Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-184-2010.pdf
PDF · 133.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16P/184/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i samosudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou vo veci starostlivosti o maloletú D. G., E.. XX.X.XXXX a A. O.P. G., E.. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov: matky - D. G., E.. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou s.r.o. JUDr. Milan Chovanec, advokát so sídlom V.Tvrdého 791/17, Žilina a otca - Z. G., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, D. E. A., právne zastúpeného JUDr. Patríciou Bednářovou, advokátkou, so sídlom Mariánske námestie 31, Žilina, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú D. G., E.. XX.X.XXXX a maloletú O. G., E.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky D. G., ktorá bude maloleté deti v bežných veciach zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec Z. G., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať odo dňa 7.7.2010 na výživu maloletej D. G., E.. XX.X.XXXX mesačne sumou 150 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky D. G. a na výživu maloletej O.P. G., E.. XX.X.XXXX od 7.7.2010 do 31.8.2011 mesačne sumu 130 € a od 1.9.2011 mesačne sumou 150 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky D. G..
Splatné výživné za obdobie od 7.7.2010 do 30.9.2011 na maloletú D. G. v sume 1.878,50 € sa otcovi p o v o ľ u j e splatiť v splátkach po 50 € mesačne spolu s bežným výživným, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Splatné výživné za obdobie od 7.7.2010 do 30.9.2011 na maloletú O. G. v sume 1.602,25 € sa otcovi p o v o ľ u j e splatiť v splátkach po 50 € mesačne spolu s bežným výživným, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku výživného súd návrh matky z a m i e t a .
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou D. G., nar. XX.X.XXXX a maloletou O. G., nar. XX.X.XXXX každý nepárny týždeň v mesiaci v roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
- v čase vianočných prázdnin
v párnom roku od 27.12. od 10.00 hod. do 2.1. do 17.00 hod.
v nepárnom roku od 24.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod.
- počas veľkonočných sviatkov
v každom párnom roku od piatka pred Veľkou nocou od 8.00 hod. do Veľkonočnej
nedele do 18.00 hod.
- počas jarných prázdnin
v nepárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 8.00 hod. do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 17.00 hod.
- počas letných prázdnin
od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod.
od 15.8. od 10.00 hod. do 31.8. do 17.00 hod.
Otec maloleté deti prevezme a po ukončení styku opäť odovzdá v mieste bydliska matky.
Matka je p o v i n n á maloleté deti na styk riadne pripraviť.
Obaja rodičia sú p o v i n n í v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť zrealizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hodín pred započatím styku.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom došlým súdu dňa 7.7.2010 sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva a to k maloletej D. a k maloletej O. G.. Domáhala sa, aby súd maloletú D. a maloletú O. zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že ona ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Žiadala, aby súd zaviazal otca platiť na výživu maloletej D. výživné vo výške 200 € mesačne a výživné na maloletú O. taktiež vo výške 200 € mesačne na obe deti vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Úpravu styku otca s maloletými deťmi žiadala, aby súd ponechal na dohodu rodičov. Trovy konania žiadala, aby súd nepriznal žiadnemu z účastníkov. Podanie návrhu navrhovateľka odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorila s otcom detí dňa XX.X.XXXX. Z tohto manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to dcéra D. W. J. Počas spoločného života s odporcom dochádzalo medzi nimi k rozporom. Chcela tieto rozpory v manželstve s odporcom riešiť tak, že sa s ním o nich porozpráva bez toho, aby pripustil rodinné potreby a potrebu riešenia to vždy vyriešil tak, že na ňu psychicky a následne i fyzicky zaútočil. Keď už nemohla znášať bitky opustila ich spoločný byt aj s deťmi a v roku 2008 sa odsťahovala do bydliska svojich rodičov. Odporca jej na výživu detí neprispieval žiadnou sumou a to ani napriek tomu, že poberal daňové bonusy a do januára 2010 i prídavky na deti. Na jej naliehanie sa dohodli, že bude na deti platiť sumu 5.000,-Sk mesačne, ale on túto dohodu nesplnil. Sám si určil výživné, ktoré bude na deti platiť a to