Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/88/2010

Uznesenie

Krajský súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: V. X., nar. X.XX.XXXX, s miestom podnikania Q., S. P. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni: K. H., nar. X.X.XXXX, bytom Q. Q. XXXX/XX, zastúpená: Nosko & Partners, s.r.o., Námestie SNP 16, Bratislava, o zaplatenie 1.267,58 eur, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 22. apríla 2010, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.267,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 283,61 eur od 25.2.2008 do zaplatenia a zo sumy 983,97 eur od 26.5.2008 do zaplatenia. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa zaplatenia uvedenej sumy domáhal z dôvodu, že s odporkyňou sa dohodli na rozpustení združenia PALAZO, pričom v zmysle dohody bolo odporkyni vyplatené odstupné vo výške 1.991,64 eur, čím sa všetky záväzky združenia mali pokladať za vysporiadané. Po zániku združenia bolo na účet, ktorý pripadol odporkyni, poukázaná suma 1.267,58 eur, predstavujúca nadmerné odpočty za III. a IV. štvrťrok 2007. Táto suma však v zmysle dohody o vysporiadaní združenia mala pripadnúť navrhovateľovi, keďže v dohode sa účastníci konania dohodli, že účtovná závierka združenia bude vyhotovená v termíne do 21.1.2008 s tým, že v prípade straty sa na jej úhrade bude podieľať výlučne navrhovateľ a rovnako aj v prípade zisku tento pripadne navrhovateľovi v celosti. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. §, 830, 834, 835, 841 , , ods. 1 o dani z pridanej hodnoty, o dani z príjmov a keď z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa založili na základe zmluvy o združení zo dňa 30.8.2007 združenie, k rozpusteniu ktorého došlo na základe dohody účastníkov ku dňu 31.12.2007. Účastníci si zároveň vysporiadali aj majetok združenia a dohodli sa na tom, že odporkyni bude vyplatená finančná hotovosť vo výške 1.991,64 eur, pokrývajúca vklad odporkyne do združenia, ako i podiel na jeho zisku a navrhovateľovi budú ponechané všetky hnuteľné veci do združenia vnesené. Súčasťou dohody bolo tiež určenie, že účtovná závierka združenia bude vyhotovená v termíne do 21.1.2008 s tým, že jej výsledok nebude mať žiadny vplyv na vysporiadanie účastníkov určené dohodou a v prípade straty sa na jej úhrade bude podieľať výlučne navrhovateľ, v prípade zisku zasa tento pripadne v celosti navrhovateľovi. Z daňových priznaní za zdaňovacie obdobie III. a IV. štvrťroku 2007 súd zistil, že vznikol združeniu nadmerný odpočet DPH vo výške 283,61 eur za III. štvrťrok a vo výške 983,97 eur za IV. štvrťrok, spolu 1.267,58 eur. Keďže účastníci združenia viedli spoločné účtovníctvo, všetky finančné prostriedky zo združenia sa sústreďovali na jedinom spoločnom účte, ku ktorému mali obaja účastníci dispozičné právo. Daňový úrad poukázal vzniknutý nadmerný odpočet DPH za druhú polovicu roku 2007 na tento účet, a to na základe žiadosti napísanej X. V., účtovníkom združenia a podpísanej odporkyňou. V zmysle dohody pripadol po rozpustení združenia tento spoločný účet odporkyni, v dôsledku čoho sa nadmerné odpočty DPH dostali do jej dispozície, a to už v čase po rozpustení združenia a vysporiadaní jeho majetku. Podľa odporkyne nadmerný

