Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13P-43-2011.pdf
PDF · 97.25 KB
No categories available
13P/43/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Móroczovou vo veci starostlivosti súdu o malol. deti: B. Z., H.. XX.XX.XXXX B. Silvia , H.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, deti rodičov: matka - Z. Z., Q.. H., H.. XX.XX.XXXX, C. Š. H. X., Š. L. XXX/X a otec - Ľ. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XXX, H. Z. H. N. o návrhu otca na zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd výživné stanovené Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.10.2009 č.k. 45C 160/2009-34 na maloletého B., H.. XX.XX.XXXX mesačne sumou 150,-€ znižuje mesačne na sumu 100,-€ a na maloletú K., H.. XX.XX.XXXX mesačne sumou 150,-€ znižuje mesačne na sumu 100,-€ počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.10.2009 č.k. 45C 160/2009-34 v časti výšky výživného.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých dňa 28.07.2011 podal na tunajší súd návrh o zníženie výživného. Svoj návrh odôvodnil s tým, že v súčasnosti pracuje na dohodu, preto dosahované príjmy mu nedovoľujú plniť záväzky dané rozsudkom a od júna tohto roka je evidovaný ako občan v hmotnej núdzi. Preto navrhol znížiť výživné.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi a pripojenými spismi 10P 25/2010 a 4P 52/2010, a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.10.2009, č.k. 45C 160/2009-34. Ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej malol. deti B. B. Silvia boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný na platenie výživného pre každé dieťa sumou 150,- €. V odôvodnení rozsudku príjmy rodičov uvedené neboli. Z obsahu spisu sp. zn. 27P 105/2010 súd zistil, že matka maloletých v tom čase bola zamestnaná v Onkologickom ústave Sv. Alžbety s.r.o. a za obdobie od októbra 2008 do septembra 2009 jej čistý priemerný mesačný príjem činil 509,41 €. Otec maloletých v tom čase bol zamestnaný v Dopravnom podniku Bratislava a.s. a za obdobie od septembra 2008 do augusta 2009 jeho priemerný mesačný príjem činil 782,26 €. Otec maloletých dňa 31.03.2010 podal na súd návrh na zníženie výživného, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 10P 25/2010. Návrh na zníženie výživného bol rozsudkom súdu zo dňa 15.07.2010, č. k. 10P 25/2010 - 38 zamietnutý. V
tom čase otec maloletých od 11.06.2010 bol v pracovnom pomere so skúšobnou lehotou 3 mesiace vo firme Askoll Slovakia s.r.o. ako pracovník vo výrobe, kde mal dohodnutú základnú mzdu vo výške 390,- €. Matka maloletých v tom čase bola zamestnaná v Onkologickom ústave Sv. Alžbety s.r.o. a za obdobie od septembra 2009 do apríla 2010 mala čistý priemerný mesačný príjem v sume 545,-€.
Otec na pojednávaní zotrval na svojom návrhu a žiadal znížiť výživné zo sumy 150,-€ na sumu 100,-€ na každé dieťa. Uviedol, že od 16.09.2010 je nezamestnaný. od 01.01.2011 poberá dávky od úradu práce, soc. vecí a rodiny v sume 118,-€. Predtým pracoval ako operátor výroby vo firme Askoll Nové Mesto nad Váhom, kde mal určenú hodinovú mzdu sumou 2,40 €. Vo firme bol zamestnaný v období od 16.06.2010 do 16.09.2010. Toho času má dohodu s firmou AJAX so sídlom v Hrádku od 11.06.2011 do konca tohto roka. Pracuje ako vodič ale zároveň kumulovane vykonáva aj funkciu operátora výroby. Má určenú hodinovú mzdu sumou 3,-€. Má prísľub na trvalý pracovný pomer. Tento jeho pracovný pomer funguje tak, že si ho zamestnávateľ zavolá vtedy, keď ho potrebuje. Od uzavretia dohody mesačne približne dostával plat do výšky 100,-€. V období od 01.04.2011 do 30.06.2011 vykonával prácu na dohodu aj v sklade v logistickom centre Tesco. Kde mal takisto určenú hodinovú mzdu 2,40 €. V tom období v priemere dostával mesačnú mzdu 100,-€. Inú zárobkovú činnosť nevykonával. Hľadá si zamestnanie, občas od