sumu 150 € mesačne, avšak ani túto sumu neplatí pravidelne, ale podľa toho ako sám uváži. Navrhovateľka vyčíslila náklady, ktoré má na domácnosť a taktiež aj na náklady spojené so starostlivosťou o maloleté deti. Matka uviedla, že jej vlastné mesačné náklady spočívajú v stavebnom sporení 100 €, cestovné do práce 40 €, stravné v práci 30 €, oblečenie, obuv ročne 60 €, mesačne 5 €, náklady na domácnosť - nájomné, elektrická energia, plyn, koncesionársky poplatok 50 €, strava v domácnosti 150 €. Taktiež špecifikovala aj náklady na obidve maloleté deti - na maloletú Kristínu stravné 14 €, desiata 10 €, internet 5 €, kino raz, dvakrát za mesiac 5 €, školské potreby a pomôcky na školský rok 70 €, oblečenie, spodné prádlo, obuv ročne 80 €, lieky a vitamíny ročne 40 €, kozmetika na tvár a iné 5 €. Náklady na maloletú Júliu na stravu vyčíslila - stravné 20 €, kino 2-krát do mesiaca 5 €, hračky a kresliace potreby 5 €, oblečenie, spodné prádlo, obuv
ročne 50 €, lieky a vitamíny ročne 50 €, kozmetika a iné 5 €. Matka ďalej v podanom návrhu uviedla, že s otcom sa dohodli na tom, že jej bude platiť na výživné mesačne sumou 5.000,-Sk. Od augusta roku 2008 do decembra roku 2008 jej mal dať 25.000,-Sk. Dal jej však len 5.000,-Sk a preto má otec nedoplatok na výživnom v sume 20.000,-Sk. Výživné na deti za rok 2010 od januára do decembra v každom mesiaci po 166 €, činí spolu 1.826 €. Otec jej však dal len sumu 1.710 €, čiže má nedoplatok v sume 116 €. Výživné od mesiaca januára a februára v roku 2010 celkom jej mal dať 332 € a aj túto sumu jej dal, čiže nedoplatok za roky 2008 až 2010 na výživnom u otca činí 1.111,88 €. Následne v záverečnej reči na pojednávaní dňa 30.9.2011 právny zástupca matky žiadal, aby súd priznal matke zameškané výživné za obdobie od 1.8.2008 do konca mesiaca jún 2010 vo výške 1.111,87 €, ktoré umožní otcovi splácať v splátkach po 50 € mesačne a za obdobie od 1.7.2010, aby priznal matke nárok na výživné na obe maloleté deti po 200 € mesačne, ktoré otec bude povinný platiť vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Zameškané výživné za obdobie od 1.7.2010 do právoplatnosti rozsudku navrhol rovnako umožniť otcovi splácať v splátkach po 50 € mesačne. Žiadal, aby obidve deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a aby súd vyhovel návrhu otca, čo sa týka úpravy jeho styku s maloletými deťmi.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne súdu dňa 1.3.2011 oznámil, že s podaným návrhom nesúhlasí. Chce sa rovnako ako matka podieľať na výchove maloletých dcér. Rovnako ako matka je schopný vychovávať ich dcéry a k dcéram má rovnaký citový vzťah ako matka. Pokiaľ žili s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti podieľali sa obidvaja na starostlivosti o domácnosť, striedali sa pri varení, upratovaní a venovaní sa deťom. Nič z domácich prác mu nie je cudzie. Súhlasí, aby dcéra Kristína aj Júlia chodili do školy v F.Č.. Z D. E. A. keď budú v jeho starostlivosti bude deti voziť denne do školy a do škôlky v F. a taktiež ich brávať zo školy a škôlky autom späť do D. E. A.. Na základe uvedeného navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým budú maloletá D. W. J na čas po rozvode zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V prípade, ak súd zistí, že nie je možné zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti oboch rodičov, navrhol, aby súd vydal rozsudok, že maloletá D. W. J sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej D. sumou 80 € a na výživu maloletej O. sumou 80 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi otec je oprávnený stýkať sa s maloletou D. a maloletou O. každý párny týždeň v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s výnimkou letných prázdnin, vianočných sviatkov, jarných prázdnin a veľkonočných sviatkov. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou D. G. a maloletou O.P. G. počas letných prázdnin v mesiaci júl od 10.00 hod. dňa 1.7. do 19.00 hod., dňa 15.8. od 10.00 hod. do 17.00 hod. dňa 31.8.2011, počas vianočných sviatkov párneho roka od 10.00 hod. dňa 27.12. do 17.00 hod. dňa 2.1., počas vianočných sviatkov nepárneho roka od 10.00 hod. dňa 24.12. do 17.00 hod. dňa 26.12., počas jarných prázdnin nepárneho roka od 8.00 hod. soboty predchádzajúcej k prvému dňu prázdnin do 17.00 hod. nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin, počas veľkonočných sviatkov párneho roka od 8.00 hod. Veľkonočného piatka do 18.00 hod. Veľkonočnej nedele s tým, že otec si deti prevezme a matke ich odovzdá vždy v mieste bydliska detí. Matka je povinná deti na styk riadne pripraviť.
