Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/31/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci manželky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E. – F. D. G., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Michaela Ďuričkovičová, s.r.o., so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: 51 240 912 proti manželovi: H. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E. – F. D. G., zastúpený Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157 o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: I. C., nar. XX.XX.XXXX, C. C., nar. XX.XX.XXXX a J. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 811 07 Bratislava, na odvolanie manželky a odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.09.2022 č. k. –253 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku III. o výživnom m e n í tak, že Otec je povinný platiť výživné na maloletého I. v sume 90 eur, na maloletú C. v sume 80 eur a na maloletú J. v sume 70 eur mesačne vopred, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počínajúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Vo zvyšku vo výživnom sa návrh matky zamieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku IV. , ktorým určil, že daňový bonus si uplatní matka a rodičovské dávky na maloleté deti bude poberať matka sa z r u š u j e a konanie sa v tejto časti z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 28.09.2022, č. k. –253 vo výroku I. rozviedol manželstvo A. B. C., K. A., nar. XX.XX.XXXX a H. G. C., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 26.06.2010, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Devínska Nová Ves, vo zv. 10, roč. 2010, na strane 293, pod por. č. 32. Vo výroku II. schválil rodičovskú dohodu, v nasledovnom znení: Maloleté deti I. C., nar. XX.XX.XXXX, C. C., nar., XX.XX.XXXX a J. C., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výkon striedavej osobnej starostlivosti v bežnom režime sa určuje tak, že: Matka je povinná a oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o všetky maloleté deti spoločne po dobu siedmych /7/ kalendárnych dní v čase od utorka od 16.30 hod. do nasledujúceho utorka od 16.30 hod. a otec je povinný a oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o všetky maloleté deti spoločne po dobu siedmych /7/ kalendárnych dní v čase od utorka 16.30 hod. do nasledujúceho utorka od 16.30 hod. V párnych rokoch bude osobná striedavá starostlivosť vždy v párnych týždňoch začínať u matky a v nepárnych týždňoch u otca a v nepárnych rokoch bude osobná striedavá starostlivosť vždy v nepárnych týždňoch začínať u matky a v párnych týždňoch u otca. Osobitne upravil režim

počas letných prázdnin vyhlásených MŠ SR, kedy v každom roku rovnako otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti spoločne v čase od 1.7. od 10.00 hod do 15.7. do 16.30 hod. a v čase od 31.7. od 16.30 hod. do 15.8. do 16.30 hod. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti spoločne v čase od 15.7. od 16.30 hod. do 31.7. do 16.30 hod. a v čase od 15.8. od 16.30 hod. do 1.9. do 16.30 hod.. Počas Vianočných sviatkov a k nim prislúchajúcich prázdnin v párnom roku je matka povinná zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti spoločne v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 24.12 do 10.00 hod. a od 25.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 16.30 hod., otec je povinný zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti spoločne každý párny rok v čase od 24.12. od 10.00 hod.do 25.12. do 10.00 hod. a od 30.12. od 16.30 hod. do 06.01 do 10.00 hod., v nepárnom roku je matka povinná zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti spoločne v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a od 30.12. od 16.30 do 06.01. do 10.00 hod., otec je povinný zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti spoločne každý nepárny rok v čase od 25.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 16.30 hod.. Počas Veľkonočných sviatkov a k nim prislúchajúcich prázdnin v párnom roku zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti otec od posledného dňa školy od 16.30 hod. do posledného dňa prázdnin do 16.30 hod. a v nepárnom roku zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti matka od posledného dňa školy od 16.30 hod. do posledného dňa prázdnin do 16.30 hod.. Počas jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR starostlivosť o maloleté deti spoločne bude zabezpečovať v párnom roku matka a v nepárnom roku otec vždy v čase od nedele od 16.30 hod. do piatku 16.30 hod.. Miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí určil bydlisko toho odovzdávajúceho rodiča, v ktorého starostlivosti sa maloleté deti v čase odovzdania nachádzajú. Oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Vo výroku III. uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého I. v sume 60 eur, na maloletú C. v sume 50 eur a na maloletú J. v sume 40 eur mesačne vopred, vždy do pätnásteho dňa v mesiaci k rukám matky, počínajúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva a vo zvyšku návrh matky zamietol. Vo výroku IV. určil, že daňový bonus si uplatní matka a rodičovské dávky na maloleté deti bude poberať matka. Vo výroku V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením , , , , , , , , , , , , , , , veta prvá o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „Zákon o rodine“/, článok 18 Dohovoru o právach dieťaťa. Vykonaným dokazovaním mal v konaní preukázané, že manželia spolu dlhodobo nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú. Vo vzťahu k plneniu si základných funkcií manželstva predpokladaných zákonom, t. j. ekonomickej, biologickej a výchovnej uzavrel, že manželstvo účastníkov je dlhodobo nefunkčné, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia aj s ohľadom na ich postoj. Príčinu rozvratu manželstva ustálil v povahových a názorových rozdieloch manželov, ktoré viedli k postupnému vzájomnému citovému odcudzeniu, najmä zo strany manželky.

3. Pri rozhodovaní o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode prihliadol na dohodu rodičov v časti zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, zastupovania a spravovania ich majetku. Dospel k záveru, že navrhovaná dohoda je v súlade so záujmami a potrebami maloletých.

4. Vo vzťahu k rozhodovaniu o výživnom na maloleté deti mal preukázané, že otec je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti C. B., B., ktorá v daňovom priznaní za rok 2021 vykázala stratu vo výške 6.673,47 eur. Od septembra 2021 je otec zamestnaný na F. H., K. K. I. H. B. K. na dohodu o pracovnej činnosti, jeho príjem predstavuje v priemere 1.415,76 eur netto mesačne, od 01.05.2022 je zároveň zamestnaný v spoločnosti B., I., na pracovnej pozícii analytik, kde dosahuje mzdu vo výške 800 eur netto. Manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva 4-izbový rodinný dom na D. L. XX G. E., ktorý aktuálne obýva otec a spláca mesačne splátku hypotekárneho úveru. Otec nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty, svoje výdavky vyčíslil vo výške 1.165,81 eur mesačne (12,25 eur na TV a internet, 138,08 eur náklady spojené s bývaním, 91,37 eur strava, 4,77 eur drogéria, 5 eur oblečenie, 21 eur lekárska starostlivosť a lieky, 558,67 eur splátka úveru na bývanie, 22,92 eur poistenie nehnuteľnosti, 150 eur pohonné hmoty, 69,50 eur spoločenstvo vlastníkov domov, 13,50 eur dovolenky, 78,75 eur iné náklady). V súvislosti s pomermi na strane matky mal preukázané, že zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala v októbri 2020 a v súčasnosti býva v 3-izbovom byte na E. L. X G. E.. Matka je od septembra 2021 zamestnaná na F. M. B. K., jej priemerný mesačný príjem činí 1.438,24 eur netto, je spoluvlastníčkou 3/8 rodinného domu nachádzajúce sa v E. N., ide o 100-ročný

