Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/351/2011

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom 060 01 Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpeného JUDr. Michalom Gallom, advokátom so sídlom 036 01 Martin, Jilemnického 30, proti povinnému S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. I., S. XX, vedenej pod sp. zn. EX 189/2011 súdnym exekútorom Mgr. Jurajom Gallom, Exekútorský úrad Martin, Jilemnického 12, o vymoženie 3 792, 54 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. - 19 zo dňa 25. 03. 2011, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Exekučný súd preskúmal exekučný titul a tiež Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 01. 12. 2007 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej konal a rozhodol rozhodcovský súd. Okresný súd poukázal na bod 18. 24 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, podľa ktorého všetky spory, vzniknuté z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou rozhodne v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o., alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. Veľký Krtíš. Zmluva taktiež obsahuje dojednanie, že „podpisom tejto zmluvy klient vyjadruje Spoločnosti svoj súhlas na výber jedného z uvedených rozhodcovských súdov“. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje možnosť spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Okresný súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú (zmluvnú podmienku) a v zmysle za neplatnú. Exekučný titul v prejednávanej veci bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky považuje za nesprávny a chybný, nakoľko právna úprava, podľa ktorej je rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienku v spotrebiteľskej zmluve, platí od 01. 01. 2008. Nie je chybou oprávneného, že Slovenská republika túto úpravu prijala až k uvedenému dátumu. Ak Slovenská republika meškala s implementáciou práva, nemôže za to odmietnuť poskytnutie spravodlivosti oprávnenému. Zmluva, ktorá je podkladom pre uplatňované nároky, bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným 1. 12. 2007 a rozhodcovská doložka je nielen vo Všeobecných podmienkach, ale bola aj individuálne dohodnutá v „Zmluve“ a „Zmluve o zabezpečení“ č. XXXXXXXXX. Postup súdu je podľa názoru oprávneného odopretím spravodlivosti, lebo v prípade, ak by oprávnený podal návrh na riadny súd, mohol povinný

vzniesť námietku, že zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku a tak docieliť zastavenie konania. Súd mal, podľa oprávneného zisťovať, či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatky, uvedené v a a či zaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne možné. Predložený rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul vyššie popísanými vadami netrpí a preto malo byť poverenie súdnemu exekútorovi vydané. Nie je chybou veriteľa, že Slovenská republika prevzala do svojho právneho poriadku ustanovenie obsiahnuté v až od 01. 01. 2008 a už vôbec nemôže tieto nedostatky v legislatívnom procese prenášať prostredníctvom judikatúry na veriteľov. Aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS je potrebné vykonávať v súlade s dobrými mravmi a to sa týka aj posudzovania prípadu, rozhodnutého rozhodcovským rozsudkom vo všeobecnosti.

Formálnym právno-pozitivistickým uplatnením Smernice Rady 93/13/EHS nastáva situácia, že veriteľ nemôže úspešne uplatňovať svoju pohľadávku, čo možno charakterizovať ako odopieranie spravodlivosti.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa postupom podľa bez nariadenia pojednávania a podľa uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

V zmysle sa ustanovenia o ochrane postavenia spotrebiteľa použijú vždy pokiaľ je účastníkom právneho vzťahu spotrebiteľ. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy nielen s poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu a okolnosti uzatvorenia, ale aj s poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu a okolnosti uzatvorenia, ale aj s poukazom na znenie a nasl. účinného od 01. 01. 2008, ako aj s poukazom na znenie , a zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom týmto zákonom bola v zmysle jeho prílohy č. 3 prebratá do právneho poriadku SR smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení Smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7ES zo 16. februára 1998. Smernica 87/102/EHS v článku 2 ods. 1 obsahuje negatívne vymedzenie na ktoré druhy úverov sa nevzťahuje, táto úprava smernice je v podstate zhodná s citovaným ustanovením a zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa článku 1 ods. /EHS sa táto smernica vzťahuje na zmluvy o úvere, teda na všetky úvery s výnimkou tých, ktoré sú z jej pôsobnosti vylúčené článkom 2 ods. 1. Z uvedeného teda vyplýva, že na základe zásady nepriameho účinku je bez výnimky na právny vzťah zo zmluvy o úvere daná pôsobnosť ustanovení predmetnej smernice 87/102/EHS, ale aj predpisu ktorým bola do právneho poriadku SR implementovaná - zákona o spotrebiteľských úveroch.

S poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu je na uvedený právny vzťah v súlade so zásadou nepriameho účinku daná aj pôsobnosť ustanovení smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a príslušných ustanovení , prostredníctvom ktorých bola implentovaná do právneho poriadku SR. Pôsobnosť smernice 93/13/EHS je daná bez ohľadu na to, či predmetná zmluva bola uzatvorená podľa alebo , nakoľko pri vymedzení svojho cieľa Smernica v článku 6 ods. 1 výslovne uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné. Je tak zrejmé a nepochybné, že je súčasťou vnútroštátneho práva SR a na zmluvy podľa neho uzatvorené je daná pôsobnosť Smernice 93/13/EHS, ak sú účastníkmi na jednej strane osoba konajúca s cieľom vzťahujúcim sa k svojim obchodom, podnikaniu a povolaniu a na druhej strane spotrebiteľ, tak ako je tomu v prípade predmetnej zmluvy o úvere.

Podľa ustanovenia veta prvá , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

Podľa ustanovenia v znení účinnom do 31. 12. 2007, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd posúdil obsah rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluve o pôžičke i s prihliadnutím na možnosť spotrebiteľa uplatniť nároky zo spotrebiteľskej zmluvy i pred všeobecným súdom.

„Zmluva o pôžičke“ a „Zmluva o zabezpečení“ zakladá medzi zmluvnými stranami úverový vzťah upravený veriteľom vopred pripravenými podmienkami obsiahnutými v Zmluve, v časti nazvanej ako „Všeobecné obchodné podmienky pôžičky“. Uvedenou zmluvou sa oprávnený a povinný dohodli o spôsobe financovania kúpy motorového vozidla. Povinnému bola poskytnutá pôžička na kúpu motorového vozidla (pričom pôžička bola zabezpečená i záložným právom k motorovému vozidlu). Mesačné splátky boli zmluvnými stranami dohodnuté v sume 202, 81 EUR (6 110,- Sk) a to po dobu dvadsaťštyri mesiacov. Z formálneho hľadiska má Zmluva formulárovú formu, jej návrh predstavuje vopred pripravené a hromadne používané tlačivo.

Veriteľ v zmysle uvedenej Zmluvy oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla a dlžník bol povinný poskytnuté peňažné plnenie vrátiť, navýšené o úrok z úveru (poplatok z úveru) a tiež o poplatok za uzatvorenie zmluvy. Pokiaľ teda veriteľ (oprávnený) poskytne dlžníkovi dohodnuté finančné prostriedky (spravidla v čase podpísania zmluvy, alebo bezprostredne po ňom), nastane právny stav, kedy povinnosti dlžníka vysoko prevyšujú povinnosti veriteľa a najbližších 24 mesiacov ( v danom prípade) je povinný plniť výlučne dlžník.

Nemožno opomínať úplné znenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej „podpisom Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení Klient vyjadruje Spoločnosti svoj súhlas na výber jedného z uvedených rozhodcovských súdov“. Prakticky tak v drvivej väčšine eventuálne vzniknutých sporov bude navrhovateľom veriteľ, pričom podľa rozhodcovskej doložky má právo voľby súdu ( všeobecného súdu občana alebo rozhodcovského, resp. konkrétneho rozhodcovského súdu) práve a výlučne navrhovateľ. Vzhľadom na status veriteľa (ako podnikateľského subjektu) je, samozrejme, preňho priaznivejšie a výhodnejšie, aby vzniknuté spory (v ktorých bude navrhovateľom) rozhodoval rozhodca, resp. rozhodcovský súd, ktorý vopred určil už v samotnej zmluve o úvere.

Je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku, súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Súkromný záujem na existencii rozhodcovských súdov sa zakladá na požiadavke subjektov súkromného práva - podnikateľov, aby ich spor súvisiaci s podnikaním bol rýchlo rozhodnutý a neobmedzoval ich v ďalšom podnikaní. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou.

Koncipovanie rozhodcovskej doložky spôsobom, akým je obsiahnutá v úverovej zmluve je len formálnym zachovaním práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom, nakoľko právo výberu má výlučne navrhovateľ, pričom navrhovateľom v daných vzťahoch môže byť dlžník iba ojedinele, výnimočne.

Uvedeným právnym úvahám a záverom nasvedčuje i neskorší právny vývin a novelizácia , ktorá účinným od 1. januára 2008, zaviedla do v znení „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“.

Keďže v zmluve zakomponovaná rozhodcovská doložka je v rozpore so zákonom, v danej veci absentuje riadny exekučný titul, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom na základe takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. V danej veci by boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie, keby začala vydaním poverenia exekútorovi. Pretože nie je daný exekučný titul odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 :0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.