Z dokazovania vykonaného na pojednávaní dňa 30.9.2011 a to z výsluchu matky, prečítaných a oboznámených listinných dokladov: návrhu č.l. 1 až 3, sobášneho listu č.l. 4, rodného listu č.l. 5, 6, správy zamestnávateľa č.l. 7, č.l. 36, 37, F. Ú. F. č.l. 38, Mestského úradu D. E. A. č.l. 39, výpisu z LV č.l. 40, ÚPSVaR Čadca, detašované pracovisko Žilina č.l. 42, potvrdenia o poberaní prídavku č.l. 43, správy Úradu práce D. E. A. č.l. 44, zamestnávateľa otca matky č.l. 69, 70, vyjadrenia právnej zástupkyne otca č.l. 71, 72, zamestnávateľa otca matky č.l. 88 až 89, správy Sociálnej poisťovne Čadca č.l. 115, 116, správy zamestnávateľa matky a otca č.l. 117, 118, znalecký posudok - príl. obálka č.l. 14 spisu, vyčíslenie platieb výživného č.l. 124, správy zamestnávateľa otca č.l. 125, vrátane listín predložených navrhovateľkou a jej právnym zástupcom dňa 30.9.2011 na pojednávaní súd zistil nasledujúci skutkový stav.
Účastníci D. G. a Z. G. uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX. Z tohto manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to D. G., nar. XX.X.XXXX a O. G., nar. 25.1.2005, ktoré skutočnosti mal súd preukázané z oznámenia o uzavretí manželstva č.l. 4 a rodných listov maloletých detí č.l. 5,6. Po vzájomných nezhodách s otcom detí matka v mesiaci august roku 2008 opustila spoločnú domácnosť, ktorú mali s odporcom a maloletými deťmi v Kysuckom Novom Meste na Murgašovej ulici 614 a presťahovala sa do obce F.. V súčasnej dobe má aj s maloletými deťmi trvalý pobyt na adrese F. XXXX. Účastníci sú
manželmi. Na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. XXC/XX/XXXX prebieha konanie o rozvod manželstva účastníkov a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, o ktorom návrhu nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Pokiaľ ide o majetkové pomery účastníkov navrhovateľka D. G. je zamestnaná vo firme U. D. W..S.., D. E. A. a jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 9. mesiaca roku 2009 do 8. mesiaca roku 2010 činil 7.659,33 €. Matka taktiež poberala od 3. mesiaca roku 2010 do 8. mesiaca roku 2010 daňový bonus vo výške celkom 240 €, čiže jej priemerný mesačný príjem od 9. mesiaca roku 2009 do 8. mesiaca roku 2010 činil 658,28 €. Za obdobie od 9. mesiaca roku 2010 do 1.mesiaca roku 2011 ako vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa č.l. 69 mala matka priemerný čistý príjem v sume 3.455,71 €. Bol jej vyplatený daňový bonus v sume 200 €, čo sa rovná celkom 3.655,71 €, čo priemerne v čistom za 5. mesiacov mesačne činí 731,14 €. Za obdobie od 8. mesiaca roku 2010 do 7. mesiaca roku 2011 (viď potvrdenie č.l. 118) priemerný čistý príjem matky činil 8.705,57 €, daňový bonus 481,76 €, čo sa rovná 9.187,03 € delené 12. mesiacov, čo sa rovná priemerný mesačný príjem 765,59 €. Okrem tohto sú matke vyplácané aj rodinné prídavky na dve maloleté deti 22,01 € x 2, mesačne v sume 44,02 €. Matkine pravidelné mesačné výdaje pozostávajú z platieb za elektrinu mesačne v sume 37 €, platby za telefón pre matku a pre maloletú dcéru v sume 32 € mesačne, taktiež aj mesačná splátka hypotekárneho úveru v sume 174 €, ktoré výdavky mal súd preukázané z výpisu z účtu v OTP banka. Zdravotný stav matka je dobrý.
Pokiaľ ide o maloleté deti D. W. J, maloletá D. v súčasnej dobe je žiačkou 4. ročníka základnej školy v F.. V čase podania návrhu bola žiačkou 3. ročníka základnej školy v F.. Maloletá O. je žiačkou 1. ročníka Základnej školy K. O. V čase podania návrhu navštevovala Materskú školu v F.. Zdravotný stav obidvoch dievčat je dobrý. Obidve navštevujú školský klub. Mesačne matka uhrádza poplatok za návštevu školského klubu u maloletej O. 5 € a u maloletej Kristíny taktiež v sume 5 €, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z príjmových pokladničných dokladov č. 23 a 22 vystavených Školským klubom detí pri základnej škole s materskou školou F.. Maloletá D. aj maloletá O.Ú. sa stravujú v školskej jedálni. Poplatok za jeden obed činí 1,06 €. Mesačne platbu za stravu je závislá od počtu dní. Podľa potvrdenia predložených matkou matka zaplatila v 3. mesiaci roku 2011 za stravu u maloletej D. W. J spolu v sume 40,84 €, za 4. mesiac roku 2011 za obidve celkom sumu 36,36 €, za 5. mesiac roku 2011 za obidve celkom 38,62 €, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z potvrdeniek vystavených školskou jedálňou Z. XX, Pri základnej škole s materskou školou F.. Maloletá O. navštevuje výtvarný krúžok. Tento je v plnom rozsahu hradený školou. Maloletý D. na žiadny krúžok nechodí. Podľa vyjadrenia matky maloletá D. by mala záujem navštevovať hudobnú školu a to hru na gitaru, avšak nemohla ísť, pretože by im nevychádzalo na poplatok za túto školu. Okrem výdavkov už uvedených vyššie má matka aj ďalšie výdavky súvisiace so stravou, oblečením, liekmi, kozmetickými prípravkami, mimoškolskými aktivitami maloletých detí. Podľa vyčíslení matky náklady na maloletú D. okrem nákladov už uvedených vyššie činia na stravu 14 €, na desiaty do školy 10 €, na internet 5 €, návšteva kina raz alebo dvakrát za mesiac 5 €, školské potreby na školský rok zhruba v sume 70 €, oblečenie, spodné prádlo, obuv ročne okolo 80 €, na lieky a vitamíny ročne 40 € a na kozmetiku mesačne 5 €. U maloletej O. tieto náklady matka stanovila na stravu 20 €, na návštevu kina alebo iných kultúrnych podujatí mesačne 5 €, na hračky a kresliace potreby 5 €, oblečenie, spodné prádlo, obuv ročne okolo 50 €, lieky a vitamíny ročne 50 € a kozmetika na tvár 5 €. Pokladničné bloky o zakúpení oblečenia, obuvi, liekov, vitamínov, kozmetiky matka súdu nepredložila.
Podľa všeobecne známych údajov zverejnených Štatistickým úradom SR priemerné čisté výdavky na jednu osobu v domácnosti na mesiac na potraviny, nealkoholické nápoje činili 64,59 €. Priemerné mesačné výdavky na jednu osobu na odievanie a obuv mesačne činili 18,38 €, na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné paliva mesačne 58 €, na nábytok, bytové vybavenie a bežnú údržbu bytu 12,27 € mesačne, na zdravie 7,79 € mesačne, na dopravu 24,85 € mesačne, na poštu a telekomunikácie, to je poplatky za telefóny, internet priemerne mesačne 17,08 €, na rekreácie a kultúru mesačne 25,22 €, na vzdelávanie 1,51 €, ostatné čisté výdavky 37,42 € okrem bežných výdavkov. Z uvedeného je zrejmé, že výdavky, ktoré matka vynakladá, či už na stravu, oblečenie, mimoškolské záujmy maloletých detí sú výrazne pod priemerom, ktorý je na bežné výdavky v Slovenskej republike.