rodinný dom využívaný ako sklad, ateliér a archív pozostalosti jej otca. Tiež je vlastníčkou obrazov po jej otcovi akademickom sochárovi A. A.. Z vyjadrenia matky zistil, že používa motorové vozidlo zn. VW Sharan, ktoré je evidované na manželovu firmu. Konštatoval, že matka vyčíslila svoje osobné výdavky v sume 738,76 eur (180 eur bývanie, 160 eur strava, 13,13 eur lekáreň, 17,63 eur drogéria, 240 eur náklady na motorové vozidlo, 57 eur životná poistka, 40 eur mobil, 31 výlety), mesačné výdavky na potreby maloletého I. v sume 385 eur (180 eur bývanie, 100 eur strava, 30 eur ošatenie, 10 eur lekár, 5 eur drogéria, 5 eur papiernictvo, 30 eur krúžky, 20 výlety a kultúra, 5 eur ZRPŠ), na maloletú C. v sume 363 eur (180 eur bývanie, 70 eur strava, 55 škôlka, 20 eur ošatenie, 3 eur lekár, 5 eur drogéria, 5 eur papiernictvo, 20 výlety a kultúra, 5 eur ZRPŠ) a na maloletú J. v sume 320 eur (180 eur bývanie, 70 eur strava, 20 eur ošatenie, 10 eur lekár, 5 eur drogéria, 15 eur logopédia, 20 výlety a kultúra). Prihliadol na to, že maloleté deti budú na základe dohody rodičov v striedavej osobnej starostlivosti v rovnakom rozsahu, keď každý z nich bude znášať náklady na starostlivosť o maloletých a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k nim podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov počas výkonu osobnej starostlivosti. Týmto spôsobom deti participujú na majetkových pomeroch rodičov a na ich životnej úrovni. Majúc za preukázané, že platby voči tretím osobám hradí prevažne matka, sa stotožnil s návrhom kolízneho opatrovníka a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého I. vo výške 60 eur, na C. vo výške 50 eur a na J. vo výške 40 eur mesačne. Prihliadol na výšku výdavkov vyčíslených matkou na každé dieťa po odpočítaní nákladov za bývanie a výkone osobnej starostlivosti rodičov, ktoré hradí každý z rodičov sám v porovnateľnej výške. Zdôraznil, že z určeného výživného môže matka hradiť potreby maloletých spočívajúce v pravidelných poplatkoch v škole a mimoškolských aktivitách, pričom výživné nemá byť určené na vzniknuté mimoriadne výdaje detí, ktoré rodičia uhrádzajú v rovnakom rozsahu.

5. Návrh matky na určenie výživného na maloletého I. 200 eur, na C. 180 eur a na J. 130 eur vo zvyšku zamietol. Uviedol, že výživné rodičovi možno určiť len výnimočne, v prípade, ak sú príjmové či majetkové pomery rodičov výrazne odlišné za účelom dorovnania životnej úrovne detí počas výkonu starostlivosti rodičov o ne. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov k dieťaťu neznamená mechanickú rovnosť, tzn. že dieťaťu nemusia byť poskytnuté úplne rovnaké podmienky u oboch rodičov a určenie výživného na dorovnanie životnej úrovne druhého rodiča. Mal za to, že príjem rodičov je na porovnateľnej úrovni, obaja majú vytvorenú dostatočnú životnú úroveň, dokážu maloletým zabezpečovať krytie ich odôvodnených potrieb. Konštatoval, že matka poukazovala na nadštandardný príjem otca v čase ich spolužitia, ktorý sa v súčasnosti bez zjavnej príčiny vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo iného majetkového prospechu a s tým súvisiacej životnej úrovne, v snahe vyhnúť sa vyživovacej povinnosti, pričom má ďalšie príjmy zo spoločnosti B. I. I. C. B. B., ktoré nedeklaroval. Poukázal na to, že rozsah dokazovania týkajúci sa možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov je v prípade výkonu striedavej starostlivosti primerane zúžený, majúci skôr informatívny charakter na rozdiel od situácie, kedy je dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, kedy zákonná úprava vychádza z predpokladu, že druhý rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, bude mať tendenciu vyhnúť sa v čo najväčšej miere plneniu vyživovacej povinnosti, pričom pri takejto forme starostlivosti je vždy potrebné prihliadať aj na pomery zabezpečovania starostlivosti o dieťa tým - ktorým z rodičov, ktorý je vždy vo výraznom nepomere, nakoľko druhý rodič sa s dieťaťom stýka len v obmedzenej miere. Uzavrel, že v danej veci bolo potrebné určiť výživné iba vo výške pomerných nákladov, ktoré hradí matka za maloletých voči tretím osobám, ktorá suma zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Prihliadol na to, že otec v minulosti dosahoval vyšší príjem, má množstvo pracovných skúseností, a jeho finančné možnosti sú v súčasnosti u neho lepšie v porovnaní s matkou, ktorá pomernú časť produktívneho veku venovala starostlivosti o domácnosť. Za účelom dorovnania životnej úrovne maloletých počas výkonu starostlivosti o ne matkou rozhodol, že daňový bonus si uplatní matka a rodičovské dávky na maloleté deti bude poberať matka. O trovách konania rozhodol v zmysle .

6. Proti výroku III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu žiadajúc, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že výživné sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčuje, daňový bonus si uplatní otec a rodičovské dávky na maloleté deti bude poberať matka. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Argumentoval tým, že na základe súdom schválenej rodičovskej dohody boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že v prejednávanej veci je, aj bola, zabezpečená starostlivosť oboch rodičov v rovnakej miere, pričom na maloletých deťoch mu záleží a má záujem byť aktívnou súčasťou

ich života. Rovnako ako matka zabezpečuje maloletým osobnú starostlivosť každý druhý týždeň a hradí im náklady spojené s ich bežnou starostlivosťou. V prípade vzniknutých akýchkoľvek iných nákladov nad rozsah výdavkov spojených s bežnou starostlivosťou o maloletých, si rodičia tieto náklady pomerne vyrovnali. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že o úhrady týchto nákladov sa stará výlučne matka, pretože tiež sa aktívne zapája do života maloletých a podľa potreby zabezpečuje ich potreby. Jeho príjem a životná úroveň nie je zásadným spôsobom vyššia ako životná úroveň a príjem matky, preto nie je naplnený predpoklad pre určenie výživného počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. Momentálne nedosahuje také príjmy ako v minulosti, jeho rozbiehajúce sa obchodné plány v zahraničí neboli úspešné, čo čiastočne spôsobila aktuálna kríza vo svete, ale aj rozpad jeho súkromného života, keď nemal priestor na rozbehnutie týchto podnikateľských zámerov. Spoločnosť C. B., s.r.o., z ktorej si v minulosti vyplácal príjem, v súčasnosti nedosahuje také zisky ako v minulosti, čo preukázal daňovým priznaním. Aby matke zabezpečil životný štandard, ktorý od neho požadovala a očakávala, vytvoril v tejto spoločnosti v súvislosti s projektom výstavby domov dlh, ktorý aktuálne spláca tak, aby boli jeho záväzky voči spoločnosti s predmetným projektom výstavby urovnané. Potvrdil, že v minulosti dosahoval vyššie príjmy, avšak okolnosti nezávislé od jeho vôle spôsobili, že aktuálne dosahuje nižšie príjmy a životný štandard rodičov nie je v zásadnom nepomere. Nesúhlasil s názorom súdu, že má lepšie finančné možnosti a pracovné skúsenosti, pretože niekoľko rokov pracoval výlučne v obchodnej spoločnosti, ktorej bol spoločníkom a konateľom a nemožno konštatovať, že si takýmto spôsobom vytváral a zabezpečoval príťažlivosť pre pracovný trh, keď treba vziať do úvahy aj jeho vek. Považoval za nevyhnutné nazerať tiež na pracovné uplatnenie matky, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie v odbore právo, úspešne zložené advokátske skúšky, avšak advokácii, kde je predpoklad vyššieho príjmu, sa z vlastného rozhodnutia nevenuje. Poukázal na to, že matka sa rozvíjaniu svojich schopnosti a zručností, napriek tomu, že jej ponúkal vytvorenie priestoru pre vzdelávacie aktivity (strážením maloletých detí), počas ich spolužitia nevenovala z vlastného rozhodnutia a nie z dôvodu, že by jej to rodinná situácia nedovoľovala. Matka mala priestor navštevovať lekcie jogy a jogových pobytov v Tatrách, kde spoznala svojho aktuálneho partnera. Vzhľadom na intervaly výkonu striedavej starostlivosti o maloletých je potrebné zohľadniť dosiahnuté vzdelanie matky a možnosti využiť jej potenciál na uplatnenie na pracovnom trhu a dosiahnutie väčšej finančnej zabezpečenosti ako má aktuálne. Vyslovil názor, že matka má predpoklad dosahovať vyššiu životnú úroveň ako on. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že nie je zákonný predpoklad pre určenie výživného počas striedavej starostlivosti rodičov o maloletých, keď rodičia sa v prípade úhrady vyšších nákladov dokážu dohodnúť a tieto platia pomerne. Nestotožnil sa s konštatovaním súdu, že životná úroveň rodičov je v nepomere a že pre jej dorovnanie maloletých u matky si daňový bonus uplatní matka, ktorá bude poberať aj rodičovské dávky. Takéto rozhodnutie súdu, kedy súd určil aj výživné na maloleté deti, považoval za zmätočné a v rozpore s vykonaným dokazovaním, z ktorého vyplynulo, že životná úroveň rodičov je rovnaká, obaja sú schopní zabezpečovať rovnakú životnú úroveň maloletým a nie je možné určiť výživné na dorovnanie životnej úrovne maloletých na čas, kedy sú v starostlivosti matky.

7. Proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie matka. Navrhla rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd uloží otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého I. vo výške 200 eur, na C. vo výške 180 eur a na J. vo výške 130 eur mesačne. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( a ). Mala za to, že navrhovanú výšku výživného zdôvodnila nákladmi na odôvodnené potreby maloletých detí, podrobne a konkrétne preukázala svoje majetkové pomery a finančné možnosti otca a ich veľký nepomer. Vytkla súdu prvej inštancie, že neuviedol z čoho vychádzal, keď vyslovil, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti rozsah dokazovania týkajúci sa možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov je primerane zúžený, majúci skôr informatívny charakter. Namietala, že súd prvej inštancie uviedol, že je potrebné určiť výživné iba vo výške pomerných nákladov, ktoré hradí za maloleté deti voči tretím osobám, avšak určenú výšku výživného otcovi nijako nezdôvodnil a nie je zrejmé, ktorých platieb voči tretím osobám sa táto suma týka. Za nemajúci oporu v zákone považovala názor súdu, že v prípade striedavej starostlivosti rodičov o deti dokazovanie možností, schopností a majetkových pomerov rodičov je primerane zúžené a má informatívny charakter. Namietala, že výška určeného výživného nezodpovedá reálnym možnostiam a majetkovým pomerom otca a neplní úlohu dorovnania životnej úrovne detí počas osobnej starostlivosti toho ktorého rodiča. V tomto prípade nejde o výživné, ktoré by v zmysle Zákona o rodine malo zahŕňať zabezpečenie všetkých odôvodnených a osobných potrieb pre všestranný a duševný vývoj maloletých, na ktoré majú obaja rodičia prispievať podľa svojich možností a schopností. Podľa jej názoru z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ako súd

dospel ku konkrétnym sumám výživného, keď v zmysle ňou predloženého prehľadu výdavkov poplatky maloletej J. voči tretím osobám činia 36 eur za stravu v materskej škole a krúžky 15 eur a 20 eur, ZRPŠ 8 eur, logopédia 15 eur, spolu 94 eur mesačne, pričom polovicu z tejto sumy tvorí suma 47 eur a súd určil výživné len vo výške 40 eur. V priebehu konania poukazovala na odlišné majetkové pomery rodičov, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že kým zabezpečovala viac ako desať rokov starostlivosť o rodinu a maloleté deti, manžel rozvíjal svoje podnikateľské aktivity v oblasti IT technológii, on line marketingu, developerskej činnosti a počas trvania manželstva sa mu výrazne darilo. Tržby spoločnosti C. B., B., ktorej je konateľom a konečným užívateľom výhod boli dlhodobo nadštandardne vysoké (6,9 mil. eur v roku 2015, neskôr až do roku 2021 neklesli pod hranicu 160 tisíc eur). Preukázala majetkové a obchodné prepojenie na spoločnosť B., I. s výnosmi presahujúcimi v rokoch 2017 až 2019 sumu vo výške 600 až 800 tisíc eur a ďalšie podnikateľské aktivity otca v zahraničí. Namietala, že súd za dostačujúce považoval vyjadrenie otca o tom, že podnikaniu sa od odchodu matky zo spoločnej domácnosti nevenuje a zamestnal sa na F. K. K. B., kde zarába v priemere 1.415,76 eura a poberá mzdu v spoločnosti B., I. vo výške 800 eur netto, čím sa vyrovnal jej súčasným platovým pomerom. Majetkové pomery otca popísala vo vyjadreniach zo dňa 25.05.2022 a 20.09.2022. Namietala, že súd sa nezaoberal tým, že otec je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti C. B., B., nezaoberal sa tým aký dosahovala a dosahuje spoločnosť obrat a aký má majetok (napríklad, že sa od roku 2018 venovala činnosti spojenej s výstavbou troch rodinných dvojdomov v katastrálnom území D. G., ktoré predala v polovici roku 2022). Poukázala na to, že súd sa nezaoberal meniacimi sa vyjadreniami otca ohľadom jeho podnikania, keď dňa 26.09.2021 uviedol, že pracuje na projekte rodinných domov spolupracuje s ďalšími dvoma spoločníkmi, čo zostalo len v rovine tvrdení a na pojednávaní dňa 06.06.2022 uviedol, že firma, ktorá stavala domy na D. G. a kde sú ďalší dvaja spoločníci, začala mať problémy a dohodli sa, že on z firmy musí odísť. Dané tvrdenia považovala za zavádzajúce. Uviedla, že vlastníkom nehnuteľností, pozemkov a stavieb, bola spoločnosť C. B. B., a keďže otec je jej jediným spoločníkom a konateľom, nie je zrejmé, prečo musel z firmy odísť. Spoločnosť postavené domy predala kúpnymi zmluvami z mája a júna 2022, poslednú kúpnu zmluvu podpísal manžel dňa 6.6.2022, pričom z prieskumu realitných portálov vyplýva, že trhová cena časti dvojdomu sa pohybuje okolo 300.000 eur, z čoho možno predpokladať príjem spoločnosti cca 1,8 mil. eur. Podľa jej mienky, sa súd uspokojil len s vyjadrením otca, že nevie aký bude mať príjem z predaja týchto nehnuteľností, že podnikaniu sa nevenuje a nedosahuje z podnikania žiadne príjmy. Zdôraznila, že otec sa zamestnal od mája 2022 na trvalý pracovný pomer vo firme B. I. ako analytik s príjmom 1.250 eur brutto mesačne, t.j. necelých 8 eur/hod., na úväzok 40 hodín týždenne, a je otázne prečo uzavrel trvalý pracovný pomer s hodinovou mzdou výrazne pod priemerom pre obdobné pozície v IT sektore. Pokiaľ otec považoval jej vyjadrenia ohľadom prepojenia obchodných spoločností za špekulatívne, dala do pozornosti, že sám uviedol, že okrem možnosti využitia vozidla zn. Kia vo vlastníctve spoločnosti B., I., s ktorou mala B.. C. B., B. obchodné vzťahy, nepoberá od nej žiadne príjmy. Mala za to, že prepojenia obchodných spoločností sú zrejmé. Namietala, že súd sa nezaoberal vyčíslenými výdavkami otca, keď je zrejmé, že kým neuzavrel pracovnú zmluvu so spoločnosťou B., I. jeho oficiálne priznané príjmy by nepokryli všetky ním vyčíslené náklady. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa zamestnala v štátnej správe, jej čistý mesačný príjem vrátane daňového bonusu a prídavkov na deti predstavuje 1.558 eur, býva v prenajatom byte, v ktorom nedokáže v čase trvania osobnej starostlivosti o maloleté deti zabezpečiť takú životnú úroveň, ako majú u otca, ktorý disponuje plne zariadenou domácnosťou. Potvrdila, že motorové vozidlo zn. VW Sharan jej podaroval manžel, avšak stále je vedené na spoločnosť C. B., B. a od odchodu zo spoločnej domácnosti platí ona všetky výdavky spojené s opravou a údržbou tohto vozidla. Ak otec platil zákonnú poistku za vozidlo, následne jej neuhradil pomernú časť nákladov na školu v prírode pre syna. Preto tvrdenia otca, že manželka jazdí na aute, ktoré je tiež firemné, aby ho nemusel predávať, firma stále podniká a spláca dlh, znejú absurdne. Dala do pozornosti vyjadrenie otca, že ponechanie vozidla manželke bude predmetom vyporiadania BSM. Namietala, že súd neskúmal, či sa otec bezdôvodne nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo iného majetkového prospechu z podnikania a s tým súvisiacej životnej úrovne. V konaní bolo preukázané, že otec v minulosti dosahoval vyšší príjem a má množstvo pracovných skúseností, pričom súd nezohľadnil, že v súčasnosti sú finančné možnosti otca lepšie v porovnaní s ňou, ktorá sa pomernú časť produktívneho veku venovala rodine a domácnosti. Je si vedomá svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a po odchode zo spoločnej domácnosti sa zamestnala, avšak jej možnosti v súčasnosti nedosahujú možnosti manžela, vzhľadom na jeho profesijný náskok. Namietala, že súd pri rozhodovaní o výživnom neprihliadal na schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov a ich životnú úroveň. Na návrh otca súhlasila so schválením rodičovskej dohody o striedavej starostlivosti o maloleté deti, napriek tomu, že sa pôvodne dohodli na striedaní v rozsahu 8 a 6 dní a výživnom vo výške 700 eur na všetky tri deti, ktorú dohodu

