Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-100-2011.pdf
PDF · 105.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-13Ro/798/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská v právnej veci žalobcu: Telefónica O2 Slovakia s.r.o., IČO: 35 848 863, Einsteinova 24, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Q. Y., V.. XX.X.XXXX, V. XXX, V. R., v konaní o zaplatenie 404,60 eura s prísl. t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 220,81 eura spolu s úrokom z omeškania
8,5% ročne od 12.5.2008 až do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 80018157 tiež trovy konania 113,49 eura (z toho trovy právneho zastúpenia 89,49 eura), všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 404,60 eura titulom zmluvnej pokuty, úroku z omeškania 8,5% ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry a náhrady trov konania.
Žalovaný, ktorému dňa 31.8.2011 bola doručená žaloba spolu s prílohami a poučeniami, sa k veci nevyjadril.
Súd, keďže sa jedná o drobný spor, rozhodol na základe predložených listinných dôkazov nariadenia pojednávania a zistil, že:
- žalovaný dňa 22.9.2007 uzavrel so žalobcom zmluvu o pripojení podľa § 43 zákona 610/2003 Z.z., súčasťou ktorej sú aj Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb
- na základe tejto zmluvy a dodatku k nej z toho istého dňa sa v jej čl. II (práva a povinnosti),
*bod 2.1. a 2.2 písm. a) dohodli, že žalovaný zotrvá v právnom vzťahu so žalobcom najmenej 24 mesiacov a neuskutoční žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti Zmluvy v znení jej zmien a dodatkov pred uplynutím doby viazanosti ,
*podľa písm. b/ že nepožiada o vypojenie z prevádzky (najmä výpoveďou zo strany účastníka, žiadosť o vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie od zmluvy z iného dôvodu, než je porušenie povinností na strane dodávateľa ) ani o deaktiváciu karty
* podľa písm. c):že sa nedopustí takého konania, aby pred uplynutím doby viazanosti bol žalobca nútený odstúpiť od zmluvy alebo ju vypovedať,
* v čl. 2.3. si dohodli, že ak záujemca poruší niektorú z povinností podľa tohto Dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12.189,08 Sk (404,60 eura)
Ako vyplýva z obsahu Dodatku zmluvy o pripojení, žalovaný bol nielen pripojený do elektronickej siete v programe O2 Pre mňa 250 ale mu bol súčasne poskytnutý telefónny aparát zn. Sony Ericson K550i black, ktorého predajná cena bola v čase uzavretia zmluvy vo výške 6652,- Sk (220,81 eura). Z listinných podkladov súd zistil, že žalovaný v období mesiacov 11/2007 - január 2008 dlhoval2.896,50 Sk, na čo bol písomne upozornený výzvou zo dňa 29.2.2008s tým, že tento dlh narástol na sumu 3.719, Sk. Keďže žalovaný tieto dlžoby neuhradil žalobca listom zo dňa 3.4.2008, doručeným žalovanému dá 21.4.2008, odstúpil.
V prvom rade je treba poznamenať, že sa jedná s spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podlieha režimu Občianskeho zákonníka. Úprava spotrebiteľských zmlúv v piatej hlave Občianskeho zákonníka má povahu špeciality k Obchodnému zákonníku a keďže aj samotný zákon o elektronických komunikáciách je zákonom špeciálnym, vo vzťahu k spotrebiteľovi má vždy povahu občianskoprávneho vzťahu.
Podľa § 43 zákona 610/2003 Z.z účinného od 1.1.2004:
(1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
3) Zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
(5) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 42 Zákona 610/2003 Z.z.:
(1) Podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,
(4) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný džobu na službách žalobcovi zaplatil, (inak by zrejme boli tiež predmetom konania), avšak samotné porušenie povinnosti platiť za služby riadne a včas znamenalo kvalifikované porušenie zmluvných povinností, ktoré viedli žalobcu k odstúpeniu od zmluvy, pričom takéto porušenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 Obč. zákonníka:
(1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
(2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
(3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
Podľa § 545a OZ: Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Zo zákonného znenia § 544 ods. 2 OZ vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute má obligatórne písomnú formu, a musí by jej výška určitá, zrozumiteľná, a tiež musí by definovaná zmluvná povinnosť, na ktorej porušenie je zmluvná pokuta viazaná (t.j. ktorú zabezpečuje. V § 544 OZ sa kogentne ustanovuje, že na platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zároveň je však nepochybné, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť určená aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje.
Platnosť dohody o zmluvnej pokute je ešte podmienená aj všeobecnou požiadavkou zákona na určitosť a zrozumiteľnosť akéhokoľvek právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 OZ.
Z ustanovenia § 48 ods. 2 OZ vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku ruší, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo dohodnuté inak. Dôsledky odstúpenia od zmluvy spočívajú v jej zrušení od samého začiatku, s výnimkou ak by z právneho predpisu alebo dohody účastníkov zmluvného vzťahu vyplývalo niečo iné. Ak tomu tak nie je, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce zo zrušenej zmluvy. V prípade, že bolo už podľa zrušenej zmluvy plnené, sú účastníci zmluvy povinní takéto plnenie vzájomne vyporiadať.
Odstúpením od zmluvy zanikajú pre svoju akcesorickú povahu aj vedľajšie záväzky, ktoré sú od existencie hlavného záväzku (zmluve) závislé. Takýmito vedľajšími záväzkami sú aj záväzky slúžiace k zabezpečeniu splnenia hlavného záväzku, teda aj záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 544 OZ. Ak teda dôjde k odstúpeniu od zmluvy, nemôže sa žiadna zo zmluvných strán na jej základe domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty, pretože dohoda o zmluvnej pokute bola spolu s hlavným záväzkom od začiatku zrušená a právo na jej zaplatenie nemá žiaden právny základ. Nárok na zmluvnú pokutu však v dôsledku odstúpenia od zmluvy v prípade, že vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, nezaniká. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou, avšak nie vždy dochádza súčasne aj k zániku povinnosti plniť zmluvnú pokutu ako dôsledku neplnenia pôvodného záväzku. Porušením zmluvy vznikol medzi zmluvnými stranami nový právny vzťah, ktorý už nemá vo vzťahu k pôvodnému zabezpečenému záväzku akcesorickú povahu a na existenciu ktorého nemá zánik zabezpečeného zmluvného záväzku vplyv.
V danom prípade Dodatok k zmluve o pripojení zmluvnú pokutu priamo upravuje, pričom jej výška bola individuálne negociovaná. Z okolností daného prípadu tiež je zrejmé, že dohoda o zmluvnej pokute bola prijatá práve v súvislosti s tým, že žalovaný požiadal aj o telefónny aparát (teda nie len o pripojenie k elektronickej sieti) za nadštandardných cenových podmienok. Uvedenou zmluvnou pokutou bola, podľa názoru súdu, zabezpečená návratnosť rozdielu medzi sumou, ktorú žalovaná pri podpise zmluvy zaplatila a skutočnou cenou aparátu. Za normálnych okolností by k tomu došlo formou zotrvania žalovaného v právnom vzťahu po dohodnutú dobu za predpokladu, že by plnil svoje zmluvné záväzky riadne a včas. Nezaplatenie vyúčtovaných služieb ani po písomne výzve žalobcu na ich úhradu bola skutočnosť, vzniknutá ešte pred odstúpením žalobcu od zmluvy z dôvodu skoršieho porušenia povinností žalovaným. Odstúpení žalobcu od zmluvy teda zmluva zanikla, avšak nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty mu zostal zachovaný.
Vo vzťahu k tomu však súd dodáva:
Podľa 53 ods. (1) OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
V odseku 1 zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale v neprospech dodávateľa, takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola neplatná. Čo treba rozumieť "značnou nerovnováhou", možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v odseku 4. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.
Novela (zákon č. 575/2009 Z.z.) účinná od 1. marca 2010 zmenila znenie druhej vety v odseku 1 tak, že za neprijateľné nemožno považovať podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a ďalej (to bolo aj pred novelou), že neprijateľnou nemôže byť taká podmienka, ktorá bola dojednaná individuálne. V tejto súvislosti treba uviesť, že v § 37 ods. 1 je zakotvená požiadavka na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, (čo sa, samozrejme, predovšetkým týka predmetu zmluvy) ako podmienka jeho platnosti.
Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy (podľa nášho vymedzenia v užšom zmysle), pri uzavieraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Pri iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa dojednávajú podmienky individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno dovolávať.
V prípade, ak boli podmienky dojednané individuálne (v spotrebiteľských zmluvách v širšom zmysle), tak sa na ne režim uvedený v tomto ustanovení, okrem odseku 4 písm. a), nevzťahuje.
V novelizovaných odsekoch 2 a 3 sa spresňuje, ktoré podmienky, ak boli individuálne dojednané, sa za neprijateľné nepovažujú. V prípade pochybností či sporu musí dodávateľ preukázať, že zmluvné podmienky boli dohodnuté individuálne.
Ako už bolo vyššie uvedené, ustanovenia o zmluvnej pokute boli upravené priamo v zmluve (teda nie odkazom na úpravu vo Všeobecných podmienkach, kedy by takéto dojednanie bolo neplatené pre nedodržanie formy v prípade, že by tieto VP neboli inkorporované do zmluvy), a výška bola dohodnutá individuálne . Nie je dôležité, že samotné znenie článku o zmluvnej pokute už bolo vopred napísané (jedná sa o zákonnú formuláciu, na ktorú ako na nekalú nemožno prihliadať), nehovoriac o tom, že nemožno od žalobcu očakávať, aby v každom jednotlivom prípade sa vo veľkom počte písala zmluva od A po Z osobitne. Pre individuálnu negociáciu a dodržanie zákonnej formy teda postačí, ak je zmluvná pokuta upravená priamo v zmluve, a ak je so „zákazníkom“ dohodnutá osobitne tak, ako to bolo aj v tomto prípade. Súd nevidel nerovnováhu vo vzájomnom postavení účastníkov, pretože zmluvná pokuta v podstate kopírovala stratu žalobcu na cene každého telefónneho aparátu, ktorý žalovaný dostal takmer zadarmo, a ktorý mu po zániku právneho vzťahu zostal aj naďalej bez povinnosti jeho vydania.
V konečnom dôsledku je treba dbať aj na to, aby tí, ktorí sa rozhodnú do takéhoto záväzkového vzťahu vojsť, vlastnou disciplínou rešpektovali to, k čomu sa zmluvne zaviazali. Podľa názoru súdu si strany zmluvnú pokutu zmluvnú pokutu z formálneho hľadiska dohodli platne, avšak súd zohľadnil zásadu, upravenú v ust. §545a OZ: Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
V zmluve o pripojení bola výška zmluvnej pokuty „dohodnutá“ sumou 404,60 eura pričom hodnota telefónu bola 66524 Sk vrátane DPH (220,81 eura). Zmluvná pokuta predstavovala takmer 100% navýšenie ceny telefónu a preto súd má za to, že vyváženosť a rovnosť účastníkov pred zákonom ale i navzájom bude dodržaná vtedy, ak aj sankcie budú zodpovedať miere výšky škody, ktorú žalovaný spôsobil tým, že telefón v tejto cene ponechal. Súd preto využil moderačné právo a priznal žalobcovi zmluvnú pokutu v sume, aká zodpovedala cene telefónu, ktorý žalovanému zostal, t.j. v sume 220,81 eura. V rozsahu rozdielu v sume 183,79 eura bola žaloba zamietnutá.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008: výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vychádzajúc z tejto právnej úpravy preto súd priznal zákonný úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby platnej v deň, nasledujúcom po dni splatnosti každej faktúry až do zaplatenia, ktorá bola v danom čase v sadzbe 8,5% (2 c 4,25).
Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na konštatovanie, že žaloba bola podaná dôvodne, a keďže výrok rozsudku závisel od úvahy súdu, podľa ust. § 142 ods. 3 OSP súd zaviazal žalovaného na úhradu trov konania vo výške 113,49 eura a to za zaplatený súdny poplatok v sume 24 eura a trov právneho zastúpenia za dva úkony (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby) t.j. 2 x 29,88 eura + 2 x 7,21 eur režijný paušál + 20% DPH zo sumy 74,58 eura (14,91 eura) spolu: 89,49 eura.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia
na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.