Otec maloletých detí Z. G. je zamestnaný vo firme U. D. W..S.., D. E. A. a jeho priemerný čistý príjem vrátane daňových bonusov a nemocenských dávok a náhrad za práceneschopnosť ako vyplýva z potvrdení č.l. 36, 70, 117 spisu za obdobie od 9. mesiaca roku 2009 do 8. mesiaca roku 2010 činil
10.384,65 €. Bol mu vyplatený daňový bonus od 9. mesiaca do 12. mesiaca roku 2009 v sume 160 € a náhrada práceneschopnosti za 4. mesiac roku 2010 v sume 149 €. Taktiež mu boli vyplatené nemocenské dávky (viď potvrdenie č.l. 116) sociálnej poisťovne za 6. mesiac roku 2010 v sume 160 €. Celkom teda príjem otca činil od 8. mesiaca roku 2009 do 8. mesiaca roku 2010 priemerne mesačne sumu 904,48 €. Od 9. mesiaca roku 2010 do 1. mesiaca roku 2011 bol otcovi vyplatený príjem v čistom 5.113,77 €. Taktiež mu bola zamestnávateľom vyplatená náhrada za práceneschopnosť v 10. mesiaci v roku 2010 v sume 149,10 €, čo celkom činí 5.262,87 € delené 5. mesiacov priemerne v čistom mesačný príjem 1.052,57 €. Od 8. mesiaca roku 2010 do 7. mesiaca roku 2011 ako vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa bol otcovi vyplatený priemerný čistý príjem 9.704,93 € + 315,68 € náhrada pri práceneschopnosti, celkom 10.020,61 € delené 12. mesiacov, čo sa rovná na priemernom čistom mesačnom príjme 835,05 €. Otcovi boli vyplatené v 6. mesiaci roku 2011 a v 7. mesiaci roku 2011 nemocenské dávky (viď potvrdenie č.l. 115) v sume celkom 995,90 €, čiže delené 12. mesiacov priemerne mesačne vo výške 82,99 € + 835,05 € = priemerný čistý mesačný príjem otca vrátane nemocenských dávok a náhrady PN 918,04 €. Otec okrem mesačného príjmu vlastní aj 1-icu nehnuteľnosti zapísanej na P. Č.. XXXX. Napriek tomu, že otec bol súdom - výzvou zo dňa 17.9.2010, ktorú osobne prevzal do vlastných rúk 24.9.2010 vyzvaný, aby oznámil, aké má výdavky na domácnosť, resp. iné výdavky, aký je jeho zdravotný stav, aký ochorením trpí, koľko mesačne dopláca na lieky súdu túto skutočnosť neoznámil a ani nepreukázal, aké výdavky na domácnosť mesačne vynakladá. Na pojednávanie súdu sa otec nedostavil a taktiež ani jeho právna zástupkyňa. Otec svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania dňa XX.X.XXXX. Podľa správy zamestnávateľa otca č.l. 125 otec si na deň XX.X.XXXX vybavil pracovné voľno s tým, že má pojednávanie na súde. Jeho právna zástupkyňa JUDr. Patrícia Bednářová sa taktiež na pojednávanie nedostavila. Len súdu oznámila, že žiada súd o odročenie pojednávania a stanovenia nového termínu pojednávania z dôvodu jej mimoriadnej pracovnej cesty do Bratislavy, avšak súdu žiadnym spôsobom nepreukázala čoho sa jej pracovná cesta do Bratislavy týka, v čom spočíva jej mimoriadnosť, preto súd postupoval podľa § 101 ods.2 O.s.p. a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca a jeho právnej zástupkyne. Vzhľadom k tomu, že otec súdu nepredložil listinné doklady preukazujúce, aké má výdavky na stravu, domácnosť, resp. iné nevyhnutné výdavky, napriek tomu, že bol na túto skutočnosť súdom vyzvaný a nesplnil si svoju povinnosť, súd vychádzal z toho, že jeho priemerné mesačné výdavky sú minimálne v rozsahu, ako už bolo uvedené vyššie, teda podľa zistení Štatistického úradu SR. Okrem týchto výdavkov súd prihliadal aj k tomu, že otec od 7. mesiaca roku 2010 uhradil na výživu maloletých detí v mesiaci jún, júl 2010 v každom mesiaci po 140 €, v auguste 75 €, v septembri a októbri roku 2010 v obidvoch mesiacoch po 140 €. Do 30.5.2011 uhradil sumu 140 €, v 6. mesiaci roku 2011 - 40 €, v 7. mesiaci 2011 - 70 €, v 8. mesiaci roku 2011 sumu 100 €. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 30.9.2011 okrem iného uviedla, že otec sa o maloleté deti nezaujíma alebo len veľmi málo. Cez prázdniny tohto roku ich mal u seba len na jeden deň a hneď po obede ich vrátil späť. Po odchode ostali v byte všetky veci. Ona si musela zabezpečiť nové bývanie. Kúpila si starší rodinný dom, ktorý si musela celý zariadiť. Všetko zariadenie, elektrospotrebiče ostali u otca deti a používa ich výlučne on. Maloletá D. by potrebovala počítač, ale vzhľadom k tomu, že nemá dostatok finančných prostriedkov nemôže jej tento kúpiť. Taktiež by chcela chodiť do ľudovej školy umenia na hru na gitaru, ale pre nedostatok finančných prostriedkov si to nemôže dovoliť.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods.1, 4 Zákona o rodine
(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnoceného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods.1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
S poukazom na ustanovenie § 36 ods.1 Zákona o rodine súd použil primerane ustanovenia § 24 a 25 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú a že medzi nimi nedošlo k uzatvoreniu dohody o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, preto bolo potrebné, aby súd rozhodol komu budú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a taktiež bolo potrebné určiť, aby otec ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti prispieval na výživu maloletých detí.
Pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti o maloleté deti súd skúmal, aká forma osobnej starostlivosti pre maloleté deti je vhodnejšia a to taká forma, že deti budú zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke a bude upravený styk otca s maloletými deťmi v širšej forme, resp. či nebude vhodnejšia pre deti striedavá starostlivosť ako to navrhoval otec. Pri rozhodovaní o tejto otázke súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou Z.. S. O., z ktorého posudku vyplýva, že sestry Kristína a Júlia majú k sebe prirodzený citovo pozitívny vzťah a vzájomná citová väzba detí s matkou i otcom zahrňuje prevažne pozitívne citové postoje. Citový vzťah maloletej Júlie k obidvom rodičom je pozitívny. U maloletej Kristíny popri prevažujúcom pozitívnom vzťahu k obidvom rodičom zaznamenala znalkyňa v postoji dieťaťa k otcovi i ambivalenciu (pozitívne i negatívne postoje), čo môže byť odrazom konfliktnej komunikácie rodičov, ktorú dieťa vníma a nepriamo prenáša do postoja k otcovi. Znalkyňa ďalej v posudku uviedla, že osobnosť obidvoch detí je vo vývine, výrazne senzitívna, citlivá na náhle zmeny citového zázemia. Maloleté deti v dosiahnutom vývinovom období nie sú zrelé na akceptovanie náhlej zmeny, akou je aj obmedzenie kontaktu s matkou, pričom by mohlo dôjsť k narušeniu ich pocitu citového zázemia a bezpečia, čo môže následne nepriaznivo zasiahnuť primeranosť ich celkového psychosociálneho vývinu. Znalkyňa poukázala na to, že obidvaja rodičia majú porovnateľné, primerané a vyvážené predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté deti, čo podporuje návrhu o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Poukázala však na skutočnosť, že v aktuálnom období deti nie sú zrelé na akceptovanie ďalšej zmeny v ich vývine. Odporúčala zohľadniť zákonitosť vývinu detí, ich dosiahnutú vývinovú úroveň a ich vzájomné súrodenecké citové väzby. Maloleté deti dosahujú vývinové obdobie, kedy je citová väzba detí na obidvoch rodičov intenzívna, ale ešte pretrváva prirodzená vývinová zákonitosť, ktorou je intenzívnejšia pripútanosť detí k matke. V danej rodinnej situácii teda možno predpokladať, že maloleté deti sa budú ťažšie vyrovnávať s neprítomnosťou matky, ak s nimi matka nebude v súvislom kontakte, pričom je samozrejme nevyhnutný pravidelný kontakt detí s otcom. Znalkyňa odporučila čo najčastejší kontakt detí s otcom a rešpektovanie postupnej adaptácie detí na stretnutia s otcom.