otec v priebehu konania o rozvod absolútne odmietol. Zdôraznila, že starostlivosť o tri maloleté deti vo veku 11, 8, 5 rokov si vyžaduje úhradu nevyhnutných, niekedy nepredvídaných nákladov. Keďže sa chcela vyhnúť komplikovanému odsúhlasovaniu každej položky, navrhovala určiť výživné na deti vo výške 200, 180 a 130 eur, čím by mohla väčšinu nákladov súvisiacich s potrebami detí – lekár, lieky, ošatenie, školské potreby zabezpečovať sama, tak ako to bolo doposiaľ. Poukázala na to, že pri striedaní detí rodičia odovzdávajú všetky potrebné veci a väčšiu mieru potrebných vecí pre deti zabezpečuje prirodzene matka. Náklady na oblečenie vyčíslil otec na všetky tri deti súhrnne na 5 eur mesačne, z čoho vyplýva, že tieto zabezpečuje takmer výlučne ona. Všetky tri deti sú sledované v imunologickej ambulancii, maloletý I. má bezlepkovú a bezmúčnu diétu, čo predstavuje zvýšené náklady na stravu. Všetky tri deti sú sledované v detskej ortopedickej ambulancii, maloletá J. má odporúčanú špeciálnu obuv. Nevyhnutné náklady na stravu a ubytovanie, náklady na naftu, družinu a stravu pre C., krúžok na I. (bez úhrady stravy J., ktorú hradil otec), bez drogérie, lekárne, lekárov pre deti, školských potrieb, ošatenia, či napríklad výletov predstavovali sumu vo výške 1.400 eur. Na nákladoch na školu, krúžky, lekára, ošatenie detí a školských potrieb otec prisľúbil participovať vo výške 1, avšak bez súdom určeného výživného sa matka musí vyplatenia dožadovať a preukazovať akýkoľvek výdaj, ktorý žiada v 1 preplatiť. Na základe posledného prehľadu výdavkov založených v spise (vyjadrenie zo dňa 20.09.2022) je zrejmé, že poplatky voči tretím osobám sú najvyššie na J., a to mesačne na stravu v materskej škole 36 eur, krúžky gymnastika 15 eur, výtvarná 20 eur, ZRPŠ 8 eur /100 eur školský rok/, logopédia 15 eur mesačne, spolu 94 eur, kedy polovica týchto výdavkov predstavuje sumu 47 eur, pričom súd prvej inštancie priznal výživné na J. len v sume 40 eur. Otec od júla 2021 neplatí žiadne výživné na maloletých, po odsúhlasení prepláca polovicu ich výdavkov. Stáva sa však, že jej odmietne preplatiť časť nákladov s odôvodnením, že kúpa veci je jej iniciatíva. Dala do pozornosti, že otec vo vyjadrení zo dňa 1.3.2022 uviedol, že deťom kupuje hračky, pozornosti, krúžky v súhrne za sumu 155 eur mesačne. V plne zariadenej domácnosti otca majú deti svoje pohodlie, hračky, technické vybavenie aj pre prípadnú online výuku, či trávenie voľného času. Namietala, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vyplývajú zo založených listinných dôkazov v spise, preto žiadala o zmenu napadnutého rozsudku.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne považovala napadnutý výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie za vecne správny. Zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní a doplnila, že jej nie je zrejmé z akého dôvodu by mal na dorovnanie životnej úrovne detí u jedného z rodičov slúžiť daňový bonus a prídavky na maloleté deti, keď sú to práve možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, na ktoré mal súd prvej inštancie prihliadnuť. Uviedla, že odhliadnuc od možností a schopností otca, ak matematicky sčíta ním deklarovaný mesačný príjem, tento predstavuje sumu 2.215 eur mesačne (priemerný príjem 1.415 eur a 800 eur z trvalého pracovného pomeru), ktorý je v porovnaní s jej príjmom z trvalého pracovného pomeru cca 1.590 eur (vrátane daňového bonusu a prídavkov na deti), vyšší o 625 eur. Nevidí dôvod, prečo otec žiada priznať daňový bonus jemu. Mala za to, že správanie otca je iracionálne s cieľom znepríjemňovať jej život neuvedomujúc si, že ubližuje vlastným deťom. Považovala za nedôvodné neurčiť výživné, pretože objektívne ide o pravidelné platby tretím osobám, ktoré ju nutné hradiť. V opačnom prípade by bola nutná dohoda rodičov, ohľadom týchto výdavkov, ktorá je sčasti problémová. Otec pri ich komunikácii jej naviac avizoval, že po právoplatnosti rozsudku o rozvode zruší trvalý príkaz na úhradu stravy pre J., ktorú doteraz platil on s tým, že aj poplatok za ZRPŠ má už do budúcna platiť matka. Je pre ňu otázne, či bude otec ochotný platiť polovicu nákladov na lekárov a zubárov, ktoré nie sú síce pravidelné, ale sú časté. Namietala, že z odôvodenia rozsudku nevyplynulo, na ktoré platby sa má výživné použiť. Tiež vyčíta otcovi problém s vecnou komunikáciou o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v súvislosti s prihlásením detí na aktivity a úhradami platieb za ne. Uviedla, že otec vymenil zámok na dome, aby jej nesprístupnil prevzatie maloletých v tomto prostredí. K otcovým odvolacím námietka o jej potenciále zarábať viac, vzhľadom na absolvovanú advokátsku skúšku, považovala predmetnú argumentáciu možnú len v rovine jeho úvah, pretože advokácia je slobodným povolaním vyžadujúcim flexibilitu a potrebu mať dobre platiacu klientelu, aby jej výkon advokácie zabezpečil po odpočítaní povinných platieb komore, odvodov a nákladov zisk, ktorý by mal byť podľa otca väčší ako jeho. Starostlivosti o deti sa venovala na základe dohody s otcom viac ako desať rokov a jeho predstavy o zlepšovaní si schopností a zručností v pracovnej oblasti v tom čase považuje za nedôvodné. Matka má v súčasnosti zamestnanie zodpovedajúce jej vzdelaniu a praxi, robí v štátnej správe na pozícii právnik, využíva svoj potenciál, pričom sa zároveň chce venovať aj svojím deťom. Najmladšia dcéra býva v súčasnosti často chorá a bežne sa stáva, že si deti vyzdvihne od otca pre potreby ich preliečenia.

