Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/301/2004

Potvrdené rozhodnutím 5Co/65/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: U. F., nar. X.X.XXXX, bytom R. N. X, M., právne zastúpená JUDr. Kristína Mitrová Polková, advokátka, AK so sídlom v M., Q. R. XXX/XX, proti odporcom: 1/ W. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, 2/ D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Janka Chorvátová, advokátka so sídlom M., ul. F. XXX/XX, 3/ H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Q. X, M., 4/ F. U., nar. X.XX.XXXX, bytom T. XXX, obe právne zastúpené JUDr. Pavol Dlhopolček, advokát so sídlom M., Ul. N. XX, 5/ G. T., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, 6/ K. T., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, 7/ W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, 8/ G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX/X, J. S., právne zastúpená JUDr. Michaela Macaláková, advokátka AK so sídlom v M., ul. J. J. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva o odvolaní odporcov v 1,2,6,8 rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/301/2004-347 zo dňa 29.9.2011 takto rozhodol: Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e . Odporcovia v rade 1-8 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 244,97 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Kristíny Mitrovej Polkovej, vedený vo T. Y., a.s. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku."

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pre samosudcom JUDr. Ján Rybárikom, právnej veci navrhovateľa: U. F., nar. X.X.XXXX, bytom T. N. 3, M., právne zastúpená JUDr. Kristína Mitrová Polková, advokátka, AK so sídlom v Žiline, Na Priekope 174/13, proti odporcovi: X/Tibor T., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, 2/ D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Janka Chorvátová, advokátka so sídlom Žilina, ul. Hollého 371/31, 3/ H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Q. 3, M., 4/ F. U., nar. X.XX.XXXX, bytom T. XXX, obe právne zastúpené: JUDr. Pavol Dlhopolček, advokát so sídlom Žilina, ul. Republiky 30, 5/ G. T., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, 6/ K. T., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, 7/ W. o návrhu navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že navrhovateľka U. F., rod. T. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele XXX/XXX-in k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. T., zapísaných na LV č. XXXX parcela č. XXXX - zastavané plochy o výmere XXX m2, parcela č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2, na LV č. XXXX, parcela č. XXXX - zastavané plochy o výmere XXX m2, parcela č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy o výmere XXX m2, parcela č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, zapísané na LV č. XXX podľa pripojeného geometrického plánu vyhotoveného T. F. novo vytvorenej parcely KN XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parcely č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2.

Odporcovia v rade 1/ až 8/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľke trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.129,96 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Kristíny Mitrovej Polkovej, vedený vo Volksbank Slovensko, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovia v rade 1/ až 8/ s ú p o v i n n í, spoločne a nerozdielne, uhradiť na účet Okresného súdu Žilina vedený v Štátnej pokladnici Bratislava trovy konania spojené s ohliadkou na mieste samom vo výške 2,39 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, ako sú popísané vo výroku tohto rozsudku. Žiadala, aby súd určil, že sa stáva podielovou spoluvlastníčkou v podiele XXX/XXX- in. Jedná sa o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. T., zapísaných na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že pozemky, na ktorých sú odporcovia zapísaní len ako oprávnení držitelia, resp. niektorí ako vlastníci, neboli v užívaní týchto nehnuteľností v dobrej viere tak, ako to ustanovuje zákon. Ona v predmetných nehnuteľnostiach získala podiel na základe právoplatného rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline sp. zn. D/1312/75 zo dňa 19.12.1975 a to po poručiteľovi G. T.. Nasledujúce osvedčenia, na základe ktorých získali vlastnícke právo odporcovia v rade 1/ až 8/, sú v tomto smere teda neúčinné a od samého začiatku, podľa jej názoru, aj neplatné. Už v roku 1975, kedy po poručiteľovi G. T. získala spoluvlastnícky podiel, muselo byť zrejmé všetkým odporcom, že je spoluvlastníčkou týchto rozhodujúcich nehnuteľností. Preto títo

nemohli byť dobromyseľní a nemohli oprávnene požadovať, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam vydržali v dobrej viere.