úradu práce dostáva ponuky, ale prácu však nedostane z dôvodu nedostatku vzdelania prípadne praxe. Uviedol, že je vyučeným obrábačom kovov bez maturity. Podľa vlastného udania jeho príjem od 01.01.2011 spolu s podporou a mzdou činí okolo 220,-€ mesačne. Uviedol, že vlastní rodinný dom s priľahlými pozemkami vo výmere 592m2. Dvor je spoločný. Rodinný dom s pozemkami kúpil v minulom roku za 38.000,-€. Peniaze získal z vyrovnania spoločného majetku s manželkou. Vlastní osobné auto zn. Volkswagen Passat, rok výroby 1995. Na réžiu domu mesačne potrebuje na plyn 40,- €, na elektrinu 40,-€, na vodu a odpad ročne 20,-€, platí daň z nehnuteľnosti, výšku nevedel udať. V dome býva sám, na stravu mesačne potrebuje 150,-€ a na oblečenie 50,-€. Má dlžobu voči banke VÚB z prečerpania účtu za kreditnú kartu v sume 330,-€ čo uhrádza v mesačných splátkach po 30 až 40,-€. Okrem vyživovacej povinnosti voči svojim dvom deťom inú vyživovaciu povinnosť nemá. Uviedol, že v čase rozvodu bol zamestnaný u Dopravného podniku Bratislava, kde mal čistý mesačný príjem do 800,- €. Zamestnanie bolo ukončené zo zdravotných dôvodov, nakoľko po psychologickom vyšetrení lekár neodporučil vykonávanie funkcie vodiča. Po rozvode asi v mesiaci október 2009 sa odsťahoval do obce E., nakoľko vždy chcel bývať v rodinnom dome. Ďalej uviedol, že toho času už je zdravotne spôsobilý, preto má prísľub na získanie zamestnania aj z Českej republiky. Výživné na svoje deti chce platiť, preto súdu vzhľadom na svoje súčasne pomery navrhol znížiť výživné pre každé dieťa o 50,-€. Uviedol, že 200,-, teda po 100,- na každé dieťa asi by už dokázal platiť mesačne.
Matka maloletých na pojednávaní uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Po rozvode otec malol. si zo spoločného majetku zobral 44.000,-€ a jej zostalo 4.200,-€. K nerovnému rozdeleniu majetku došlo z dôvodu, že otec maloletých do spoločného majetku vložil aj to čo zdedil po svojich rodičoch. Ona toho času s maloletými deťmi býva u svojej matky v rodinnom dome z ktorého aj ona má podiel 1/3-ine čo zdedila po otcovi. Svojej matke na spoločnú domácnosť, teda na bývanie a stravu mesačne prispieva sumou 350,-€. Pracuje v Bratislave, na cestovné potrebuje približne 50,-€ a takisto pre deti 50,-€, ktoré do školy chodia do Bratislavy. Deti chodia do základnej školy, syn B. chodí do 5. triedy, pre neho na obedy mesačne platí 20,-€, do družiny mesačne 10,-€, pre fond do družiny ročne 7,-€, sponzorské spolu na dve deti 25,-€ ročne, pre triedny fond ročne 15,-€, za pracovný zošit 6,-€, na poistné ročne 2,-€ a školské potreby ročne takisto asi 50,-€. Dcéra chodí do 4. triedy, chodí do tej istej školy a na ňu platí to isté ako na syna. Dcéra je zdravá, má len bežné choroby. Syn B. nosí dioptrické okuliare, ročne potrebuje na okuliare 150,-€, nakoľko zrak sa mu zlepšuje, ročne chodí na kontrolu a okuliare treba prispôsobiť. Syn je alergik, preto má osobitné lieky, na ktoré ročne dopláca 16,-€. Má aj ploché nohy, chodieva s ním k ortopédovi, potrebuje špeciálne šitú obuv, po každé na novú obuv prispieva sumou 16,-€. Chodí s ním k zubárovi a za tento rok už u zubára zaplatila 50,-€. Máva aj výdaje na jednodňové výlety, letné tábory na čo deťom prispeli jej mama a brat a to 2x 160,-€ a 2x 180,-€. Za školu v prírode uhradila 2x 170,-€. Uviedla, že pokiaľ boli manželia, otec maloletých stále bol zamestnaný. Teraz je nezamestnaný, vidí v tom obštrukciu a asi rok neplatí žiadne výživné. Ohlásila to aj na polícii, jej oznámenie však bolo zamietnuté z dôvodu, že otec maloletých je nezamestnaný. Matka uviedla, že je zamestnaná v neuroimunologickom ústave ako sanitárka, a mesačne zarába od 500 až 540,-€. Okrem podielu z rodinného domu v ktorom býva so svojou matkou a s deťmi, iný majetok nemá. Navrhla návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.
Kolízny opatrovník navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť a poukázal na to, že skôr by bolo na mieste vzhľadom na potreby deti zvýšenie výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé a sú podmieňované schopnosťami a možnosťami oboch rodičov maloletého dieťaťa. Preto, ak možnosti rodičov sú obmedzené, sú odôvodnenými potrebami dieťaťa iba jeho základné a pre výživu nevyhnutné potreby, nepresahujúce obvyklú mieru. Ak sú možnosti a schopnosti rodičov lepšie, je možné odôvodnené potreby dieťaťa rozšíriť aj nad rámec základných potrieb dieťaťa a zohľadniť aj zvýšené náklady na šport, kultúru a iné aktivity tak, aby bola zachovaná úmernosť životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov. Potreby dieťaťa sú pritom závislé aj od jeho veku, vyspelosti fyzickej i duševnej, jeho zdravotného stavu, jeho schopností, záujmov a spôsobu prípravy na budúce povolanie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zmenou pomerov sa rozumie v zmysle vyššie cit. ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine závažná, výrazná a relatívne trvalá zmena pomerov ako z hľadiska potrieb dieťaťa, tak aj z pohľadu možností a schopností rodičov prispievať na výživu dieťaťa a tiež uplynutie určitej doby od poslednej úpravy. Musí ísť o zmenu
pomerov a okolností, ktoré tu boli pri predchádzajúcej úprave a z ktorých sa pri tej úprave výživného vtedy vychádzalo. Dôležité je porovnať pomery a okolnosti v tom čase existujúce a pomery existujúce v čase nového rozhodovania. Musí ísť o takú zmenu súčasne na strane všetkých zúčastnených strán, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia či už zvýšením, alebo znížením výživného. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a to bez ohľadu na to, či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, svoj príspevok na uspokojovanie potrieb maloletého vyvažuje touto starostlivosťou o dieťa. Na strane maloletého je zmena pomerov preukázaná už len tým, že od minulej úpravy výživného uplynul dlhší čas, dieťa je fyzicky vyspelejšie, začalo študovať na vyššom stupni, resp. na strednej škole. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodovania.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na strane otca maloletých detí od posledného určenia výživného nastala zmena. Je toho času nezamestnaný. Podľa rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14.02.2011 č. AA/2011/22381-003 je od 01.01.2011 občanom v hmotnej núdzi a spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Boli mu priznané preddavkovo dávky a príspevky v sume 118,30 €. Otec maloletých vykonáva pracovnú činnosť na dohodu. Od 11.06.2011 má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti zo zamestnávateľom AJAX Corporation s.r.o., Hrádok 277 s hodinovou mzdou 3,-€. Podľa lustrácie na stránke sociálnej poisťovne súd zistil, že otec maloletých na základe dohody o vykonaní prác vykonával činnosť aj v a.s. TRENK WALDER, Nám. 1. Mája 18, Bratislava. Podľa potvrdenia zamestnávateľa za obdobie od januára 2011 do júla 2011 otec maloletých celkom vykonával činnosť za 369,97 €, čo v priemere mesačne činí 52,82 €. Matka maloletých je zamestnaná v Neuroimunologickom ústave Bratislava a za obdobie od novembra 2010 do augusta 2011 jej čistý priemerný mesačný príjem činí 526,69 €. Na jej strane teda čo do príjmu výrazná zmena od posledného určenia nenastala. Má však zvýšené náklady z dôvodu, že cestuje spolu s deťmi do Bratislavy. Ako aj zvýšené náklady z dôvodu zdravotného stavu maloletého B.. Na strane maloletých zmena pomerov je odôvodnená už aj s tým, že sú o dva roky starší ako boli v čase posledného určenia výživného. Napriek tomu súd dospel k záveru, že najvýraznejšia zmena sa nastala na strane otca maloletých detí, ktorý sa stal nezamestnaným, bol uznaným za občana v hmotnej núdzi, stály príjem má iba z toho titulu mesačne v sume 118,30 €. Po pritom vykonáva pracovnú činnosť na dohodu. Jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje okolo 220,-€. Keďže sám otec vyhlásil, že by znížené výživné o 50,-€ na každé dieťa by dokázal platiť súd návrhu na zníženie výživného vyhovel a výživné znížil u každého dieťaťa o 50,-€. Otec maloletých si musí uvedomiť, že toto znížené výživné v žiadnom prípade nepokrýva skutočné a opodstatnené potreby maloletých detí, preto sa musí viac snažiť, aby získal stále zamestnanie.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- 6 -
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci /§ 251 ods. 2/ O.s.p./.