Naposledy bola nútená zostať na OČR s maloletou J., čo sa odrazí na jej príjme. Tvrdenie otca, že atraktivitu na pracovnom trhu mu znižuje jeho vek, považovala za neopodstatnené, pretože ide o muža 47-ročného v produktívnom veku.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrval na argumentoch uvedených v podanom odvolaní. Nesúhlasil s tvrdeniami matky ohľadom životnej úrovne a jeho finančnej možnosti v minulosti, keď súd je povinný rozhodovať podľa pomerov v čase rozhodovania. Poukázal na to, že nemožno opomenúť, že súd rozhodol o striedavej starostlivosti o maloleté deti, v rámci ktorej sa výživné určuje len výnimočne, keďže obaja rodičia zabezpečujú starostlivosť o deti rovnomerne. Mal za to, že súd dostatočne podrobne rozpísal v odôvodnení rozsudku náklady na maloleté deti, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní a týmito sa podrobne zaoberal aj na pojednávaní konanom dňa 28.09.2022. Zotrval na tvrdení (pričom uvedené vyplynulo aj z vykonaného dokazovania), že pomery oboch rodičov sú rovnaké a otec nemá tak zásadne vyššiu životnú úroveň, ktorá by bola predpokladom pre určenie vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti. Matka sa, podľa otca snaží vytvoriť zdanie, že z dôvodu, že počas desiatich rokov, keď mala výhradne zabezpečovať starostlivosť o deti a otec sa venoval rozvíjaniu jeho podnikateľských aktivít, nemala vytvorené podmienky pre rozvíjanie svojich schopností a možností, avšak otec zdôraznil, že uvedené záviselo výhradne na rozhodnutí matky. Poprel tvrdenia matky, že počas tohto obdobia zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti len ona, na tejto sa podieľal tiež už od narodenia detí. V súvislosti so spoločnosťou C. B., B. poukázal na skutočnosť, že v roku 2016 obrat spoločnosti klesol na sumu vo výške 222.000 eur a následne v ďalších rokoch bola spoločnosť C. B., B. v strate. Potvrdil, že spoločnosť v roku 2015 dosahovala obrat cca 6 mil. eur, avšak matka opomína, že obrat a reálny zisk spoločnosti sú v rámci podnikania dve rozdielne skutočnosti. Ak obchodná spoločnosť dosiahne zisk, tento automaticky neznamená, že ide o príjem otca, s ktorým môže voľne nakladať na súkromné účely a osobné náklady. Považoval za špekulatívne tvrdenia o jeho účelovom znížení si príjmu, keď jeho podnikanie je dlhodobo v strate a nie je možné túto skutočnosť spájať s prebiehajúcim konaním. Nemôže byť na jeho škodu, že hľadal pracovné príležitosti mimo uvedenú spoločnosť, keď dospel do bodu, kedy nebolo možné byť zamestnaný v tejto spoločnosti a takto si zabezpečovať príjem na úhrady svojich potrieb a potrieb maloletých. Pokiaľ mal možnosti a schopnosti prispieval na maloletých sumou 700 eur mesačne a v snahe poskytnúť matke požadovanú úroveň, vytvoril dlh svojej spoločnosti v súvislosti s výstavbou domov na D. G., ktorú nezastrešuje výlučne jeho spoločnosť, ale spolupracuje na nej s ďalšími subjektami a reálny zisk nie je ziskom len jedného, ale podieľajú sa na ňom aj ostatní. Matka konala špekulatívne, keď do začatia konania zdieľala spoločnú domácnosť so svojim priateľom a následne si prenajala byt, hoci s priateľom udržiava vzťah naďalej. Považoval za potrebné vyhodnotiť aj schopnosti a možnosti matky využiť svoje dosiahnuté vzdelanie. Na nákladoch maloletých detí sa po celú dobu podieľa nad rozsah bežných platieb, zabezpečuje im ošatenie, ktoré dostávajú aj od známych za symbolickú cenu alebo zadarmo, preto neuvádzal nadhodnotené náklady na ich ošatenie. Dal do pozornosti, že matka nezabezpečuje maloletým sezónne oblečenie, na ich úhrade sa pomerne podieľa. Neuniklo mu, že matka pred podaním návrhu bez dohody s ním začala deťom kupovať väčšie množstvo oblečení a vyberať im mimoškolské aktivity za nákladnejšiu sumu. Akékoľvek jeho snahy o spolurozhodovanie ohľadom krúžkových činností maloletých matka odmieta. Nikdy sa nevyhýbal vyživovacej povinnosti k maloletým, má záujem byť súčasťou ich života, keď deklaroval aj jeho záujem o striedavú osobnú starostlivosť. Neobstojí argument matky, že ju neprimerane zaťažuje komunikácia s ním ohľadom potreby uhradenia nákladov na maloleté deti nad rozsah bežných nákladov. Apeloval na matku, aby zintenzívnili komunikáciu v súvislosti so zabezpečovaním starostlivosti o maloleté deti. Vo vyjadrení zo dňa 21.11.2022 doplnil, že pokiaľ ide o voľnočasové aktivity maloletých detí, tieto sú na výbere matky, avšak ide o krúžky, ktoré maloletí nemajú záujem navštevovať, čím spochybňoval matkou deklarované výdavky na strane maloletých, ktoré vynakladá vo vzťahu k tretím osobám.

10. Podaním zo dňa 18.11.2022 matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne uviedla, že spoločnosť C. B., B. je dlhodobo ekonomicky činná s výraznými obratmi, preto tvrdenie otca o dlhu, ktorý vznikol kvôli výživnému na deti vo výške 700 eur mesačne považovala za zavádzajúce. Mala za to, že otcom tvrdený dlh vo výške 60.000 eur nemohol vzniknúť v súvislosti s vyplácaním výživného. V čase, kedy otec platil výživné, neplatil žiadne iné výdavky na deti. Motív zmeny jej miesta bydliska v konaní objasnila, tento súvisel s navýšením cestovných nákladov v súvislosti s dochádzaním maloletých do školy v E., s nástupom I. na druhý stupeň základnej školy, keď konala v najlepšom záujme maloletých. Potvrdila, že otec v septembri 2021 prevzal na seba časť nákladov na J. v sume 55 eur mesačne (školné a strava), uhradil gymnastiku pre obe dcéry na 5 mesiacov (záloha 120 eur a zvyšnú sumu 543 eur),

avšak ďalšie krúžky, na ktoré deti prihlásila, už neplatil. Ohľadom výberu aktuálnych krúžkov poukázala na komunikáciu rodičov. Poukázala na skutočnosť, že otec má vyberať pre syna počítačový krúžok, ktorý je pomerne nákladný a teda výživné určené súdom by nepokrývalo ani polovicu nákladov aj na jeho ďalšie voľnočasové aktivity. Uviedla, že nielen kvôli krúžkom, ale aj z dôvodu, aby mohla deťom zabezpečiť, napr. adekvátne technické vybavenie aké majú u otca, žiadala priznať výživné na maloleté deti. Otec počas celého konania výšku nákladov na maloleté deti nespochybňoval a nemá problém im hradiť aktivity, aby si získal ich priazeň a náklonnosť. Nie je pre ňu zrejmé, prečo sa otec bráni plateniu výživného po 150 eur mesačne, ktoré majú rodičia hradiť pomerne, keď ide o objektívne platby tretím osobám. Ak by nebolo výživné určené, bol by povinný polovicu nákladov na maloleté deti hradiť. Zdôraznila, že má snahu o komunikáciu s otcom ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností.