Odporca v rade 1/ žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Čo sa týka jeho nehnuteľnosti XXXX, ktorú si dal potom neskôr osvedčiť a je napísaný ako výlučný vlastník, tak túto získal tak, že jeho otec po starom otcovi zdedil 1/3-inu spornej nehnuteľnosti. Tak to bolo aj zapísané na základe dedičského rozhodnutia. Jeho otec mu potom daroval 1/3-inu ako svojmu synovi. Otcom odporcu v rade 1/ bol X. T.. Následne on si tam postavil rodinný dom, ohradil si ho, má tam záhradku a ďalšie veci. Keď začal stavať rodinný dom, tak boli tam problémy s výmerami. Podľa niektorých dokladov jeho otec bol vlastníkom z celku nehnuteľnosti len 5 árov a navrhovateľka G. F. bola vlastníčkou vo výmere 11 árov. Na LV však jednoznačne 1/3-ina patrila X. T., t.j. jeho otcovi, ktorý mu túto daroval. Jeho otcovi daroval nehnuteľnosť G. T. ešte v roku 1953 a to časť z parcely XXXX. Len z opatrnosti potom navštívil advokátsku kanceláriu a dal si urobiť ešte aj osvedčenie. Po smrti svojho otca zdedil 1/3-inu. Najskôr si dal osvedčiť vlastníctvo vydržaním a potom ešte po smrti svojho otca získal ďalšie nehnuteľnosti dedením. V tom je asi celý problém.

Odporkyňa v rade 2/ sa pripojila k vyjadreniu odporcu v rade 1/. Odporkyňa v rade 2/ je manželkou odporcu v rade 1/.

Odporkyňa v rade 3/ taktiež žiadala návrh navrhovateľky zamietnuť. Čo sa týka jej osoby, tak sa jedná predovšetkým o parcely č. XXXX, XXXX a XXXX. Tieto získala dedením po otcovi. Dedičstvo bolo prejednávané v roku 1996. Čo sa týka spomínaných parciel, tak sa stala výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností. Na parcele č. XXXX - to sú zastavané plochy má postavený rodinný dom a garáž, parcela č. XXXX t.j. záhrada a parcela č. XXXX sú hospodárske budovy. Od roku 1996, ako získala tieto nehnuteľnosti dedením, tak ich riadne užíva a cíti sa byť ich vlastníčkou. Nemôže súhlasiť s tým, že spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností, o ktorých hovorila je aj samotná navrhovateľka. Už v čase keď ich zdedila, tak tieto nehnuteľnosti boli riadne oplotené.

Odporkyňa v rade 4/ takisto žiadala návrh navrhovateľky zamietnuť. Cíti sa byť vlastníčkou nehnuteľností, ktoré má k dispozícii a tieto riadne získala dedením po svojom otcovi. Navyše navrhovateľka je jej sestra takže dobre vie, že tieto nehnuteľnosti od samého začiatku riadne užíva a dobromyseľne sa k nim správa.

Odporca v rade 5/ sa v minulosti na pojednávaniach vyjadril, že sa nemieni zúčastňovať ďalších súdov ani pojednávaní a žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť.

Odporkyňa v rade 6/, ako manželka nebohého X. T. udávala, že jej manžel od roku 1953 nehnuteľnosti parc. č. XXXX užíval pretože bol najstarší. Keď zomrel jeho otec, tak jej manžel zdedil 1/3-inu z 27 árov. Prebehlo aj dedičské konanie a aj v tom bolo potvrdené, že zdedil 1/3-inu. Po smrti X. T., teda jej manžela, zdedil nehnuteľnosti jej syn W. T..

Odporca v rade 7/ na pojednávaní uviedol, že nemá snahu získať nejaké nehnuteľnosti z tohto sporu. Pokým by sa aj zistilo, že je spoluvlastníkom nejakých častí nehnuteľností, ktoré sú predmetom návrhu, nechce mať s tým nič spoločné. Všetkých nehnuteľností sa zrieka v prospech svojho brata W. T.. Dobre si pamätal na starého otca, / G. T. / veľmi dobre s ním vychádzal na rozdiel od navrhovateľky. Raz mu starý otec povedal, že navrhovateľku zo všetkého vydedí a že jej nič nedá. Bolo to asi z tohto dôvodu, že ona ho bila keď si vypil a kradla mu peniaze.

