podnájom činia 360,- EUR mesačne, ktoré uhrádzajú spoločne. Pracuje ako kuchár a jeho príjem je v rovine minimálnej mzdy. Na maloletú prispieva po 25,- EUR mesačne. S dcérou sa nestretáva. Okrem maloletej prispieva po 30,- EUR mesačne na dcéru V., ktorá pochádza z jeho rozvedeného manželstva.
Podľa správy od Základnej školy ul. A. C., maloletá minulý školský rok navštevovala 5. triedu. Ide o športovú triedu so zameraním na volejbal. Dosahovala vynikajúce výsledky a reprezentovala školu v rôznych súťažiach. Matka sa zaujímala o výchovno - vzdelávacie výsledky dcéry. Náklady spojené s návštevou školy činia asi 350,- EUR na jeden školský rok.
Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletej poukázal na prevedené dokazovanie a dal na zváženie súdu, či sú v danom prípade dôvody na zníženie výživného. Poukázal na to, že odôvodnené potreby maloletej sa neustále zvyšujú a súvisia aj s jej rastom a návštevou školy.
V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že posledná súdna úprava výživného bola v roku 2010, kedy tunajší súd rozsudkom zo dňa 13.12. 2010 zamietol návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 8.1. 2011. Vzhľadom na toto rozhodnutie súdu, teda otec má na výživu maloletej dcéry aj naďalej prispievať po 66,39 EUR mesačne, ako mu to bolo uložené rozsudkom tunajšieho súdu v roku 2007. Otec poučeniu súdu porozumel a po poučení súdu svoj návrh na zníženie výživného od 1.1. 2010 do právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa
13.12. 2010 aj zobral späť a v tejto časti žiadal konanie vo veci zastaviť. Trval však na tom, aby súd znížil výživné na maloletú od 1.2. 2011 na 30,- EUR mesačne.
Súd pripustil späťvzatie návrhu otca lebo je preukázané, že o jeho návrhu na zníženie výživného za obdobie od 1.1. 2010 do 1.2. 2011 už bolo rozhodnuté vyššie uvedeným rozsudkom tunajšieho súdu, ktorým jeho návrh na zníženie výživného bol zamietnutý a rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť 8.1. 2011.
Súd zistil, že ani od 1.2. 2011 odkedy otec trval na návrh na zníženie výživného, návrh otca nie je dôvodný. Je totiž preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom otca na maloletú sa pomery takmer nezmenili. Maloletá naďalej navštevuje základnú školu, postúpila do vyššieho ročníka a naďalej sa venuje aj záujmovej činnosti. Jej odôvodnené potreby sú teda takmer nezmenené, resp. neustále sa zvyšujú a to najmä v dôsledku jej rastu a dospievania. Na odôvodnených potrebách maloletej sa pritom majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich schopností, možností a zárobkových pomerov.
Matka pracuje u toho istého zamestnávateľa, jej príjmy sú nezmenené, jej starostlivosť o maloletú je na dobrej úrovni a ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec taktiež pracuje u toho istého zamestnávateľa a jeho zárobkové pomery sú taktiež nezmenené. Podľa názoru súdu otec zo subjektívnych dôvodov dosahuje nižší príjem, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného, keď podnikateľskú činnosť ukončil, zaevidoval sa na úrade práce ako nezamestnaný a neskôr sa zamestnal u terajšieho zamestnávateľa. Aj u terajšieho zamestnávateľa má pravidelný mesačný príjem, z ktorého si vyživovaciu povinnosť môže plniť voči maloletej aspoň v takej výške, ako mu to bolo stanovené posledným rozhodnutím súdu v roku 2007. Súd pritom vzal do úvahy aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dospelej dcére a prihliadol aj na jeho odôvodnené potreby, ktoré zohľadnil aj na strane matky. Vychádzajúc z týchto skutočností súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O s p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3
vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri
všeobecných záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené / § 250a /,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /