Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-114-2010.pdf
PDF · 114.09 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/114/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Vierou Guregovou v právnej veci žalobcu: P.. Y.. P. Q., D.., K.. XX.XX.XXXX, O. V., Š. Č.. X, právne zastúpeného JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná č. 27, proti žalovanému: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, so sídlom v Prešove, ul. 17. novembra č. 1, právne zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova č. 8, o zaplatenie 941,05 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalobu zamieta,
žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 620,84 Eur, tieto na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
žalobca je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 5,70 Eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.04.2010 domáhal zaplatenia 941,05 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 01.06.2007 do zaplatenia titulom nevyplatenej odmeny za vykonanú prácu - výučbu na externom konzultačnom stredisku v Dubnici nad Váhom, na ktorú bol vyslaný žalovaným.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil a nárok žalobcu považoval za nedôvodný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a štatutárneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov H.. U. S., Q.. F. S.S., V.., P. V., H.. B. S., V.., P.. H.. V. S. D.., Q.. Q. O. V.., oboznámením žaloby, pracovnej zmluvy zo dňa 14.09.1999, výkazu odučených hodín zo dňa 30.05.2007, písomných vyjadrení účastníkov konania, dohody zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.09.2004, zo dňa 30.11.2005 a zo dňa 19.12.2003, oznámenia V. T. B. V. o zmene pracovných vzťahov zo dňa 28.09.2004, zoznamu externých študentov I. stupňa a spojeného I. a II. stupňa akademického roku 2005/2006, 2006/2007, informačných listov predmetu, cestovných príkazov žalovaného Č.. XX/XX, Č.. XX/XX, Č.. X/XX, Č.. XX/XX U. Č.. X/ XX spolu s kópiami cestovných lístkov na vlak a správ z tuzemskej pracovnej cesty, poistnej zmluvy č. 11122002, technického preukazu motorového vozidla žalobcu, výpisu z tuzemských zahraničných ciest S. Q. - XXXX, Kolektívnej zmluvy na rok 2006 a rok 2007, písomného stanoviska SOUSaE v Dubnici nad Váhom, žiadosti o konzultácie v Dubnici nad Váhom pre časť študentov externého štúdia manažmentu, žiadosťami o poskytovanie hromadných konzultácii a vyskúšanie študentov v Dubnici na Váhom, výkazov výkonov pracovníkov E. Q. V. B. V. v akademickom roku 2005/2006, mzdového
listu žalovaného, návrhu na vyplatenie odmeny žalobcovi - Vranov nad Topľou a Dubnica nad Váhom, oznámenia A. K..R.., oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za obdobie 2006 podaného P.. H.. V. S. a za obdobie 2005 podaného H.. B. S.Š., dohody o vykonaní práce uzavretej H.. B. S., obsahu prílohovej obálky, ostatného spisového materiálu a zistil, že:
Žalobca na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 14.09.1999 medzi zamestnávateľom - E. E. V. T. B. V. a žalobcom, ako zamestnancom, vykonával prácu v pozícii vysokoškolského učiteľa v odbore matematická analýza v zaradení docent s miestom výkonu práce na E. E. V. T. B. V.. V zmysle článku III tejto pracovnej zmluvy pracovný pomer žalobcovi vznikol dňa 16.09.1999 a tento pracovný pomer sa uzatvoril na dobu neurčitú.