Odporkyňa v rade 8/ uvádzala, že nebohý G. T. sa vôbec nepodpisoval ako E.. Listinné dôkazy, ktoré predložili odporcovia, sú podvod. Jednalo sa o listinu z roku 1975 ktorou údajne G. T., mal svojmu synovi X. odpredať 8 árov z parcely XXXX.

Ďalej zhodne všetci odporcovia tvrdili, že cieľom osvedčenia, ktoré si dali urobiť ohľadne týchto nehnuteľností bola tá skutočnosť, že toto si chceli dať do poriadku. Nejednalo sa ani o novoobjavený pozemok, sú to stále tie isté nehnuteľnosti, ktoré už boli rozdelené. Poukazovali na vlastnícky titul a to osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva. Na časti týchto nehnuteľností sú postavené ich rodinné domy, záhrady. Podľa ich názoru, pokým by aj súd priznal vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam

tak, ako žiada navrhovateľka, bola by to len minimálna čiastka, ktorá nemá žiaden podstatný význam pre navrhovateľku.

Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že tunajší súd vo veci už rozhodoval a to naposledy rozsudkom -295 dňa 6.5.2010, kedy návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline svojím uznesením -394 prvostupňové rozhodnutie OS Žilina zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prikázal okresnému súdu opätovne vypočuť všetkých účastníkov konania, dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. a nasl. a vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie zdôvodniť v zmysle /

Na základe rozhodnutia krajského súdu, tunajší súd opätovne vykonal dokazovanie výsluchom všetkých účastníkov konania, oboznámil sa s ich písomnými stanoviskami, výpisom z LV XXXX, XXXX, XXXX, XXX, rozhodnutím Štátneho notárstva D/1312/75 v Žiline, identifikáciou parciel, uznesením OS v Žiline , rozhodnutím Okresného súdu v Žiline D/1057/92, geometrickým plánom Ing. Vladimíra Hrivíka, pripojeným znaleckým posudkom H. J. o určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, geometrickým plánom Ing. Krnáča, notárskou zápisnicou JUDr. Anny Švachovej, spisovým materiálom Okresného súdu Žilina , zápisnicou z ohliadky miesta samého, pripojenou fotodokumentáciou, potvrdením G. T. o predaji nehnuteľnosti, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné.

Navrhovateľka, na základe právoplatného rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. D/1312/75 zo dňa 19.12.1995, v spojení s opravným rozhodnutím sp. zn. D/1312/75 zo dňa 14.7.1978, získala po poručiteľovi G. T. vlastníctvo k pozemku parc. č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 11/27- ín. Spoluvlastníčka G. F. na základe citovaného rozhodnutia zdedila k predmetnému pozemku taktiež vlastnícky podiel 11/27-ín. Spoludedič X. T. zdedil podiel 5/27-ín. Súčasne na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu v Žiline zo dňa 8.10.1999 nadobudla k pozemku č. XXXX, ktorý je zapísaný v komasačnom hárku, ako parcela XXX, ďalší spoluvlastnícky podiel vo výške 3/25- ín. Odporcovia proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodali. Označenie pozemku parc. č. XXXX v rozhodnutí D 1312/75 ako pozemku parc. č. XXXX/X bolo len formálnou chybou, lebo aj na LV č. XXXX je už správne uvedené číslo parc. č. 2293.

Navrhovateľka aj na pojednávaní svoje vlastnícke právo opierala o vyššie predmetné dedičské rozhodnutia. Svoje vlastníctvo jednoznačne odvodzovala od svojho právneho predchodcu a to jej otca. V 90-tych rokoch spolu so starostom obec T. zistili, že niektorí odporcovia si začali osvedčovať skutočnosti, že vydržali niektoré nehnuteľnosti v kat. úz. T.. Na katastri zistili, že niektoré nehnuteľnosti si dali osvedčiť i napriek tomu, že ona je spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností. Konkrétne to bol jej synovec W. T.- odporca v rade 1/ a H. X. - odporkyňa v rade 3/. Z pripojených LV napokon zistila, že jej spoluvlastnícky podiel sa vytratil a vlastníkmi nehnuteľností sa na základe osvedčení stali v prevažnej miere odporcovia. Fakticky je ona vlastníčkou nehnuteľností v podiele 191/675, avšak na základe osvedčení, ktoré si dali urobiť odporcovia a to najmä W. T. a jeho manželka, prišla o svoj spoluvlastnícky podiel, ktorý získala na základe dedičstva od svojho otca, resp. právneho predchodcu jej otca. Na základe dedičského rozhodnutia sa stala spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností a na základe osvedčenia sa odporcovia stali výlučnými vlastníkmi týchto nehnuteľností. Cítila sa v tomto smere ukrivdená a preto podala návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Odporcovia v rade 1/ až 8/ zotrvali na svojich písomných stanoviskách, resp. na svojich prednesoch z predošlých pojednávaní, pričom doplnili rozhodujúce skutočnosti tak, ako je to už konštatované vyššie.

Z LV č. XXX pre kat. úz. T., geometrického plánu č. 1622/01 vyhotoveného Ing. Vladimírom Hrivkom, zo znaleckého posudku Ing. Ján Ďuriša č. 10/2005 a identifikácie nehnuteľností vyplýva, že pôvodný pozemok parc. č. XXXX bol prečíslovaný a rozčlenený na pozemky, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. Z pozemku parc. č. XXXX boli vytvorené nové pozemky, pričom v súčasnosti má pozemok č. XXXX výmeru iba XXXXmX z pôvodných XXXXmX.

Z ďalšieho pripojeného LV. č. XXXX mal súd zistené, že H. X., odporkyňa v rade 3/, je vedená ako vlastníčka parciel č. XXXX, XXXX a XXXX - zastavané plochy, záhrady a opätovne zastavené plochy a vlastníčkou rodinného domu sup. č. XXX, postaveného na parcele XXXX / pôvodne parcela XXXX /. Nehnuteľnosti získala na základe osvedčenia č. N 209/97, Nz 280/97.

Z LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkom parcelných čísiel XXXX - zastavané plochy a XXXX - záhrady / novovytvorené parcely z par.č.XXXX/ je odporca v rade 1/ a odporkyňa v rade 2/ v podiele 1 na základe osvedčenia č. N 208/97, Nz 279/97.

Z ďalšieho LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností XXXX t.j. orná pôda, XXXX - trvalé trávnaté porasty a XXXX - orná pôda sú P. U. - odporkyňa v rade 4/ v podiele 3/25, G. F. - odporkyňa v rade 8/ v podiele 3/25, G. T. - odporca v rade 5/ v podiele 3/25, samotná navrhovateľka U. F. v podiele 3/25 a K. T. - odporkyňa v rade 6/ v podiele 3/100 a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. .

Z LV č. XXX vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXXX - záhrady a XXXX - orná pôda sú G. F.

- odporkyňa v rade 8/ v podiele 11/27, navrhovateľka U. F. v podiele 11/27 a X. T., ktorý nebol uvádzaný ako odporca v tomto spore, resp. ako účastník, ktorý zomrel, v podiele 5/27 a to na základe rozhodnutia D/1312/75 bývalého Štátneho notárstva v Žiline, po nebohom X. T. dedili na základe rozhodnutia tunajšieho súdu D 1057/92 H. X. - odporkyňa v rade 3/ a to už spomínaný dom č. XXX postavený na parcele XXXX/X, W. T. KN parcelu XXX t.j. odporca v rade 7/ a W. T. t.j. odporca v rade 1/ parcelu XXXX/X v 1/3 orná pôda vo výmere XXXXmX, ktorá bola i predmetom tohto konania.