odpočet DPH nepredstavuje zisk združenia, preto sa naňho dohoda o vysporiadaní majetku nevzťahuje. Navrhovateľ tento považuje za zisk, a preto mu podľa neho poukázaná suma prináleží. Z výpovedi oboch účastníkov mal súd preukázané, že v čase vysporiadania majetku združenia obaja účastníci vedeli, že vznikne združeniu nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu. To, že tento nadmerný odpočet nie je výslovne uvedený v spôsobe vysporiadania združenia nezakladá vyňatie tohto odpočtu z dohody o vysporiadaní majetku, keďže obaja účastníci o jeho možnom vzniku v budúcnosti vedeli a napriek tomu ho výslovne v dohode o rozpustení združenia neuviedli. Naopak, upravili si, že výsledok účtovnej závierky, na podklade ktorej nadmerný odpočet DPH vznikol, nebude mať na vysporiadanie účastníkov žiadny vplyv. Súd preto pokladal dohodu účastníkov o vysporiadaní zisku resp. straty združenia po vykonaní účtovnej závierky za dohodu, týkajúcu sa aj vysporiadania prípadného nadmerného odpočtu DPH, preto dospel k záveru, že nadmerný odpočet DPH v sume 1.267,58 eur v zmysle dohody o rozpustení združenia patrí v celosti navrhovateľovi. Pričom do dispozície odporkyne sa tento dostal len v dôsledku toho, že spoločný účet združenia, na ktorý bol po jeho rozpustení nadmerný odpočet DPH poukázaný, pripadol práve odporkyni. Preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.267,58 eur s tým, že odporkyňa na účet navrhovateľa už uhradila dňa 5.1.2010 sumu 669,82 eur, a teda zvyšok dlžnej sumy predstavuje 597,76 eur. Súd priznal tiež, keďže odporkyňa je so svojim plnením v omeškaní, aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 283,61 eur, ktorá predstavuje nadmerný odpočet za III. štvrťrok 2007 od 25.2.2008 do zaplatenia a zo sumy 983,97 eur od 26.5.2008 do zaplatenia. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa a navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi priznal ich náhradu v sume 76,- eur.

Proti tomuto rozsudku súd prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie odporkyňa. Uviedla, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je vo viacerých častiach zmätočné. Súd v odôvodnení uvádzal, že nadmerný odpočet DPH vznikol z platieb, ktoré realizoval navrhovateľ z finančných prostriedkov, ktoré patrili výlučne jemu, pričom tieto zarobil ešte pred tým, než spoznal odporkyňu, považujú za neopodstatnené. Tieto tvrdenia boli prednesené navrhovateľom, ničím však nepreukázané. Časti odôvodnenia, týkajúce sa zákonného vymedzenia nadmerného odpočtu dane SIP súd prvého stupňa zákonné ustanovenia prevzal zo stanoviska právneho zástupcu selektívne. Podľa ich stanoviska však nie je možné považovať nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty ako zisk spoločnosti. Súd prvého stupňa si zamieňal pojmy daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom združenie bolo kvartálnym platcom dane z pridanej hodnoty a pojmu účtovná závierka spoločnosti, t.j. daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb z výkazu ziskov a strát a súvahy majetku daňového subjektu. Záver, že dohoda účastníkov o vysporiadaní ziskov resp. straty združenia po vykonaní účtovnej závierky za dohodu, týkajúcu sa aj vyporiadania prípadného nadmerného odpočtu DPH považujú za extenzívny výklad dohody účastníkov vzhľadom na skutočnosť, že nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty nie je zisk spoločnosti. Navyše odporkyňa už uhradila navrhovateľovi polovicu žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania. Navrhli preto, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Senica a konanie zastavil, pričom bude navrhovateľovi určená povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporkyňa dňa 25.1.2008 podpísala žiadosť, adresovanú Daňovému úradu Senica, aby nadmerné odpočty DPH za III. a IV. štvrťrok 2007 boli poukázané na číslo účtu, ktorého vlastníkom je navrhovateľ. Túto skutočnosť ústne potvrdila na súdnom pojednávaním. Odpočty však boli daňovým úradom poukázané na účet odporkyne. Táto ich už však na uvedené číslo účtu navrhovateľa nepreviedla aj napriek viacerým výzvam navrhovateľa. Nadmerný odpočet DPH vznikol z platieb, ktoré realizoval navrhovateľ z vlastných finančných prostriedkov. Odporkyňa na pojednávaní potvrdila, že sa finančne nepodieľala na kúpe hnuteľných veci a ani na nákladoch prevádzky združenia PALAZO. Z vlastnej vôle odstúpila zo združenia. Sama navrhla podmienky, za akých chce odstúpiť. Na základe jej žiadosti po podpísaní dohody o rozpustení združenia jej navrhovateľ vyplatil finančnú hotovosť 1.991,64 eur, ktorú odporkyňa prebrala pri podpísaní zmluvy napriek tomu, že vniesla do združenia len 331,94 eur. Daň z pridanej hodnoty nie je daňou priamo súvisiacou s dosiahnutým hospodárskym výsledkom, je závislá na dodaní tovaru alebo služieb. Pri prijatí dodania vzniká nárok na odpočet. Pri uskutočnení dodania vzniká daňová povinnosť. Odporkyňa vlastnoručne podpísala žiadosť na Daňový úrad v Senici, aby nadmerné odpočty boli vrátené navrhovateľovi. Potvrdila túto skutočnosť aj pred súdom. Taktiež ju potvrdil svedok X. V.. Napriek tomu si vrátené odpočty ponechala v plnej výške až do 5.1.2010 s vedomím, že jej nepatria.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou

- účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú podmienky pre potvrdenie ani zmenu napadnutého rozsudku z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a vecnej nesprávnosti.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je určenie povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.267,58 eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 283,61 eur od 25.2.2008 do zaplatenia a zo sumy 983.97 eur od 26.5.2008 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovené.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že zmluvou o združení zo dňa 30.8.2007 navrhovateľ a odporkyňa uzavreli podľa a nasl. zmluvu o združení, ktorého účelom bol spoločný predaj obkladov, dlažieb, sanitárnej techniky a doplnkov. Združenie bolo zriadené na dobu neurčitú pod názvom PALAZO so sídlom v Senici. Bolo dohodnuté, že peňažné prostriedky združenia sa budú sústreďovať na jedinom účte, z ktorého sa budú uskutočňovať všetky platby, súvisiace s činnosťou združenia. Zisk sa mal podľa zmluvy deliť podľa podielov účastníkov v združení, pričom navrhovateľ i odporkyňa mali určené spoluvlastnícke podiely vo výške 50 % každý. Účastníci sa dohodli na rozpustení združenia, a to dohodou o rozpustení združenia zo dňa 19.12.2007 ku dňu rozpustenia 31.12.2007. Zároveň sa dohodli, že majetok združenia sa vysporiada tak, že odporkyni sa vyplatí finančná suma vo výške 1.991,64 eur (60.000,- Sk), pozostávajúca z finančného vkladu do združenia vo výške 331,94 eur (10.000,- Sk) a z podielu na zisku združenia vo výške 1.659,70 eur (50.000,- Sk). Podpísaním dohody odporkyňa potvrdila, že prevzala uvedenú finančnú hotovosť s tým, že nežiada vrátiť žiadnu hnuteľnú vec, vnesenú do združenia. Všetky hnuteľné veci, vnesené do združenia si ponechal navrhovateľ s tým, že mu už nebude vyplatený finančný vklad a ani žiadna finančná hotovosť vnesená do združenia. Ďalej v dohode o vyporiadaní si účastníci dohodli, že účtovná závierka združenia bude vyhotovená v termíne do 21.1.2008 s tým, že jej výsledky nebudú mať na dohodu o rozpustení žiadny vplyv a v prípade straty sa na jej úhrade bude podieľať výlučne navrhovateľ a rovnako tak aj v prípade zisku, tento pripadne navrhovateľovi v celosti. Účastníci prehlásili, že uzavretím dohody považujú všetky svoje vzájomné záväzky, vzniknuté za existencie združenia za vysporiadané. Dohoda bola oboma účastníkmi riadne podpísaná. Z daňových priznaní za zdaňovacie obdobie III. a IV. štvrťroku roku 2007 vyplynulo, že za III. štvrťrok roku 2007 vznikol nadmerný odpočet DPH vo výške 283,61 eur a za IV. štvrťrok roku 2007 vo výške 983,97 eur. Daňový úrad uvedenú finančnú čiastku poukázal na účet, ktorý po vysporiadaní združenia vlastnila odporkyňa. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na vrátenie finančných prostriedkov nadmerného odpočtu DPH v sume 1.267,58 eur výzvou zo dňa 28.8.2008. Odporkyňa poukázala dňa 5.1.2010 na účet navrhovateľa sumu 669,82 eur.

Odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa za nezrozumiteľný, nejasný, zmätočný. Navrhovateľ žiadal od odporkyne zaplatenie sumy 1.267,58 eur s príslušenstvom. V priebehu konania odporkyňa preukázala, že zo žalovanej sumy navrhovateľovi uhradila sumu 669,82 eur, čo navrhovateľ nespochybnil, o ktorej sa vyjadrila, že uvedená suma predstavuje polovicu zo žalovanej sumy, teda 633,70 eur s príslušnými úrokmi z omeškania. Súd prvého stupňa v odôvodnení opakovane skonštatoval, že odporkyňa navrhovateľovi zo žalovanej sumy už uhradila sumu 669,82 eur. Dokonca skonštatoval, že uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 1.267,58 eur s tým, že odporkyňa na účet navrhovateľa už uhradila sumu 669,82 eur, teda zvyšok dlžnej sumy predstavuje sumu 597,76 eur. Ak zo žalovanej istiny odporkyňa určitú časť zaplatila a v tejto časti nezobral navrhovateľ návrh späť, je potrebné v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietnuť. Konštatácia súdu v odôvodnení pri úplnom vyhovení návrhu, že zo žalovanej sumy bola uhradená nejaká časť a zvyšok dlžnej sumy predstavuje nejakú ďalšiu čiastku je nelogická a v danom prípade aj nezrozumiteľná, keďže suma 669,82 eur podľa vyjadrenia odporkyne nepredstavuje len istinu, ale v tejto sume sú zarátané aj úroky z omeškania, pričom z výpočtu súdu vyplýva, že uvedenú sumu považoval za istinu v celom rozsahu. Výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa tak nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia, a dokonca ani s vykonaným dokazovaním a preto je z dôvodu zmätočnosti a nejasnosti nepreskúmateľný a tiež nesprávny.

Ďalej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa vôbec právne nezdôvodnil vzťah medzi účastníkmi konania. Odvolací súd má za to, že medzi navrhovateľom a odporkyňou pri zaplatení

žalovanej sumy sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia, preto bude potrebné nárok navrhovateľa posúdiť v zmysle ust. § 451 O.z. a nasl.

Od právneho posúdenia nároku ako bezdôvodného obohatenia sa následne odvíja aj splatnosť pohľadávky a s tým súvisiace úroky z omeškania ( s. 2 ), konktrétne vznik omeškania. Pri bezdôvodnom obohatení sa dostáva dlžník do omeškania až keď nesplní svoju povinnosť na výzvu toho, na úkor koho sa obohatil. Takže odporkyňa sa nedostane do omeškania odo dňa poukázania peňazí daňovým úradom na jej účet, ako rozhodol súd prvého stupňa, ale až po nezaplatení pohľadávky na výzvu navrhovateľa, resp na požiadanie o zaplatenie žalovanej sumy. Takže rozhodnutie súdu prvého stupňa, nie je vecne správne ani v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania.

Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa dostatočne nevenoval pozornosť preukázaniu skutočnosti či nadmerný odpočet DPH prináleží v celom rozsahu navrhovateľovi. Vykonal síce dokazovanie výsluchom účastníkov i svedka, avšak vzhľadom na skutočnosť, že účastníci medzi sebou uzavreli dohodu o vysporiadaní združenia po jeho zániku bude potrebné preukázať prejav ich vôle v zmysle ust. , teda s akým úmyslom uzatvárali dohodu o vysporiadaní, či v čase vysporiadania, keď vedeli čo bolo preukázané, že mali vedomosť o vzniku nadmerného odpočtu DPH tento nezahrnuli samostatne do vysporiadania, s akým úmyslom teda uzatvárali túto dohodu, či mali vedomosť o tom, že môže vzniknúť nejaký nedoplatok keď upravili si len nedoplatok a zisk, či mohol tento okrem nadmerného odpočtu ešte vzniknúť. Za týmto účelom bude teda potrebné ešte doplniť dokazovanie na preukázanie vôle oboch účastníkov, teda s akým úmyslom uzatvárali uvedenú dohodu o vysporiadaní. I keď z doteraz vykonaného dokazovania sa skôr i odvolaciemu súdu javí, že by predmetná žalovaná suma mala patriť iba navrhovateľovi. Bude však ešte potrebné dopočuť účastníkov na skutočnosť, prečo keď o nadmernom odpočte vedeli, tento konkrétne nezapracovali do dohody. Prečo na tom odporkyňa netrvala, keď podpísala v rámci dohody, že všetky svoje vzájomné záväzky vzniknuté za existencie združenia považuje za vysporiadané.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, vykonané dôkazy opätovne vyhodnotí, vec právne posúdi a vo veci opakovane rozhodne, ktoré rozhodnutie aj náležite v zmysle ust. odôvodní. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.