V. T. B. V., E. E. a žalobca uzavreli dňa 19.12.2003 dohodu o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej bol žalobca s účinnosťou od 1.1.2004 do 31.12.2008 zaradený do funkcie docenta pre študijný odbor ekonomika a manažment podniku, študijný program manažment turizmu a hotelierstva V. T. B. V., E. E.. Dňa 30.09.2004 uzavrel zamestnávateľ - V. T. B. V. a žalovaný dohodu o zmene pracovnej zmluvy a to tak, že miestom výkonu práce žalobcu je Prešovská T. B. V.R., E. Q., S. I. U. Z. Q.. Rektorát V. T. B. V. zaslal žalobcovi dňa 28.09.2004 oznámenie o zmene pracovných vzťahov, ktorým žalobcovi oznámil, že v zmysle platných právnych predpisov a po schválení v Akademickom senáte V. T. B. V. zriadil dňom 1. októbra 2004 na V. T. B. V. E. Q. so sídlom v Prešove. V nadväznosti na toto rozhodnutie žalovaný žalobcovi oznámil, že od 1. októbra 2004 sa žalobca stal zamestnancom E. Q. V. T. B. V.. Dňa 30.11.2005 bola opäť medzi tými istými zmluvnými stranami uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej sa pracovná zmluva uzavretá dňa 14.09.1999, ktorou bol založený pracovný pomer žalobcu mení v časti miesta výkonu práce tak, že miestom výkonu práce žalobcu je V. T. B. V., E. Q.Q., S. S. Q. U. Q. H..
Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.12.2010 poukázal na to, že ako zamestnanec žalovaného do roku 2009 pôsobil ako garant predmetov matematika - štatistika a v rokoch 2006 až 2008 ako vedúci katedry kvantitatívnych metód, pričom zabezpečoval aj výučbu študentov externej aj dennej formy štúdia v strediskách Dubnica nad Váhom a Vranov nad Topľou, ktorá bola nad rámec jeho pracovného úväzku. Ostatní kolegovia, ktorí túto prácu v Dubnici nad Váhom vykonávali, boli zaplatení neziskovou organizáciou A., K..R... Žalobca však odmietol uzatvoriť zmluvu s touto neziskovou organizáciou, pretože mal za to, že je riadnym zamestnancom žalovaného, a preto mu mal za vykonanú prácu zaplatiť mzdu a náhradu nákladov žalovaný. Žalobca túto prácu považuje za prácu nad riadne dohodnutý pracovný úväzok, ktorý by mal byť podľa jeho názoru v rozsahu 6 hodín týždenne, čo zodpovedá jednotkovému úväzku uvedenému v pracovnej zmluve. Na výučbu ho vysielal žalovaný, pričom musel mať riadne schválený cestovný príkaz, ktorý bol žalovaným aj riadne zúčtovaný. Na základe toho žalobca dňa 30.05.2007 vyhotovil výkaz odučených hodín a predložil ho žalovanému na preplatenie, ku ktorému však zo strany jeho zamestnávateľa nedošlo.
Žalobca súdu predložil výkaz odučených hodín, z ktorého vyplynulo, že v období od 31.03.2006 do 01.04.2006 mal žalobca v stredisku v Dubnici nad Váhom vyskúšať 53 študentov prvého ročníka v predmete MATEE 2, pričom za 13 hodín prednášok si žalobca uplatnil náhradu 400,- Sk za jednu hodinu, teda spolu 5.200,- Sk a za vyskúšanie jedného študenta odmenu vo výške 50,- Sk, teda spolu 2.650,- Sk. V dňoch 24. až 25.11.2006 si žalobca uplatnil náhradu mzdy za 14 hodín prednášok po 500,- Sk a za hodnotený zápočet pre 88 študentov po 50,- Sk na jedného študenta, teda spolu si za tieto dva odučené dni uplatnil náhradu za prednášky vo výške 7.000,- Sk a za hodnotený zápočet vo výške 4.400,- Sk. Žalobca si vo výkaze odučených hodín ďalej uplatnil sumu 7.000,- Sk za 14 hodín prednášok po 500,- Sk za jednu hodinu a sumu 2.100,- Sk za vyskúšanie 42 študentov po 50,- Sk v dňoch 13. až 14.4.2007. Žalobca si všetky tieto nároky predstavujúce spolu sumu 28.350,- Sk (941,05 Eur) uplatnil za výučbu študentov prvého ročníka v konzultačnom stredisku v Dubnici nad Váhom v predmetoch MATEE2 /MANET/ a MATEE1 /MANED/. Uvedený výkaz žalobca vypracoval dňa 30.05.2007, avšak žalovaný tento výkaz nepodpísal.