Z pripojeného znaleckého posudku H. J. mal súd zistené, že cena nehnuteľností tak, ako ich žalovala navrhovateľka, je zaokrúhlene 6.910,72 eur. Z výťahu zo zápisnice pozostalostného pojednávania č. 1416/1946 napísaného pred JUDr. Ladislavom Nadášim mal súd zistené, že po H. T.i - roľníkovi obdržal nehnuteľnosti, najmä nehnuteľnosť č. XXXX, ktorá je predmetom súdneho sporu a ktorá je zapísaná ako parcela KN č. XXXX, KN XXXX a KN XXXX, do výlučného vlastníctva G. T. s G. T., rod. E.. Následne, ako to je už vyššie uvedené, po G. T. staršom, na základe dedičského rozhodnutia D/1312/75, dedili G. T., U. F. a X. T. ako súrodenci.

Z pripojenej notárskej zápisnice N 209/97 zo dňa 9.9.1997 bolo preukázané, že JUDr. Anna Švachová vydala osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorého H. X., rod. T. - odporkyňa v rade 3/ vydržala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX - zast. plocha o výmere XXXmX, parc. č. XXXX - záhrada o výmere XXXmX, parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 106m2, ktoré sú totožné s parcelou č. XXXX v komasačnom hárku č. XXX kat. úz. T..

Z prípisu zo dňa 27.9. 1975 vyplýva, že G. T. odpedal svojmu synovi X. 8 árov role, ako stavebný pozemok z parcely XXXX za 2.700,- Kčs.

Podľa § 134 ods. 1/ O.z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3/ O.z. do doby podľa ods. 1/ sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe ich právny predchodca.

Vychádzajú z uvedených ustanovení, ako aj z predložených listinných dôkazov, ktoré súd na pojednávaní vykonal treba zdôrazniť, že odporcovia v rade 1/ až 7/ objektívne nemohli splniť zákonné podmienky vydržania.

Súd znova zdôrazňuje, že predpokladom vydržania nehnuteľnosti je v zmysle § 134 O.z. oprávnená držba užívateľa nepretržite po dobu desať rokov, t.j. objektívna dobromyseľnosť užívateľa, že vec mu patrí. Odporcovia zhodne na pojednávaní tvrdili, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam získali jednak na základe príslušných osvedčení a jednak na základe príslušných dedičských rozhodnutí. Navyše podotýkali, že oni sami ako aj ich právni predchodcovia tieto nehnuteľnosti v dobrej viere užívali. Okrem iného odvodzovali vlastnícke právo aj samotným vydržaním. Odporcovia a to predovšetkým odporca v rade 1/, 2/ a 3/ museli mať vedomosť o obsahu dedičských rozhodnutí, o predmete všetkých rozhodnutí a následne o predmete všetkých súdnych sporov, ktorými sa navrhovateľka domáhala svojich vlastníckych práva na súde. Odporca v rade 1/ bol dokonca v roku 1987 účastníkom konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. , v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti ním uzavretej darovacej zmluvy RI 428/81. Odporcovia v rade 1/ a 2/ boli tiež účastníkmi konania o určenie vlastníckeho práva vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , /viď pripojený spis/, ktoré bolo zastavené. Spísanie notárskej zápisnice o fiktívnom vydržaní bolo zjavne účelové a

to nepriamo potvrdili aj odporcovia, ktorí uviedli, že neustále uplatňovanie si nárokov na nehnuteľnosti navrhovateľkou ich viedlo k tomu, že spísali tieto notárske zápisnice. Sami na pojednávaniach uvádzali, že skutočne navrhovateľka sústavne spochybňovala ich vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Domáhala sa určenie spoluvlastníckeho podielu k týmto nehnuteľnostiam na základe dedičského rozhodnutia. Potom súd musel vyhodnotiť, že odporcovia neboli dobromyseľní v tejto ich držbe. Jednak sa viedlo viacero súdnych konaní a jednak pravidelne navrhovateľka si uplatňovala svoj spoluvlastnícky nárok na nehnuteľnosť, čo sami odporcovia priznali. Doslovne uvádzali, že navrhovateľka im spôsobovala sústavné problémy a preto z opatrnosti si, na základe osvedčenia, vybavili vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a to vydržaním.

