Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/78/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcov 1) P. S., bytom D. XX, XXX XX B., 2) T. S., bytom D. XX, XXX XX B., proti žalovanému L. P. - P., U. XX, XXX XX W., o zaplatenia X.XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

S. je p o v i n n ý uhradiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 2 489,54 eur so 17,6% úrokom z omeškania z dlžnej sumy ročne od 1.10.1997 do zaplatenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobcovia v 1. a 2. rade podali dňa 22.06.2002 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadali zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 2.489,54 eur s príslušným úrokom z omeškania a na náhradu trov konania z dôvodu nevrátenia časti poskytnutej pôžičky.

Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, č.k. -10 zo dňa 05.03.2003, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor.

V priebehu konania súd zistil, že žalobcovia podali dňa 23.08.2002 na tunajšom súde identickú žalobu a konanie sa vedie pod sp. zn. , preto uznesením zo dňa 02.04.2008, č.k. -42 konanie vo veci prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Humenné pod sp. zn. .

V konaní vedenom pod sp. zn. tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 25.10.2010, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.489,54 eur s príslušným úrokom a na náhradu trov konania. Tento bol následne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 13.04.2011. Oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 16.05.2011.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa v 1. rade u ktorej je doručenie predvolania vykázané dňom 12.09.2011a ktorá svoju účasť na pojednávaní neospravedlnila, preto súd rozhodol v jej neprítomnosti v súlade s ust -

Súd vykonal už len dokazovanie výsluchom žalobcu v 2. rade, výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. , a to svedeckou výpoveďou Ing. T. S., svedeckou výpoveďou Q. M., správou SLSP a .s., rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 25.10.2010, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn zo dňa 13.04.2011, záznamom zo dňa 26.10.2000.

Z obsahu spisov súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade uplatňujú voči žalovanému jeden nárok, a to vrátenie pôžičky vo výške 4.979,08 eur, pričom táto suma bola rozdelená na dve časti a uplatnená na tunajšom súde dvoma samostatnými žalobami, jedna vedená na tunajšom súde pod sp.zn. a druhá pod sp.zn. . Nové dokazovanie vo veci už preto nevykonával, nakoľko bolo podrobne vykonané v konaní vedenom pod sp. zn. , zároveň účastníci žiadne nové dôkazy nenavrhli. Preto vychádzal z dôkazov vykonaných v tomto konaní.

Žalobcovia podanú žalobu odôvodnili tým, že žalovaný podpísal listinný dôkaz - záznam napísaný dňa 26.10.2000 v Košiciach. Z tohto listinného záznamu bolo preukázané, že dňa 13. 6. 1997 bola poskytnutá žalobcom v 2. rade pôžička pre žalovaného vo výške 300.000,-Sk s tým, že bude vrátená do 30. 9. 1997. Úrok za poskytnutú pôžičku bol dohodnutý vo výške 5%. Účelom poskytnutej pôžičky bolo vyplatenie tovaru pre firmu Baumatic so sídlom v Anglicku. Po dohode so žalovaným túto pôžičku prevzal žalobca v 2. rade od svojho švagra I.. T. S. a potom ich v prítomnosti sekretárky žalovaného v sídle jeho firmy na L. ul. č. 2 v Humennom odovzdal žalovanému. Pôžička nebola splatená, avšak podľa dohody z augusta 2000 ju začala splácať žalobkyňa v 1. rade. V predmetnom zázname sa uvádza, že žalovaný sa zaviazal prispievať na túto pôžičku a v čase spísania záznamu oznámil žalobkyni v 1. rade, že pôžičku poskytnutú I.. S. pre žalobcu v 2. rade a žalovaného uznáva, avšak je ochotný splatiť jednu polovicu, t. j. 150.000,- Sk v prípade, keď v spore vedenom na Krajskom súde v Prešove č. bude ako fyzická osoba úspešná, t. j. žaloba voči nemu bude zamietnutá. Tento záznam opatrili svojimi podpismi žalobkyňa v 1. rade a žalovaný.

Žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, Ďalej uviedol že predmetné konanie sa vedie už skoro 10 rokov a za ten čas boli viaceré listinné dôkazy zničené alebo sa už nenašli. Nevedel uviesť, prečo ich vtedajšia právna zástupkyňa podala dve samostatné žaloby znejúce na sumu 2.489,54 eur, keďže v oboch šlo o rovnaký skutkový základ a o jednu sumu. Spor sa však týkal celkovo sumy 4.797,08 eur, ktorá bola rozdelená do dvoch samostatných žalôb. Pokiaľ ide o druhú žalobu, v nej už bolo rozhodnuté. Tunajší prvostupňový súd v konaní vedenom pod sp. zn. zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.489,54 eur s príslušným úrokom a na náhradu trov konania. Tento rozsudok bol následne potvrdený odvolacím súdom, sp. zn. zo dňa 13.04.2011. Teda aj z týchto rozhodnutí vyplýva, že jeho nárok je opodstatnený a na podanej žalobe o zaplatenie druhej časti dlžnej sumy trvá.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žalobu neuznáva a žiada ju zamietnuť. Celé konanie považuje zo strany žalobcov za podvod. Žiadnu pôžičku od nich nezobral a ani žiadne peniaze od nich nemal. Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove bolo len na základe jediného písomného vyjadrenia vo veci, avšak on na podporu svojich tvrdení predloží nové dôkazy. Následne však uviedol, že žiadne nové dôkazy nemá, nedisponuje ani dôkazmi, ktoré by mohol použiť v konaní .

Z obsahu pripojeného spisu sp.zn. súd mal za preukázané, že žalovaný podniká ako fyzická osoba na základe samostatného živnostenského oprávnenia tak ako je uvedené v žalobe, ale je aj súčasne konateľom spoločnosti SAMEZ, s. r. o. Ďalej mal za preukázané, že spoločne so žalobcom v 2. rade obchodoval s výrobkami firmy Baumatic. V r. 1997 mal pokračovať v obchodovaní s touto firmou v rámci svojej spoločnosti s ručením obmedzeným SAMEZ, v ktorej bol majiteľom aj konateľom. K realizácii obchodu však nedošlo a do tejto spoločnosti mal s finančnými prostriedkami vstúpiť aj žalobca v 2. rade. Žalobca v 2. rade mal do tejto spoločnosti žalovaného vstúpiť kapitálovo, našiel zákazníka na odobratie tovaru spoločnosti Baumatic. V predmetnom konaní žalovaný k listinnému dôkazu - záznamu na základe ktorého uplatňujú žalobcovia predmetnú žalobu, ktorý pochádza z 26. 10. 2000, žalovaný vyhlásil, že nejaký záznam podpisoval, ale keď sa oboznámil s jeho obsahom na súde, tak nevedel, či takýto záznam s takýmto obsahom podpisoval. . Obsah „záznamu“ žalovaný pochopil tak, že v tom čase, keď pripojil svoj podpis na predmetný „záznam“, žalobca v 2. rade obdržal pôžičku vo výške 300.000,- Sk od svojho švagra p. S.. Túto mal použiť na vyplatenie tovaru pre firmu Baumatic so sídlom v Anglicku a zo zisku z predaja sa finančné prostriedky mali vrátiť jemu. Žalovaný má za to, že keď podpísal túto listinu - záznam, ani netušil, že táto listina môže byť použitá proti nemu, dokonca takýmto spôsobom zneužitá. Ochota vyjadrená v zázname bola viazaná na súdny spor vedený medzi fyzickou osobou jeho podnikateľskej činnosti a nie medzi právnickou osobou, t. j. obchodnou spoločnosťou s. r. o., s ktorou žiadne obchody neboli vedené.

Zo svedeckej výpovede svedka Ing. T. S. vykonanej v konaní sp.zn. vyplynulo, že žalobcovi v 2. rade, ktorý je jeho švagrom, poskytol finančné prostriedky a bol mu garantom na vrátenie finančnej pôžičky pre firmu SAMEZ. Finančné prostriedky vo výške 300.000,-Sk odovzdal vo firme v Košiciach bez účasti žalovaného žalobcovi v 2. rade. Taktiež potvrdil, že pôžička bola uhradená žalobcami v 1. a v 2. rade a že uvedené finančné prostriedky boli poskytnuté p. Šeňovi ako živnostníkovi.