Žalobca na pojednávaní dňa 10.02.2011 uviedol, že pri určení výšky odmeny za jednu hodinu prednášky a za odskúšanie jedného študenta vychádzal z odmien vyplácaných spoločnosťou A. jeho kolegom, s ktorými mala táto spoločnosť podpísané zmluvy a tieto sumy vychádzali aj zo zmluvy, ktorú mu spoločnosť A. ponúkla a ktorú žalobca nepodpísal. Podľa žalobcu boli tieto sumy dohodnuté medzi žalovaným a spoločnosťou P. W..Y..R.., ktorá zastrešovala neziskovú organizáciu A. a prostredníctvom nej zabezpečovala výučbu v stredisku Dubnica nad Váhom. Podľa žalobcu boli ostatní kolegovia zabezpečujúci výučbu v stredisku v Dubnici nad Váhom platení priamo spoločnosťou A., a to aj z peňazí vyzbieraných od študentov.
Štatutárny zástupca žalovaného - dekan Fakulty manažmentu V.. H.. Y. Š., V.. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca je zamestnaný ako interný učiteľ, čo znamená, že je riadnym zamestnancom žalovaného na plný pracovný úväzok, ktorým je v zmysle zákona ustanovený týždenný pracovný čas. Ten v zmysle kolektívnej zmluvy platnej v rozhodnom čase predstavoval 37,5 hodiny týždenne a v takom rozsahu je platný už od vzniku fakulty. Žalovaný v rámci delimitácie „zdedil“ tri vysunuté pracoviská, a to v Dubnici nad Váhom, v Trebišove a vo Vranove nad Topľou, ktoré už v súčasnosti neprevádzkuje. Zdôraznil, že ak je vyučujúci vyslaný či už na skúšanie alebo na konzultácie so študentmi, plní si svoje vyučovacie povinnosti interného učiteľa. Na študentov externého štúdia žalovaný nedostal žiadne peniaze navyše, okrem tých, ktoré boli poukázané zo štátneho rozpočtu podľa platných normatívov. Učitelia majú podľa dekana žalovanej fakulty nárok len na základnú tarifnú mzdu v zmysle zákona a okrem toho môžu dostávať odmeny, resp. osobné ohodnotenie. Odmena je nenárokovateľná a poskytuje sa len v prípade, ak vedúci katedry ocení učiteľa za nejaký nadpriemerný výkon. Všetky vysunuté pracoviská pokrývali svojimi učiteľmi, ktorí boli ochotní učiť, pričom vo vzťahu k žalobcovi mu nie je známe priznanie akejkoľvek formy nenárokovateľnej odmeny vyplývajúcej z pedagogickej činnosti v Dubnici nad Váhom. Zdôraznil, že ak by žalobcovi ním uplatnenú náhradu mzdy vyplatili, porušili by zákon. Uvedené skutočnosti vyplynuli aj z jeho písomného vyjadrenia, ktoré súdu doručil dňa 05.05.2011.
Z výpovede svedka H.. U. S., tajomníka E. Q. vyplynulo, že nárok žalobcu z roku 2007 nemohli akceptovať a prípadne ho preplatiť, pretože je podľa neho v rozpore s právnymi predpismi. Svoje tvrdenie odôvodnil tým, že študenti externej formy štúdia začali za štúdium oficiálne platiť až v školskom roku 2008/2009 a dovtedy bolo štúdium bezplatné, a preto v rokoch 2006 až 2008 boli vyučujúci platení v rámci pracovného úväzku. Odmeny za vyučovanie v stredisku v Dubnici nad Váhom a ani vo Vranove nad Topľou im neboli nijako preplácané, ale dostávali tarifný plat za vyučovanie tohto externého štúdia v rámci riadneho pracovného úväzku. Podľa jeho vedomostí E. Q. a ani V. T. B. V. nemala so spoločnosťou A. žiadny právny vzťah a za vyučovanie externých študentov v Dubnici nad Váhom a vo Vranove nad Topľou nedostávala žiadne finančné prostriedky od tejto spoločnosti a ani cez žiadne tretie osoby. Fakulta manažmentu teda fungovala iba prostredníctvom peňazí zo štátneho rozpočtu, a preto nemohla vyplácať žiadne odmeny tým učiteľom, ktorí zabezpečovali výučbu mimo Prešova. Vyučujúci, ktorí učili mimo Prešova externých študentov, nemali uzavreté žiadne dodatky k svojim pracovným zmluvám, a teda miestom výkonu ich práce boli len pracoviská fakulty. Svedok zdôraznil, že vyučovanie v detašovanom pracovisku v Dubnici nad Váhom vykonávali učitelia len v rámci riadneho pracovného úväzku, pričom prácu nadčas by v prípade žalobcu, ako docenta, musel povoliť dekan a navyše by sa muselo jednať o prácu mimo rozvrhu. Konzultácie v Dubnici nad Váhom však boli súčasťou rozvrhu vyučovania.