Treba pripomenúť, že oprávnený je iba ten držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí /§ 130 ods. 1/ O.z./. Posúdenie, či je držiteľ dobromyseľný alebo nie, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ, pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera je vylúčená vtedy, ak sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, čo v danom prípade sa aj reálne stalo /viď súdne rozhodnutia, resp. návrhy navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam/. Na tejto skutočnosti nič nemení, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa totiž musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu- titulu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nespochybňovala spoluvlastníctvo odporcov na týchto konkrétnych nehnuteľnostiach, ktoré majú v užívaní resp. vo vlastníctve - rodinné domy a priľahlé pozemky k týmto nehnuteľnostiam. Súd znova zdôrazňuje, že navrhovateľka si na základe dedičského rozhodnutia, ktoré nebolo nikým spochybnené, je právoplatné a vykonateľné, a to dedičské rozhodnutie D/1312/75- uplatnila svoje vlastníctvo a to podaným návrhom. Jedná sa o dedičské rozhodnutie, ako to je už vyššie konštatované, po poručiteľovi G. T. t.j. po starom otcovi navrhovateľky a ďalších odporcov.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Túto podmienku súd skúmal už na začiatku samotného konania.

Naliehavý právny záujem navrhovateľka nepochybne osvedčila. V 90-tych rokoch zistila, že na LV sa začali objavovať noví vlastníci nehnuteľností, v ktorých ona zdedila spoluvlastnícky podiel na základe dedičského rozhodnutia D/1312/75. Tieto osoby a tieto subjekty boli zapísané na LV v kat. nehnuteľností, ako výluční vlastníci nehnuteľností. Z pôvodnej parcely 2293 si na základe geometrického plánu vytvorili časť parciel a dali si k nim zapísať vlastníctvo na základe osvedčenia.. Naliehavý právny záujem odôvodňovala tým, že žalobou o určení vlastníckeho práva môže dosiahnuť to, aby bol zosúladený nesprávny stav evidovaný v katastri nehnuteľností so skutočným stavom. V tomto prípade dáva súd do pozornosti aj na rozhodnutie NS SR 48/2004. Aj podľa názoru súdu jedine určovacou žalobou mohla sa navrhovateľka v danom prípade domôcť jediným spôsobilým a právne účinným prostriedkom ochrany vlastníckeho práva. V danom prípade, vzhľadom na reálny stav, by odopretím určovacej žaloby došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu u navrhovateľky. Stále tu existuje a je právoplatné dedičské rozhodnutie po nebohom G. T.. Na základe tohto rozhodnutia získala navrhovateľka po poručiteľovi G. T. k nehnuteľnosti č. XXXX spoluvlastnícky podiel 11/27-ín. Až potom neskôr po roku 1975 bola znaleckým posudkom pôvodná parcela prečíslovaná a rozčlenená na menšie pozemky, ku ktorým nehnuteľnostiam si potom následne dali osvedčiť vlastnícke právo najmä odporkyňa v rade 1/ a 3/. Podľa názoru súdu navrhovateľka v plnom rozsahu osvedčila aj svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva resp. spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd znova podotýka to, že tým, že navrhovateľka určovacou žalobou získala spoluvlastnícky podiel v týchto nehnuteľnostiach 191/675-ín, nespochybňuje spoluvlastnícky podiel a vlastníctvo odporcov k ich nehnuteľnostiam. Spoluvlastnícky podiel 191/675-ín nemôže v žiadnom prípade ohroziť ostané vlastnícke práva odporcov k nehnuteľnostiam, kde majú postavené rodinné domy, záhrady. Túto skutočnosť by si mali odporcovia jednoznačne uvedomiť. Určený spoluvlastnícky podiel navrhovateľky by tvoril v pôvodnej parcele č. XXXX skutočne malú čiastku.

K vyjadreniu odporcu v rade 8/, že odporca v rade 1/ zavádzal súd, keď tomuto predložil prípis na základe, ktorého mal A. T. odpredať K. T. 8 árov role, súd podotýka. Zmluvu alebo oznámenie podpisoval G. T. XX.X. XXXX. V tomto oznámení sa konštatuje, že nebol schopný tento prípis napísať kvôli starobe a chorobe. Aj jeho, podpis je na tomto dokumente taký ako je. Kostrbatý.

Navrhovateľka bola v tomto konaní úspešná a preto jej súd v zmysle / priznal aj náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia. Navrhovateľka si za súdny poplatok účtovala 347,04 eur a za odvolanie poplatok vo výške 99,50 eur.

Trovy právneho zastúpenia činili, do rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ktorým bol zrušený rozsudok sp. zn. -394 zo dňa 30.11.2010, celkovú sumu 1.906,41 eur. Tieto trovy pozostávali z hodnoty samotného sporu 6.970,72 eur, /znalec Ing. Ján Ďuriš stanovil cenu nehnuteľnosti/, pričom podľa § 10 ods. 1/ základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je nad sumu 6.638,78 eur - 220,74 eur + 16,60 eur za každých aj začatých 50.000,-Sk /1.659,70 eur/. Teda za jeden úkon si právna zástupkyňa účtovala 237,34 eur, pričom do rozhodnutia KS si účtovala za šesť úkonov:

- prevzatie a príprava 23.9.2004 ešte JUDr. Miloš Klimašovský 237,34 eur + 4,51 režijný paušál, t.j. 241,85 eur,

- písomné podanie - návrh 23.9.2004 - 241,85 eur,

- účasť na pojednávaní 3.5.2006, režijný paušál k základnému úkonu bol 5,44 eur t.j. spolu 242,78 eur,

- prevzatie a príprava, nový právny zástupca z 23.9.2009 režijný paušál 6,95 eur suma 244,29 eur,

- účasť na pojednávaní dňa 12.4.2009, režijný paušál 7,21 eur, spolu 244,55 eur,

- účasť na pojednávaní dňa 6.5.2010, režijný paušál 7,21 eur, spolu 244,55 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia do rozhodnutia krajského súdu predstavovali sumu 1.459,87 eur. K tomu treba prirátať aj trovy konania - súdny poplatok, ako je už vyššie uvedený. Spolu teda trovy 1.906,41 eur.

Po rozhodnutí krajského súdu si právny zástupca navrhovateľky účtoval ďalšie trovy právneho zastúpenia a to za ďalších päť úkonov:

- písomné podanie zo dňa 4.8.2010 - 244,55 eur spolu s režijným paušálom, ktorý bol 7,21 eur,

- účasť na pojednávaní dňa 6.6.2011 - 244,75 eur spolu s režijným paušálom, ktorý bol 7,41 eur,

- ďalšie písomné podanie zo dňa 30.8.2011, režijný paušál 7,41 eur, základný úkon 237,34 eur, spolu 244,75 eur,

- účasť na pojednávaní dňa 5.9.2011, režijný paušál 7,41 eur, základný úkon 237,34 eur, spolu 244,75 eur,

- účasť na pojednávaní dňa 29.9.2011, režijný paušál 7,41 eur, základný úkon 237,34 eur, spolu 244,75 eur. Spolu teda trovy do rozhodnutia krajského súdu a po rozhodnutí KS činia sumu 3.129,96 eur. Z toho časť trovy právneho zastúpenia do rozhodnutia krajského súdu v sume 1.906,41 eur a nasledovné trovy po rozhodnutí KS činili sumu 1.223,55 eur. To znamená, že odporcovia v rade 1/ a 8/ budú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke trovy konania v tejto výške na účet právnej zástupkyne navrhovateľky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Navyše súdu vznikli trovy konania z titulu vykonania ohliadky na mieste samom. Tieto pozostávali z úhrady za vyhotovenie fotodokumentácie. Z pripojeného platobného poukazu mal súd zistené, že za vyhotovenie fotografií uhradil súd 72,-Sk /2,39 eur/. Aj tieto trovy budú povinní uhradiť odporcovia v rade 1/ až 8/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).