Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-67-2011.pdf
PDF · 91.59 KB
No categories available
11CoE/67/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného U. B. J., a.s, H., Q. XXX, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému D. D., bytom P., O. XXX/XX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 1.596,38 € istiny s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu 49Er 1711/2010 -13, Ex 1093/2010 z 24.1.2011 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
J. prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
S. odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom z X.X.XXXX domáhal u súdneho exekútora D.. Q. J. vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom D.. S. P. v U. dňa XX.X.XXXX pod sp. zn. A XXXX/XXXX, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa XX.X.XXXX a bol poverený vykonaním exekúcie poverením z 18.6.2010. Súd po oboznámení sa s obsahom dokladov založených v spise, najmä s obsahom rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého oprávnený žiada o výkon exekúcie, a s obsahom úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 2.10.2006 s jej neoddeliteľnými prílohami zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzavretá úverová zmluva, ktorou sa povinný zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a lehotách. Vychádzajúc z ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka , § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov ustálil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, pričom daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi je v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskou úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX spolu s úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti U. B. J. a.s., zistil, že podľa § 18 hlavy 13 Záverečné ustanovenia úverových zmluvných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodnuté jediným rozhodcom JUDr. S. P., nar. 17.2.1962, so sídlom Sibírska XXXX, U. a dospel k záveru, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, a preto je v zmysle § 53 ods. 1 , ods. 4 písm. r/ a ods. 5 OZ neplatná, lebo znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ (povinný) osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, čím spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, takáto doložka je tiež v rozpore s dobrými mravmi, preto z uvedených dôvodov podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený, navrhol ho zmeniť a poveriť súdneho exekútora a navrhol ho zmeniť a poveriť súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky podľa jeho návrhu. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a záver súdu, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy, je neprijateľná, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vytýkal súdu prvého stupňa, že dospel k tomuto záveru bez toho, aby skúmal podmienky, za akých bola zmluva uzavretá, či povinný mal nejaké pripomienky k návrhu zmluvy a či oprávnený tieto pripomienky odmietol, čím zaťažil svoje rozhodnutie zásadnou vadou (poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 1201/2010 z 26.10.2010). Tvrdil, že povinný dobrovoľne uzavrel s ním úverovú zmluvu, pričom nemal k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky, mohol si zmluvu spolu s jej súčasťami, a teda aj s rozhodcovskou doložkou prečítať v kľude, nechať si čas na rozmyslenie, či do zmluvného vzťahu s ním vstúpi, prípadne sa poradiť s viacerými profesionálne zameranými subjektami, pri podpise zmluvy nebol na neho vyvíjaný žiaden nátlak, pričom pri tomto type úverovej zmluvy sa dá ťažko predpokladať, že by bol k jej uzavretiu prinútený časovou, resp. finančnou tiesňou. Bol toho názoru, že uzavretá zmluva o úvere je v súlade s § 4 ods. 1 , 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, lebo je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, je platne dojednaná a vyvoláva s ňou spojené právne účinky, pričom dal do pozornosti aj Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo po členských štátoch vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenia spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami a jednoznačne smeruje k alternatívnemu riešeniu sporov, a preto túto možnosť využil. Poukázal tiež na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2282/2008 z 31.7.2008, v ktorom súd výslovne konštatuje možnosť dohody zmluvných strán, že spory vzniknuté zo zmluvy budú rozhodované vybraným rozhodcom žalujúcou stranou zo zoznamu rozhodcov vedených súkromným subjektom, ktorý nie je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle § 13 zák. č. 216/1994 Zb. v znení neskorších predpisov a že rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa pravidiel vydaných takým súkromným subjektom. Napokon uviedol, že ako oprávnený v predmetnom exekučnom konaní preukázal naliehavý právny záujem, nakoľko má za to, že zamietavým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálneho vymoženia svojej pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje (súd by mu svojím rozhodnutím v podstate odňal akýkoľvek ďalší zákonný postup vo veci vymoženia tejto pohľadávky).
Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. ) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 , 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 , 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení (ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov - ďalej len „ZRK“, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 ,2 2 Občianskeho zákonníka ), ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávneného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
Oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že exekúcia vedená na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. A 2719/2009 z 19.8.2009 vydaný rozhodcom JUDr. S. P., so sídlom v U., J. XXXX/X, vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, pre chýbajúci hmotnoprávny (materiálny) predpoklad nie je prípustná. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, pokiaľ exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP v spojení s § 45 ods. 1 ZRK z tohto dôvodu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Platná právna úprava dáva exekučnému súdu oprávnenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z toho hľadiska, či nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/ ZRK alebo či nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a či vec je (bola) spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZRK), keďže súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Ustanovenie § 44 ods. 2 EP ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, a tiež exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom, a tým preveriť splnenie zákonných podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je aj § 45 ZRK - z ktorého súd pri rozhodovaní v danej veci správne vychádzal, ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a zahŕňa v sebe prieskumný inštitút umožňujúci exekučnému súdu posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, teda posúdiť ho aj čo do jeho vecnej správnosti a určitosti uloženej povinnosti, preto exekučný súd nie je ním v zmysle § 159 O.s.p. viazaný. Táto výnimka vyplýva z osobitnej povahy tohto rozsudku, špecifickosti rozhodcovského konania, ktoré mu predchádzalo a z povahy opravného prostriedku proti nemu, ktorým je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 EP). Ak rozhodcovský súd nemal právomoc na konanie alebo ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky, ktoré zakladajú jeho zmätočnosť podľa § 40 písm. a/ a b/ ZRK, rovnako ak súd zistí, že plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka, je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, je to dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo zastavenie exekučného konania súdom (ak už došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie), pričom nie je podstatné, že z týchto dôvodov nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku súdom v konaní podľa § 40 ZRK.
Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa v posudzovanej veci konal v súlade so zákonom, pokiaľ posudzoval rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 ZRK, pri rozhodovaní správne podrobil osobitnej súdnej kontrole rozhodcovskú doložku zakotvenú v hlave 13, § 18 úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania z 2.10.2006, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky založený a dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná pre rozpor s § 53 a nasl. OZ (ako aj s čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993), a nemohla preto založiť právomoc rozhodcovského súdu (rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu) na konanie a rozhodovanie majetkových sporov vyplývajúcich zo (spotrebiteľskej) úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi.
Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv zákon vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany (toto postavenie vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom), a tiež zo zásady neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. V § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ ).
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ ).
Z cit. ust. vyplýva, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. V danom prípade rozhodcovská doložka zakotvená v hlave 13, § 18 úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyžaduje od povinného ako spotrebiteľa, aby majetkové spory s dodávateľom (oprávneným) vzniknuté zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou riešil výlučne v rozhodcovskom konaní jediným rozhodcom JUDr. S. P. so sídlom v U., J. XXXX. Táto zmluvná podmienka je súčasťou obsahu štandardnej formulárovej zmluvy (dohoda o nej je obsiahnutá v úverových zmluvných podmienkach) oprávneného ako dodávateľa, ktorá nebola povinným ako spotrebiteľom individuálne dojednaná, lebo povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy a nemal na výber, vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami mohol len zmluvu ako celok (vrátane úverových zmluvných podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky) odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodovaniu sporov v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom zvoleným oprávneným. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného (spotrebiteľa), pretože neumožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľa, ktorý vybral konkrétneho rozhodcu na riešenie prípadných sporov vzniknutých zo zmluvy, čím je fakticky odopretá spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá návrh na rozhodcovský súd. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je takto formulovaná rozhodcovská doložka neprijateľná, a tým v zmysle § 53 ods. 5 OZ je absolútne neplatná, preto na základe nej (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh oprávneného, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Na správnosti tohto záveru nemôže nič zmeniť ani tvrdenie oprávneného (aj keby bolo pravdivé), že pri podpise zmluvy na povinného nebol vyvíjaný žiadny psychický nátlak, príp. že povinný k uzavretiu zmluvy nebol prinútený časovou, resp. finančnou tiesňou, lebo tieto skutočnosti nemajú v prejednávanej veci žiadny právny význam.
Výkon práv oprávneného v tomto konaní založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorou povinný ako spotrebiteľ nie je viazaný, je nezlučiteľný i s normami úniového práva na ochranu spotrebiteľa - Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, v ktorej sa opakovane zdôrazňuje požiadavka, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie a v súlade s touto požiadavkou povinnosť vnútroštátneho súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, aj bez návrhu v súlade s cieľom smernice zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a v rámci exekučného konania posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva, ako aj povinnosť tohto súdu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu (ex officio) zastaviť výkon tohto rozhodcovského rozhodnutia v prípadoch, keď požadované či vymáhané plnenie je v rozpore s úniovým právom. Súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach tiež konštatoval, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa - ako je tomu v posudzovanom prípade, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá (pozri rozsudok vo veci C-243/08 zo 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyórfi, bod 40 a iné).
Napokon neobstojí ani námietka oprávneného, že napadnutým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálneho vymoženia svojej pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje a že exekučný súd mu svojím zamietavým rozhodnutím v podstate odňal akýkoľvek ďalší zákonný postup vo veci vymoženia tejto pohľadávky. Oprávnenému totiž nič nebráni v uplatnení svojich oprávnených nárokov voči povinnému vyplývajúcich z uzavretej úverovej zmluvy na príslušnom
všeobecnom súde, príp. v následnom vymáhaní pohľadávky (priznanej právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím) zákonným postupom v exekučnom konaní.
Z uvedených dôvodov bolo napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdené.
O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 224 ods. 1 , § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.