Svedkyňa Q.. F. S., V.., ktorá v rozhodnom období vykonávala funkcie prodekanky Fakulty manažmentu pre vzdelávaciu činnosť uviedla, že externé štúdium v Dubnici nad Váhom bolo plateným, a teda študenti zasielali peniaze na účet, ktorý však nevedela presne definovať. Podľa nej to bol účet spoločnosti A., ktorá organizovala výučbu tým, že zabezpečovala priestory, pričom vyučujúcich zabezpečovala fakulta a to tak, že vytvorila rozvrh hodín a zabezpečila dopravu učiteľov. Podľa jej vedomostí učitelia uzatvárali dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou A. a na základe tejto dohody dochádzalo k úhrade za výučbu.
Svedkyňa P. V., administratívna pracovníčka žalovaného uviedla, že zabezpečovala dopravu učiteľov do Dubnice nad Váhom podľa rozvrhu konzultácií. Nemala vedomosť o tom, kto preplácal cestovné výdavky.
Z výpovede svedkyne H.. B. S. V.., bývalej kolegyne žalobcu vyplynulo, že aj ona realizovala výučbu študentov externej formy štúdia na pracovisku v Dubnici nad Váhom, pričom táto povinnosť jej bola určená rozvrhom hodín. Túto výučbu vykonávala len v školskom roku 2005/2006 a bola odmeňovaná spoločnosťou A.. Svedkyňa zdôraznila, že výučbu vykonávala v prospech univerzity, pretože v rozvrhu hodín V. T. B. V. bol určený aj rozvrh hodín týkajúci sa výučby v Dubnici nad Váhom. Na základe tohto rozvrhu hodín riadne vypísala cestovný príkaz, ktorý jej podpísal vedúci katedry a na základe ktorého jej náklady preplácala Fakulta manažmentu. Mzdu za pedagogické výkony, ako boli odprednášané hodiny a skúšanie študentov, jej na účet zaslala spoločnosť A., pričom tieto príjmy riadne zdanila. Právny vzťah medzi spoločnosťou A. a žalovaným neskúmala. Svedkyňa tieto skutočnosti preukázala predložením Dohody o vykonaní práce uzavretou so spoločnosťou A., ktorej predmetom bola dotknutá výučba a tiež predložením potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za obdobie roka 2006.
Svedok H.. V. S. D.., ktorý v rokoch 1997 až 2003 vykonával funkciu dekana Fakulty humanitných a prírodných vied V. T. B. V. uviedol, že od roku 2000 do roku 2007 tiež vykonával výučbu v Dubnici nad Váhom, pričom tieto výkony boli nad rámec pracovného úväzku a väčšinou sa vykonávali cez víkendy, avšak v kvalitatívnom meradle to boli tie isté predmety, aké sa vyučovali v sídle fakulty, teda v Prešove. Do Dubnice nad Váhom sa cestovalo na cestovný príkaz zamestnávateľa, pričom od roku 2004 celú organizáciu výučby zabezpečovala spoločnosť A.. Svedok okrem iného uviedol, že pracovný úväzok, ktorý je vo forme týždenného pracovného času, nie je upravený v zákone o vysokých školách a ani v inom internom predpise fakulty. Podľa neho si výšku pracovného úväzku upravuje každá vysoká škola v závislosti od kvalifikácie učiteľa.
Svedok Q.. Q. O., V.., ktorý bol v dotknutej dobe kolegom žalobcu uviedol, že podľa jeho vedomostí bola výučba v Dubnici nad Váhom zabezpečovaná pedagógmi z Fakulty manažmentu, ktorí tam dochádzali cez víkendy nad rámec pracovnej doby v rámci služobnej cesty. Pokiaľ vyučoval v Dubnici nad Váhom, peniaze za výučbu mu boli zasielané spoločnosťou A..
V zmysle článku 11 Kolektívnej zmluvy platnej u žalovaného na roky 2006 a 2007 je ustanovený týždenný pracovný čas, bez prestávky na jedenie, 37 a pol hodiny pre všetkých zamestnancov zamestnávateľa.
Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči prednesenej na pojednávaní dňa 29.09.2011 vzniesol voči nároku žalobcu námietku z premlčania.
Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení platnom ku dňu vzniku nároku žalobcu (ďalej len „Zákonníka práce“) pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 85 ods. 1 Zákonníka práce pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
Podľa § 85 ods. 5 Zákonníka práce pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch
zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.
Podľa § 97 ods. 1 Zákonníka práce práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety.
Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že žalobca je na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 14.09.1999 s E. E. V.R. T. B. V. v znení jej dodatkov zamestnancom žalovaného v riadnom pracovnom pomere, pričom zmluvne dohodnutým miestom výkonu práce bola v zmysle Dohody o zmene pracovnej zmluvy uzavretej dňa 30.11.2005 E. Q. V. T. B. V., Katedra kvantitatívnych metód a manažérskej informatiky. Tento právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným platil aj v období od 31.03.2006 do 14.04.2007, teda v období, za ktoré si žalobca uplatnil náhradu mzdy za prácu vykonávanú v stredisku žalovaného nachádzajúceho sa v Dubnici nad Váhom.
Súd má ďalej za preukázané, že žalobca, ako zamestnanec žalovaného, realizoval výučbu v konzultačnom stredisku žalovaného nachádzajúceho sa v Dubnici nad Váhom v zmysle platného rozvrhu hodín určeného žalovaným. Zakomponovanie výučby v Dubnici nad Váhom do rozvrhu hodín žalovaného je zrejmé z výpovedí dekana E. Q.Q. V. T. B. V. V.. H.. Y. Š., V.. U. G. B. W. H.. B. S. V... Aj z obsahu ostatných výpovedí svedkov vyplynulo, že žalobca vykonával výučbu v konzultačnom stredisku v Dubnici nad Váhom v prospech žalovaného v rámci svojho pracovného zaradenia vyplývajúceho z pracovnej zmluvy v znení jej dodatkov. Žalobca sám zdôraznil, že nemal v súvislosti s touto výučbou zatvorenú zmluvu so žiadnym iným subjektom. O správnosti záveru súdu svedčí aj tá skutočnosť, že cesty do Dubnice nad Váhom žalobca, ale aj ostatní vyučujúci žalovaného realizovali na základe cestovných príkazov žalovaného, teda tieto cesty mali charakter služobných ciest mimo dohodnutého miesta výkonu práce. Preto sa na výkon tejto práce z hľadiska posúdenia právneho režimu vzťahuje právna úprava uvedená v Zákonníku práce.
Žalobca vo svojej výpovedi z hľadiska právneho titulu definoval ním uplatnenú sumu vo výške 941,05 Eur ako odmenu za prácu nad riadne dohodnutý pracovný úväzok. Žalobca však v rámci tohto konania nepreukázal, že boli splnené podmienky na vyplatenie týchto mzdových nárokov za prácu nadčas v zmysle § 97 ods. 1 Zákonníka práce. Prácu nadčas príslušné ustanovenie Zákonníka práce definuje ako prácu nad týždenný ustanovený pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Žalobca však túto prácu vo forme výučby mimo pracoviska vykonával v zmysle rozvrhu hodín určeného žalovaným, v ktorom bola táto výučba v Dubnici nad Váhom zakomponovaná. Táto výučba teda svojim charakterom spadala do týždenného pracovného času, ktorý bol v zmysle Kolektívnej zmluvy platnej v rokoch 2006 a 2007 v rozsahu 37 a pol hodiny týždenne, čo platilo aj pre žalobcu. Žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by nepreukázal, že práca vykonávaná v Dubnici nad Váhom svojim charakterom bola prácou vykonávanou nadčas (napríklad príkaz žalovaného na výkon tejto práce a pod.).
Otázkou, v akom rozsahu je pracovný úväzok vysokoškolského učiteľa sa súd v tomto konaní nezaoberal, pretože z hľadiska právneho posúdenia oprávnenosti uplatnených mzdových nárokov je táto otázka predmetom iných právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Nakoľko však presné definovanie pracovného úväzku nevyplýva ani z platných právnych predpisov a ani z interných predpisov žalovaného, má súd za to, že v zmysle platnej pracovnej zmluvy platí pre žalobcu týždenný pracovný čas v rozsahu 37 a 1/2 hodiny.
Súd zároveň zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ostatným zamestnancom žalovaného, ktorí zabezpečovali výučbu v stredisku v Dubnici nad Váhom, odmenu za vykonávanú pedagogickú činnosť vyplácala spoločnosť A. na základe Dohody o vykonaní práce a nie žalovaný. Preto je vzhľadom na vyššie uvedené dôvody možné predpokladať, že pasívne legitimovaným subjektom má byť práve spomínaná spoločnosť. Súd však vychádzajúc z označenia žalovaného subjektu uvedeného v žalobe neskúmal podrobnosti právneho vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou A., resp iným podnikateľským subjektom (napr. P. W..Y..R..). Z výpovede dekana fakulty, ako aj svedka Ing. Antona S. vyplynulo, že žalovaný nemal ohľadom výučby v Dubnici nad Váhom žiadne zmluvné vzťahy z tretími subjektmi, ktoré by upravovali úhrady miezd zamestnancov žalovaného, vrátane žalobcu. Žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o opaku a ktoré by z hľadiska pasívnej legitimácie potvrdzovali oprávnenosť žalobného nároku voči žalovanému.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd považuje nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní za nedôvodný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd zdôrazňuje, že nároky žalobcu sú splatné dňom, kedy žalobca realizoval výučbu. Vychádzajúc zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby upravenej v ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka sú nároky žalobcu za výučbu v dňoch 31.3.2006 až 01.04.2006, v dňoch 24.11.2006 až 25.11.2006 (bod 1. a 2. výkazu), ako aj dňa 13.04.2007 premlčané, nakoľko žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 14.04.2010. Vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu o nedôvodnosti žaloby však žalovaným vznesená námietka premlčania už nemá vplyv na konečné rozhodnutie súdu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vychádzajúc zo zásady úspešnosti upravenej v tomto ustanovení, súd úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 56,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle §§ 10 a 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to za osem úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie zastupovania zo dňa 30.04.2010, podanie odporu voči platobnému rozkazu zo dňa 07.05.2010 a účasť na pojednávaniach dňa 16.12.2010, 10.02.2011, 22.03.2011, 10.05.2011, 14.06.2011 a 29.09.2011) po 51,45 Eur, režijný paušál 3 x 7,21 Eur a 5 x 7,41 Eur, teda spolu 470,28 Eur, čo po zvýšení o 20 % daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky predstavuje sumu trov právneho zastúpenia 564,34 Eur. Trovy konania tak spolu predstavujú sumu 620,84 Eur (564,34 Eur + súdny poplatok 56,50 Eur).
O trovách štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. a uložil neúspešnému žalobcovi povinnosť nahradiť štátu trovy, ktoré pozostávajú zo svedočného vyplateného svedkovi Q.. Q. O., V.. v sume 5,70 Eur, ktoré boli tomuto svedkovi preddavkovane vyplatené zo štátnych prostriedkov.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.