Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/3/2011

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: J. L., K. E. č. XXX, A.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Martinom Kováčikom, advokátom, Hviezdoslavovo nám. 1665/32, Dolný Kubín, proti žalovanému: VB LEASING SK, spol. s r. o., Nám. 1. mája č. 11, Bratislava, IČO: 31378528, o zaplatenie 11.764,29 Eur ist. a prísl., o odvolaní žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. 10. 2010 č. k. -129 takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. 10. 2010 č. k. -129 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie 11.764,79 Eur istiny spolu s 18 % ročným úrokom z omeškania od 24. 05. 2001 do zaplatenia a na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalovanému vo výške celkom 3.218,37 Eur.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že po vykonaní dokazovania výpoveďami účastníkov konania a oboznámení sa s listinnými dôkazmi a to leasingovými zmluvami č. LZD/00/00089, LZD/00/00090, zálohovými faktúrami, splátkovými kalendármi, protokolmi o prevzatí predmetu leasingu, všeobecnými leasingovými podmienkami žalovaného, rozhodnutím Colného úradu vo Fiľakove, odstúpením žalobcu zo dňa 15. 05. 2001 od oboch leasingových zmlúv a ďalšími dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi mal za nesporne preukázané, že účastníci dňa 18. 02. 2000 uzavreli 2 leasingové zmluvy, ktorým boli žalobcovi prenajaté formou leasingu nákladný automobil MAN 19403 s dobou leasingu 36 mesiacov a náves GROENEWEGEN s dobou leasingu 48 mesiacov. Rozhodnutím Colného úradu vo Fiľakove zo dňa 27. 04. 2001 bolo rozhodnuté o zaistení predmetov leasingových zmlúv z dôvodu neuhradenia colného dlhu dodávateľom spoločnosťou TRANSEXPRESS PLUS, s. r. o. a k ich zaisteniu došlo dňa 12. 05. 2001. Žalovaný si teda nesplnil svoju povinnosť prefinancovať predmet leasingu, porušil leasingovú zmluvu a nebolo preto možné naplniť cieľ leasingu, ktorým je vyplácanie nákladov obstarania predmetu leasingu. Súd ustálil na základe listinných dôkazov, že colný úrad predmet leasingu predal na uspokojenie colného dlhu a nebolo tak naplnené oprávnenie žalobcu na nadobudnutie vlastníctva k predmetu leasingu za zostatkovú cenu. Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 15. 05. 2001, že odstupuje od leasingových zmlúv z dôvodu zaistenia predmetov leasingu a následne žiadal o vyúčtovanie týchto zmlúv v celkovej výške 376.100,- Sk. Následne žalovaný listami zo dňa 31. 05. 2001 predčasne ukončil obidve leasingové zmluvy a vyzval žalobcu na uhradenie dlžných pohľadávok. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi súd prvého stupňa posúdil podľa ust. ako zmluvy inominátne, v ktorých bol určený predmet záväzkov účastníkov.

Odstúpenie žalobcu od oboch zmlúv listom zo dňa 15. 05. 2001 súd posúdil ako jednostranný úkon urobený podľa ust. s poukazom na zmarenie základného účelu

leasingových zmlúv a tento úkon bol žalovanému doručený najneskôr dňa 23. 05. 2001, kedy žalovaný sa listom z uvedeného dňa vyjadril k odstúpeniu od týchto zmlúv žalobcom.

Pokiaľ ide o výšku nároku žalobcu po čiastočnom späťvzatí a úprave žalobného petitu žalobca titulom nespotrebovanej časti akontácie zo zmluvy č. LZD/00/00089 žiadal vrátiť sumu 268.365,09 Sk a titulom nezaplatenej akontácie zo zmluvy č. LZD/00/00090 sumu 86.060,97 Sk, celkom vo výške 354.426,- Sk (11.764,79 Eur) spolu s úrokom z omeškania od 24. 05. 2001 do zaplatenia vo výške 18 % ročne a v tejto časti súd prvého stupňa žalobe vyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal ich náhradu, pričom v časti náhrady trov za služby právnej pomoci nepriznal náhradu za cestovné spojené s účasťou na celkom 4 pojednávaniach vo výške 641,40 Eur, pretože tieto neboli dostatočne preukázané v súlade so Súd priznal DPH len z režijných paušálov za úkony vykonané po 01. 06. 2009.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že na deň 25. 10. 2010 bolo súdom určené pojednávanie, na ktoré sa poverení pracovníci žalovaného ospravedlnili pre kolíziu s inými pojednávaniami a uskutočnením pojednávania a rozhodnutím vo veci bolo žalovanému odňaté právo vyjadriť sa k písomným dôkazom, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V predmetných leasingových zmluvách si účastníci dojednali vzájomné práva a povinnosti pre prípad predčasného ukončenia zmlúv, ktoré sú záväzné pre účastníkov, keďže uvedené zmluvy sú zmluvami inominátnymi. Žalovaný si svoju povinnosť uhradiť dodávateľovi predmetov leasingu spoločnosti TRANSEXPRESS PLUS, s. r. o. kúpnu cenu splnil, neporušil teda žiadnu zo svojich zmluvných povinností. Povinnosť uhradiť colný dlh porušil dodávateľ TRANSEXPRESS PLUS, s. r. o. Poukázal na to, že predmety leasingu neboli predané a žalovaný získal predmety leasingu do svojej držby.

K odstúpeniu žalobcu od leasingových zmlúv uviedol, že podľa bodu 2.8 Všeobecných leasingových podmienok (ďalej VLP) sa účastníci dohodli, že žalobca ako leasingový prenajímateľ nemôže od zmlúv odstúpiť a takúto dohodu účastníkov je potrebné považovať za dohodu o neuplatňovaní ust. § 356 Obch. zákonníka, keďže toto ustanovenie nie je ustanovením kogentným, od ktorého by sa zmluvné strany nemohli odchýliť. Z uvedených dôvodov odstúpenie žalobcu od leasingových zmlúv je neplatné. Pokiaľ ide o výšku náhrady, súd prvého stupňa vôbec nevychádzal z bodu 9.4 VLP, ktorý upravuje spôsob výpočtu nárokov zmluvných strán v prípade mimoriadneho skončenia leasingovej zmluvy a výpočet nároku nie je v súlade s uvedenými zmluvnými dojednaniami.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vyjadril sa k námietke žalovaného o odňatí možnosti konať pred súdom a uviedol, že podľa platnej judikatúry kolízia pojednávaní nie je bez ďalšieho dôvodom na odročenie pojednávania. K veci samej uviedol, že svoj nárok žalobca uplatnil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný získal majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Odstúpenie žalobcu od leasingových zmlúv bolo vykonané z dôvodu, že odňatím dispozície žalovanému s predmetom leasingu došlo k podstatnej zmene okolností, za ktorých boli zmluvy uzavreté a tým došlo k zmareniu základného účelu zmlúv a nebolo by spravodlivé požadovať od žalobcu znášanie dôsledkov odňatia veci. Podľa názoru žalobcu bod 2.8 VLP vo vzťahu k ust. § 356 Obch. zákonníka je neplatným ustanovením jednak pre nevyváženosť práv účastníkov zmluvy jednostranne ukončiť zmluvu a jednak s poukazom na ust. § 547 Obč. zákonníka, podľa ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdá práv do budúcnosti, je neplatná.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.397,09 Eur. Poukázal na ustanovenia vyhl. č. a

Z. z., podľa ktorých mal súd prvého stupňa postupovať najmä pri rozhodovaní o priznaní cestovných náhrad vychádzajúc z ceny pohonných hmôt podľa údajov Štatistického úradu SR.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa , prejednal odvolanie žalobcu v zmysle ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa, dôvodmi odvolania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bol jednoznačne preukázaný vznik obchodno- záväzkového vzťahu medzi účastníkmi na základe leasingových zmlúv, ktoré súd správne posúdil ako zmluvy uzavreté podľa ust. , ktorých súčasťou boli aj všeobecné leasingové podmienky, ktoré podrobne upravovali práva a povinnosti zmluvných strán vrátane dôvodov pre predčasné ukončeniu zmlúv. V čl. 1.1. VLP je jednoznačne uvedený účel zmlúv „umožniť nájomcovi užívať za úhradu určitú vec alebo súbor vecí, ktorý je vo vlastníctve prenajímateľa (žalovaného) po celú dobu platnosti zmluvy“. V čl. 2.8. VLP je uvedené, že „nájomca nie je oprávnený od zmluvy počas celej doby jej trvania odstúpiť, ani ju inak zrušiť alebo vypovedať nájomný vzťah“. upravuje spôsob zániku nesplneného záväzku odstúpením od zmluvy podľa ust. až 351 Obch. zákonníka, ktoré ustanovenia sú s poukazom na ust. Obch. zákonníka ustanoveniami dispozitívnymi. Rovnako aj ust. Obch. zákonníka je ustanovením dispozitívnym a preto sa zmluvné strany môžu od neho odchýliť alebo ho môžu vylúčiť a to v rámci zmluvnej voľnosti strán. Súd prvého stupňa sa odstúpením od zmluvy žalobcom listom zo dňa 15. 05. 2001 z dôvodu nemožnosti užívania predmetu leasingu nezaoberal v súvislosti s vylúčením „akejkoľvek“ možnosti žalobcu od zmluvy odstúpiť ako bolo dohodnuté v bode 2.8. VPL a neposudzoval z pohľadu VPL platnosť alebo neplatnosť odstúpenia od zmluvy ako otázku prejudiciálnu.

Vyriešenie tejto otázky má nepochybne vplyv na posúdenie nároku žalobcu uplatneného v žalobe. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, v prípade platného odstúpenia od zmluvy, je potrebné posúdiť nárok žalobcu podľa ust. § 351 ods. 2 Obch. zákonníka.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť nárok žalobcu v súlade so zmluvou a VPL. Dokazovanie v naznačenom smere nemôže odvolací súd nahradiť vlastným dokazovaním. Týmto postupom by odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, pretože by účastníkom odoprel možnosť prieskumu správnosti nových skutkových zistení na základe ich prípadného odvolania proti ďalšiemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V súlade s ust. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.