Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-296-2010.pdf
PDF · 77.96 KB
Case nature
Subarea
9CoE/296/2010
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpená advokátom: JUDr. Marián Chovanec, Bratislava, Račianska 109/C, proti povinnému: G. V., nar. X.XX.XXXX, bytom R.- J., W. XXXX, o zastavení exekúcie, za účasti súdneho exekútora Mgr. Jána Janeca, exekútorský úrad Račianska 109/C, 831 02 Bratislava 3, o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Senica, č.k. 14Er/379/2006-11 zo dňa 11. januára 2010 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa a to výroku o zastavení exekučného konania o d m i e t a.
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a to vo výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 44,24 eura do 3 dní. Zastavenie exekúcie právne odôvodnil ust. § 31, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže exekučného poriadku - ďalej len EP), vecne potom návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie s poukazom na nezloženie preddavku na trovy exekúcie na výzvu exekútora v lehote ním určenej. Rozhodnutie v časti trov exekúcie právne odôvodnil ust. § 200 a § 201, § 203 ods. 1 EP a § 14 a § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (tzv. exekútorská tarifa), vecne potom názorom o zavinení zastavenia exekúcie oprávneným (nezložením požadovaného preddavku) a o prevažnej správnosti vyčíslenia požadovanej náhrady zo strany exekútora a to podľa podrobnej rekapitulácie úkonov exekútora a jeho výdavkov.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (návrh na zamietnutie návrhu exekútora na zastavenie exekúcie a na pokračovanie v exekúcii bolo potrebné posudzovať takto), resp. i priznanú náhradu trov exekúcie primerane znížiť. Poukázal na to, že zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku oprávneným je len možnosťou a nie povinnosťou súdu a ani v prejednávanej veci nebol takýto postup namieste. Zastavenie exekučného konania nie je opodstatnené, nakoľko zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana (ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia), čím by došlo k upretiu práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor (u ktorého bolo treba podľa skúmať tiež efektivitu postupu smerujúceho k vymoženiu pohľadávky) si totiž náhradu trov môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, kým oprávnený sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. Napokon vo vzťahu k trovám konania uplatneným exekútorom poukázal aj na ustanovenie § 150 ods. 2 (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení).
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie aj súdny exekútor, ktorý navrhol priznať mu trovy exekučného konania podľa vyčíslenia v rámci návrhu na zastavenie exekúcie. Namietal, že nemožno požadovať od súdneho exekútora, aby prakticky dotoval oprávneného a sám sa dostal do finančných ťažkostí hraničiacich s jeho platobnou neschopnosťou, ak on (exekútor) je na druhej strane povinný prijať každý návrh na vykonanie exekúcie a požadovaný preddavok ani zďaleka nepokrýval už spotrebované hotové výdavky. Domáhal sa , aby mu odvolací súd priznal trovy exekučného konania podľa vyčíslenia v rámci návrhu na zastavenie exekúcie.
Povinný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu oprávneného sa nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201,204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP, § 58 ods. 3 Exekučného poriadku - odvolanie proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z.).
Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Ustanovenie všeobecného právneho predpisu, a to Občianskeho súdneho poriadku, v ustanovení § 201 umožňuje účastníkovi konania napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Rozhodnutia súdu prvého stupňa, proti ktorým je odvolanie vylúčené, vymenúva ustanovenie § 202 OSP.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Exekučný poriadok - zákon č. 233/1995 Z.z. zastavenie exekučného konania upravuje v ustanoveniach § 57 a nasl. Exekučný poriadok pripúšťa odvolania v ustanovení § 58 ods. 4, keď stanovuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h).
V preskúmavanom prípade súd prvého stupňa zastavil exekúciu na podnet súdneho exekútora z dôvodu, že oprávnený v lehote stanovenej exekútorom nezložil preddavok na trovy exekúcie.
Preskúmavaný prípad teda nepatrí pod rozhodnutia o zastavení exekúcie, ktoré dôvody obsahuje ustanovenie § 57 ods. 1 psím. a), b), f) až h). Len v týchto prípadoch je prípustné odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie. V ostatných prípadoch platí ustanovenie § 202 ods. 2 OSP.
Podľa § 204 ods. 1 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekučného konania odmietol.
Rozhodovanie o trovách konania účastníkov podľa OSP je vždy autoritatívnym rozhodovaním súdu. Právna úprava rozhodovania o trovách konania účastníkov v Exekučnom poriadku predpokladá rozhodovanie súdu len o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia (podľa § 203 Exekučného poriadku) a tiež prípadné rozhodovanie o námietkach oprávneného alebo povinného proti určeniu výšky predbežných alebo ďalších trov exekúcie súdnym exekútorom (podľa § 201 ods. 2 alebo § 202 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom rozhodovanie o ostatných otázkach (určenie výšky trov a ich vymoženie v prípade nedostatku námietok alebo po rozhodnutí o prípadných námietkach) je zverené súdnemu exekútorovi ako štátom určenej a splnomocnenej osobe na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (tu porovnaj i § 2 Exekučného poriadku).
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pretože zastavenie exekúcie zavinil oprávnený nezložením preddavku na trovy exekúcie, bolo dôvodné v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, aby uhradil súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie.
V napadnutej časti povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 44,24 eura sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa.
Za správny bolo treba považovať postup súdu prvého stupňa, ktorý pri výpočte hodinovej odmeny vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2007 sp. zn. 1 M Cdo 7/2006, ktorý poskytuje argumentačnú základňu pre názor, podľa ktorého úprava počítajúca s nárokom na odmenu za každú aj začatú hodinu výkonu exekučnej činnosti (ust. § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vety prvej exekútorskej tarify v znení platnom a účinnom do 30. apríla 2008 vrátane, teda do nadobudnutia účinnosti vyhlášky č. 141/2008 Z. z.) neznamená automaticky, že možno požadovať (a následne aj priznať) tzv. plnú hodinovú sadzbu za každý časový úsek predstavujúci aj len začatú hodinu strávenú pri výkone exekúcie. Korektným výkladom ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 exekútorskej tarify nemožno dospieť k inému záveru než k tomu o potrebe sčítavania časových úsekov kratších než celé hodiny a o výpočte odmeny až z výsledného časového súhrnu.
Súdny exekútor si taktiež nesprávne uplatnil odmenu za viaceré úkony, pričom mu patrila odmena len za jeden z viacerých totožných úkonov (doručenie exekučného príkazu 1x). Súdny exekútor si tiež nesprávne uplatnil DPH. Súd prvého stupňa v tejto časti potom správne postupoval, keď priznal súdnemu exekútorovi odmenu s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z., podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu 16,60 eura + DPH, paušálnu sumu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti 5x (3,32 eura + DPH), s poukazom na § 22 ods. 1 cit. vyhl. náhradu hotových výdavkov 3,98 eura, čo spolu predstavuje sumu 44,24 eura.
V časti povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňuje.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.