Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-62-2011.pdf
PDF · 71.5 KB
No categories available
1Co/62/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa W. S. V. O. XX, I. D. XX, H.: XX 062 235, zastúpeného Advokátskou kanceláriou I. S. W..Y..R.. W. W. O., Ú. Č.. X, proti odporcom: X/ S.Í. X., K.. XX.X.XXXX, O. S. D. Č.. X, S. XXX/XX, X/ J. X., K.. XX.X.XXXX, O. I., o zaplatenie 35.100,- Sk istiny s prísl. (1.165,11 euro), o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov č.k. 12C 131/2010-145 zo dňa 2.12.2010 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Po rozhodnutí vo veci samej, ktorým bolo návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy 1.165,10 euro istiny s prísl. vyhovené (rozsudok č.k. 12C 131/2010 z 22.10.2010) prvostupňový súd napadnutým uznesením samostatne rozhodol o trovách konania tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania s použitím ust. § 150 O.s.p. nepriznal.
Predmetom konania bol nárok na náhradu plnenia titulom vyplatenej náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ohľadne ktorého v čase dopravnej nehody, pri ktorej vznikla škoda na inom motorovom vozidle, nebola uzavretá zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Preto navrhovateľ poškodenému náhradu škody vyplatil z garančného fondu.
Pri rozhodovaní o trovách konania prvostupňový súd za dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie ust. § 150 O.s.p. považoval to, že odporcovia v uvedenej sporovej veci uznali nárok navrhovateľa čo do dôvodu a výšky, ale sú v hmotnej núdzi a len vzhľadom na nesúhlas navrhovateľa s výškou splátok, ktoré boli schopní a ochotní splácať, im nebolo povolené splácať dlh v splátkach.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ. Žiadal ho zmeniť a náhradu trov konania mu priznať v uplatnenej výške 889,07 euro a tiež priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45,74 euro + DPH. Navrhovateľ mal za to, že podmienky pre použitie ust. § 150 O.s.p. splnené neboli. Zdôrazňoval, že navrhovateľ požaduje náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu vo veci a poukazoval na to, že pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je potrebné brať do úvahy tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Zdôrazňoval, že odporcu v 2.rade viackrát vyzýval na uhradenie pohľadávky, na čo tento nereagoval a odporkyňu v 1.rade vyzval prostredníctvom pokusu o zmier na zmierne vybavenie veci hneď po jej pristúpení do konania. Prispôsobil sa aj skutočnosti, že vec bola postúpená z Okresného súdu Bratislava V na Okresný súd Trebišov z dôvodov na strane odporcov
a v záujme toho, aby zbytočne nezvyšoval trovy konania, zastupovanie na pojednávaniach u tohto súdu riešil prostredníctvom substitúta. Mal teda za to, že urobil všetko pre mimosúdne, prípadne zmierne vyriešenie veci tak, aby sa už v prebiehajúcom konaní zbytočne nezvyšovali trovy konania. Zdôrazňoval, že vyústenie veci až do súdneho konania bolo zapríčinené nezodpovedným prístupom odporcov, ktorí na zmierne prípadne mimosúdne návrhy navrhovateľa nereagovali napriek tomu, že si boli vedomí svojej pohľadávky. Vytýkal prvostupňovému súdu, že posúdil len majetkové pomery odporcov a nebral do úvahy, že nepriznaním náhrady trov konania navrhovateľovi došlo k jeho neprimeranému poškodeniu, keďže náklady, ktoré musel vynaložiť na dosiahnutie úspechu vo veci, neboli priznané.
Odporcovia zostali v odvolacom konaní nečinní.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa § 219 O.s.p. toto uznesenie ako správne potvrdil.
Pri rozhodovaní o trovách konania sa v občianskom súdnom konaní v podstate vychádza zo zásady úspechu, ktorá znamená, že právo na náhradu trov konania má úspešný účastník konania (§ 142 a nasl. O.s.p.). Táto zásada je prelomená ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p., ktorá umožňuje, aby sa aj úspešnému účastníkovi náhrada trov konania nepriznala, ak sú preto dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Tie môžu spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Pokiaľ prvostupňový súd ako dôvody hodné osobitného zreteľa zohľadnil sociálne a pomery odporcov, treba prisvedčiť odvolaniu navrhovateľa, že nebol dôsledný, pretože pri hodnotení pomerov jedného z účastníkov v súvislosti s použitím ust. § 150 O.s.p. treba brať do úvahy aj pomery protistrany a to najmä z toho hľadiska, aký dopad by použitie tohto ustanovenia malo na jeho majetkovú sféru a či možno na ňom spravodlivo požadovať, aby si napriek svojmu úspechu vo veci svoje trovy konania znášal sám. Prvostupňový súd sa dopadom použitia ust. § 150 O.s.p. na navrhovateľa nezaoberal.
Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že každý z účastníkov by sa mal snažiť o hospodárnosť konania ako celku t.j. aj s prihliadnutím na jeho možný dopad na majetkovú sféru protistrany. To napokon uznáva aj sám navrhovateľ. Pokiaľ však tvrdí, že v predmetnej veci postupoval maximálne hospodárne, odvolací súd s takýmto vyhodnotením jeho konania nesúhlasí.
Ako už bolo vyššie uvedené, postavenie navrhovateľa je špecifické, vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a z prostriedkov, ktorými hospodári (najmä príspevky členov - poisťovateľov) vytvára technické rezervy, ktoré používa pre zabezpečenie svojej činnosti a plnenie povinnosti podľa zákona. Vzhľadom na špecifické postavenie navrhovateľa a tým aj špecifickú právnu problematiku, ktorá sa týka jeho činnosti a nárokov, by navrhovateľ nemusel využívať individuálne zastupovanie advokátom v jednotlivých sporoch, ale toto by mohol zabezpečiť vlastnými zamestnancami, eventuálne zastupovanie riešiť úspornejším spôsobom. Berúc do úvahy aj okolnosti prípadu (keď prepis motorového vozidla a tým aj uzavretie zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom po jeho kúpe navrhovateľkou v 1.rade nebolo možné pre predchádzajúci zásah do evidenčných znakov vozidla) a skutočnosť, že odporkyňa v 1.rade sa stala účastníčkou konania až v priebehu konania a sporu nemohla zabrániť (výzva na mimosúdne plnenie bola až zo dňa 22.10.2009). Vzhľadom na účel a mechanizmus plnenia z garančného fondu a tiež postavenie navrhovateľa vyplývajúce zo zákona (§ 20 č. 381/2001 Z.z.) odvolací súd dospel k záveru, že jeho majetkový substrát tvorený spôsobom vyplývajúcim zo zákona by nepriznaním náhrady trov konania voči neúspešným odporcom v predmetnej veci nebol výrazne dotknutý.
Komplexne vyhodnotiac všetky uvedené okolnosti aj odvolací súd dospel k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré bolo možné použiť ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznať. Preto uznesenie prvostupňového súdu bolo potvrdené.
Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, odporcom trovy nevznikli a tak o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.