11. Podaním zo dňa 21.11.2022 otec prostredníctvom právneho zástupcu nesúhlasil s vyjadrením kolízneho opatrovníka s poukazom na výkon striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa a s tým súvisiace zabezpečenie potrieb maloletých rodičmi. K vyjadreniu matky zo dňa 2.11.2022 uviedol, že tvrdenia ohľadom jeho podnikania sú irelevantné. S poukazom na doložené daňové priznanie obchodnej spoločnosti preukázal, že už nie je schopný dosahovať také príjmy ako v roku 2015. Skutočnosť, že spoločnosť C. B. B. existuje ako subjekt práva, odzrkadľuje stav dokončujúceho projektu na D. G.. Keďže spoločnosť je dlhodobo v dlhoch, po dokončení projektu bude nútený s uvedeným sa vysporiadať. Uviedol, že jeho príjem z dohody o pracovnej činnosti je variabilný a nejde o dlhodobú pracovnú činnosť ako je to u matky. Považoval za absurdnú argumentáciu matky, že zrušil maloletej J. platbu na stravu s poukazom práve na napadnutý rozsudok, ktorým mu bolo určené výživného na hradenie týchto platieb. Vyjadrenia matky o tom, že deťom neprispeje na zdravotnú starostlivosť považoval za irelevantné, nakoľko mu záleží na maloletých a v prípade potreby sa bude na takýchto nákladoch podieľať. K výberu krúžkov pre maloletých uviedol, že mal snahu zvoliť pre I. krúžok, ktorý ho zaujme, s matkou sa však nedá dohodnúť ani o zmene krúžkov. Nesúhlasil s tvrdením matky, že deti nemajú u nej počítač, pretože počítač zobrala pri odsťahovaní sa z domácnosti, on zabezpečil jeho opravu, avšak matka kúpila deťom iný počítač. V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach.

12. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam rodičov sa v celom rozsahu pridržiaval svojho prednesu na pojednávaní dňa 28.09.2022.

13. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , (ďalej ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku III., ktorým bolo určené výživné otcovi na maloleté deti zmeniť a vo výroku IV. zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť.

14. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 28.09.2022, č.k. -253 rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloleté deti I., C. a J. zverujú na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (v intervaloch striedania po siedmich dňoch a v rovnomernom intervale na čas školských prázdnin a sviatkov), s právom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok určeným obom rodičom, otcovi určil výživné na maloletého I. vo výške 60 eur, na maloletú C. vo výške 50 eur a na maloletú J. vo výške 40 eur mesačne, určil, že daňový bonus si uplatní matka a rodičovské dávky bude poberať matka a zároveň rozhodol o trovách konania.

15. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie voči výroku III. a IV. napadnutého rozsudku v časti o výživnom a určení uplatnenia si daňového bonusu a prídavkov na deti. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom I., C. a J. na čas po rozvode, preto sú účastníci označovaní ako otec a matka.

16. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté deti, avšak odvolací súd vyslovuje názor, že s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí a po posúdení nepomeru príjmov rodičov, schopností, možnosti otca a jeho majetkových pomerov sú odvolacie námietky matky voči výroku o výživnom čiastočne dôvodné a odvolanie otca v tejto časti nie je dôvodné.

17. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Na určenie výšky výživného pre dieťa v striedavej starostlivosti majú vplyv všetky vymenované faktory a okolnosti. Aj v prípade striedavej starostlivosti o deti je nevyhnutné ustáliť výšku nákladov na potreby maloletých detí a rozhodnúť o tom, v akom pomere sa medzi rodičmi rozdelí plnenie vyživovacej povinnosti. Pre určenie výšky výživného nie je smerodajné , koľko si rodič prácou (podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí alebo či vôbec pracuje. Väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potenciálnej životnej úrovne., ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba pri určení výšky vyživovacej povinnosti zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivít, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarsky výcvik, kurzy a pod. tak, aby sa deti mohli podieľať na výhodách vyššej životnej úrovne rodiča. Práve pri posudzovaní otázky, čo je potrebné zahrnúť do oprávnených nákladov na deti, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Otázka, či výživné pri zverení detí do striedavej starostlivosti rodičov nebude určené, nie je pravidlom. Toto riešenie je jednou z možných alternatív a možno rozhodnúť aj inak.

18. Pokiaľ ide o mesačné náklady na odôvodnené potreby maloletých detí, tieto vyčíslila matka (ako vyplýva z bodu 21. a 24. napadnutého rozsudku) na maloletého I. v sume 385 eur (180 eur bývanie, 100 eur strava, 30 eur ošatenie, 10 eur lekár, 5 eur drogéria, 5 eur papiernictvo, 30 eur krúžky, 20 výlety a kultúra, 5 eur ZRPŠ), na maloletú C. v sume 363 eur (180 eur bývanie, 70 eur strava, 55 materskú škola – zjavne omylom uvedené ako platba na C., keď ide o poplatok vo vzťahu ku J., 20 eur ošatenie, 3 eur lekár, 5 eur drogéria, 5 eur papiernictvo, 20 eur výlety a kultúra, 5 eur ZRPŠ) a na maloletú J. v sume 320 eur (180 eur bývanie, 70 eur strava, 20 eur ošatenie, 10 eur lekár, 5 eur drogéria, 15 eur logopédia, 20 eur výlety a kultúra). Okrem toho na dve deti platila matka poplatky v škole vo výške 105 eur (školský klub a strava), krúžok Aikido pre I. vo výške 12 eur mesačne, tanečný krúžok pre C. vo výške 12 eur mesačne a poplatky u stomatológa na všetky tri deti mesačne vo výške 40 eur. Mimoriadne jednorazové výdavky bolo treba zaplatiť na školu v prírode pre I. vo výške 100 eur a korčuľovanie a plávanie na jedno dieťa 50 eur. Matka potvrdila, že otec zaplatil pre dve deti poplatok za gymnastiku vo výške 543 eur a 120 eur jednorazovo. Otec vyčíslil mesačné náklady na maloleté deti (bod 15. napadnutého rozsudku) spolu vo výške 542,77 eur (teda v priemere 180 eur na jedno dieťa), t.j. strava 274 eur (v priemere na jedno dieťa 82,33 eur), hygiena 14,30 eur (4,76 eur/dieťa), oblečenie 5,67 eur (1,89 eur/dieťa), lekárska starostlivosť a lieky 26,67 eur (8,89 eur/dieťa), hračky a pozornosti 57,42 eur (19,14 eur/dieťa), poistenie 12,42 eur (4,14 eur/dieťa), krúžky a voľnočasové aktivity 98,08 eur (32,69 eur/dieťa), poplatok za materskú školu J. 54,08 eur. V konaní bolo preukázané, že I. je sledovaný v imunologickej ambulancie, musí dodržiavať bezlepkovú a bezmúčnu diétu a všetky tri deti sú vedené v ortopedickej ambulancii, nosia ortopedické vložky a maloletá J. ortopedickú obuv (správy F. O. zo 07.01.2021 a 16.05.2021).

19. Odvolací súd konštatuje zjavný nepomer výdavkov na maloleté deti, keď matka vyčíslila náklady na maloletú I. v celkovej výške 385 eur, na C. vo výške 363 eur a na J. vo výške 320 eur a zo strany otca boli vyčíslené náklady na každé z detí vo výške v priemere 180 eur mesačne bez

započítania pomernej platby za bývanie (cca 54 eur podľa otcom vyšpecifikovaných výdavkov za bývanie bez započítania splátky úveru). Pokiaľ ide o náklady na bežné potreby maloletých detí, ktoré sa vzťahujú na zabezpečenie stravy, hygieny a oblečenia, odvolací súd udáva, že pri ustálení ich výšky súdy vychádzajú z bežných cien tovarov primeraných veku toho ktorého dieťaťa. Vzhľadom na režim striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti v rovnomernom rozsahu je potrebné konštatovať, že týmito výdavkami budú zaťažení rodičia v rovnakej miere. Nemožno si však nevšimnúť, že náklady na oblečenie vyčíslené matkou zodpovedali veku maloletých detí, pričom však zo strany otca boli tieto podhodnotené. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že matka doposiaľ vyššou mierou zabezpečovala kúpu ošatenia pre maloletých. V prípade, ak sa rodičia dohodli a sezónne oblečenie uhrádzali deťom na polovicu, odvolací súd im dáva do pozornosti potrebu tieto náklady platiť pomerne. V súvislosti s nákladmi na bývanie odvolací súd zohľadnil, že náklady otca, ktorý býva v rodinnom dome sú nižšie v porovnaní s platbami matky za prenájom 3 izbového bytu, pričom každý z rodičov v čase výkonu starostlivosti o maloleté deti uhrádza aj pomernú časť ich nákladov na bývanie. Zároveň treba uviesť, že do nákladov na bývanie pre maloletého deti sa nezapočítava splátka úveru, ktorá je výdavkom rodiča, pretože tento splatením úveru nadobudne nehnuteľnosť do svojho vlastníctva (v danom prípade ide o nehnuteľnosť, ktorá bude predmetom vyporiadania BSM). Vo vzťahu k nákladom na výlety a kultúru, ktoré deti absolvujú s rodičmi, je daný náklad v réžii každého z rodičov. Ďalšiu položku, ktorú matka vyčíslila, tvorili platby za školské potreby (označené ako papiernictvo) vo výške 5 eur mesačne na každé dieťa, ktorý náklad budú rovnako platiť obaja rodičia v prípade, ak dôjde k potrebe kúpy týchto veci. Zostávajúcimi položkami, ktoré rodičia budú maloletým deťom hradiť sú náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou a kúpou liekov, úhradou školských poplatkov a poplatkov za mimoškolské aktivity a prípadne výlety organizované školou. Otec nespochybnil samotnú výškou školských poplatkov (na I. a C. v celkovej výške 105 eur mesačne a poplatky v materskej škole vo výške 55 eur pre maloletú J.) a poplatkov za mimoškolské krúžky pre maloletých, keď ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 06.06.2022 uviedol, že maloletým nechce brániť v ich rozvoji a podporí ich v mimoškolskej aktivitách, avšak poukázal na to, že niektoré krúžky absolvujú v rámci školskej družiny. Odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie ustálil náklady na maloleté deti mimo bývania, stravy, hygieny a ošatenia, ktoré bude hradiť každý z rodičov v čase výkonu osobnej starostlivosti o maloletých, na mimoškolské krúžky (vrátane jednorazových platieb napr. škola v prírode spriemerované na celý školský rok) vo výške po 30 eur mesačne na I. a C., školské poplatky na I. a C. po 50 eur (strava, školné, ZRPŠ, školský klub a na maloletú J. 55 eur poplatok za materskú školu a logopédiu vo výške 15 eur (otec daný náklad nespochybnil). Je nesporné, že maloletým deťom vznikajú aj ďalšie náklady v súvislosti so zabezpečením ich ortopedických potrieb, ošetrením u stomatológa a v prípade ochorenia zabezpečením ich zdravotnej starostlivosti, ktorú položku možno akceptovať u každého z detí v priemere mesačne sumou 10 eur v zmysle ich vyčíslenia matkou.

20. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď vykonal dokazovanie so zameraním sa na príjmy a majetkové pomery a celkové pomery rodičov. Odvolací súd však na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie dospel k záveru o potrebe prihliadať na rozdiel v príjme rodičov preukázaný vykonaným dokazovaním na súde prvej inštancie, ktorý na strane otca činí 2.215 eur mesačne netto (t.j. príjem na základe Dohody o pracovnej činnosti vo výške 1.415 eur netto a príjem zo spoločnosti B., B. vo výške 800 eur mesačne netto) a na strane matky 1.438,24 eur mesačne netto. Treba konštatovať, že v príjmoch rodičov je rozdiel predstavujúci sumu 777 eur mesačne. Odvolací súd tiež prihliadol na skutočnosť, že otec je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti C. B., B., ktorá síce v daňovom priznaní za rok 2021 vykázala stratu vo výške 6.673,47 eur, avšak z vyjadrení otca je zjavné, že firma vykonávala činnosť (výstavba rodinných domov za spolupráce viacerých subjektov), keď otcovi ako jedinému konateľovi a spoločníkovi tejto spoločnosti vznikajú nároky, vrátane finančných nárokov, pričom aj majetok spoločnosti je majetkom, s ktorým nakladá výhradne otec. V tejto súvislosti treba uviesť, že nebolo otcom spochybnené tvrdenie matky, že ňou používané motorové vozidlo zn. VW Sharan je evidované na firmu otca. Na argumenty matky vo vzťahu k nadštandardnému príjmu otca v minulosti nemožno prihliadať, keď súd vychádza zo skutkového stavu zisteného v čase vyhlásenia rozsudku. Je však potrebné prihliadať na vyššie uvedené okolnosti, najmä na rozdiel v príjmoch rodičov, ktoré zakladajú dôvod pre určenie výživného počas výkonu striedavej starostlivosti o maloleté deti oboma rodičmi a to v sume vyššej ako je určená v napadnutom rozsudku. Pokiaľ ide o majetkové pomery rodičov, treba uviesť, že obaja nadobudli v BSM rodinný dom, ktorý užíva otec, pričom je zjavné, že matka je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v 3/8 nachádzajúcej sa v E., slúžiacej ako sklad, ateliér a archív, ktorú nadobudla vrátane obrazov po svojom otcovi akademickom maliarovi, avšak s maloletými deťmi býva v 3 izbovom prenajatom byte. Otec nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosť ani hnuteľných vecí

väčšej hodnoty. Čo sa týka nákladov rodičov, tieto každý z nich vynakladaná na svoje osobné potreby, matka vo výške 738,76 eur a otec vo výške 1.165,81 vrátane splátky spoločného úveru.

21. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti a zistený skutkový stav súdom prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že rozdiel v príjmoch rodičov, t.j. vyšší príjem na strane otca o cca 770 eur mesačne a jeho podnikateľské aktivity (majetok obchodnej spoločnosti) zakladajú dôvod pre určenie výživného na maloleté deti počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletých. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že výška výživného má predstavovať príspevok zo strany otca len na zaplatenie polovice výšky poplatkov, ktoré majú rodičia hradiť maloletým vo vzťahu k tretím osobám na nevyhnutné krytie ich potrieb, keď určené výživné vychádza z pomerov a príjmov rodičov a ich životnej úrovne. V tejto súvislosti ani námietka matky, ktorou súdu prvej inštancie vytkla, že z napadnutého rozsudku nevyplýva na aký konkrétny účel majú byť finančné prostriedky určené, nie je dôvodná, pretože výška platieb za školské poplatky a mimoškolské aktivity sa mení (či už z dôvodu zmeny krúžkov pre deti alebo zmeny samotnej výšky poplatku). Odvolací súd akceptoval námietky matky vo vzťahu k posúdeniu životnej úrovne rodičov pri určení výživného na maloleté deti, avšak súčasne zdôrazňuje, že v danom prípade ide o určenie výživného počas výkonu striedavej starostlivosti rodičov o maloletých, preto je nevyhnutne potrebné vziať do úvahy, že aj otec sa podieľa na starostlivosti o maloletých a zabezpečení ich bežných potrieb v rovnakom rozsahu, t.j. počte dní v mesiaci, ako matka. Ak matka poukazuje na to, že maloletí dosahujú u otca vyššiu životnú úroveň ako v jej domácnosti (prenajatý a dozariaďovaný byt), uvedené odvolací súd zohľadnil vo výške určeného výživného. Argumenty matky vo vzťahu k dosahovaným príjmom otca v minulosti, nie sú dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku v zmysle návrhu matky, pretože súd vychádza zo skutkového stavu zisteného v čase vyhlásenia rozsudku. Skutočnosť, že obchodná spoločnosť, ktorej je otec konateľom a spoločníkom, produkovala v minulosti vysoké zisky, nemožno aktuálne zohľadniť. Odvolací súd však prihliadal na podnikateľské aktivity otca, ktorý je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti, pričom z daňového priznania tejto spoločnosti nepochybne vyplývajú aktíva (majetok), o ktorého nakladaní a hospodárení s ním rozhoduje výhradne otec. Pokiaľ matka poukazuje na potrebu vychádzať zo schopností a možností otca, jeho dosiahnutého vzdelania a využitia v IT sektore a možnosti zabezpečiť si vyšší príjem, odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade boli príjmy otca riadne preukázané v celkovej výške 2.215 eur, pričom ide o príjem vyššej kategórie, ktorý odvolací súd pri rozhodovaní zohľadnil. Napokon treba uviesť, že výživné nie je bezhraničné, keď jeho výška musí odzrkadľovať aj podiel rodiča, v tomto prípade otca, na zabezpečení starostlivosti o maloleté deti. Na námietky otca vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté deti počas striedavej starostlivosti o ne odvolací súd neprihliadal považujúc ich za nedôvodné. Pokiaľ otec upozorňoval v odvolaní na rozpor v napadnutom rozsudku v otázke posúdenia životnej úrovne rodičov súdom prvej inštancie, odvolací súd sa práve v tejto časti nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie vychádzajúc z rozdielu výšky príjmov rodičov, ktorá odzrkadľuje ich životnú úroveň a možnosti. Nemožno akceptovať ani argumenty otca o tom, že matka má potenciál dosahovať vyšší príjem, pretože príjem matky cca 1.500 eur mesačne je zodpovedajúci jej dosiahnutému vzdelaniu a potrebe postarať sa o tri maloleté deti v čase jej výkonu starostlivosti. Na argumenty otca o tom, že nie je dôvod určovať výživné na krytie platieb pre zabezpečenie potrieb maloletých voči tretím osobám, pretože rodičia sa vedia dohodnúť na týchto úhradách, odvolací súd neprihliadal z dôvodu, že určenie výživného pri striedavej osobnej starostlivosti o maloletých vychádza z rozdielnych príjmov rodičov a z toho odvíjajúcej sa životnej úrovne. V danej veci však je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že určené výživné bude slúžiť aj na krytie potrieb maloletých detí vo vzťahu k tretím osobám (t.j. školské poplatky, krúžkové aktivity) za podmienky, že výber mimoškolských aktivít bude primeranom a zodpovedajúcom rozsahu. Odvolací súd tiež prihliadol na to, že po rozvode manželstva rodičov dôjde ku zmene ich majetkových pomerov v dôsledku ich vzájomného vyporiadania, pričom každý z nich si hradí svoje náklady na zabezpečenie potrieb vrátane bývania. Odvolací súd dospel k záveru, že výška výživného na maloletého I. v sume 90 eur, na maloletú C. v sume 80 eur a maloletú J. v sume 70 eur mesačne zohľadňuje pomer životnej úroveň rodičov, ktorá sa odzrkadľuje na strane otca vyšším príjmom a pomermi. Z uvedených dôvodov vyhodnotil matkou navrhovanú výšku výživného za neprimeranú s poukazom na výkon osobnej starostlivosti o maloletých zo strany otca.

22. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletých detí s poukazom na vek detí, ich odôvodnené potreby, spotrebný charakter výživného, ako i finančných a majetkových pomerov na strane oboch rodičov a porovnaním ich životnej úrovne, rozsudok súdu prvej

inštancie vo výroku o určení výživného, podľa zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

23. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

25. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa (ďalej len „“),súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

27. Podľa iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

28. Podľa ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

29. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

30. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

31.Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

32. Podľa o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2023, ak sú rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak nedôjde k písomnej dohode podľa prvej vety, pri zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo každému rodičovi počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť.

33. Podľa o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2023, prídavok a príplatok k prídavku sa podľa odseku 5 písm. a) začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti; to neplatí, ak si za tie isté kalendárne mesiace uplatní nárok na prídavok a príplatok k prídavku len rodič, ktorý má určený menší rozsah striedavej osobnej starostlivosti.

34. Podľa o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2023, právne účinky novej písomnej dohody podľa odseku 5 prvej vety nastávajú prvým dňom šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa prídavok a príplatok k prídavku začal vyplácať na základe predchádzajúcej písomnej dohody, ak z novej písomnej dohody nevyplýva neskorší dátum jej účinnosti.

35. Podľa o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2023, ak oprávnenej osobe, ktorej bolo maloleté dieťa rozhodnutím súdu zverené do striedavej osobnej starostlivosti, vznikol nárok na prídavok a príplatok k prídavku podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022 a nárok na prídavok a príplatok k prídavku trvá k 31. decembru 2022, na výplatu prídavku a príplatku k prídavku sa do 31. januára 2023 vzťahuje a v znení účinnom do 31. decembra 2022.

36. Podľa o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2023, ak oprávnené osoby, ktorým bolo maloleté dieťa rozhodnutím súdu zverené do striedavej osobnej starostlivosti a ktoré spĺňajú podmienky nároku na prídavok a príplatok k prídavku do 31. decembra 2022, nedoručia platiteľovi do 31. januára 2023 písomnú dohodu o zmene oprávnenej osoby na výplatu prídavku a príplatku k prídavku alebo písomný prejav vôle oprávnenej osoby, ktorej sa prídavok a príplatok k prídavku nevyplácal, aby sa prídavok a príplatok k prídavku vyplácal spôsobom podľa v znení účinnom od 1. januára 2023, platiteľ vypláca prídavok a príplatok k prídavku oprávnenej osobe, ktorej patrí prídavok a príplatok k prídavku podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022; oprávnenie rodičov podľa prvej vety v znení účinnom od 1. januára 2023, tým nie je dotknuté.

37. Podľa a o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení o sociálnom poistení, v znení účinnom do 31.12.2022, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo ak súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe, ktorej sa prídavok a príplatok k prídavku vyplácal pred zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo pred schválením dohody rodičov, ak sa rodičia maloletého dieťaťa písomne nedohodnú na zmene oprávnenej osoby. Ak sa rodičia, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, písomne dohodnú na striedavom poberaní prídavku a príplatku k prídavku, môže si nárok na prídavok a príplatok k prídavku uplatniť každý z rodičov najmenej na obdobie šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

38. Podľa o dani z príjmov v aktuálnom znení, ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

39. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k výroku IV., ktorým súd určil, že daňový bonus si uplatní matka a rodičovské dávky na maloleté deti bude poberať matka. Hoci odvolanie otca voči tomuto výroku rozsudku odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné, jeho odvolaciemu návrhu nebolo možné vyhovieť. V predmetnom konaní súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky maloletých detí ohľadom poberania prídavkov na maloleté deti a uplatňovania daňového bonusu na vyživované deti. I keď základným predpokladom pre vznik týchto nárokov je starostlivosť o nezaopatrené dieťa, podľa názoru odvolacieho súdu je evidentné, že tak v prípade daňového bonusu, ako aj v prípade prídavku na dieťa ide o verejnoprávny nárok rodiča, resp. oprávnenej osoby, ktorý sa netýka výkonu rodičovských práv a povinností. Podľa § 28 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Pri ich výkone sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Z uvedeného je zrejmé, že za veci súvisiace s výkonom rodičovských práv a povinností možno považovať iba záležitosti, ktoré sa dotýkajú záujmov maloletého dieťaťa. Otázka uplatňovania daňového bonusu, resp. poberania prídavku na dieťa sa však týka výlučne záujmov rodičov maloletého dieťaťa ako oprávnených osôb v zmysle vyššie citovaných ustanovení verejnoprávnych predpisov. Je potrebné uviesť, že Zákon o prídavku na dieťa, ako aj Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby sa rodičia na poberaní prídavku na dieťa a uplatňovaní daňového bonusu dohodli, a v prípade, ak k dohode medzi oprávnenými osobami nedôjde, zákon upravuje akým spôsobom budú tieto nároky vyplácané. V prípade neexistencie dohody sa teda postupuje podľa kogentných ustanovení Zákona o dani z príjmov, resp. Zákona o prídavku na dieťa, a teda rozhodovanie súdu ohľadom tejto záležitosti neprichádza do úvahy a stáva sa, vzhľadom na existenciu kogentnej právnej úpravy, nadbytočným.

40. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh

spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k jeho zastaveniu.

41. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku IV. nie je správne, pretože v predmetnom prípade vo vzťahu k uplatneniu daňového bonusu a nároku na výplatu prídavkov na maloleté deti, vec nepatrí do právomoci súdu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý výrok IV. rozsudku zrušil podľa a konanie v tejto časti zastavil podľa v spojení s zastavil.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa .

43. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy / /.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom / /.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ / /.