Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/79/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci žalobcu: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. T.. Č.. X, O., zastúpený advokátom JUDr. Michalom Mistríkom, Gunduličova 6, Bratislava, proti žalovanému: AMOS Software spol. s r.o., IČO: 44 203 021, Spoločenská 9, Bratislava, zastúpený JUDr. Tünde Keszegh, Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda, o zaplatenie 719,52 € s príslušenstvom, rozhodol

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 719,52 € ako aj náhradu trov konania 481,92 € a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 11.01.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 719,52 € z titulu stravného. Vo svojej žalobe uviedol, že so žalovaným dňa 16.07.2008 uzatvoril pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca pre žalovaného vykonával prácu obchodného zástupcu. Pracovný pomer vznikol dňom nástupu žalobcu do práce, t.j. 16.07.2008 a skončil výpoveďou žalobcu ku dňu 28.2.2010. Počas celej doby trvania pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, žalovaný neplnil svoje povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce mu z . Každý zamestnávateľ je podľa povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Počas trvania pracovného pomeru žalovaný žalobcovi nezabezpečoval stravovanie poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení ani v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Počas trvania pracovného pomeru žalovaný žalobcovi takisto nezabezpečoval stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ani neposkytoval žalobcovi žiadne stravovacie poukážky. Žalovaný žalobcovi stravovanie nezabezpečoval žiadnym z hore uvedených spôsobov ani inak, ani neposkytoval žalobcovi príspevok v zmysle . Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia preto žalobcovi

vznikol nárok na poskytnutie príspevku na stravné minimálne vo výške 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Súd vo veci vydal dňa 13.01.2011 platobný rozkaz pod sp. zn. , proti ktorému žalovaný podal odpor s odôvodnením, že žalobu považuje za neopodstatnenú v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalovaný poskytoval žalobcovi finančný príspevok v sume 55 % stravného ako súčasť mzdy. Táto cesta bola žalovaným zvolená, pretože podmienky výkonu práce na pracovisku vylučovali žalovanému zabezpečiť žalobcovi stravovanie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na znenie časti II odsek 1

Pracovného poriadku. Okrem uvedeného poukázal na nesprávne vyčíslenie nároku, pretože žalobca žiada najvyššiu sumu príspevku na stravné, čo vôbec môže podľa zákona zamestnávateľ poskytnúť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom pracovnej zmluvy zo dňa 16.07.2008, pracovného poriadku žalovaného, výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 31.12.2009, výzvy na úhradu stravného zo dňa 22.11.2010, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca uzavrel so žalovaným pracovný pomer dňa 16.07.2008, na základe ktorého mal pre žalovaného vykonávať prácu obchodného zástupcu. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace. Podľa pracovnej zmluvy žalobcovi ako zamestnancovi prináležala mzda za vykonanou prácu vo výške 25.000,- Sk. Ďalšie mzdové náležitosti boli upravené v súlade s príslušnými právnymi predpisy v mzdovom výmere, ktorý je interným právnym aktom zamestnávateľa. Zamestnávateľ si vyhradil právo zmeniť mzdový výmer tak, že takúto zmenu bol povinný oznámiť do 30 dní pred jej účinnosťou na informačnej tabuli zamestnávateľa alebo inou vhodnou formou.

Z obsahu výpovede zo dňa 31.12.2009, ako aj zo zhodného tvrdenia účastníkov konania mal súd za preukázané, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dňom 28.02.2010.

Žalobca svojej výpovedi pred súdom uviedol, že počas trvania pracovného pomeru u žalovaného, teda v období od 16.07.2008 do 28.02.2010 mu stravné nebolo vyplatené v žiadnej forme. Zamestnávateľ mu nezabezpečil stravu, neposkytol mu stravné lístky a ani mu nevyplatil príspevok vo finančnej podobe. Žalobca na túto skutočnosť upozornil konateľa žalovaného, ktorý mu povedal, že stravné sa mu vypláca v mzde. Táto skutočnosť však nevyplývala z výplatných pások.

Právny zástupca žalobcu poukázal na ochrannú funkciu vo vzťahu k zamestnancom. Znenie pracovného poriadku v jeho časti 2 považoval za neplatný, z dôvodu, že nepripúšťa zahrnúť stravné ako súčasť mzdy. Žalobca sa preto v zmysle príslušných ustanovení domáha zaplatenia finančného príspevku vo výške 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín. Žalobca sa nemôže domáhať zaplatenia 55 % z ceny jedla, keďže žiadne jedlo žalobcovi poskytnuté nebolo.

Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na korektný prístup žalovaného, ktorý pri uzatváraní pracovnoprávneho, vzťahu oznámil, aké budú podmienky poskytovania stravného, že nemôže zabezpečiť pre žalobcu stravovacie zariadenie, kde by mu bolo poskytnuté teplé

jedlo, rovnako že sa nebudú poskytovať stravovacie poukážky ale na stravné bude zamestnávateľ prispievať finančným príspevkom. Takto zamestnávateľ poskytol žalobcovi finančný príspevok v minimálnej výške, t.j. vo výške 55 % z ceny jedla, pričom podľa musí cena jedla predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste. Zamestnávateľ vyplatil týmto spôsobom žalobcovi:

Za obdobie od 16.07.2008 do 31.12.2008 za každý spracovaný deň 1,34 Euro.