Svedkyňa Q. M. vo svojej výpovedi v konaní sp.zn. uviedla, že v období od 04.09.1997 do 06.09.2006 ( deň svedeckej výpovede ) bola zamestnaná v spoločnosti SAMEZ, s.r.o. O poskytnutej pôžičke žalobcov žalovanému svedkyňa nemala žiadne vedomosti, ale mala vedomosť o tom, že spoločnosť SAMEZ spolupracovala s firmou Baumatic, kupovala výrobky tejto spoločnosti za účelom ich predaja. Tovar od spoločnosti Baumatic sa uhrádzal bankovým prevodom. Pripustila však, že úhrada za tovar sa mohla realizovať aj peniazmi v hotovosti, keď ju poskytol niektorý zo zákazníkov a ona ju priniesla do peňažného ústavu. Pred súdom nepotvrdila, že prevzala peňažné prostriedky v žalovanej výške.

Zo správy peňažného ústavu, ktorú súd vyžiadal bolo zistené, že SLSP, a. s. pracuje s databázou, ktorá obsahuje údaje od 1. 1. 1998, pričom k poskytnutiu pôžičky medzi účastníkmi konania malo dôjsť 13. 6. 1997, takže listinné dôkazy v peňažnom ústave sa v priebehu tohto konania súdu nepodarilo zabezpečiť.

Ďalej bolo zistené, že tunajší súd žalobe v konaní vedenom pod sp. zn. vyhovel v celom rozsahu.

Odvolací súd rozsudkom zo dňa 13.04.2011, sp. zn. , potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a vo svojom odôvodnení konštatoval, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná v celom rozsahu.

Podľa ust. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní

Podľa ust. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Súd mal za preukázané, že medzi žalobcami v 1 a 2. rade a žalovaným došlo k vzniku občiansko- právneho vzťahu a medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej došlo k požičaniu predmetných finančných prostriedkov v prospech žalovaného, tak ako to nepochybne vyplýva zo záznamu zo dňa 26.10.2000. Práve týmto záznamom žalovaný uznal prevzatie finančných prostriedkov a podpisom na zázname jednoznačne potvrdil, že v čase podpisu dlh reálne existoval. Počas celého konania žalovaný nijakým spôsobom existenciu dlhu nevyvrátil a preto je na základe záznamu zo dňa 26.10.2000 potrebné vyvodiť vyvrátiteľnú právnu domnienku vyplývajúcu z ust. , že dlh žalovaného voči žalobcom v čase uznania trval. Zároveň týmto záznamom bola potvrdená existencia právneho vzťahu veriteľov (žalobcovia v 1. a 2. rade ) a dlžníka ( žalovaného ), ktorý je zodpovedný na vrátenie finančnej pôžičky v celkovej sume 300.000,-Sk, tak ako je v predmetnom zázname špecifikované. Výška sumy, akú žalobcovia v konaní uplatňujú pritom nie je právne významná, keďže je na nich, akú výšku sumy budú občianskom súdnom konaní vymáhať. Taktiež žalovaný v priebehu celého konania svoj podpis na zázname nespochybnil, teda vlastne žiadnym spôsobom nespochybnil uznanie tohto dlhu. Naopak práve podpisom tohto záznamu si žalovaný musel byť vedomý existencie tohto dlhu voči žalobcom.

Súd preto podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu.

Podľa ustanovenia veta prvá dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V predmetnom konaní žalobcovia požadovali aj priznanie úroku vo výške 17,6 % od 01.10.1997. Nakoľko podľa záznamu mal žalovaný vrátiť finančné prostriedky do 30.09.1997, súd mal za to, že sa jedná o úrok z omeškania, keďže žalobcovia žiadali priznať úrok deň nasledujúci po dni splatnosti dlžnej sumy. V danom prípade je úrok z omeškania 17,6 % ročne.

O trovách konania rozhodol v súlade s ust. ; podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal žalobcovia.

V danom prípade žalobcovia mali vo veci plný úspech, nakoľko si však náhradu trov konania neuplatňovali, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.