Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-182-2011.pdf
PDF · 83.93 KB
No categories available
2CoE/182/2011
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220, zast. MCGA legal, X. F. X, XXX XX W., IČO: 36 715 662 proti povinnému: U. P., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XXX, XXX XX T. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 303,79 Eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom Mgr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad so sídlom ul. 29. augusta 2, 811 03 Bratislava pod sp. zn. EX 3334/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/2306/2010-12 zo dňa 03. januára 2011 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/2306/2010-12 zo dňa 03. januára 2011 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) odvolaním napadnutým uznesením č. k. 4Er/2306/2010-12 zo dňa 03. januára 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený sa domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 303,79 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., S. I. X, W. pod sp. zn. L zo dňa XX. U. XXXX. Exekučný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi oprávneným a povinným bola dňa XX. P. XXXX uzatvorená zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXX, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa riadi Občianskym zákonníkom ako aj zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a ktorá nesmie obsahovať neprijateľné podmienky (§ 53 Občianskeho zákonníka). Súčasťou predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, je aj rozhodcovská doložka uvedená v bode 5.38. Exekučný súd dojednanie rozhodcovskej doložky vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ neplatná, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej moci (ex offo). Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie. Odvolanie odôvodnil tým, že podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (OZ) bolo cieľom úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenia teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Podľa tejto dôvodovej správy predmetná rozhodcovská doložka je v zmysle zákona a neprieči sa dobrým mravom, pretože nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Oprávnený ďalej cituje z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k. 9CoE/ XX/2010 a rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE XXX/09. Tvrdil, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), rozhodcovský rozsudok bol vydaný podľa zákona, neobsahoval neprijateľnú podmienku, nedošlo tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a tak návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia sú v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh doručenom súdnemu exekútorovi dňa 03. decembra 2010 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 303,79 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 303,79 Eur od 29. augusta 2008 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 60,76 Eur, súdneho poplatku vo výške 33,19 Eur, trov právneho zastúpenia vo výške 77,11 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 62,53 Eur na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. v W. sp. zn. L zo dňa XX. U. XXXX, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 26. mája 2010 a vykonateľnosti dňom 30. mája 2010. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa XX. P. XXXX, na ktorú bolo potrebné aplikovať tak Zákon o spotrebiteľských úveroch ako aj Občiansky zákonník. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa XX. P. XXXX, že súčasťou tejto zmluvy sú obchodné podmienky úverových produktov, ktorých súčasťou je aj rozhodcovská doložka uvedená v bode 5.38, podľa ktorej oprávnený a zákazník sa dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu pri zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. v W., G.: XX XXX XXX podľa jeho základných vnútorných predpisov. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie (v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní) pred iný rozhodcovský súd.
Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.
Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému došiel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) vo veci C-XX/XX a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“
Exekučný súd je povinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorým a v prospech ktorých sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektmi uvedenými v exekučnom titule. Prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, tento trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. K otázke právomoci súdu preskúmavať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu) zaujal stanovisko aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení IV. ÚS 55/2011-19 zo dňa 24. februára 2011. V tomto prípade rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 5.38 zmluvy o úvere exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenia sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Aj v spotrebiteľskom vzťahu je samozrejme možné uzavrieť platnú rozhodcovskú zmluvu, avšak každá rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Taká vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, ktoré prvostupňový súd aplikoval na svoje rozhodnutie, keď dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v danom prípade je neprijateľnou podmienkou zmluvy, a teda je absolútne neplatným právnym úkonom. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do zmluvných dojednaní na zadnej strane formulára zmluvy. Spotrebiteľ teda, ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber rozhodcov uvedených v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatným spôsobom zvyšuje
nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy svojím spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Nie je ani zanedbateľná skutočnosť, že takýmto spôsobom prenáša spory z nezávislých súdov k určitému rozhodcovi, ktorému tým dlhodobo poskytuje zdroj príjmov a to v konaniach, v ktorých nie je povinnosť ústneho prejednania.
Z uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v odvolaní nebolo napadnuté rozhodnutie nesprávne, exekučný súd vec správne právne posúdil, keď žiadosti exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nevyhovel z dôvodu, že zistil, že exekučný titul predložený v konaní, nie je v súlade so zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.