Za obdobie od 01.01.2009 do 31.3.2006 za každý odpracovaný deň 1,36 Euro.

Za obdobie od 01.04.2009 do 28.02.2010 za každý odpracovaný deň 1,49 Euro.

Z obsahu mzdových listov, ktorý žalovaný do spisu založil, nebolo možné zistiť, že uvedené sumy boli žalobcovi vyplatené ako príspevok na stravné.

Podľa časti II pracovného poriadku žalovaného, účinného od 16.07.2006, zamestnancovi je poskytované stravné v hodnote 55 % stravného ako súčasť mzdy.

Podľa , zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa , mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa , pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je

Podľa o cestovných náhradách zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma

a) 5 až 12 hodín,

b) nad 12 hodín až 18 hodín,

c) nad 18 hodín.

Podľa o cestovných náhradách sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

Podľa opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. suma stravného patrí od 01.06.2008 v sume 98,- Sk /3,25 € - pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

Podľa opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. suma stravného patrí od 01.01.2009 v sume 3,30 € - pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

Podľa opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 110/2009 suma stravného patrí od 01.04.2009 v sume 3,60 € - pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

Podľa každý zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie odpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Podľa zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny‚ najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Podľa pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Podľa v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Podľa právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ako to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy od 16.07.2008 do 28.02.2010, t.j. 19 mesiacov a 8 pracovných dní. Za uvedené obdobie žalovaný ako zamestnávateľ neposkytol žalobcovi ako svojmu zamestnancovi stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti , prípadne v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, resp. vo forme stravovacích poukážok. V takomto prípade bolo povinnosťou zamestnávateľa poskytnúť žalobcovi príspevok na stravné v sume najmenej 55 % ceny jedla ‚ najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Cenou jedla sa podľa ustanovenia rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

75 % z 3,25 € = 2,43 € - cena jedla

75 % z 3,30 € = 2,47 € - cena jedla

75 % z 3,60 € = 2,70 € - cena jedla.

Minimálny príspevok na stravné potom predstavuje 55 % z ceny jedla:

55 % z 2,43 € = 1,33 €

55 % z 2,47 € = 1,35 €

55 % z 2,70 € = 1,48 €.

Žalovaný v konaní tvrdil, že súčasťou mzdy vyplácanej žalobcovi bol aj príspevok na stravné v minimálnej výške, t.j. vo výške 55 % z ceny jedla v sumách, tak ako sú uvedené vyššie.

Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia príspevku na stravné vo výške 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste.

55 % z 3,25 € = 1,78 €

55 % z 3,30 € = 1,81 €

55 % z 3,60 € = 1,98 €.

Je pravdou, že žalobca si žalobou uplatnil najvyššiu sumu, ktorú je zamestnávateľ povinný prispievať zamestnancovi na stravné, avšak zákon nestanovuje, akými kritériami je potrebné sa riadiť pri určení konkrétnej výšky príspevku na stravné. Sám žalovaný sa v pracovnom poriadku zaviazal prispievať žalobcovi na stravné v hodnote 55 % stravného. Keďže žalovaný svoje tvrdenia o tom, že vyplácal žalobcovi stravné v minimálnej výške, ničím nepreukázal, nemal súd dôvod určiť stravné v inej výške, ako si ju žalobca uplatnil a napokon aj v pracovnom poriadku sa sám žalovaný zaviazal prispievať na stravné vo výške 55 % stravného.

Ustanovenie časti II bod 1 pracovného poriadku zo dňa 16.07.2008, v ktorom sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi stravné ako súčasť mzdy, súd vyhodnotil ako neplatné, keďže je v rozpore s ustanoveniami . Stravné nie je súčasťou mzdy, keďže mzda je plnením zamestnávateľa za vykonanú prácu, preto zamestnávateľ nemal právny dôvod vyplácať príspevok na stravné ako súčasť mzdy. To, že príspevok na stravné bolo súčasťou mzdy a bolo žalobcovi aj vyplatené, tento žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd teda žalobe vyhovel a žalobcovi priznal za obdobie trvanie pracovného pomeru príspevok na stravné vo výške 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste.

Podľa súd priznal úspešného žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý v konaní prospech nemal. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu 86,- € a trov právneho zostúpenia advokátom za úkony právnej pomoci:

1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia,

2. Písomné podanie návrhu na súd,

3. Písomné vyjadrenie k odporu,

4. Účasť na pojednávaní dňa 23.06.2011,

5. Účasť na pojednávaní dňa 29.09.2011.

Jeden úkon právnej pomoci podľa vyhlášky č. 51,45 €, réžijný paušál 1 x 7,21 €, 4 x á 7,41 € , 20 % DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia tak predstavujú 395,92 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo obsadenia súdu,

b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.