S poukazom na vyššie uvedené závery znaleckého posudku súd dospel k záveru, že vzhľadom na vyjadrenie znalkyne bude v záujme maloletých detí, aby tieto boli zverené do osobnej starostlivosti matke s tým, že sa budú so svojím otcom stretávať čo najčastejšie. Matka prejavila snahu umožniť otcovi stretávať sa s maloletými deťmi čo najčastejšie, preto súd akceptoval návrh otca na úpravu jeho styku s maloletými deťmi a v plnom rozsahu otcovi čo sa týka úpravy jeho styku s maloletými deťmi vyhovel. Rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke nie je konečné aj s poukazom na vyjadrenie znalkyne v prípade, ak sa deti adaptujú na domácnosť otca bez prítomnosti matky, postupne si zvyknú na dlhšie odlúčenie sa od matky, súd môže zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti o maloleté deti na striedavú starostlivosť obidvoch rodičov.
Pokiaľ ide o rozhodovanie ako má otec, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti prispievať na ich výživu súd postupoval podľa § 62 ods.1, 2, 4, 5 Zákona o rodine.
Podľa § 62 ods.1, 2, 4, 5 Zákona o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd prihliadal na možností, schopností a majetkové pomery otca a taktiež prihliadal aj na odôvodnené potreby maloletých detí. Pokiaľ ide o možností, schopností a majetkové pomery otca súd mal zistené, že jeho čistý mesačný príjem za 12. mesiacov od 8. mesiaca roku 2010 do 7. mesiaca roku 2011 činil 835,05 €. Tiež, že otcovi bola vyplatená aj náhrada za práceneschopnosť, ktorá je zahrnutá do tejto sumy. Naviac mu boli v 6. a v 7. mesiaci roku 2011 vyplácané nemocenské dávky celkom v sume 995,90 €, teda jeho priemerný mesačný príjem vrátane nemocenských dávok, náhrady PN a mzdy priemerne za 12. mesiacov mesačne činil 918,04 €. Súd bol toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby na výživu maloletej D. W. J prispieval sumou po 150 € mesačne. Pri stanovení výšky výživného na maloleté deti súd prihliadal jednak na ich odôvodnené potreby. Taktiež aj na to, že deti sa majú podieľať právo na životnej úrovni rodičov. Otec doposiaľ na výživu maloletých detí platil výživné tak, ako je uvedené vyššie. V roku 2011 však na výživu detí platil nepravidelne a to v 5. mesiaci roku 2011 na každé dieťa po 70 €, v 6. mesiaci len 40 €, v 7. mesiaci - 70 €, v 8. mesiaci - 100 € na obidve deti. Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o úprave súm životného minima suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa je 84,61 €. Pod touto hranicou sa už nachádza dieťa pod hranicou chudoby. Z uvedeného je zrejmé, že otec napriek tomu, že to bolo v jeho možnostiach a schopnostiach sám dobrovoľne prispieva na výživu svojich detí hlboko pod hranicou súm životného minima. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí matka súdu vyčíslila náklady, aké má na stravu, oblečenie, školské pomôcky a potreby maloletých detí. Vzhľadom k tomu, že priemerný čistý mesačný príjem matky je len 765,59 € nebolo v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť maloletým deťom vyššiu životnú úroveň a teda aj výdavky, ktoré matka vynakladala, či už na stravu, oblečenie, prípadne školské pomôcky a potreby, kultúrne potreby maloletých detí boli aj hlboko pod priemerom nákladov na tieto výdavky u ostatných domácnosti v SR. Ako už vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Životná úroveň otca aj v porovnaní s jeho priemerným čistým mesačným príjmom je omnoho vyššia ako je životná úroveň matky a maloletých detí. Matka okrem svojho príjmu 765,59 € poberá mesačne aj daňový bonus v sume 40 € a prídavky na dve deti v sume 44,02 €, čiže celkom jej mesačný príjem činí sumu 849,61 € bez výživného, ktoré jej otec dobrovoľne prispieval, čo v prepočte na tri osoby v domácnosti činí na jednu osobu mesačné výdavky 283,20 €, čo je značný nepomer medzi príjmami, ktoré má otec a ktoré sú na strane matky. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že aj s prihliadnutím na tie odôvodnené potreby maloletých detí a majetkové pomery otca je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby na výživu maloletých detí prispieval viac ako platil doposiaľ a výživné na maloletú Kristínu určil na sumu 150 € a výživné na maloletú O. určil od 7.7.2010 do 31.8.2011 na sumu 130 € a
od 1.9.2011, kedy začala maloletá O. navštevovať základnú školu s čím došlo ku zvýšeniu výdavkov na maloletú súd aj výživné otcovi zvýšil na sumu 150 € mesačne aj u maloletej O..
Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V pôvodnom návrhu matka žiadala priznať výživné v sume po 200 € na každé dieťa. Následne na pojednávaní dňa 30.9.2011 žiadala, aby jej bolo výživné na obidve deti priznané už od 1.8.2008. Matka ďalej uviedla, že medzi ňou a otcom došlo k uzatvoreniu dohody, že otec jej bude platiť na výživné pre obidve maloleté deti celkom sumu 5.000,-Sk. Za obdobie od 1.8.2008 jej dlhuje sumu 1.111,87 € a od 1.7.2010 žiadala matka priznať na každé dieťa po 200 €. Ako dôvod osobitného zreteľa, pre ktoré by jej malo byť priznané výživné spätne, matka uviedla, že bola otcom deti týraná a bála sa ho. Matka súdu však nepreukázala, že by bola podala trestné stíhanie na otca pre týranie blízkej a zverenej osoby. Taktiež súdu ani nepreukázala, že by dohoda o tom, že otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletých detí celkom sumou 5.000,-Sk bola aj súdom schválená. Vzhľadom k tomu, že matka tieto skutočnosti súdu nepreukázala, nebolo jej návrhu vyhovené a aj v tejto časti bol návrh matky zamietnutý. Tvrdenia matky, že návrh nepodala z toho dôvodu, že sa otca bála neobstojí, nakoľko ako matka sama uviedla už 8. mesiaci roku 2008 opustila spoločnú domácnosť, nežila s otcom v spoločnej domácnosti a teda nemala ani dôvod sa otca báť a výživné voči nemu si uplatniť, prípadne podať na otca trestné oznámenie, čo nebolo preukázané a preto bol aj návrh matky zamietnutý. Výživné súd priznal odo dňa podania návrhu a to odo dňa 7.7.2010 vo výške tak, ako bolo uvedené vyššie. Vzhľadom k tomu, že majetkové pomery otca mu neumožňujú, aby platil výživné na maloleté deti vo vyššej sume aj s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, výdavky, ktoré má na domácnosť a na zabezpečenie základných životných potrieb a aj s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré navštevujú len prvý stupeň základnej školy, preto aj súd vo zvyšku návrh matky, čo sa týka výživného zamietol. Pri výpočte splatného výživného u maloletej Kristíny a u maloletej Júlie súd postupoval následovne, keďže výživné na maloletú Kristínu súd určil odo dňa 7.7.2010 stala sa splatnou alikvotná čiastka výživného za 7. mesiac, celkom teda za 25 dní 7. mesiaca v sume 121 € a za 8. až 12. mesiac roku 2010 v sume 750 €, teda celkom za rok 2010 suma 871 € a od 1.1.2011 do 30.9.2011 aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že výživné je s poukazom na ustanovenie § 76 ods.1 Zákona o rodine zročné vždy na mesiac dopredu v sume 1.500 €, čiže celkom splatné výživné u maloletej Kristíny je 2.371 €. U maloletej Júlie súd určil splatné výživné od 7.7.2010 t.j. za 25 dní alikvotnú čiastku v sume 104,75 € a za 8, 9, 10, 11 a 12. mesiac roku 2010 sumu 650 € (t.j. 130 € x 5. mesiacov), celkom od 7.7.2010 do 31.12.2010 - 754,75 € a od 1.1.2011 do 31.8.2011 (t.j. 130 € x 8. mesiacov), celkom 1.040 € a od 1.9. do 30.9.2011 aj s poukazom na to, že ku 15. dňu ku 9. mesiacu roku 2011 je splatné už výživné na 10. mesiac roku 2011 v sume 300 €. Celkom teda sa stalo u maloletej Júlie splatným výživné v sume 2.094,75 €. Od tejto sumy súd odpočítal 492,50 €, ktoré už otec na výživu maloletej Júlie za sledované obdobie uhradil, teda celkom na splatné výživné na maloletú Júliu v sume 1.602,25 €.
Podľa § 160 ods.1, druhá veta O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd otcovi umožnil splácať splatné výživné u maloletej D. W. O. v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia, čo i len jednej z nich.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1, pís.a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.