Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_9P-18-2011.pdf
PDF · 68.08 KB
No categories available
9P/18/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci navrhovateľa: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, U. Z. G. E., proti odporcom : 1/ B. M., nar. XX.XX.XXXX a 2/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja K. I. XX, U.. Z. G. E., o určenie výživného na dospelé dieťa takto
rozhodol:
Odporcovia v l. a v 2. rade sú povinní prispievať na výživu navrhovateľovi M. M., nar. XX.XX.XXXX každý z nich po 30,- eur mesačne, počnúc dňom 12.09.2011 a to vždy do každého 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov v 1. a v 2. rade prispievať mu na výživu mesačne každý po 30,- €, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa, počnúc dňom 01.09.2011. Trovy konania nežiadal.
Odporcovia s návrhom navrhovateľa súhlasili.,
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým detí nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 154 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.
Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotno-právnych ustanovení a vykonaným dokazovaním súd mal v danom prípade za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný a je potrebné určiť výživné zo strany odporcov na navrhovateľa tak, ako to uviedol súd vo výrokovej časti tohto rozsudku. V zmysle citovaného § 62 ods. 3 je zákonom stanovená suma minimálneho výživného 26,- €.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
V danom prípade sa všetci účastníci konania dostavili na pojednávanie dňa 29.09.2011, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, pričom po vyhlásení rozsudku sa všetci účastníci vzdali práva odvolania, čo potvrdili svojimi podpismi a preto tento rozsudok obsahuje len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších právnych predpisov; Občiansky súdny poriadok). Navrhovateľ si však trovy konania priznať nežiadal a odporcom žiadne preukázateľné trovy spojené s týmto konaním nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.